Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobkyne N.. N. O., bytom L., Q. 5, zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 50, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. marca 2016 číslo: C./X./XXXX/XXXX, O - XX/XXXX v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 04. decembra 2015 číslo: XXX/XX/práv. N./C./G./XXXX/ XXX na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. marca 2016 číslo: C./X./XXXX/XXXX, O - XX/XXXX v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 04. decembra 2015 číslo: 370/15/práv. N./C./G./XXXX/ XXX a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.03.2016, číslo ako je uvedené vyššie, Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra (ďalej len inšpektorát práce) č. 370/15/práv. N./C./G./XXXX/XXX zo dňa 04.12.2015, ktorým správny orgán uložil na základe oprávnenia daného mu ustanovením § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z. ) žalobkyni pokutu vo výške 2 000 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z. ) tým, že dňa 03.02.2014 od 08:00 h do 10:41 h, využívala závislú prácu fyzickej osoby J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu ako čašníčka na prevádzke Hlavná 67, Prešov, mala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovná zmluva zo dňa 08. 02. 2014 a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce vykonanej v dňoch 20.04.2015 a 04.06.2015 podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že z odvolacieho spisu vyplýva, že v dňoch 20.04.2015 a 04.06.2015 vykonal inšpektorát práce inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) u účastníka konania Ing. N. O., miesto podnikania Q. XXXX/X, L.. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnankyni J. P., nar. XX.XX.XXXX. Predmetný nedostatok bol zdokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: INA- XXX-XX-X.X/P-AXX.XX-XX zo dňa 04.06.2015 (ďalej protokol). Výsledky inšpekcie práce boli prerokované toho istého dňa s N.. N. O., podnikateľkou v zmysle výpisu zo živnostenského registra (č. 750-37918), ktorá uviedla, že externá ekonómka p. W. zaslala inšpektorátu práce počas jej neprítomnosti nesprávny ňou nepodpísaný formulár evidencie dochádzky. Ďalej uviedla, že predložený rozpis pracovnej doby je bez jej podpisu a nesúhlasí s knihou príchodov a odchodov, ktoré vedie na prevádzke a ktorej kópiu pri prerokovaní protokolu predložila. Ostatné ňou podpísané dokumenty sú v poriadku. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, oznámením o začatí správneho konania zo dňa 26.10.2015. K oznámeniu o začatí správneho konania, s obsahom ktorého sa účastníčka konania oboznámila dňa 15.11.2015, doručila dňa 25.11.2015 vyjadrenie zo dňa 19.11.2015. Vo vyjadrení argumentovala tým, že nebola naplnená podstata nelegálneho zamestnávania a nemala záujem uvedenú zamestnankyňu, ktorá je u nej zamestnaná 28 mesiacov, nelegálne zamestnávať. Zároveň poukázala na to, že inšpektorátom práce akceptovaný dôkaz nie je pravdivý a bol účelovo vyrobený ako jednoduchý doklad evidencie dochádzky bez podpisu a predpísanej štruktúry ekonómkou počas jej neprítomnosti. Inšpektorát práce sa vyjadrením účastníčky konania k začatiu konania zaoberal a následne vo veci rozhodol. Rozhodnutím č. k.: 370/15/práv. zo dňa 04.12.2015, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 14.12.2015, mu bola uložená pokuta vo výške 2 000 Eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania tak, ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán po prevzatí odvolacieho spisu preskúmal, či sú splnené podmienky pre riadne podanie odvolania v zmysle ustanovení Správneho poriadku, konkrétne skutočnosti, či je odvolanie prípustné, a či bolo podané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolací správny orgán zistil, že predmetný právny úkon tak, ako je koncipovaný, vyvolával pochybnosti o danosti vôle účastníka konania odvolať sa voči rozhodnutiu o uložení pokuty, a to z dôvodu absencie podpisu osoby oprávnenej konať v mene účastníka konania. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu inšpektorátu práce vyššie uvedenú náležitosť (podpis) neobsahovalo, Národný inšpektorát práce pridržiavajúc sa zásady úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 Správneho poriadku konanie prerušil a dňa 05.02.2016 vyzval účastníka konania, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predmetný nedostatok podania odstránil. Účastník konania rozhodnutie o prerušení konania a výzvu na odstránenie nedostatku podania prevzal dňa 17.02.2016. Dňa 03.03.2016 bolo Národnému inšpektorátu práce doručené odvolanie podpísané účastníkom konania, čím boli splnené podmienky pre riadne podanie odvolania. V odvolaní účastník konania poukázal na fakt, že nebola naplnená podstata nelegálneho zamestnávania, poukazujúc na to, že kontrolovanú zamestnankyňu J. P. zamestnávala na dohodu o pracovnej činnosti od 25.03.2013 do 31.01.2014, čo predstavuje obdobie 10 mesiacov a od 03.02.2014 do 03.08.2015 ju zamestnávala na pracovnú zmluvu, čo predstavuje obdobie 18 mesiacov. Počas uvedenej zmeny z ukončenia dohody o pracovnej činnosti a uzatvorenia pracovnej zmluvy nemala záujem práve v uvedený deň zmeny pracovného pomeru dňa 03.02.2014 v čase od 08:00h do 10:41 h uvedenú zamestnankyňu nelegálne zamestnávať. Dôkazom toho má byť oficiálne vedená a inšpektorovi práce predložená kniha dochádzky za celé obdobie, pričom zdôraznila, že kniha nebola vyrobená účelovo. Záverom poukázala na to, že kontrolórom akceptovaný dôkaz nie je pravdivý a bol účelovo vyrobený ako jednoduchý doklad evidencie dochádzky bez podpisu a predpísanej štruktúry ekonómkou , počas nedostupnosti účastníka konania. Zároveň uviedla, že toho času už Čokoládovňu Senátor neprevádzkuje.

3. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi

aj hmotnoprávnymi predpismi. Citoval § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

4. Uviedol, že z odvolacieho spisu je zrejmý jednoznačný právny záver, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 03.02.2014 od 08:00 hod. do 10:41 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu ako čašníčka na prevádzke Hlavná 67, Prešov, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovná zmluva zo dňa 08.02.2014 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Účastník konania registroval poistenca J. P., nar. XX.XX.XXXX, s dátumom prihlásenia 03.02.2014 s rozhodujúcim časom 10:41 hod. v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Dňa 03.02.2014 v čase od 08:00 hod. do 10:41 hod. nebola fyzická osoba J. P.. nar. XX.XX.XXXX registrovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu bolo preukázané registračným listom FO

- prihláškou uvedeného zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, Rozpisom pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 2/2014 a tiež pracovnou zmluvou zo dňa 08.02.2014 s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.02.2014. Doklad Rozpis pracovnej doby podľa kalendára je podpísaný a schválený účastníkom konania a skutočnosť, že pri prerokovaní protokolu účastník konania predložil doklad z knihy príchodov a odchodov

- február 2014, kde je uvedený iný pracovný čas zamestnankyne J. P. nemení zistený stav, nakoľko správny orgán má za to, že takýmto účelovo predloženým dokladom sa účastník konania len snažil eliminovať sankčné dôsledky za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní odvolací správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt účastníkom konania (protokol, pracovná zmluva zo dňa 08.02.2014, Rozpis pracovnej doby zamestnanca za obdobie 2/2014, mzdový list za rok 2014 podľa kalendára, výplatná páska zamestnankyne J. P. za obdobie 2/2014, registračný list FO - prihláška, zoznam kontrolovaných osôb). Odvolací správny orgán mal za to, že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. 5. V závere odôvodnil výšku uloženej pokuty, pri ktorej prihliadal na relevantné skutočnosti vyplývajúce z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 zákona o inšpekcií práce.

6. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považovala za nezákonné, lebo vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

7. Citovala § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1 - 3 Správneho poriadku.

8. So zreteľom na skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal boli porušené vyššie citované ustanovenia Správneho poriadku, ktoré sa vzťahujú aj na konanie pred správnymi orgánmi na úseku nelegálneho zamestnávania, bolo postupom správnych orgánov a nimi vydanými rozhodnutiami porušené právo žalobkyne domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov verejnej moci konať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Je zrejmé, že inšpekciu práce u žalobkyne (v jej prevádzke na Hlavnej 67 v Prešove) vykonal Inšpektorát práce Nitra. Inšpektorát práce Nitra však nie je miestne príslušný na vykonanie inšpekcie práce v inom obvode bez písomného poverenia, čo vyplýva z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce - inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy, inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového

zariadenia vykonáva inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3. aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený vpísaním m poverení. Žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by takéto písomné poverenie bolo vydané, resp. existovalo, pretože takéto písomné poverenie jej nebolo nikým predložené a ani jej nebolo oznámené, že by existovalo. So zreteľom na to sa javí, že inšpekcia práce nebola vykonaná v súlade so zákonom a orgánom na to oprávneným. Vo vzťahu k výroku o uložení pokuty poukázala žalobkyňa na to, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (potvrdený žalovaným ako odvolacím orgánom) nemá predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný a zmätočný. pretože nevyplýva z neho, aká konkrétna zákonná povinnosť mala byť žalobkyňou porušená, pričom odkaz na „povinnosť podľa osobitného predpisu ( zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení)“ nepostačuje na riadnu identifikáciu konania, v ktorom správne orgány vzhliadajú správny delikt (tzv. skutková veta). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje: „Z odvolacieho spisu je zrejmý jednoznačný právny záver, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 03.02.2014 od 08:00 h. do 10:41 h., využíval závislú prácu fyzickej osoby J. P., trvale bytom O. XX, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu ako čašníčka na prevádzke Hlavná 67, Prešov, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovná zmluva zo dňa 08. 02.2014 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. h) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Účastník konania registroval poistenca J. P., nar. XX.XX.XXXX, s dátumom prihlásenia 03. 02. 2014 s rozhodujúcim časom 10:41 h. v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Dňa 03.02.2014 v čase od 08:00 hod. do 10:41 hod nebola fyzická osoba J. P., nar. XX.XX.XXXX registrovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. ... skutočnosť, že pri prerokovaní protokolu účastník konania predložil doklad z knihy príchodov a odchodov február 2014, kde je uvedený iný pracovný čas zamestnankyne J. P. nemení zistený stav, nakoľko správny orgán má za to, že takýmto účelovo predloženým dokladom sa účastník konania len snažil eliminovať sankčné dôsledky za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.“ Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo bol dôkaz predložený žalobkyňou - kniha príchodov a odchodov (február 2014), z ktorej vyplynulo, že J. P. dňa 03.02.2014 pracovala od 14:00 hod. do 22:00 hod., považovaný za nevierohodný. Podľa § 99 Zákonníka práce - zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca. Kniha príchodov a odchodov (február 2014) zodpovedá povinnosti uvedenej v ust. § 99 Zákonníka práce, pričom je schválená a podpísaná žalobkyňou. Namiesto tohto dôkazu, bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, uprednostnil žalovaný a prvostupňový správny orgán rozpis pracovnej doby, ktorý nebol schválený a ani podpísaný žalobkyňou. Žalobkyňa pritom vo svojich vyjadreniach a odvolaní jasne a logicky uviedla, prečo, kým a za akých okolností bol predložený rozpis pracovnej doby, ktorý nezodpovedal skutočnosti. Trvala na tom, že výlučne údaje uvedené v knihe príchodov a odchodov zodpovedajú skutočnému stavu, kedy na prevádzke vykonávala zamestnankyňa J. P. závislú prácu. Žalobkyňa považovala za obzvlášť dôležité poukázať na to, že aj v správnom konaní dala do pozornosti, že kontrolovanú zamestnankyňu J. P. zamestnávala na dohodu o pracovnej činností od 25.03.2013 a táto následne plynule prešla na pracovnú zmluvu, pričom pracovný pomer trval do 03.08. 2015. Už len so zreteľom na tieto súvislosti je zrejmé, že žalobkyňa nemohla naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je s prihliadnutím na pravidlá formálnej logiky nevyhnutné, aby žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že dňa 03.02.2014 v čase od 8:00 hod. do 10:41 hod. J. P. sa reálne zdržiavala na prevádzke žalobkyne a vykonávala tam závislú prácu. Akákoľvek chybná či nepresná evidencia pracovného času, nemôže bez preukázania reálneho výkonu závislej práce v prospech zamestnávateľa, zakladať naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.

So zreteľom na to, že žalobkyni bola pokuta uložená preto, že dňa 03.02.2014 v čase od 08:00 hod. do 10:41 hod. nebola zamestnankyňa J. P. registrovaná v príslušnom registri vedenom Sociálnou poisťovňou, žalobkyňa poukázala na to, že toto skutkové zistenie nezodpovedá skutočnosti, pričom v tomto smere bol nedostatočne zistený skutkový stav, a to z dôvodu, že zamestnankyňa J. P. bola u žalobkyne zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti od 25.03.2013 a táto následne plynule prešla na pracovnú zmluvu, pričom z registračného listu FO (odhláška), ktorý sa vzťahuje na dohodu o pracovnej činnosti vyplýva, že zamestnankyňa J. P. bola odhlásená z príslušného registra vedeného Sociálnou poisťovňou dňa 03.02.2014 o 10:43 hod. Predmetnú odhlášku predkladá žalobkyňa v prílohe. Z tejto odhlášky je preto zrejmé, že dňa 03.02.2014 v čase od 08:00 hod. do 10:41 hod. zamestnankyňa J. P. bola registrovaná v príslušnom registri vedenom poisťovňou, a preto nemohlo dôjsť k nesplneniu prihlasovacej povinnosti a tým ani k nelegálnemu zamestnávaniu.

9. V závere žaloby poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.08.2014, ktorý čiastočne citovala.

10. Žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.

11. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p. ).

13. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

15. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p.

16. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

19. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

21. Podľa § 191 ods. 3 S.s.p. ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.

22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. ).

23. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení sankcie ( pokuty ) vo výške 2 000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie zákazu vyplývajúceho z § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., lebo žalobkyňa mala dňa 03.02.2014 od 08.00 hod. do 10.41 hod. využívať závislú prácu fyzickej osoby J. P., s ktorou mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nesplnila si oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu, t.j. neprihlásila ju do registra poistencov Sociálnej poisťovne.

24. Na základe odvolania žalobkyne, žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

25. Žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol nesprávne právne posúdený, namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

27. Osobitným predpisom je v tomto prípade § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia ( ďalej len Register poistencov Sociálnej poisťovne ), ktorá povinnosť v konaní nebola sporná.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

29. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

30. Vzhľadom na okolnosti prípadu a rozsah žalobných námietok je potrebné zdôrazniť, že v konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, alebo Trestného zákona a z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré poskytujú obvinenému.

31. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu ( nelegálneho zamestnávania ) bolo úlohou správneho orgánu nepochybne preukázať, že žalobkyňa ako podnikateľka, dňa 03.02.2014 v čase od 08:00 hod. do 10:40 hod. využívala závislú prácu zamestnankyne J. P. bez toho, aby si splnila oznamovaciu povinnosť prihlásiť ju do Registra poistencov.

32. Pre posúdenie včasnosti splnenia si oznamovacej povinnosti, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní malo zásadný význam nesporné zistenie, kedy reálne zamestnankyňa J. P. v uvedený deň ( 03.02.2014 ) prácu vykonávala, nie ako bola vedená evidencia (Rozpis pracovnej doby podľa kalendára), lebo akákoľvek chybná, či nepresná evidencia nemôže zakladať naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.

33. Podľa § 7 ods. 3 písm. i), j) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov ( zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ).

34. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len ).

35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Je potrebné vytknúť správnemu orgánu, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, rozhodol predčasne na základe nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu a pochybil aj žalovaný, ak aj napriek uvedenému a zákonnej povinnosti zakotvenej v § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné potvrdil.

38. Tak ako správny namietala žalobkyňa, jediným dôkazom z ktorého správny orgán vychádzal bol Rozpis pracovnej doby podľa kalendára, ktorý ale sám o sebe nemôže byť takým dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazuje skutočný čas výkonu závislej práce zamestnanca.

39. Naopak v praxi je bežné, že sa výkony smien operatívne menia, a teda pre náležité zistenie skutkového stavu bolo potrebné sa zaoberať predovšetkým tým, kedy reálne zamestnankyňa J. P. dňa 03.02.2014 prácu vykonávala.

40. Cieľom zákonnej úpravy nelegálneho zamestnávania bola ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materialnom zmysle a preto aj prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny, až šikanózny ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/51/2011 ).

41. Vzhľadom na uvedené je nelogický a v rozpore so zákonom postup správneho orgánu, ak odmietol akceptovať knihu dochádzky predloženú žalobkyňou, ak napr. nevykonal dokazovanie výsluchom zamestnankyne J. P., alebo iných zamestnancov zameraný práve na otázku reálneho výkonu práce v uvedený deň, ale formalistickým odkazom na „princíp objektívnej zodpovednosti“ vychádzal len z dôkazov získaných elektronicky dňa 20.04.2015, bez reálneho výkonu kontrolu v uvedený deň, v uvedenom čase, na konkrétnom pracovisku.

42. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e), ods. 3 S.s.p. preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom námietky, že kontrolu vykonal nepríslušný orgán ( Inšpektorát práce Nitra ) a že výrok prvostupňového orgánu je nepreskúmateľný, vyhodnotil ako nedôvodné.

43. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu, predovšetkým musí byť náležite zistené kedy ( v akom čase ) zamestnankyňa J. P. reálne dňa 03.02.2014 prácu vykonávala.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 175 ods. 2 S.s.p. ).

46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 S.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).