Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-23-2012.pdf
PDF · 105.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu R. N. N., bytom Z., D. č. 7, zastúpeného JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova č. 3, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského pozemkového úradu Prešov zo dňa 13. septembra 2011 Č.j.: XXXX/XXXXX-XX-LM v spojení s rozhodnutím bývalého Obvodného pozemkového úradu Stropkov zo dňa 12. augusta 2011 číslo: XXX/XXXX/XX/XX-XXX/MS na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalovaného ( Krajský pozemkový úrad Prešov ) ako príslušný odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu bývalého Obvodného pozemkového úradu Stropkov zo dňa 12.08.2011 č. XXX/XXXX/XX/XX-XXX/MS (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorý zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) vedené podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku z dôvodu, že žalobca na výzvu správneho orgánu neodstránil nedostatky podania napriek tomu, že o možnosti zastavenia konania bol poučený. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Žalovaný preskúmal predložené odvolanie a administratívny spis a konštatoval, že žalobca v podaní zo dňa 27.12.2004, doručenom dňa 30.12.2004, označeným ako „Uplatnenie reštitučného nároku k pôde podľa zákona č. 503/2003 Z.z.“ uviedol, že má nezrovnalosti vo veciach nehnuteľností po svojich právnych predchodcoch spočívajúce v úbytkoch výmer, v nemožnosti nájsť niektoré parcely a že mu chýba časť podielov zo spoločného majetku. Dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. V. O.. Listom č. XXX/XXXX/XX zo dňa 22.09.2005 vyzval prvostupňový správny orgán žalobcu na odstránenie nedostatkov podania v lehote do 31.12.2005 s uvedením dokladov, ktoré je potrebné predložiť. Medzi inými bolo potrebné predložiť doklad o vlastníctve pozemkov v čase ich prechodu na štát a listinu, na základe ktorej prešlo vlastníctvo na štát. Súčasťou výzvy bolo aj poučenie, že ak v určenej lehote nebudú požadované doklady predložené,
správny orgán konanie zastaví. Súčasne s výzvou doručil správny orgán žalobcovi rozhodnutie č. XXX/ XXXX/XX-Be zo dňa 22.9.2005 o prerušení konania do 31.12.2005 za účelom odstránenia nedostatkov podania. Rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti zastavenia konania, ak v určenej lehote nebudú nedostatky podania odstránené.
3. Podaním zo dňa 22.12.2005, doručeným dňa 23.12.2005, žalobca predložil časť požadovaných dokladov. K bodu 6 uviedol, že zatiaľ mu nie je známe na základe akej listiny časť jemu patriaceho majetku prešla na štát či inú osobu. Dôležité podľa žalobcu bolo, že ak vlastníctvo prešlo na kohokoľvek, stalo sa tak nesprávnym úradným postupom orgánu štátu bez jeho súhlasu a vedomia. Ďalej uviedol, že pozemky po jeho právnych predchodcoch užíval Ovocinársky štátny majetok Svidník, ktorý neskôr zanikol a aj napriek dedičskému konaniu sú pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu ako pozemky neznámych vlastníkov. V závere podania uviedol, že predmetom ním uplatneného reštitučného nároku sú pozemky, u ktorých ho štát zbavil vlastníctva administratívnym a formálnym spôsobom bez právneho titulu. Takýmto konaním dotknuté pozemky však žiadnym spôsobom nešpecifikoval, to znamená, neuviedol čísla parciel, čísla listov vlastníctva či iné identifikátory.
4. Listom zo dňa 20.03.2010, doručeným dňa 31.03.2010, žalobca požiadal o náhradu za pozemok pôvodne označený ako parcela mpč. XXX/XX o výmere 543 m2, ktorý údajne evidenčne neexistuje a nikto mu neposkytol informáciu kto tento pozemok vlastní a na základe akého právneho titulu. Podľa jemu dostupných informácií zmena bola urobená v rámci „vykonávania obnovy ROEP“, o ktorom nebol informovaný. Ďalej požiadal aby mu bola poskytnutá náhrada za časť súkromného lesa o výmere 967 m2, označeného ako pôvodná parcela mpč. XXX/XX. Aj v tomto prípade uviedol, že s ním nikto o úbytku nerokoval.
5. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán rozhodol o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku.
6. Proti rozhodnutiu sa odvolal žalobca. V odvolaní uviedol, že ak nepredložil doklad o vlastníctve pozemkov v čase ich prechodu na štát, tak len preto, lebo takýto doklad neexistuje, resp. o ňom nemá vedomosť. Ďalej uviedol, že nemôže predložiť doklad o parcele mpč. XXX/X aj keď ju v roku 2001 zdedil, ale podľa štátneho úradu takáto parcela neexistuje. Rovnako poukázal na skutočnosť že žiadny úrad nevie zdôvodniť úbytok výmery parcely mpč. XXX/XX. Zastáva názor, že štátne orgány na jeho podnety nereagovali dostatočne.
7. Reagujúc na tieto odvolacie námietky žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán márne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, ktorý tak neurobil napriek tomu, že bol o možnosti zastavenia konania poučený. Sám uviedol, že neexistuje doklad o tom, že nehnuteľnosti prešli na štát resp. o ňom nemá vedomosť. Na konanie o podaní žalobcu zo dňa 27.12.2004 sa vzťahuje zákon č. 503/2003 Z.z. v spojení so správnym poriadkom. Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo resp. poskytne náhrada za pozemky ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku dôvodov uvedených v § 3 citovaného zákona. Preukázanie tejto skutočnosti je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo o nároku rozhodnuté, pretože ak ku prechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu nedošlo, nie sú splnené podmienky zákona.
8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. oprávnená osoba zároveň s uplatnením nároku preukáže skutočnosti podľa § 3 zákona. Týmito skutočnosťami je najmä preukázanie spôsobu prechodu vlastníctva k pozemku na štát alebo inú právnickú osobu podľa niektorého z titulov uvedených v tomto ustanovení zákona. Zo zákona teda priamo vyplýva, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní reštitučného titulu je na strane oprávnených osôb, to znamená na strane žalobcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona žalobca ako oprávnená osoba nesplnil. Keďže neodstránil nedostatky podania predložením listín preukazujúcich prechod vlastníctva k pozemkom na štát alebo inú právnickú osobu, prvostupňový správny orgán v súlade so správnym poriadkom konanie zastavil.
9. K odvolacím námietkam ďalej žalovaný uviedol, že v kat. úz. V. O. bol podľa zákona č. 180/1995 Z.z. spracovaný register obnovenej evidencie pôdy - ROEP. Príslušným správnym orgánom bol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušnej správy katastra, v tomto prípade Správy katastra vo Svidníku. V konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. došlo ku zmene číslovania
parciel i úprave výmer pozemkov pôvodne evidovaných v pozemkovej knihe. Správny orgán preto predpokladá, že aj v prípade žalobcu došlo k zmenám v číslach parciel v súlade s citovaným právnym predpisom. Preto je možné, že parcela pôvodne označená ako mpč. XXX/X má dnes iné číslo, ale stále zostala vo vlastníctve žalobcu, tak ako bola predmetom dedenia v roku 2001. Obdobne mohlo dôjsť aj ku zmene evidovanej výmery pri parcele pôvodne označenej ako mpč. XXX/XX. Odpovede na tieto otázky však môže poskytnúť Správa katastra vo Svidníku ako jediný príslušný správny orgán. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný takýmito informáciami nedisponuje a preto ich nemôže poskytnúť. Čo sa týka užívania nehnuteľností a poskytnutia nájomného za užívanie nehnuteľností, musí sa žalobca obrátiť na užívateľov týchto nehnuteľností, prípadne sa domáhať svojich práv súdnou cestou.
10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Správne orgány podľa žalobcu rozhodli nesprávne a nespravodlivo. Okresný súd Svidník, kde bola pôvodne žaloba podaná, uznesením zo dňa 02.05.2012, č.k. 7S/1/2011-14 postúpil vec Krajskému súdu v Prešove ako súdu vecne príslušnému.
11. Žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3S/23/2012 - 28 zo dňa 26.10.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že úlohou správneho orgánu bolo presne a úplne zistiť skutkový stav a pri presadzovaní práva podľa zákona č. 503/2003 Z.z. poskytnúť žalobcovi maximálnu pomoc a súčinnosť pri zabezpečovaní výpisov z listín, resp. iných podkladov potrebných k objasneniu veci a k uplatneniu reštitučného nároku. Bol toho názoru, že prvostupňovému správnemu orgánu nič nebránilo vyžiadať od bývalej Správy katastra v Svidníku identifikácie parciel, na ktoré žalobca poukazoval v reštitučnom návrhu, resp. v podaniach adresovaných po podaní návrhu prvostupňovému správnemu orgánu ( napr. kópia listu žalobcu adresovaného Správe katastra vo Svidníku zo dňa 18.12.2005 pripojená k dokladom, ktoré žalobca na základe výzvy doručil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 23.12.2005 ) a tomu zodpovedajúce pozemnoknižné vložky a listy vlastníctva ( § 8 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. ). Tieto listiny by mohli ozrejmiť tvrdenia žalobcu o neoprávnenom prechode vlastníctva pozemkov na štát buď v celom rozsahu alebo v určitej výmere. Krajský súd konštatoval, že správne orgány nemôžu vystupovať v pozícii akýchsi „pasívnych čakateľov“ na predloženie dôkazov, ale sú povinné poskytnúť oprávneným osobám maximálnu pomoc a súčinnosť pri zabezpečovaní listín a dôkazov.
13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Sžr/50/2013 zo dňa 26.11.2013 rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/23/2012 - 28 zo dňa 26.10.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn. 3S/23/2012 sa začalo na základe žaloby podanej podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. Citoval § 250a O.s.p., podľa ktorého žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec ( člen ), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
15. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje povinné zastúpenie žalobcu v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti právoplatného správneho rozhodnutia. Vyššie citované zákonné ustanovenie zakotvuje výnimky, kedy zastúpenie advokátom potrebné nie je. Predmetnú právnu vec však nemožno subsumovať pod žiadnu z týchto výnimiek a preto bolo úlohou krajského súdu vyzvať žalobcu na predloženie plnej moci udelenej advokátovi ( resp. na predloženie dokladu, že sám žalobca má právnické vzdelanie ). V prípade marného uplynutie lehoty poskytnutej na doloženie plnej moci musí súd postupovať podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie o žalobe zastaviť.
16. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách vyššie uvedeného a teda pokiaľ krajský súd konal a rozhodol o žalobe žalobcu napriek nedostatku spočívajúcom v nepredložení plnej moci na zastúpenie žalobcu ( § 250a O.s.p. ), konal a rozhodol predčasne a zároveň zasiahol do práva účastníka konania pred súdom ( § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. ).
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo vyzvať žalobcu na doloženie plnej moci a až následne vo veci rozhodnúť. Zároveň poukázal na ustálenú judikatúru týkajúcu sa obdobných prípadov, a to konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/21/2011 zo dňa 27.09.2011 a 1Sžr/80/2011 zo dňa 20.12.2012.
18. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/23/2012 - 93 zo dňa 04.03.2015 krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského pozemkového úradu Prešov zo dňa 13.09.2011 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. K zastaveniu konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. došlo z dôvodu, že žalobca nebol zastúpený advokátom a ani nepreukázal, že sám má právnické vzdelanie, hoci v predmetnej veci sa jedná o konanie, kde sa povinné právne zastúpenie v súlade s § 250a O.s.p. vyžaduje.
19. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7Sžo/221/2015 zo dňa 30.11.2016 uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/23/2012 - 93 zo dňa 04.03.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu o zastavení konania boli pre vydanie tohto rozhodnutia splnené zákonné podmienky, avšak vzhľadom na to, že žalobca v čase trvania odvolacieho konania do súdneho spisu založil plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v predmetnej veci, čím odstránil nedostatok podmienky konania, nezostávalo odvolaciemu súdu iné než rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo preskúmať vec v merite, postupom v súlade so Správnym súdnym poriadkom. Súčasne prvostupňový súd bol povinný rozhodnúť o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania.
20. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p. ).
21. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
23. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. ), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p.
24. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
28. S poukazom na vyššie citovaného zákonné ustanovenia, správny súd riadiac sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že v zmysle § 114 S.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania ( právny zástupca žalobcu aj žalovaný sa z neúčasti ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
30. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
31. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.
32. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
33. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
34. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
35. Z obsahu rozhodnutia aj administratívneho spisu nesporne vyplýva, že žalobca podaním z 27.12.2004 označeným ako „Uplatnenie reštitučného nároku k pôde podľa zákona č. 503/2003 Z.z.“ uviedol, že má nezrovnalosti vo veciach nehnuteľností po svojich právnych predpisov spočívajúce v úbytkoch výmer, v nemožnosti „nájsť“ niektoré parcely a že mu chýba časť jeho podielov zo spoločného majetku. Dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. V. O.. Prvostupňový správny orgán listom č. 876/2004/05 zo dňa 22.09.2005 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania v lehote do 31.12.2005 s uvedením dokladov, ktoré je potrebné predložiť. Medzi inými ho vyzval na predloženie dokladov o vlastníctve pozemkov v čase ich prechodu na štát a listín, na základe ktorých došlo k prechodu vlastníctva na štát. Súčasťou výzva bolo aj poučenie, že ak v určenej lehote žalobca požadované doklady nepredloží, správny orgán konanie zastaví. Spolu s výzvou na odstránenie vád podania doručil správny orgán žalobcovi aj rozhodnutie z 22.09.2005 o prerušení konania do 30.12.2005.
36. Podaním zo dňa 22.12.2005 žalobca predložil časť požadovaných dokladov. K bodu 6 uviedol, že zatiaľ mu nie je známe, na základe akej listiny časť jemu patriaceho majetku prešla na štát, či na inú osobu. Dôležité pre žiadateľa bolo, že ak vlastníctvo prešlo na kohokoľvek, stalo sa tak nesprávnym úradným postupom, bez jeho súhlasu a vedomia. K bodu 8 uviedol, že pozemky po jeho právnych predchodcoch užíval Ovocinársky štátny majetok Svidník, ktorý neskôr zanikol a napriek dedičským konaniam sú pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu ako pozemky neznámych vlastníkov. V závere podania uviedol, že predmetom ním uplatneného reštitučného nároku sú pozemky, u ktorých ho štát zbavil vlastníctva „administratívnym a formálnym spôsobom bez právneho titulu“. Takýmto konaním dotknuté pozemky však žiadnym spôsobom nešpecifikoval, to znamená neuviedol čísla parciel, čísla listov vlastníctva, či iné identifikátory.
37. Listom zo dňa 20.03.2010 žalobca žiadal o náhradu za pozemok pôvodne označený ako parcela mpč. XXX/XX o výmere 543 m2, ktorý ako uviedol, údajne evidenčne neexistuje a nikto mu neposkytol informácie, kto ho vlastní, kto ho užíva, na základe akého právneho titulu a s akým druhom pozemku. Podľa jemu dostupných informácií zmena bola urobená v rámci „vykonania obnovy ROEP“ o ktorom nebol informovaný. Ďalej v liste žiadal, aby mu bola poskytnutá náhrada za časť súkromného lesa o výmere 967 m2 označeného ako pôvodná parcela mpč. XXX/XX. Aj v tomto prípade s ním o úbytku výmery nikto nerokoval.
38. Podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Túto pomoc poskytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom základe aj advokáti. Uvedená ústavná zásada je v správnom konaní premietnutá do 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenie účastníkom konania, zúčastneným osobám, aj iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. K takejto forme pomoci patrí aj pomoc a potrebné poučenie v súvislosti s odstraňovaním nedostatkov podania. Rozsah pomoci poskytovanej správnym orgánom v súvislosti s nedostatkami podania nie je absolútny a nemá nahrádzať pomoc poskytovanú účastníkovi konania advokátom. Správny orgán účastníka vyzve na odstránení nedostatkov v primeranej lehote a zároveň ho poučí, aké dôsledky môže mať neodstránenie nedostatkov pre ďalší priebeh konania.
39. V danom prípade aj v poukazom na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení č.k. 1Sžr/50/2013 dospel správny súd k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a z neho vyplývajúcimi povinnosťami pri odstránení nedostatkov podania a žalobcovi poskytli riadne poučenie a dostatok priestoru na to, aby v primeranej lehote predložil dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku. Vo výzve zo dňa 22.09.2005 bol žalobca náležite poučený aké doklady má predložiť, zároveň bola stanovená primeraná lehota, bol poučený o tom, že ak v stanovenej lehote požadované listiny nepredloží, správny orgán konanie zastaví. Aj napriek tejto výzve žalobca požadované doklady nepredložil, predovšetkým neodstránil nedostatok podania preukázaním prechodu vlastníctva k pozemkom na štát, alebo inú právnickú osobu, čo je jedným z nevyhnutných predpokladov na úspešné uplatnenie reštitučného nároku.
40. Nepochybil preto prvostupňový správny orgán, ak konanie zastavil a nepochybil ani žalovaný, ak na základe odvolania žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, keďže ani v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne doklady, resp. iné listiny preukazujúce splnenie reštitučného titulu v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z.
41. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. O náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
43. Žalobca nebol v konaní úspešný, v skoršom konaní si právo na náhradu trov konania neuplatňoval a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p. preto správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).