Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému X. B. nar. X.X.XXXX, P. XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 218,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59,36 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 59,36 eur od 8. 5. 2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 14. 10. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 218,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 8. 5. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 84,90 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. R na základe ktorej vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty a umožnil mu využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobou sa žalobca domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite a to vo výške 159,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou a teda predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a platiť za ne po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, ktorá mu bola vyfakturovaná vo výške 59,36 eur. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Pokusom o pokonávku zo dňa 23.4.2015 žalobca oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný

telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 21. 12. 2016, písomne nevyjadril.

4. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

5. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 218,36 eur, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 177 ods. 2 písm. a) nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 3. 2. 2017, že dňa 24. 3. 2017 o 8.45 hod. bude vo veci účastníkov konania bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásený rozsudok.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. R zo dňa 11. 12. 2014, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11. 12. 2014, faktúrami č. 5278706198 a č. 5282747345, Všeobecnými podmienkami poskytovaných telekomunikačných služieb a Pokusom o pokonávku zo dňa 23. 4. 2015, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

7. Strany sporu uzatvorili dňa 11. 12. 2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. R ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému jeden kus SIM karty s priradením účastníckeho telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

8. Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. R zo dňa 11. 12. 2014 bol žalovanému dodaný telefón Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite za cenu 1,- euro. Touto zmluvou v znení jej dodatku sa žalovaný zaviazal v bode 2.3. (súd uvádza skrátene) a) že zotrváva v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez porušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty c) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku a) alebo v zmluve alebo na základe, ktorých by podnik bol oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2. písm. b) uvedených kategórii služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za Služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať Podniku iné platby, ktoré je povinný platiť Podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak Účastník je povinný ich uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku tretej osobe.

9. Podľa článku 2.5. Dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia povinnosti a) včas a riadne uhrádzať cenu za Služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a b) zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a po celú dobu tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti, je účastník povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 159,- eur.

10. Žalovaný neuhradil poskytnuté služby vyúčtované žalobcom faktúrou č. 5278706198 splatnou 6. 1. 2015 vo výške 37,38 eur a faktúrou č. 5282747345 splatnou 5. 2. 2015 vo výške 21,98 eur a to ani po výzve žalobcu pokusom o pokonávku.

11. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik - žalobca má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa čl. 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecný podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby.

15. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Základ tejto právnej úpravy je daný Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach o spotrebiteľských zmluvách.

16. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky, pod sankciou neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.

17. Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

18. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomné uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

35. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za dostatočne preukázané, že medzí stranami konania došlo k uzavretiu platnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, prostredníctvom ktorej žalobca poskytol žalovanému možnosť využívať telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal

za tieto poskytnuté služby zaplatiť. Na základe týchto skutočností súd žalobe v časti zaplatenia ceny 59,36 eur za dodané služby vyhovel.

36. Je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 59,36 eur, a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení úrok z omeškania.

37. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu. Tento skutkovo vymedzený nárok je potrebné posudzovať podľa citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkon a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov, pričom absencia čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu vylučuje.

38. V predmetnej veci nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané splnenie podmienky existencie protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti. Na základe článku 2.1. všeobecných obchodných podmienok spolu s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebola súdu preukázaná skutočnosť zrušenia písomnej zmluvy uzavretej medzi stranami konania písomnou formou. Keďže platné ukončenie zmluvy nebolo preukázané, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, nie je preto daný predpoklad vzniku škody protiprávnym úkonom.

39. Samotný vznik a výška škody sa spravuje ustanovením citovaného § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a tým pádom je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä poskytnutím peňazí. Skutočná škoda teda predstavuje ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty. Podľa žalobcu mu vznikla škoda vo výške 159,- eur ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu by ani v prípade, keby bol u žalovaného splnený predpoklad protiprávneho úkonu, nedošlo k vzniku uvedenej škody. Za škodu nemožno považovať výsledky obchodných praktík žalobcu, ktorými ponúka telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu a ktorými sleduje zvýšenie predaja svojich produktov a obchodnú expanziu na trhu. Rozdiel medzi akciovou a reálnou cenou nie je výsledkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale práve naopak, zmluvným konsenzom medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený Dodatkom k Zmluve o pripojení, ktorý medzi sebou uzavreli strany konania.

40. Súd je toho názoru, že žalobca týmto nárokom, ale len iným spôsobom, modifikuje predtým uplatňovanú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody na skutočnú škodu, ktorá bola vyhlásená viacerými súdmi za neprijateľnú (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011) a žalobca má podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aká skutočná škoda mu vznikla, a preto nie je naplnená ani príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu.

41. Z vyššie vedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti zaplatenia sumy 59,36 eur (27,18 %), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 159,- eur (72,82 %) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný (45,64 %), ktorému však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania žalovaný neuplatnil a zo spisu vyplýva, že mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).