Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-212-2014.pdf
PDF · 123.22 KB
No categories available
4C/212/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava - K. Z. (od 26.02.2014), o zaplatenie 5.285,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.285,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 5.285,91 eur od 07.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.11.2014, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.11.2014, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.285,91 eur (ako nezaplatenej istiny), sumy 1.156,40 eur (ako nezaplatených úrokov), sumy 454,23 eur (ako nezaplatených úrokov), sumy 60,- eur (ako poplatkov), úroku 15,90% p. a. (t. j. ročne) z nezaplatenej istiny od 04.11.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% p. a. (t. j. ročne) z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 04.11.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok zo žaloby. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca, ako veriteľ, uzavrel so žalovanou, ako dlžníčkou, Úverovú zmluvu č. XXXX zo dňa 02.10.2012, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.500,- eur na žalovanou určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anulitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 16.09.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 15.10.2013 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 06.11.2013. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu do dňa spísania žaloby uhradená. Ku dňu spísania žaloby predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovanej sumu 6.956,54 eur, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 5.285,91 eur, úrokmi 1.156,40 eur, úrokmi z omeškania 454,23 eur, poplatkov 60,- eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 07.11.2013 sankcionované sankčnou províziou vo výške vo výške 8% ročne. Úroky vo výške 1.156,40 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle úverovej zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia v zmysle úverovej zmluvy predstavuje dohodnutý úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
2. Súd, v zmysle § 114 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len "OSP"), uložil žalovanej uznesením č. k. 4C/212/2014-23 zo dňa 19.01.2015, aby sa k veci písomne vyjadrila v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, a zároveň ju v uznesení
poučil, že v prípade, ak bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplní, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania. Spolu s týmto uznesením súd doručil žalovanej žalobu s prílohami, ako aj poučenie pre účastníka občianskeho súdneho konania o jeho procesných právach a povinnostiach v súlade s § 5 ods. 1 OSP obsahujúce, okrem iných, i poučenie podľa § 120 ods. 1 a 4 OSP. Zásielka určená žalovanej, obsahujúca uznesenie podľa § 114 ods. 3 OSP, žalobu s prílohami a poučenie pre účastníka občianskeho súdneho konania, sa vrátila späť súdu s oznamom pošty "adresát je neznámy" (z oboch adries jej pobytu označených žalobcom v žalobe: 1. S.H. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, 2. S.. X.. C. XX, XXX XX F. Q.). Súd následne šetrením pobytu žalovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalovaná má od 26.02.2014 trvalý pobyt Bratislava - K. Z..
3. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Nakoľko sa nepodarilo žalovanej doručiť žalobu s prílohami, uznesenie č. l. 23 a poučenie o procesných právach a povinnostiach, a súd šetrením nezistil skutočný pobyt žalovanej postupom podľa § 116 ods. 1 CSP, bola žalovanej doručená žaloba s prílohami, uznesenie č. l. 23 a poučenie o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa postupom podľa § 116 ods. 2 CSP dňa 10.10.2016, t. j. zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli Okresného súdu Bratislava I a na webovej stránke Okresného súdu Bratislava I.
6. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám v stanovenej lehote nevyjadrila, tzn. nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval za nesporné. Uznesenie č. l. 23 nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 26.10.2016.
7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 24.03.2017, na ktoré sa nedostavili riadne predvolané strany sporu. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 13.02.2017, doručeným súdu dňa 17.02.2017, v ktorom žiadal, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Bez ospravedlnenia sa nedostavila žalovaná, ktorá má tzv. bezdomovecký pobyt, preto jej bolo predvolanie na pojednávanie spolu so Všeobecným poučením pre spotrebiteľa doručené podľa § 106 ods. 3 CSP dňa 23.02.2017.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu: žaloba; prílohy k žalobe: Výpis z účtu žalovanej, Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.10.2013, Úverová zmluva č. XXXX zo dňa 02.10.2012, Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko a. s. účinné od 15.09.2012; podanie žalobcu zo dňa 13.02.2017, doručené súdu dňa 17.02.2017 - ospravedlnenie žalobcu na pojednávaní a súhlas s konaním a rozhodnutím bez účasti žalobcu; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Žalobca, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžníčka, uzavreli dňa 02.10.2012 Úverovú zmluvu č. XXXX podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver v celkovej sume 5.500,- eur s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 15,9% p. a. a poplatkom za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne. Výška anulitnej splátky bola určená sumou 91,89 eur, termín splatnosti 1. anulitnej splátky bol 15.10.2012, počet anulitných splátok bol 120, periodicita a termín splatnosti anulitnej splátky bol mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca. Splatnosť úveru bola 16.09.2022. Výška RPMN predstavovala 18,06% a priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola 19,59%. Celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov žalovanej spojených s úverom) činila sumu 11.265,60 eur. V článku 4 úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ak klient nezaplatí anulitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% p. a. z nesplatenej anulitnej splátky až do jej zaplatenia (bod 4.1.). V bode 4.2. si zmluvné strany dojednali, že ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutý bankou, banka je oprávnená: žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP (bod 4.2.1.), požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle Sadzobníka poplatkov, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti,
vrátane povinnosti podľa bodu 3.3. Trestno-právna zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá (bod 4.2.2.), vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. cestou rozhodcovského súdu (bod 4.2.3.), uplatniť inú sankciu v zmysle VOP (bod 4.2.4.). V bode 4.3. si zmluvné strany dojednali, že ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8% p. a., a to až do jej zaplatenia.
10. Reálne poskytnutie úveru v sume 5.500,- eur žalobcom žalovanej v deň podpísania úverovej zmluvy, t. j. dňa 02.10.2012 vyplýva z výpisu z účtu žalovanej vedeného u žalobcu.
11. Žalovaná neuhradila žalobcovi ku dňa spísania žaloby (k 04.11.2014) z poskytnutého úveru v sume 5.500,- eur istinu v sume 5.285,91 eur, úroky v sume 1.156,40 eur, úroky z omeškania 454,23 eur a poplatky v sume 60,- eur, čo spolu činí sumu 6.956,54 eur, ako to tvrdí žalobca v žalobe, hoci to žiadnym listinným dôkazom nepreukázal (napr. kartou klienta, resp. platobnou históriu, resp. prehľadom splátok a úhrad žalovanej). Súd však tieto skutkové tvrdenia žalobcu považuje za nesporné, nakoľko žalovaná ich nepoprela.
12. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade s úverovou zmluvou a podmienkami tejto zmluvy, žalobca vo Výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.10.2013 oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, a vyzval žalovanú na uhradenie celej zostávajúcej sumy úveru vo výške 5.611,49 eur s príslušenstvom najneskôr do 06.11.2013.
13. Žalovaná po zosplatnení predmetného úveru neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.
14. Súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 02.10.2012 (ďalej "v znení účinnom v rozhodnom čase").
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase"), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1, 2 a 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Podľa prechodného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 07.11.2013) /prvým dňom omeškania s plnením peňažného dlhu je deň nasledujúci po dni určenom žalobcom žalovanej vo Výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.10.2013, v ktorej jej žalobca oznámil, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, a vyzval ju na uhradenie celej zostávajúcej sumy úveru vo výške 5.611,49 eur s príslušenstvom najneskôr do 06.11.2013/, tzn. platná v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 (zdroj: www.nbs.sk), predstavovala 0,50% ročne a zvýšená o osem percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013 v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, činí úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne.
15. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti o zaplatenie 5.285,91 eur (t. j. len v časti žalobou uplatnenej nezaplatenej istiny úveru) spolu s spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 5.285,91 eur od 07.11.2013 do zaplatenia.
16. Žaloba je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi stranami sporu založený Úverovou zmluvou č. 7012 zo dňa 02.10.2012 súd posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v spojení s § 497 Obchodného zákonníka). Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obdobnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom (veriteľom), ako dodávateľom, a žalovanou (dlžníčkou), ako spotrebiteľkou. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou - spotrebiteľkou. Právny vzťah medzi stranami možno zaradiť medzi zmluvy, na ktoré sa daný zákon vzťahuje a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti stanovené v § 9 tohto zákona. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou úpravou (Obchodný zákonník), je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneniach účinných v rozhodnom čase.
17. Súd zistil, že žalovaná vyčerpala úver v sume 5.500,- eur a uhradila na istine len sumu 214,09 eur (ako rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 5.500,- eur a žalobcom tvrdenou nezaplatenou istinou v sume 5.285,91 eur, ktoré skutkové tvrdenie považuje súd za nesporné vzhľadom na nepopretie tohto skutkového tvrdenia žalobcu žalovanou, ako už súd uviedol v bodoch 6. a 11. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalovaná sa pre nesplácanie úveru riadne a včas dostala do omeškania. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd preukázané, že žalobca, ako veriteľ, určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 91,89 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia, a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok, resp. súčtu splátok.
18. Nakoľko v úverovej zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
19. Žalovaná je potom povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná žalobcovi v splátkach splatila. Keďže žalovaná uhradila žalobcovi z poskytnutého úveru v sume 5.500,- eur len sumu 214,09 eur (ako rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 5.500,- eur a žalobcom tvrdenou nezaplatenou istinou v sume 5.285,91 eur, ktoré skutkové tvrdenie považuje súd za nesporné vzhľadom na jeho nepopretie žalovanou, ako už súd uviedol v bodoch 6. a 11. odôvodnenia tohto rozsudku), preto mu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.285,91 eur ako rozdiel vyčerpanej a splatenej sumy. Žalovaná nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu 5.285,91 eur ani po zaslaní jej Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.10.2013, v ktorej jej žalobca oznámil, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, a vyzval ju na uhradenie celej zostávajúcej sumy úveru vo výške 5.611,49 eur s príslušenstvom najneskôr do 06.11.2013. Nakoľko žalovaná na Výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.10.2013 nereagovala a neuhradila žalobcovi najneskôr do 06.11.2013 požadovanú sumu, dostala sa s jej zaplateným do omeškania dňa 07.11.2013.
20. Žalovaná sa teda nesplnením peňažného záväzku vo výške 5.285,91 eur žalobcovi dostala do omeškania v zmysle citovaných ustanovení § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013 v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalobcovi tak vznikol, popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny 5.285,91 eur, aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 5.285,91 eur, a to v zákonnej výške 8,50% ročne od 07.11.2013 (odo dňa nasledujúceho po dni určenom žalobcom žalovanej vo Výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.10.2013, v ktorej jej žalobca oznámil, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, a vyzval ju na uhradenie celej zostávajúcej sumy úveru vo výške 5.611,49 eur s príslušenstvom najneskôr do 06.11.2013 /t. j. prvým dňom omeškania s plnením peňažného dlhu je deň 07.11.2013/). Keďže si však žalobca uplatnil úrok z omeškania len vo výške 8,00% ročne, hoci mu vznikol nárok za úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne, súd rešpektujúc citované ustanovenie § 216 ods. 1 a 2 CSP, nemohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac (úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne), než čoho sa žalobca domáhal, preto mu priznal len ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 5.285,91 eur od 07.11.2013 do zaplatenia.
21. Z vyššie uvedených dôvodov, súd v prvom výroku enunciátu rozsudku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.285,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 5.285,91 eur od 07.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
22. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
23. Vo všetkých ostatných, žalobou uplatnených, nárokoch žalobcu súd žalobu vo zvyšku zamietol ako nedôvodnú v druhom výroku enunciátu rozsudku, tzn. zamietol ju v časti uplatnených nezaplatených úrokov v sume 1.156,40 eur, uplatnených poplatkov v sume 60,- eur, uplatneného úroku 15,90% p. a. z nezaplatenej istiny od 04.11.2014 do zaplatenia, uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,00% ročne z nezaplatených úrokov od 07.11.2013 do zaplatenia, a to z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., ako súd ozrejmil v bodoch 16. a 17 odôvodnenia tohto rozsudku.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52%.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vychádzajúc z čistého úspechu žalobcu v rozsahu 52%. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 5.285,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 5.285,91 eur od 07.11.2013 do zaplatenia, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Neúspešný bol žalobca v časti o zaplatenie 1.670,63 eur (rozdiel medzi súdom priznanou sumou 5.285,91 eur a žalobou uplatnenou sumou 6.956,54 eur), v časti uplatneného úroku 15,90% ročne z nezaplatenej istiny od 04.11.2014 do zaplatenia a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,00% ročne z nezaplatených úrokov od 07.11.2013 do zaplatenia, v ktorých častiach súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Neúspech žalobcu je zároveň úspechom žalovaného. Výpočet čistého úspechu žalobcu je nasledovný: /5.285,91 eur x 100/ deleno 6.956,54 eur = 75,9847%, zaokrúhlene 76% ako úspech žalobcu; 100% mínus 76% = 24% ako úspech žalovaného; čistý úspech žalobcu predstavuje 52%: 76% (úspech žalobcu) mínus 24% (úspech žalovaného) = 52% (čistý úspech žalobcu).
25. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému a druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).