Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-15-2021.pdf
PDF · 142.83 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcov: 1/ F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. R. XX, XXX XX H. R., 2/ K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/ XX, XXX XX U. K., 3/ J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX R., všetci spoločne zastúpení JUDr. Martou Michalkovou, advokátkou so sídlom Konventná 11, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ing. C. D., P.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., 2/ Ing. U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., obaja spoločne zastúpení Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 650 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ ako spoločne a nerozdielne oprávneným na plnenie sumu 650 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 650 eur od 21.03.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ ako spoločne a nerozdielne oprávnení na plnenie majú voči žalovaným 1/, 2/ ako spoločne a nerozdielne povinným na plnenie nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou domáhali od žalovaných zaplatenia sumy 650 eur s spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 650 eur od 07.11.2019 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 07.11.2017 (ďalej len „Nájomná zmluva“) boli nájomníkmi bytu žalovaných, pričom podľa čl. VI. ods. 6.1. Nájomnej zmluvy pri jej podpise zložili kauciu vo výške 650 eur (ďalej len ako „Kaucia“). Uviedli, že Nájomná zmluva zanikla uplynutím lehoty, t.j. dňom 06.11.2018, pričom predžalobnou výzvou zo dňa 30.06.2020 vyzvali žalovaných na vrátenie Kaucie, čo sa však do dnešného dňa nestalo.
2. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 44Up/28/2021 dňa 15.01.2021 uviedli, že Nájomná zmluva, na základe ktorej bola kaucia zaplatená, a z nej vyplývajúci nájom, zanikla dňa 6.11.2018, pričom po uplynutí doby nájmu, pokračovali žalobcovia v nájme bytu na základe ústne uzavretých zmlúv až do dňa 30.04.2020. Poukázali na to, že žalobcovia mesačne uhrádzali nájomné vo výške 744 eur, a to do mesiaca marec 2020, pričom nájomné za mesiac apríl 2020 vo výške 744 eur nezaplatili. Uviedli tiež, že v rámci procesnej obrany si uplatňujú ich pohľadávku voči žalobcom, ktorú majú vo výške 744 eur, do výšky 650 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.05.2020 do zaplatenia.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu potvrdili, že po uplynutí doby nájmu 06.11.2018 nehnuteľnosť so súhlasom žalovaných naďalej užívali, čím došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, na ktorú sa môžu
vzťahovať len ustanovenia zákona, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode týkajúcej sa povinnosti zložiť kauciu ani k žiadnym iným špeciálnym dojednaniam nad rámec ustanovení zákona. Uviedli, že od 15.03.2020 opustili nehnuteľnosť žalovaných a začali bývať v inej nehnuteľnosti. Dôvodom odsťahovania bola informáciu od žalovaných, že ich nehnuteľnosť chcú predať. Odmietli, že by mali žalovaným zaplatiť nájomné za mesiac apríl 2020.
4. Žalovaní poukázali na to, že Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 06.11.2018, dodatkom č. 1 bola pôvodná nájomná zmluva predĺžená čo do trvania nájmu do 06.11.2019, pričom pri ukončení nájomnej zmluvy nebola kaucia žalobcom vrátená a ani ju vrátiť nepožadovali. Uviedli, že žalobcovia aj po ukončení nájomného vzťahu byt s ich súhlasom naďalej užívali, hoci písomnú nájomnú zmluvu nepodpísali. Mali na to, že medzi sporovými stranami bola uzavretá nájomná zmluva ústne. Ďalej uviedli, že medzi sporovými stranami prišlo ku vzájomnej komunikácii, z ktorej vyplýva, že nájom bytu nájomcami, po vzájomnej dohode skončí najneskôr dňa 30.04.2020, pričom k tomuto dátumu im nájomcovia byt skutočne odovzdali, o čom bol spísaný odovzdávajúci protokol. Poukázali na to, že nájomcovia však dohodnuté nájomné vo výške 744 eur mesačne uhradili len za mesiac marec 2020, za mesiac apríl 2020 nájomné neuhradili. Uviedli, že odporom proti platobnému rozkazu si započítali svoju pohľadávku vo výške 744 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p.a. od 01.05.2020 do zaplatenia voči žalobcom do výšky 650 eur a úroku z omeškania z tejto sumy od 07.11.2019 do zaplatenia. Vo vyjadrení zo dňa 21.07.2021 žalovaní poukázali na to, že Nájomná zmluva zo dňa 07.11.2017, nájomcovia: F. S., M. W., K. A., D. W., bola uzavretá na dobu určitú, od 07.11.2017 do 06.11.2018. Dodatok č. 1 zo dňa 07.11.2018 bol uzavretý s tými istými nájomcami, so zmenou doby trvania nájmu do 06.11.2019. Dodatok č. 2 z neznámeho dňa bol uzavretý s tými istými nájomcami so zmenou výšky nájomného. Dodatok č. 3 zo dňa 01.09.2019 nebol podpísaný nájomcami, pričom došlo k zmene v osobe nájomcu z A. W.a na K. N.. Dodatok č. 4 zo dňa 05.11.2019 rovnako nebol podpísaný nájomcami, pričom došlo k zmene v trvaní doby nájmu od 07.11.2019 do 06.11.2020. Uviedli, že pôvodní spoloční nájomcovia bytu boli F. S., K. W., J. A. a A. W., ktorí sa zmluvou zo dňa 07.11.2017 zaviazali na zloženie sumy 650 eur (čl. VI. 6.3. zmluvy) slúžiacej ako zábezpeka. Z čl. VI. bod 6.1 zmluvy o nájme vyplýva, že spoloční nájomcovia sú spoločne a nerozdielne povinní platiť mesačne nájomné v dojednanej výške a takisto splatili spoločne a nerozdielne aj zábezpeku vo výške 650 eur. Poukázali na to, že nájomný vzťah spoločného nájomcu A. W.a skončil na základe dohody ku dňu 31.08.2019, avšak zmena v osobe nájomcu z A. W.a na K. N. sa do písomnej zmluvy nepremietla, tak isto ani ďalšie predĺženie nájmu do 06.11.2020, z okolnosti je však zrejmé, že takéto ujednania medzi zmluvnými stranami boli ústne a z nich bolo aj vzájomne plnené. Uviedli tiež, že vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadili pôvodnou zmluvou o nájme bytu v znení jej dodatkov č. 1 a č. 2, nájom bytu pôvodným nájomcom podľa tejto zmluvy zanikol uplynutím času, t.j. dňa 06.11.2019, avšak vzhľadom na to, že nájomcovia pokračovali v užívaní bytu aj po 06.11.2019 a plnili nájomné vo výške dojednanej pôvodnou zmluvou, prišlo k uzatvoreniu novej zmluvy o nájme, ktorá však nebola písomná, ale bola uzavretá konkludentne. Poukázali na to, že z nepodpísaného dodatku č. 4 k (pôvodnej) nájomnej zmluve je pravdepodobné, že medzi zmluvnými stranami prebiehali rokovania o tejto otázke a doba trvania nájmu mala byť stanovená do 06.11.2020, pričom zo všetkých okolnosti je tiež zrejmé, že medzi sporovými stranami prebiehali rokovania o ukončení nájomného vzťahu ešte pred termínom 06.11.2020. Uviedli, že nájomný vzťah bol ukončený odovzdaním bytu prenajímateľom, čo sa udialo ku dnu 30.04.2020. Ďalej uviedli, že nájomná zmluva je podľa § 685 ods. 1 OZ zmluvou odplatnou, čo znamená, že nájomca je povinný platiť nájomné za celú dobu nájmu, a to bez ohľadu na to, či predmet nájmu aj skutočnú fyzicky užíva alebo nie. V danom prípade boli preto žalobcovia povinní platiť prenajímateľom nájomné za užívanie bytu po celú dobu nájmu, teda do 30.04.2020 bez ohľadu na to, či byt aj reálne užívali. Poukázali tiež na § 580 OZ s tým, že si v rámci procesnej obrany uplatnili vzájomnú pohľadávku voči žalobcom odporom voči vydanému platobnému rozkazu, a teda nastal zánik žalovanej pohľadávky dňom, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli. Keďže podľa pôvodnej zmluvy o nájme bola splatnosť nájomného dohodnutá vždy do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, nájomcovia po celú dobu trvania nájmu tak aj mesačné nájomné uhrádzali, okrem mesiaca marec 2020, vzájomné pohľadávky sa stretli dňa 20.03.2020 a v ten deň zanikli. 5. Žalobcovia v reakcii na uvedené poukázali na to, že do nehnuteľnosti sa dostavili dna 20.03.2020, kedy boli pripravení nehnuteľnosť žalovaným odovzdať, avšak títo ju odmietli prevziať z dôvodu pandemickej situácie, aj napriek skutočnosti, že prevzatím nehnuteľnosti mohli poveriť svojho právneho zástupcu. Zotrvali na tom, že žalovaní im uviedli, že nehnuteľnosť chcú predať a požiadali ich o čo najrýchlejšie odsťahovanie sa. Poukázali na to, že žalovaným sa vo všetkom snažili vyjsť čo najviac v ústrety s tým, že sa dohodli, že sa pokúsia odsťahovať najneskôr do 30.04.2020, čo sa uvádza aj v e-maily žalovaných zo
dňa 19.10.2020, ktorý im bol zaslaný deň po ich osobnom stretnutí v nehnuteľnosti. Uviedli, že žalovaní v danom e-maili potvrdzujú dohodu ohľadom lehoty vysťahovania najneskôr do 30.04.2020. 6. Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2022 žalovaní uviedli, že čo sa týka ich nároku na zaplatenie dlžného nájomného za apríl 2020, majú za to, že nárok žalobcov na vrátenie kaucie nie je daný z toho dôvodu, že oni použili kauciu na úhradu tohto nájomného, a teda v tomto konaní si neuplatňujú vzájomnú žalobu ani žiadnu pohľadávku na započítanie, ale ide o ich procesnú obranu v konaní, teda namietajú, že nárok žalobcov z tohto dôvodu nie je daný. 7. Žalobcovia poukázali na čl. VIII ods. 8.4 Nájomnej zmluvy, podľa ktorého Zmluvu je možné dopĺňať a meniť len písomným dodatkom odsúhlaseným a podpísaným všetkými zmluvnými stranami. Uviedli, že so žalovanými sa síce telefonicky dohodli, že majú záujem podpísať dodatok, ktorým by nájom predĺžili, avšak žalovaní im žiaden dodatok č. 4 neposkytli ani elektronicky (e-mailom) ani v tlačenej forme. Nájomný vzťah preto v zmysle Zmluvy o nájme zo dňa 07.11.2017 zanikol uplynutím lehoty, a to dňom 08.11.2019. Uviedli tiež, že všetky platby za nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 07.11.2017 boli vykonané riadne a včas. Poukázali na to, že osobne sa so žalovanými stretli až dňa 18.02.2020, avšak nakoľko Zmluva o nájme zo dňa 07.11.2017 zanikla uplynutím lehoty, boli žalovaní povinní vrátiť im kauciu vo výške 650 eur po jej skončení. Ďalej uviedli, že na osobnom stretnutí dňa 18.02.2020 sa so žalovanými na základe ich žiadosti ústne dohodli na novom krátkom nájomnom vzťahu, ktorý mal trvať do doby, ktorá bola definovaná tým, že sa majú z bytu vysťahovať čo najskôr. Nová nájomná zmluva nebola uzatvorená písomne, a preto sa ňu môžu vzťahovať len ustanovenia Občianskeho zákona. Uviedli, že medzi nimi nedošlo ku žiadnej dohode týkajúcej sa povinnosti zložiť kauciu ani k žiadnym iným špeciálnym dojednaniam nad rámec ustanovení zákona. Poukázali na to, že nová nájomná zmluva bola podľa vzájomnej dohody uzatvorená na dobu čo najskoršieho vysťahovania sa, v tomto prípade bol nový nájomný vzťah uzatvorený ústnou dohodou konkrétne od 18.02.2020 do 20.03.2020, kedy sa z bytu vysťahovali a o tejto skutočnosti žalovaných upovedomili. Poukázali tiež na to, že na základe novej ústnej nájomnej zmluvy nemali povinnosť odovzdať nehnuteľnosť osobne spísaním preberacieho protokolu, tento do dnešného dňa nie je ani z ich strany podpísaný. Uviedli, že oni si svoju dohodu so žalovanými splnili vysťahovaním sa z nehnuteľnosti a zaslaním emailu zo dňa 20.03.2020 s fotkami o vypratanej a čistej nehnuteľnosti, ktorý slúžil ako potvrdenie o odovzdaní nehnuteľnosti, odovzdanie nehnuteľnosti tým nastalo dňa 20.03.2020. Skutočnosť, že sa so žalovanými stretli dňa 30.04.2020 nie je možné považovať za dátum odovzdania nehnuteľnosti, keďže podľa ich e-mailových komunikácií žalovanú 2/ viac krát upozornili, že sa s nimi dňa 30.04.2020 v nehnuteľnosti stretnú, avšak bez nároku na úhradu nájomného za mesiac apríl.
8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
8.1. Žalovaní 1/ a 2/ ako prenajímatelia uzatvorili so žalobcami 1/, 2/, 3/ a XX.XX.XXXXom W.om ako nájomcami dňa 07.11.2017 Zmluvu o nájme bytu (č.l. 12-19 spisu), na základe ktorej im prenajali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných (byt č. 79, nachádzajúci sa na ulici T. F. 5 na 9. p. bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. C.). Podľa čl. II. bod 2.1 zmluvy táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 (jedného) roka, počnúc dňom 7.11.2017 do 6.11.2018 s možnosťou predĺženia tohto obdobia podľa písomnej dohody s prenajímateľmi bytu, ktorá bude vždy tvoriť dodatok k tejto nájomnej zmluve. Podľa čl. VI. bod 6.1 zmluvy sa nájomcovia zaviazali platiť spoločne a nerozdielne prenajímateľom mesačné nájomné vo výške 650 eur, vždy vopred. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že pri podpise tejto zmluvy uhradia aj sumu 650 eur, ktorá bude slúžiť ako zábezpeka na: a) škody na byte a zariadení vyčíslené prenajímateľom a spôsobené nájomcami b) nedoplatkov na nájomnom a nedoplatkov na režijných nákladoch spojených s užívaním bytu a na ostatných službách spojených s užívaním bytu. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v prípade, ak budú vyrovnané všetky pohľadávky prenajímateľov a byt bude vrátený v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, čistý a uprataný vlastnými silami resp. profesionálnou firmou, bude kaucia vrátená nájomcom pri ukončení nájmu (pričom celková výška zábezpeky bude činiť 650 eur). Podľa čl. VI. bod 6.2 zmluvy nájomné bolo splatné vždy do 20 dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca vopred za mesačné obdobie trvania nájomného s tým, že v nájomnom sú zároveň zahrnuté režijné náklady spojené s užívaním predmetného bytu, vodné, stočné, teplo, elektrická energia a odvoz smetia. Podľa čl. VII. bod 7.1 zmluvy nájomný vzťah dojednaný účastníkmi touto zmluvou končí uplynutím doby určitej v zmysle článku II tejto Zmluvy, t. j. dňom 6.11.2018. Nájomný vzťah možno predĺžiť o nasledujúci rok ak nájomcovia písomnou formou oznámia svoj záujem v prenájme pokračovať prenajímateľom a to najneskôr dva mesiace vopred pred uplynutím doby dohodnutej v tejto zmluve. Podľa čl. VII. bod 7.2 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že túto nájomnú
zmluvu možno zrušiť vzájomnou dohodou medzi prenajímateľmi a nájomcami, bez udania dôvodu s 2 (dvoj) mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane alebo odstúpením od zmluvy z dôvodov, ktoré sú dohodnuté v tejto zmluve alebo, ktoré ustanovuje zákon. V prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa táto zmluva ruší počnúc dňom doručenia písomného prejavu vôle príslušnej zmluvnej strany o odstúpení od tejto zmluvy. Podľa čl. VII. bod 7.3 zmluvy po skončení nájmu sa nájomcovia zaväzujú odovzdať predmetný byt spolu s jeho príslušenstvom v deň skončenia nájmu najneskôr do 19.00 hod. prenajímateľom v stave, v akom ho prevzali, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, s tým, že nemajú nárok na náhradné ubytovanie, resp. náhradný byt. Prenajímatelia sú oprávnení po márnom uplynutí dňa skončenia nájmu, vypratať všetky hnuteľné veci patriace nájomcom z predmetného bytu. Nájomcovia s takýmto prípadným postupom prenajímateľov výslovne súhlasia. Podľa čl. VIII. bod 8.4 zmluvy zmluvu je možné dopĺňať a meniť len písomným dodatkom odsúhlaseným a podpísaným všetkými zmluvnými stranami.
8.2. Dňa 07.11.2018 žalovaní uzatvorili so žalobcami 1/, 2/, 3/ a XX.XX.XXXXom W.om dodatok č. 1 k Zmluve o nájme bytu, podľa ktorého sa platnosť zmluvy predlžuje - uzatvára sa opäť na dobu určitú, a to na dobu 1 roka, počnúc dňom 7.11.2018 do 6.11.2019 s možnosťou predĺženia tohto obdobia podľa písomnej dohody s prenajímateľmi bytu, ktorá bude vždy tvoriť dodatok k tejto nájomnej zmluve. Na č.l. 118-119 spisu sa nachádza dodatok č. 2 k Zmluve o nájme bytu bez uvedenia dátumu, podľa ktorého došlo k navýšeniu nájomného od 01.06.2019 na sumu 744 eur. Na č.l. 120-121 spisu sa nachádza dodatok č. 3 zo dňa 01.09.2019 k Zmluve o nájme bytu, podľa ktorého sa zmenila osoba nájomcu z XX.XX.XXXXa W.a na K. N.. Na dodatku sa nachádza iba podpis žalovanej 2/. Na č.l. 122-123 spisu sa nachádza dodatok č. 4 zo dňa 05.11.2019 k Zmluve o nájme bytu, podľa ktorého sa platnosť doby trvania nájmu zo Zmluvy z 7.11.2017 predlžuje o ďalších 12 mesiacov, a to od 7.11.20119 do 6.11.2020. Dodatok nie je nikým podpísaný.
8.3. Dňa 19.02.2020 žalovaná 2/ v e-maile (č.l. 76 spisu) uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ ako vlastníci bytu oznamujú žalobcom 1/, 2/, 3/ a N.le A.ej, že v súlade so Zmluvou o nájme bytu zo dňa 07.11.2017 doplnenej o dodatky č. 1-3, hlava č. VII., a aj po vzájomnej dohode zo dňa 18.02.2020 na byte, že nájom bytu končí najneskôr dňa 30.04.2020.
8.4. Emailom zo dňa 11.03.2020 N.la A.á v reakcii na uvedené oznámila žalovanej 2/, že nakoľko im vypovedala nájom, našli si nové bývanie v lehote kým majú uhradený posledný nájom, a teda sú pripravení 18.03. v podvečerných hodinách odovzdať byt. Nato jej žalovaná 2/ emailom zo dňa 13.03.2020 odpísala, že tomuto návrhu nevie vyhovieť vzhľadom na momentálnu situáciu a nariadenú karanténu v súvislosti s koronavírusom. Ďalej uviedla, že termín výpovede, ktorý na spoločnom stretnutí dňa 18.2.2020 navrhli a ktorý je vo výpovedi z nájmu (30.4.2020) dodržia a pokladajú ho za prijateľný pre obe strany, nakoľko niektorí z nich majú za sebou aj cestovateľskú anamnézu, ktorá by ich mohla ohroziť. Emailom z toho istého dňa N.la A.á žalovanej 2/ oznámila, že státe platí dohoda, že sa vysťahujú najneskôr do 30.4. to znamená aj v hocijakom skoršom termíne. Zároveň ubezpečila žalovanú 2/, že nikto z nich nebol v posledných dvoch týždňoch v zahraničí, pričom ak sa aj napriek tomu obáva, môže poslať napríklad jej syna alebo iného rodinného príslušníka. Na záver zopakovala, že v týchto dňoch si vysťahovávajú veci z bytu a 18.3. bude byt pripravený na odovzdanie. Žalovaná 2/ emailom z rovnakého dňa odpovedala N.le A.ej, že termín najmä ona osobne požadovala a potvrdila, na písomnú výpoveď nik z nich doteraz nereagoval, teda s tým súhlasili. Uviedla tiež, že majú vysoký vek a pokladá za nezodpovedné, aby ohrozovali seba alebo svojich príbuzných tým, že nebudú dodržovať odporúčania odborníkov. N.la A.á na to emailom z toho istého dňa odpovedala žalovanej 2/, že nájomcovia (žalobca 1/ a 3/) s dátumom 30.04 nesúhlasia, pričom čas na vysťahovanie, ktorý si určili, je lehota, to znamená časový úsek na uskutočnenie daného úkonu, neznamená že ju musia povinne využiť celú, a nakoľko žalovaná 2/ chce byt predávať, je to aj v jej prospech, keď bude vyprataný skôr. Žalovaná 2/ emailom zo dňa 14.03.2020 odpovedala, že byt preberú až 30.4.2020, tak ako je uvedené vo výpovedi, pričom nepovažuje za prijateľné a slušné, že na nich tlačia v tejto situácii, aby riskovali svoje životy. Emailom zo dňa 15.03.2020 N.la A.á odpovedala žalovanej 2/, že už od 15.3. budú platiť za nový byt, a keďže tento majú zaplatený do 20.3., vyhovovalo im to na vysťahovanie, aby nemuseli platiť ďalší nájom. Zároveň uviedla, že vzhľadom na aktuálnu karanténnu situáciu a na fakt, že ako prenajímatelia chcú byt predávať, môžu odovzdať byt až 30.4. s tým, že za apríl už nebudú platiť nájom a riadne im vrátia kauciu akoby odovzdali byt v marci. Emailom z toho istého dňa žalovaná 2/ odpovedala, že trvá na dodržaní všetkých podmienok uvedených v zmluve o nájme bytu zo dňa 7.11.2017 v znení dodatkov, výpoveď z nájmu bola
všetkým riadne doručená a termín najneskôr 30.4.2020 večer bol stanovený na základe ich požiadavky a v súlade so Zmluvou o nájme ako aj po vzájomnej dohode, ku ktorej došlo na stretnutí v byte dňa 18.2.2020. Uviedla tiež, že o tom, že zmluvný vzťah skončil 7.11.2019 a o úmysle nájom vypovedať ich informovali už 13.2.2020. Ďalej uviedla, že od 7.11.2019 dodnes bývali v byte bez právoplatnej zmluvy, o možnosť predĺženia ročného obdobia nájmu v súlade s podmienkami zmluvy nepožiadali. Emailom z rovnakého dňa N.la A.á oznámila žalovanej 2/, že dva mesiace na vysťahovanie predstavujú lehotu, a teda časový úsek na vysťahovanie, pričom oni už budú vysťahovaní, byt môžu oficiálne odovzdať 30.4.2020, avšak nakoľko nebudú v čase od 18.3.2020 do 30.4.2020 užívať byt, nebolo by účelné za tento čas platiť nájom. Žalovaná 2/ emailom z toho istého dňa odpovedala, že trvá na dodržaní všetkých podmienok uvedených v zmluve o nájme bytu zo dňa 7.11.2017 v znení dodatkov a na výpovedi doručenej dňa 19.2.2020. Emailom zo dňa 16.03.2020 N.la A.á oznámila žalovanej 2/, že rovnako trvá na dodržaní podmienok, a teda na odovzdaní bytu najneskôr do 30.4.2020, pričom chcú odovzdať byt už 18.3., čo však z jej strany nie je akceptované. Preto sú ochotní byt odovzdať 30.4., kedy sa už bude môcť dostaviť, avšak s tým, že už od 18.3.2020 nebudú byt užívať, a teda zaň ani platiť nájomné. Žalovaná 2/ v reakcii na to emailom z rovnakého dňa poukázala na to, že výpoveď je v zmluve v časti 7.2. s dvojmesačnou mesačnou výpovednou lehotou. Emailom zo dňa 17.03.2020 N.la A.á oznámila žalovanej 2/, že zmluva skončila už v novembri, preto je bezpredmetná, avšak pri ukončení zmluvy bola povinná vrátiť im depozit, ako to bolo upravené v zmluve. Poukázala na to, že zaplatené majú do konca marca, a teda ku koncu marca chcú byt odovzdať a žiadajú o vyplatenie depozitu. Uviedla tiež, že výpoveď najmú ako dokument je rovnako bezpredmetná, nakoľko už neboli v nájme podľa zmluvy, avšak brali to ako dohodu v rámci dobrých vzťahov, a teda sa podľa nej vysťahujú v rámci dohody. Požiadala žalovanú 2/ o oznámenie, ktorý deň ku koncu marca môže ona alebo ktokoľvek iný splnomocnený prevziať byt. Žalovaná 2/ emailom z toho istého dňa oznámila, že byt preberú tak, ako ho odovzdávali, a to od p. W.a a sl. XX.X.XXXXovej, a to 30.4.2020 v čase 18.00 hod do 19.00 hod.. Emailom z rovnakého dňa N.la A.á oznámila žalovanej 2/, že môžu akceptovať odovzdanie bytu až koncom apríla, ale platiť za užívanie bytu nebudú a žiadajú vrátiť kauciu v plnej sume tak ako im patrí. Emailom zo dňa 20.03.2020 N.la A.á oznámila žalovanej 2/, že byt je vyprataný a pripravený na odovzdanie. Zároveň jej zaslala link s fotkami ako dôkaz, že je všetko pripravené podľa inventára. Zároveň uviedla, že ak bude súhlasiť môžu byt odovzdať až ku koncu marca, alebo koncom apríla (s podmienkami uvedenými v predchádzajúcich mailoch). Uvedené je zrejmé z emailovej komunikácie na č.l. 102-106 spisu.
8.5. Emailom zo dňa 06.05.2020 (č.l. 107 spisu) žalovaná 2/ oznámila žalobcom 1/, 2/, 3/ a N.le A.ej, že spísala všetky nedostatky, ktoré našla v byte dňa 30.4.2020 po 17.00 hod. pri odovzdávaní bytu, a hoci odmietli zápis podpísať, pokladá za korektné, aby si pozorne prečítali, čo všetko bolo v neporiadku a v rozpore so Zmluvou z roku 2017, a prečo sa rozhodla, že kauciu, ktorá bola zložená, použije na odstránenie škôd a ako náhradu za nedodržanie zmluvných podmienok. V ďalšom texte sa nachádza výpočet týchto škôd aj s nedoplatkami.
8.6. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30.04.2020 došlo k odovzdaniu bytu zo strany nájomcov, o čom bol vyhotovený žalovanými odovzdávajúci protokol (č.l. 77 spisu), ktorý však nájomcovia odmietli podpísať.
8.7. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že žalobcovia uhradili žalovaným nájomné za celú dobu užívania bytu s tým, že poslednú platbu nájomného vo výške 744 eur vykonali dňa 19.02.2020 (ako to preukazuje aj výpis z účtu na č.l. 78 spisu).
8.8. Na č.l. 145-149 spisu sa nachádzajú fotografie zachytávajúce stav meracích zariadení v byte žalovaných ku dňu 20.03.2020, ktorý stav je rovnaký ako je stav k 30.04.2020 uvedený v odovzdávajúcom protokole zo dňa 30.04.2020.
8.9. Dňa 11.03.2020 žalobcovia 1/, 2/, 3/ a N.la A.á uzatvorili s novými nájomcami Zmluvu o nájme bytu (č.l. 141-143 spisu), pričom byt prevzali podľa Protokolu o odovdzaní a prevzatí bytu (č.l. 144 spisu) rovnakého dňa.
8.10. Výsluchom žalobcu 1/ súd zistil, že čo sa týka dodatkov k nájomnému vzťahu, komunikovali vždy telefonicky, a to buď žalobca 2/ alebo 3/, žalovaná 2/ prišla do bytu, nachystali sa zmluvy a podpísalo sa to. Zlom nastal, keď začiatkom roka 2020 žiadali o výmenu chladničky, ktorá už bola nevyhovujúca, pričom bolo dohodnuté osobné stretnutie medzi nájomníčkou A.ou a žalovanou 2/, avšak namiesto
tej chladničky sa riešilo to, aby sa čo najskôr vysťahovali. Toto stretnutie sa uskutočnilo 28.02.2020 a komunikácia bola v tom smere, že sa majú odsťahovať pokiaľ možno čo najskôr, najneskôr však do toho 30.04.2020. Pri tejto komunikácii bola prítomná N.la A.á, žalobca 2/, a obaja žalovaní. Komunikácia ohľadne posledného dodatku č. 4 k nájomnej zmluve prebiehala telefonicky, čakali že sa to pripraví písomne a podpíše, ale nič nedostali. Chceli predĺžiť nájom a dúfali, že sa tak aj stane, ale napokon sa riešila tá chladnička a odsťahovanie z bytu. Z bytu sa odsťahovali 20.03.2020. Emailovou komunikáciou sa dopytovali u žalovaných, že chcú odovzdať byt koncom marca, ale žalovaní to odmietali kvôli pandémii koronavírusu, nakoniec došlo k odovzdaniu bytu k 30.04.2020. Dňa 20.03.2020 sa dostavili všetci nájomcovia do bytu, ale keďže žalovaní sa tam nedostavili, tak z bytu odišli a presunulo sa to na 30.04.2020. Vtedy sa do bytu dostavili opäť všetci nájomcovia a žalovaní 1/ a 2/, ale k podpisu odovzdávacieho protokolu z ich strany nedošlo, pretože neobdržali depozit 650 eur.
8.11. Výsluchom žalobcu 2/ súd zistil, že komunikácia prebiehala najčastejšie medzi ním a žalovanou 2/, telefonicky sa vždy dohodli, či sa nájom predlžuje alebo nie, tie dodatky sa potom podpísali neskôr, ale bolo to vždy vopred dohodnuté telefonicky. Takto to prebiehalo bezproblémovo po dlhú dobu až do toho dodatku č. 4. Od novembra 2019 nemali predĺženú zmluvu, tak sa informoval u žalovanej 2/, čo bude ďalej, a potom došlo na stretnutí 28.02.2020 k oznámeniu zo strany žalovaných, že nájom už nebude predĺžený. Nájomné však už mali zaplatené, keďže ho platili tak, ako to bolo dohodnuté v pôvodnej nájomnej zmluve, takže do 30.03.2020 bolo nájomné zaplatené. Týždeň pred stretnutím 28.02.2020 mu volala žalovaná 2/, aby sa stretli, pričom on sa domnieval, že asi našla nejakú chladničku, ktorú reklamovali, a tiež predpokladal, že bude podpísaný dodatok k nájomnej zmluve, avšak na stretnutí došlo k nejakému nedorozumeniu, žalovaná 2/ sa nahnevala a povedala, že nájom nebude predĺžený, že byt sa bude predávať a že nech sa odsťahujú čím skôr. Oni boli ústretoví vo všetkom, chápali, že keď potrebujú byt čím skôr, že im nebudú robiť problémy, a tak s tým súhlasili. Na tom stretnutí 28.02.2020 sa pýtali žalovanej 2/, že dokedy potrebujú byt mať uvoľnený, načo žalovaná 2/ uviedla, že najneskôr do 30.04.2020. Mali za to, že nakoľko to nájomné majú zaplatené do 30.03.2020, že sa vysťahujú aj skôr, pričom už 15.03.2020 tam nebývali a potom tam chodili už len upratovať. Žalovanej 2/ na tom stretnutí povedali, že sa vedia odsťahovať z bytu aj skôr, konkrétny dátum neuviedli, ten bol uvedený až neskôr, telefonicky. Konkrétne ho uviedol on žalovanej 2/ telefonicky, teda že k 20.03.2020 to vedia odovzdať. Telefonát bol krátko po tom stretnutí 28.02.2020, keďže si hneď potom začali hľadať nový nájom. Žalovaná 2/ na telefonát odpovedala, že nevie kto si pre ten byt príde kvôli pandemickej situácii. Ďalej už v telefonáte tú záležitosť nerozoberali, pochopili, že musia komunikovať písomne, čo aj urobili a v tých nasledujúcich mailoch oznámili, že jej môžu vyhovieť a odovzdať byt do 30.04.2020 ale s tým, že za apríl už nebudú platiť nájomné. Žalovaná 2/ im nepovedala, že nájomné za apríl nie je uhradené resp. že by si započítavala nejaké nároky alebo depozit.
8.12. Výsluchom žalobkyne 3/ súd zistil, že komunikáciu so žalovanými viedol hlavne žalobca 2/. Po tom poslednom predĺžení nájmu do novembra 2019 volal so žalovanou 2/ žalobca 2/, ktorý im všetkým oznámil, že mu žalovaná 2/ povedala, že sa nájom predlžuje na ďalší rok, oni s tým počítali, nejako to neriešili, išli Vianoce, a potom riešili chladničku, ktorá nefungovala dobre. Žalovaná 2/ povedala, že ju nevymení. Na stretnutí 28.02. ona osobne nebola, ale bolo jej povedané, čo sa tam udialo. Komunikáciu ohľadne odsťahovania so žalovanými telefonicky viedol žalobca 2/, potom N.la A.á. Dňa 20.03. boli v byte všetci nájomcovia, boli pripravení byt odovzdať, ešte v ten večer písali žalovaným mail aj s fotkami, že tam celý deň upratovali a čakali, že dôjde k odovzdaniu bytu. Potom dávali žalovaným ešte ďalšie návrhy na odovzdanie bytu, ale žalovaná 2/ trvala, že to bude k tomu 30.04.2020. O platení nájomného aj za apríl 2020 vôbec nebola reč, oni tam už po 20.03. viac neboli, prišli tam až 30.04. na odovzdanie. Žalovaná 2/ ani žalovaný 1/ ich neoslovili s tým, že žiadajú doplatiť nájomné za apríl 2020 ani s nejakou požiadavkou na započítanie.
8.13. Výsluchom žalovanej 2/ súd zistil, že 01.09.2019 došlo k zmene v osobe nájomcu z pána W.a na slečnu N., ona komunikovala so žalobcom 2/ aj ohľadne tejto zmeny, potom ešte 23.09. urgovala dodatok č. 3, ktorý sa týkal zmeny v osobe nájomcu. Dňa 18.11. sa uskutočnilo stretnutie na ktorom žalobca 2/ odo nej obdržal dodatok č. 4 v potrebných vyhotoveniach pre všetkých nájomcov, potom nájomcov urgovala ešte aj v decembri 2019, aby tie dodatky podpísané zaslali, avšak nestalo sa tak. Potom boli zo strany nájomcov požiadavky na presunutie nábytku, čo odmietla, a potom bola komunikácia ohľadne tej nešťastnej chladničky. Povedala im, že po zaplatení daní v marci 2020 im tú chladničku zabezpečia, avšak potom sa im zmenila situácia, byt potrebovali, a tak sa uskutočnilo stretnutie 18.02.2020 o 18.00 h. so všetkými nájomcami v byte, pričom splnili želanie žalobcov, ktorí sa chceli vysťahovať do 30.04.2020.
O termíne 20.03.2020 nemala žiadnu vedomosť, avšak v ten deň 20.03. jej došiel mail, že chcú byt odovzdať elektronicky s čím však nesúhlasila, keďže bolo treba urobiť všetky odpisy a odovzdať byt tak isto ako bol na začiatku zmluvného vzťahu poskytnutý na užívanie. Preto im odpísala, že to musia prejsť spoločne a že trvá na tom termíne 30.04.2020. Potvrdila, že nájomcov požiadali, aby sa odsťahovali z bytu z dôvodu, že chceli byt predať.
8.14. Výsluchom žalovaného 1/ súd zistil, že bol prítomný na stretnutí 18.02.2020, na ktorom sa prejednávala požiadavka nájomcov na zmenu vybavenia bytu a skončilo sa to dohodou na ukončení nájmov k 30.04.2020. Na stretnutí boli prítomní za nájomcov všetci okrem jedného, ktorý prišiel ku koncu, a za nich bol prítomný on a manželka. Čo sa týka dodatku č. 4, dali ho p. W.ovi v štyroch vyhotoveniach 05.11.2019 nimi podpísaný, potom sa viac krát snažili od nájomcov dodatok získať, ale už sa k nemu viac nedostali. Na stretnutí 18.02.2020 sa diskutovala chladnička a premiestňovanie nábytku, s čím nesúhlasili a povedali nájomcom, že sa môžu odsťahovať k 30.04.2020, že sa teda predčasne ukončí nájomná zmluva k 30.04.2020 po vzájomnej dohode. Potvrdil, že nájomcovia požiadali o odovzdanie nehnuteľnosti niekedy v druhej polovici marca 2020 v maili slečny A.ej, ale nakoľko oni sa už pred tým dohodli na dátume 30.04.2020 a nakoľko v tom čase vypukla pandémia, tak sa rozhodli, že to nebudú riskovať a počkajú s tým na toho 30.04.2020. Potvrdil tiež, že so žalobcami nehovorili o tom, že si budú uplatňovať nájomné za apríl alebo že si započítajú kauciu.
8.15. Výsluchom svedkyne N.ly A.ej súd zistil, že zmluvný vzťah prebiehal bežne až do toho stretnutia vo februári 2020, kde očakávali, že sa bude riešiť chladnička, ktorú chceli vymeniť, a tiež predĺženie nájmu, avšak namiesto toho sa riešilo to, že prenajímatelia potrebujú byt predať a že sa majú teda vysťahovať. Žalovaná 2/ povedala, aby sa vysťahovali najneskôr do 30.04.2020. Oni to akceptovali a začali si hneď hľadať ďalší byt, keďže nájomné mali zaplatené do 20.03.2020. Keď si našli nový nájom, tak oslovili žalovanú 2/, avšak ona odmietla prevziať byt kvôli korone. Navrhovali jej teda, či nemôže poslať niekoho iného, ale ona trvala na osobnom prevzatí. Potom tá komunikácia prebiehala tak, že nakoľko žalovaná s ich alternatívami na prevzatie bytu nesúhlasila, tak jej povedali, že akceptujú odovzdanie bytu 30.04.2020, ale že už nebudú platiť nájomné za apríl. Chápali to tak, že sa dohodli na lehote odovzdania bytu, teda na určitom časovom úseku, a nie na konkrétnom termíne, kedy majú odovzdať byt. Tak to napokon bolo uvedené aj vo výpovedi. ktorá im následne bola od žalovaných zaslaná. Toho 30.04.2020 sa potom v byte stretli, žalovaná chcela podpísať po prehliadke bytu protokol o odovzdaní bytu a až na konci, keď odmietli podpísať odovzdávací protokol, im povedala, že kauciu im nevráti, nakoľko si ju započítala voči nájomnému za apríl. Potvrdila, že na stretnutí 18.02.2020 bola prítomná ona, K. W. a žalovaná, komunikovali o ukončení nájmu pričom prítomný bol v byte aj žalovaný 1/. Uviedla tiež, že trikrát žalovanej 2/ písala, že sú pripravení odovzdať byt už 18.03.2020, keďže si našli nový nájom.
9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
9.1. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
9.2. Podľa § 686 ods. 1 O.z. nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
9.3. Podľa § 686 ods. 2 O.z. ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
9.4. Podľa § 700 ods. 1 O.z. byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
9.5. Podľa § 701 ods. 1 O.z. bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
9.6. Podľa § 701 ods. 2 O.z. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne..
9.7. Podľa § 710 ods. 1 O.z. nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
9.8. Podľa § 710 ods. 2 O.z. ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
9.9. Podľa § 35 ods. 1 O.z. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
9.10. Podľa § 35 ods. 1 O.z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
9.11. Podľa § 35 ods. 1 O.z. právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
9.12. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
9.13. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9.14. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ ako prenajímatelia uzatvorili so žalobcami 1/, 2/, 3/ a XX.XX.XXXXom W.om ako nájomcami dňa 07.11.2017 Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej im prenajali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na dobu jedného roka, počnúc dňom 07.11.2017 do 06.11.2018 s možnosťou predĺženia tohto obdobia podľa písomnej dohody s prenajímateľmi bytu, ktorá mala tvoriť dodatok k tejto nájomnej zmluve (čl. II. bod 2.1). Podľa čl. VII. bod 7.1 zmluvy nájomný vzťah končí uplynutím doby určitej v zmysle článku II tejto Zmluvy, t. j. dňom 06.11.2018. Podľa čl. VIII. bod 8.4 zmluvy zmluvu je možné dopĺňať a meniť len písomným dodatkom odsúhlaseným a podpísaným všetkými zmluvnými stranami. Z citovaných ustanovení Zmluvy o nájme bytu zo dňa 07.11.2017 vyplýva, že nájomný vzťah bol uzatvorený na základe písomnej zmluvy na dobu určitú od 07.11.2017 do 06.11.2018 s možnosťou predĺženia tohto obdobia podľa písomnej dohody zmluvných strán, ktorá mala tvoriť dodatok k tejto nájomnej zmluve. Zmluvné strany síce dňa 07.11.2018 uzatvorili písomný dodatok č. 1 k Zmluve o nájme bytu, podľa ktorého sa platnosť zmluvy mala predĺžiť na dobu jedného roka, počnúc dňom 07.11.2018 do 06.11.2019, keďže však zmluvné strany uzatvorili tento dodatok až po skončení platnosti (po zániku) písomnej Zmluvy o nájme bytu (ktorá platila do 06.11.2018, ako sa to aj výslovne konštatuje v čl. VII. bod 7.1 zmluvy), nemohol sa tento dodatok stať súčasťou Zmluvy o nájme bytu zo dňa 07.11.2017 (podľa čl. VIII. bod 8.4 zmluvy). To isté potom platí aj o následných dodatkoch č. 2, 3 a 4 k Zmluve o nájme bytu, z ktorých dodatky č. 3 a 4 navyše ani nie sú podpísané zmluvnými stranami. Keďže však nájomcovia naďalej užívali byt s vedomím (a súhlasom) žalovaných, ktorým platili za jeho užívanie platby, ktoré žalovaní prijímali, došlo po skončení platnosti (po zániku) pôvodnej písomnej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 07.11.2017 k uzavretiu novej nájomnej zmluvy konkludentnou formou, a to za tých istých podmienok, ako boli dohodnuté v pôvodnej Zmluve o nájme bytu zo dňa 07.11.2017, s výnimkou odlišnej doby nájmu a výšky nájomného. Takto uzatvorený nájomný vzťah pokračoval (so zmenou v osobe nájomcu XX.XX.XXXXa W.a na K. N.) až do stretnutia v byte dňa 18.02.2020, kde sa zmluvné strany dohodli na ukončení nájmu bytu najneskôr do 30.04.2020, čo vyplýva aj z emailovej správy zo dňa 19.02.2020, v ktorej žalovaná 2/
uviedla, že cit.: „po vzájomnej dohode zo dňa 18.02.2020 na byte, že váš nájom nášho bytu končí najneskôr dňa 30.04.2020 podľa zmluvne dohodnutých podmienok“. Uvedenú dohodu o ukončení nájmu navyše potvrdili vo svojich výpovediach v konaní aj obe sporové strany, vrátane svedkyne N.ly A.ej. To teda vylučuje, aby sa jednalo o výpoveď z nájmu bytu (ako na to neskôr v priebehu konania poukazovali žalovaní), keď jednak z ničoho nevyplýva, že by sa jednalo o výpoveď, jednak táto by musela byť navyše v zmysle § 710 ods. 1 a 711 ods. 2 O.z. pod sankciou neplatnosti písomná s uvedeným konkrétneho dôvodu, ktorý by musel byť vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. K ukončeniu tohto konkludentného nájomného vzťahu teda došlo dohodou zmluvných strán (na osobnom stretnutí v byte dňa 18.02.2020) s dohodnutou lehotou skončenia nájmu najneskôr do 30.04.2020. To potom znamená, že nakoľko nedošlo k dohodnutiu konkrétneho dňa skončenia nájmu ale lehoty, nájom sa mohol skončiť kedykoľvek v rámci tejto lehoty (od 18.02.2020 do 30.04.2020). Keďže žalovaní ako dôvod ukončenia nájmu uviedli potrebu predať byt (a v tejto súvislosti požiadali nájomcov o čo najskoršie odsťahovanie sa z bytu), nájomcovia v záujme vyjsť žalovaným v ústrety si po tomto stretnutí začali urýchlene hľadať nový nájom, čo sa im podarilo uzavretím novej nájomnej zmluvy dňa 11.03.2020. Zároveň oznámili žalovanej 2/, že sú pripravení byt odovzdať dňa 18.03.2020. Žalovaná 2/ však s odovzdaním bytu v tento deň nesúhlasila z dôvodu obavy nákazy koronavírusom, pričom trvala na odovzdaní bytu dňa 30.04.2020 (ako to vyplýva z emailovej komunikácie na č.l. 102-106 spisu). Byt bol pritom definitívne nájomcami vysťahovaný a pripravený na odovzdanie žalovaným dňa 20.03.2020, čo bolo žalovanej 2/ oznámené emailom zo dňa 20.03.2020, a preukazujú to aj fotografie na č.l. 145-149 spisu zachytávajúce stav meracích zariadení v byte žalovaných ku dňu 20.03.2020, ktorý stav je rovnaký, ako je stav k 30.04.2020 uvedený v odovzdávajúcom protokole zo dňa 30.04.2020. Súd preto ustálil, že k ukončeniu nájmu (v zmysle dohody zo dňa 18.02.2020) došlo práve v deň 20.03.2020. Nebolo pritom relevantné, že v tento deň nedošlo aj k prevzatiu bytu žalovanými, keďže k tomu nedošlo z dôvodu neochoty žalovaných prevziať byt v uvedený deň. Dôvody, ktoré uvádzali žalovaní ako dôvody, pre ktoré neboli ochotní prevziať byt v tento deň, pritom súd vyhodnotil ako irelevantné (s dôsledkami pričítanými na úkor žalovaných), keď pokiaľ ide o obavu z nákazy koronavírusom, žalovaní mohli využiť iné dostupné spôsoby umožňujúce prevzatie bytu od nájomcov (napr. prostredníctvom tretej osoby, prípadne osobne bez priameho kontaktu s nájomcami, príp. iné), a pokiaľ ide o neustále trvanie žalovaných na dátume odovzdania bytu 30.04.2020, toto vychádzalo z ich nesprávnej interpretácie dohody o ukončení nájmu, čo rovnako súd pričítal na ťarchu žalovaných. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že žiadne protipandemické opatrenie platné na území Slovenskej republiky v danom období nezakazovalo žalovaným ako vlastníkom cestu do vlastnej nehnuteľnosti, v ktorej mali navyše aj trvalý pobyt. Keďže teda k skončeniu nájmu bytu došlo v súlade s dohodou o ukončení nájmu bytu dňa 20.03.2020, kedy boli žalobcovia aj pripravení odovzdať byt žalovaným (v súlade s dohodou o ukončení nájmu bytu), avšak k jeho prevzatiu žalovanými v tento deň nedošlo z dôvodov na strane žalovaných, nevzniklo žalovaným právo na nájomné za apríl 2020, a tým ani právo použiť nájomcami zloženú kauciu vo výške 650 eur na tento účel (na úhradu nájomného za apríl 2020). Naopak, vznikla im povinnosť vrátiť žalobcom zloženú kauciu, a to ku dňu skončenia nájmu bytu (dňa 20.03.2020), kedy boli žalobcovia zároveň pripravení odovzdať byt žalovaným, avšak k jeho prevzatiu žalovanými nedošlo z dôvodov na ich strane. Za tejto situácie by súd navyše považoval za rozporné s požiadavkou dobrých mravov, keby uznal argumentáciu žalovaných o povinnosti nájomcov platiť nájomné aj za mesiac apríl 2020 (kedy už byt preukázateľne neužívali). Preto súd žalobe žalobcov vyhovel a žalovaným, ako spoločne a nerozdielne povinným na plnenie, uložil povinnosť zaplatiť žalobcom, ako spoločne a nerozdielne oprávneným na plnenie, sumu 650 eur, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže žalovaní sa dostali s vrátením kaucie do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po skončení nájmu bytu dňa 20.03.2020 (kedy boli žalobcovia zároveň pripravení odovzdať byt žalovaným). Keďže žalobcovia si uplatnili úroky z omeškania už odo dňa 07.11.2019, súd žalobu v tejto časti (úrokov z omeškania uplatnených za obdobie od 07.11.2019 do 20.03.2020) ako nedôvodnú zamietol.
11. Súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o uzatvorenie nájomnej zmluvy konkludentnou formou po skončení platnosti pôvodnej písomnej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 07.11.2017, nakoľko nájomcovia sa počas celej doby trvania tohto konkludentného nájomného vzťahu až do jeho skončenia dňa 20.03.2020 nedomáhali vrátenia zloženej kaucie, bola súčasťou tohto konkludentného nájomného vzťahu aj konkludentná dohoda zmluvných strán o použití kaucie na ten istý účel, ako bol dohodnutý v pôvodnej písomnej Zmluve o nájme bytu zo dňa 07.11.2017. Preto nevznikla žalovaným povinnosť vrátiť nájomcom zloženú kauciu už po skončení platnosti pôvodnej písomnej Zmluvy o nájme bytu zo dňa
07.11.2017 (t.j. dňa 06.11.2018), ale až po skončení konkludentného nájomného vzťahu dňa 20.03.2020 (kedy boli nájomcovia zároveň pripravení odovzdať byt žalovaným v súlade s dohodou o ukončení nájmu bytu zo dňa 18.02.2020, na ktorú skutočnosť bola viazaná povinnosť žalovaných vrátiť kauciu).
12. Celkom na záver súd vo vzťahu k obrane žalovaných prezentovanej v konaní uvádza, že okrem toho, že nebola dôvodná, ju súd považoval aj za účelovú vzhľadom na to, aký postoj žalovaní zaujali bezprostredne po prevzatí bytu od nájomcov dňa 30.04.2020 (kedy zloženú kauciu odmietli nájomcom vrátiť s poukazom na potrebu odstránenia škôd v byte, ktoré mali spôsobiť nájomcovia), ako aj v predsúdnej komunikácii s právnou zástupkyňou žalobcov (č.l. 89-100 spisu). Aj z tohto dôvodu by súd považoval za nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, keby uznal argumentáciu žalovaných o povinnosti nájomcov platiť nájomné (aj) za mesiac apríl 2020 (kedy už byt nájomcovia preukázateľne neužívali, naopak snažili sa vyjsť žalovaným v ústrety, keď byt uvoľnili čo najskôr s tým, že boli pripravení a ochotní ho odovzdať žalovaným už dňa 20.03.2020, dokedy mali navyše zaplatené posledné nájomné).
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu (s tým, že ich neúspech iba v časti príslušenstva - za uplatnené obdobie úrokov z omeškania - vyhodnotil ako neúspech v nepatrnej časti) a ako spoločne a nerozdielne oprávneným na plnenie, priznal voči žalovaným, ako spoločne a nerozdielne povinným na plnenie, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.