Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Krnáč, s. r. o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Banskobystrická regionálna správa ciest, a. s., IČO: 36 836 567, so sídlom Majerská cesta 94, 974 96 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 363 zo dňa 18. 11. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 363 zo dňa 18. 11. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len aj „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) žalobu žalobcu zamietol (výrok I. rozsudku). Výrokom II. rozhodol súd o trovách konania tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný uhradiť žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 09. 03. 2020 žiadal žalobca určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa zo dňa 30. 12. 2019 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Súčasne žiadal priznať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku odo dňa, kedy oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd uviedol obsah žalobného návrhu žalobcu, z ktorého vyplýva, že tento skutkovo odôvodňoval žalobu tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy č. 6479/2001 zo dňa 10. 12. 2001, na základe ktorej s účinnosťou od 02. 05. 2011 v zmysle dohody o zmene pracovných podmienok č. 8/2011 vykonával prácu vedúceho strediska Kriváň. U žalovaného prebehla na stredisku Kriváň kontrola, o výsledku ktorej bola zaslaná žalobcovi výzva a na ktorú žalobca reagoval vyjadrením k výsledkom kontroly, ktorá kontrola bola zameraná na zapožičanie techniky, dodržiavanie ochranných pracovných pomôcok u zamestnancov, dodržiavanie technologických postupov. Dňa 09. 01. 2020 žalobca prevzal dokument - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 12. 2019 č. 6479/2019-1. V okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré dostal žalobca od žalovaného podľa ustanovenia , bolo uvedené, že zamestnávateľ končí so zamestnancom okamžite pracovný pomer z dôvodu, že ako zodpovedný vedúci porušil pracovnú disciplínu v prípadoch - piatich skutkoch, ktoré skutkovo vymedzil tak, že: 1/ žalobca ako zodpovedný vedúci zamestnanec poručil pracovnú disciplínu dňa 11. 11. 2019 vyslaním na pracovisko

podriadených zamestnancov neustrojených v rozpore s predpismi na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; 2/ závažne porušil pracovnú disciplínu i porušením technologických postupov pri výkone činnosti v zmysle článku 11 ods. 7, písm. q/, keď dňa 07. 11. 2019 dal žalobca pokyn vykonávať vysprávku povrchu vozovky obaľovanou zmesou za tepla so zapílením na ceste III/2693 Iviny i napriek predpovedi daždivého počasia a skutočného intenzívneho dažďa dňa 07. 11. 2019; 3/ v dňoch 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019 žalobca zneužil svoje postavenie vedúceho zamestnanca a porušil povinnosti vedúceho zamestnanca najmä podľa , , tým, že vyžil nákladné motorové vozidlo v správe, resp. majetku spoločnosti, ev. č. ZV XXX CS na súkromné účely počas pracovnej doby, keď ako vedúci strediska nariadil svojmu podriadenému zamestnancovi P. E., aby v pracovnom čase v dňoch 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019 na úkor plnenia si pracovných povinností viedol uvedené vozidlo pre osobný prospech žalobcu - dovoz materiálu a následne úmyselne nepravdivo a v rozpore so skutočnosťami uviedol nepravdivé údaje v agende, konkrétne časy odchodu a príchodu nákladného motorového vozidla, ako aj časy odchodu a príchodu po pracovnej dobe, čím zamestnávateľovi spôsobil škodu; 4/ žaloba porušil pracovnú disciplínu podľa čl. 11, ods. 6 písm. c/ tým, že žiadanky na prepravu na súkromné účely zo dňa 21. 09. 2019 pre žiadateľa Vladimíra Krnáča neboli schválené schvaľujúcim zamestnancom v zmysle čl. 2 bod. 2.6. ods. 3 príkazu generálneho riaditeľa č. 16/2010; a 5/ v dňoch 11. 05. 2019 a 18. 05. 2019 úmyselne uviedol nepravdivé údaje v agende v zmysle čl. 11 ods. 7 písm. n/ Pracovného poriadku, pričom v čase pracovného voľna využil vozidlá spoločnosti na súkromné účely a v rozpore so skutočnosťou ako vodiča v žiadanke na prepravu uviedol svojho podriadeného P. O..

3. Žalobca neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru videl predovšetkým neurčitosti a v nedostatočnej konkretizácii dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď poukázal i na ust. . Žalobca mal za to, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo zrejmé, aký bol dôvod okamžitého skončenia. Formuláciu žalovaného považoval za nejasnú, nezrozumiteľnú a neurčitú. V uvedenom dokumente je vymenovaných niekoľko údajných porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, pričom z takto koncipovaného okamžitého skončenia pracovného pomeru však nie je zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny bolo také závažné, aby bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej žalobca namietal aj nezákonnosť a účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a mal za to, že v predmetnej veci nebola dodržaná zákonná prekluzívna lehota. Táto bola podľa žalobcu dodržaná len v prípade údajného porušenia pracovnej disciplíny v dňoch 07. 11. 2019 a 11. 11.2019. V tejto súvislosti žalobca ďalej poukazoval na písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou ukončenia pracovného pomeru za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 10. 2019, kedy podľa zákona začala plynúť 6- mesačná lehota, v rámci ktorej, ak by došlo k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny, bola by dôvodná výpoveď zo strany žalovaného.

4. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd konštatoval vykonané dokazovanie a skutočnosti z neho vyplývajúce. Na vec aplikoval ust. , , , a . Ďalej súd uviedol, že podanou žalobou žiadal žalobca určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 12. 2019 bolo žalobcovi doručené dňa 09. 01. 2020, je neplatné a pracovný pomer medzi stranami sporu aj naďalej trvá. Súd prvej inštancie tak skúmal, či je tento nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru uplatnený v zákonnej 2-mesačnej prekluzívnej lehote v zmysle ust. . Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal žalobca, čo medzi stranami, nebolo sporné dňa 09. 01. 2020. Žaloba bola podaná na súde dňa 09. 03. 2020, čo znamená, že nárok bol uplatnený v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Súd ďalej skúmal, či sú splnené ďalšie zákonné požiadavky ustanovené v . Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že dňa 09. 01. 2020 doručil žalobcovi žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru podľa za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca namietal, že mu boli vytýkané i také porušenia, ktoré mali byť pred lehotou dvoch mesiacov od okamžitého skončenia pracovného pomeru, a preto mal za to, že nebola dodržaná zákonná lehota v zmysle ustanovenia . Žalovaná však uviedla, že o skutočnostiach, ktoré boli vytknuté a ktoré žalovaná považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny, sa dozvedeli na základe kontroly vykonávanej na stredisku Kriváň v rámci kontrolnej činnosti v mesiaci november 2019. Prekluzívna 2-mesačná lehota začala plynúť od momentu, kedy sa žalovaná dozvedela o porušení pracovnej disciplíny, a preto skutky, ktoré sú vytýkané a ktoré žalovaná považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny, boli uplatnené v súlade s lehotou upravenou v , teda v lehote jedného roka. Tomuto záveru dal za pravdu i súd prvej inštancie, keď skutočne lehota na takýto postup skončenia pracovného pomeru je upravená v rozsahu dvoch mesiacov odo dňa, keď

sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. V prípade žalobcu to boli porušenia vytýkané v dňoch 11. 05. 2019, 18. 05. 2019, 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019, 21. 09. 2019, 07. 11. 2019 a 11. 11. 2019. Kontrolnou činnosťou v novembri 2019 boli zistené tieto porušenia a nie je možné konštatovať, tak ako to uvádza žalobca, že lehota bola zachovaná len pri dvoch porušeniach z mesiaca november 2019. Vo všetkých prípadoch sa jedná o porušenia v rozsahu jedného roka a zachovanie lehoty dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalovaná o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedela. Vzhľadom na uvedené súd na námietku žalobcu neprihliadol a mal za to, že žalovaná postupovala a vytkla porušenia pracovnej disciplíny v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia . Ďalej súd posúdil namietanú nejasnosť, neurčitosť a nedostatočnú konkretizáciu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom za nejasné sa javilo, či žalovaná považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť dňa 11. 11. 2019, na základe ktorého žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom napriek tomu, že ho za závažné v okamžitom skončení pracovného pomeru neoznačila. Súd prvej inštancie ale mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi, je jasne konkretizované s uvedením dôvodov, pre ktoré žalovaná so žalobcom skončila pracovný pomer okamžite. Konkretizácia dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru môže byť rôzna, pričom v zmysle okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi, bolo jednoznačne konkretizované, pre ktoré porušenia bol s ním okamžite rozviazaný pracovný pomer. Celkovo sa jednalo o skupinu piatich porušení. Súd vyhodnotil skutok zo dňa 11. 11. 2019 a prisvedčil žalobcovi, že skutočne v prípade neustrojenia zamestnancov strediska Kriváň a dbania pokynov na riadne ustrojenie pri jednotlivých pracovných činnostiach nie je tak závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorý by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle ustanovenia . Ďalej posúdil súd ďalšie porušenie, ktoré bolo v okamžitom skončení pracovného pomeru jasne konkretizované, porušenie zo dňa 07. 11. 2019, kedy mal žalobca porušiť technologické postupy pri výkone činnosti v zmysle čl. 11 ods. 7 písm. q/ Pracovného poriadku, keď dal pokyn na vykonávanie vysprávky povrchu vozovky obaľovanou teplou zmesou so zapílením i napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam. I v tomto prípade súd uvedené nehodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer. Súčasne však dodal, že išlo o porušenie pracovnej disciplíny s tým, že sa žalobca správal nehospodárne, v rozpore s pracovným poriadkom a pracovnou náplňou, tak ako to konštatoval zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru. Ďalej sa súd venoval skutku zo dňa 11. 07. 2019, kedy žalobca v rozpore s príkazom generálneho riaditeľa nariadil svojmu podriadenému zamestnancovi P. E., aby v pracovnom čase na úkor plnenia pracovných povinností viedol služobné vozidlo pre jeho osobný prospech - dovoz materiálu a následne uviedol v agende nepravdivé údaje. V tomto konaní súd vzhliadol dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, čo v konečnom dôsledku konštatovala aj Rada predsedov základnej organizácie integrovaného odborového zväzu, ako aj Základná organizácia integrovaného odborového zväzu Zvolen, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru prejednávali. O tom, že žalobca nekonal v súlade s predpismi, či už o tom vedel alebo nevedel, súd pochybnosti nemal, o čom svedčia listiny, zápisy z GPS súradníc, ako aj dokumenty ním vypisované a predkladané zamestnávateľovi na odsúhlasenie, ako aj príkaz generálneho riaditeľa a následne v septembri zasielaný e-mail, ktorý žalobca tiež nespochybnil prevádzkovým riaditeľom ohľadom využívania služobných vozidiel na súkromné účely. Ďalším skutkom, ktorý žalovaný vytýkal žalobcovi v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo konanie dňa 21. 09. 2019, spočívajúce v tom, že žiadanku na prepravu na súkromné účely pre žiadateľa V. A. neschválil orgán na to určený, ale vedúci strediska (žalobca), ktorý k tomu nemal oprávnenie, čím opätovne porušil pracovnú disciplínu podľa čl. 11 ods. 6 písm. c/ Pracovného poriadku. I v tomto prípade súd konštatoval závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ustanovenia . Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že sa takto postupovalo, bola to bežná prax a že v prípade pochybenia nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naopak, v konaní bolo preukázané, že uvedená smernica alebo príkaz generálneho riaditeľa č. 16/2010 bol platný a účinný od roku 2011 v spoločnosti žalovaného. Navyše po nástupe do pozície prevádzkového riaditeľa tento zaslal v septembri pokyn všetkým strediskám na dodržiavanie postupu v zmysle Smernice č. 16/2010. Prevzatie e- mailu žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, a teda mal vedomosť o takomto postupe a vedel, akým spôsobom je potrebné schvaľovať použitie služobných vozidiel na súkromné účely. Preto, ak tak nepostupoval, čo v konaní bolo preukázané, dopustil sa závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to bol tiež dôvod, pre ktorý bolo na strane zamestnávateľa dané právo postupovať v zmysle ustanovenia vyššie citovaného . Posledným skutkom, ktorý žalovaný vytkol žalobcovi v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru, bol postup žalobcu v dňoch 11. 05. 2019 a 18. 05. 2019,

kedy mal žalobca úmyselne uviesť nepravdivé údaje v agende týkajúcej sa použitia služobného vozidla na súkromné účely v rozpore so skutočnosťou, kde ako vodiča v žiadanke na prepravu uviedol svojho podriadeného zamestnanca P. O., pričom služobné vozidlo obsluhoval sám na súkromné účely, čím porušil opätovne pracovný poriadok čl. 11 ods. 7 písm. n/. Táto skutočnosť bola rovnako podrobne zdokumentovaná pri kontrole, vyjadrili sa zainteresované osoby. Súd i v danom prípade za dal pravdu žalovanému s tým, že išlo o úmyselné uvedenie nepravdivých informácií, ktoré bolo možné zmeniť hlavne s poukazom na to, že žalobca potvrdil, že disponoval vlastným čipom a kľúčom od tankovania a mohol, keďže mal oprávnenie, uviesť seba a údaje opraviť v žiadanke a v ostatných dokumentoch tak, aby písomné dokumenty korešpondovali so skutočným stavom a nebol tam uvedený zamestnanec, ktorý toto služobné vozidlo nepoužil a na jeho čip a kľúčik využíval služobné vozidlo niekto iný, hoci tiež zamestnanec žalovaného. V takomto konaní súd rovnako vzhliadol závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré mohol zamestnávateľ zvoliť postup podľa ustanovenia . Súd tak dospel k záveru, že dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli jasne zadefinované, špecifikované a pri posúdení jednotlivých dôvodov dospel k záveru, že minimálne tri z piatich vytknutých porušení pracovnej disciplíny vykazujú takú intenzitu, že je možné ich hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu stačí, ak z vytknutých porušení pracovnej disciplíny, čo i len jedno, spĺňa požiadavku závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre to, aby zamestnávateľ zvolil aj výnimočný spôsob rozviazania pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto nedal za pravdu žalobcovi a nevidel dôvod pre vyslovenie neplatnosti takéhoto výnimočného spôsobu rozviazania pracovného pomeru so žalobcom. Ďalej súd uviedol, že ďalšou námietkou vytýkanou žalobcom v konaní žalovaného bolo neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, nakoľko žalobca bol členom odborového zväzu. Ani tento dôvod súd nevzhliadol, naopak, mal za to, že bol zachovaný zákonný postup a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prejednané so zástupcami zamestnancov, nielen so Základnou organizáciou integrovaného odborového zväzu Zvolen, ktorej členom a podpredsedom bol žalobca, ale bolo prejednané aj na Rade predsedov základnej organizácie integrovaného odborového zväzu pôsobiaceho u žalovaného. V rámci dokazovania boli predložené jednak listiny svedčiace o tom, že uvedené bolo prerokované, ako aj podrobne vypočutí jednotlivé členovia, ktorí potvrdili, že došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Spôsob prerokovania, ako aj záver a výstupy zákon neupravuje. Zákon ukladá len podmienku prerokovania takéhoto rozviazania pracovného pomeru pod následkom neplatnosti. Uvedené bolo v konaní preukázané. Pokiaľ žalobca v rámci vyjadrení a obrany uviedol, že zo zasadnutia Základnej organizácie Zvolen nebola vyhotovená zápisnica, tak ako o tom vypovedala svedkyňa R., súd k tejto námietke neprihliadol, nakoľko stačí, aby došlo k prerokovaniu, o čom neboli pochybnosti, potvrdili to jednotliví členovia a existovala konečná správa a vyjadrenie, ktoré bolo súčasťou listín doložených do spisu. Preto súd mal za to, že i v tomto prípade bol dodržaný zákonný postup a vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi za platné.

5. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia .

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa , , a . Uviedol, že v celom rozsahu spochybňuje právny názor prvostupňového súdu vyjadrený v rozsudku a má za to, že vyhlásený rozsudok je nesprávny, nakoľko konajúci súd sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s procesnými zásadami. Žalobca namietal, že súd nevenoval rozsudku náležitú pozornosť, odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, zmätočné, a preto nie je možné právny názor konajúceho súdu považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom. Uvedené je v rozpore so základným právom účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý súdny proces. K otázke náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne a arbitrárne. Uviedol, že žalobca počas celého konania zdôrazňoval skutočnosť, že z obsahového znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, aký bol skutočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Formulácia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, napriek tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru je rozsiahle, je v tomto smere vágna, nejasná, nezrozumiteľná a neurčitá, keďže zo strany žalovaného nebol v konaní predložený vnútorný predpis - Pracovný poriadok, nebolo možné okamžité skončenie pracovného pomeru komparovať so žalobcovi vytýkanými porušeniami pracovnej disciplíny. S touto argumentáciou žalobcu sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že so žalobcom okamžite končí pracovný pomer z dôvodu, že ako zodpovedný vedúci zamestnanec,

porušil pracovnú disciplínu dňa 11. 11. 2019 vyslaním na pracovisko podriadených zamestnancov neustrojených, v rozpore s predpismi na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle čl. 11 ods. 7 písm. e/ Pracovného poriadku, následne žalovaný vymenúva ďalšie štyri údajné porušenia pracovnej disciplíny, taktiež s odkazom na Pracovný poriadok žalovaného. Z takéhoto koncipovania okamžitého skončenia pracovného pomeru však nie je zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny bolo také závažné, že bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nejasné sa javí byť, či žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť dňa 11. 11. 2019, na základe ktorého žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, napriek tomu, že ho za závažné v okamžitom skončení pracovného pomeru neoznačil. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru jasne a určito vyplýva, ktoré porušenie pracovnej disciplíny bolo také závažné, že by mohlo odôvodňovať využitie tak radikálneho inštitútu, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Ani s touto argumentáciou žalobcu sa súd nevysporiadal. Žalobca v konaní ďalej poukázal na tú skutočnosť, že napriek tomu, že zástupcovia zamestnancov udelili žalovanému súhlas so skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny len za skutok, ku ktorému malo dôjsť dňa 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019, t. j. za využívanie služobného motorového vozidla na súkromné účely, žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru označil aj skutky, ktoré považovali zástupcovia zamestnancov za menej závažné a navrhli v danom prípade potrestať žalobcu krátením prémii. Z predložených dokumentov zo strany žalovaného jednoznačne vyplynulo, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu považovali zástupcovia zamestnancov - RP ZO IOZ ako aj členovia závodného výboru ZO IOZ len údajné porušenie pracovnej disciplíny dňa 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019. Z tohto dôvodu zástupcovia zamestnancov udelili súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny - využívania služobného vozidla na vlastné účely, ku ktorému došlo dňa 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019. Z uvedeného listinného dôkazu je zrejmé, že obsah súhlasu zástupcov zamestnancov nekorešponduje s obsahom a skutkovým vymedzením dôvodov v okamžitom skončení pracovného pomeru, čo nesporne zakladá dôvod na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu podľa ustanovenia , nakoľko zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas za skutky ako porušenie technologických postupov pri asfaltovaní alebo neustrojenie zamestnancov, za ktoré žalobca, ako vedúci strediska žalovaného, dotknutého zamestnanca potrestal krátením odmien. Ďalej žalovaný namietal, že vykonané dokazovanie preukázalo, že v prejednávanom prípade nebola splnená hmotnoprávna podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedená v ustanovení , ktorá má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu, nakoľko účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie, adresované zástupcom zamestnancov, obsahuje náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia . Na túto skutočnosť však súd pri svojej rozhodovacej činnosti neprihliadal a napadnuté rozhodnutie odôvodnil v príkrom rozpore s . Ďalej žalobca namietal, že žalovaný žalobcom požadované listiny cestou súdu nepredložil. Jedná sa o Pracovný poriadok žalovaného, na ktorý žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru poukazoval, ako aj vnútorné dokumenty, na ktorých základe by bolo možné posúdiť, či zamestnávateľ, resp, zástupcovia zamestnancov postupovali v súlade s týmito predpismi a nimi stanovenými postupmi a či príslušný odborový orgán bol správne obsadený, čo žalobca v konaní taktiež namietal. Súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli listiny, ktoré boli v okamžitom skončení označené ako dôkaz preukazujúci tvrdenia žalovaného, na základe ktorých žalovaný odôvodňoval závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Aj na základe tejto skutočnosti žalobca považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za nejasné, nezrozumiteľné a neurčité a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, uvádzané žalovaným, nie je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a keďže žalovaný nepredložil Pracovný poriadok, na základe ktorého jednotlivé porušenia konštatoval, nie je možné tieto dôvody verifikovať podľa Pracovného poriadku žalovaného. Súd sa v rámci rozhodovania o žalobnom návrhu nevysporiadal s tým, že žalovaný v konaní nepreukázal doručenie žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k základnej odborovej organizácii integrovaného odborového zväzu pri BBRSC, a. s., Zvolen, ako ani zápisnicu z tohto prerokovania napriek tomu, že v zmysle vyjadrenia svedkyne R., ako aj podľa článku 24 predloženého rokovacieho sa z rokovaní výboru vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvedie dátum a miesto rokovania, program, uznesenia a výsledky hlasovania. Žalobca zdôraznil, že nemal k dispozícií tieto dôkazné prostriedky, na ktoré sa žalovaný odvoláva v okamžitom skončení pracovného

pomeru, nakoľko tieto neboli súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo podľa názoru žalobcu vytvára neurčitosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný ich predložil až v rámci súdneho konania, kedy prvýkrát sa žalobca s nimi mohol oboznámiť a podrobne sa k ním vyjadriť.

7. Ďalej žalobca namietal, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal na pojednávaní dňa 01. 06. 2021, aby žalovaný predložil stanovy odborového zväzu Zvolen, pričom žalovaný predmetné stanovy súdu nepredložil, čo vytvára odôvodnenú pochybnosť, či súhlas v zmysle bol udelený v súlade s vnútro-odborovými dokumentami. Odôvodnenú pochybnosť vytvára aj skutočnosť, že žalovaný nepredložil zápisnicu zo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 03. 01. 2020. Žalobca zároveň poukázal na nesprávne kreovanie orgánu, ktorý udeľoval súhlas žalovaného so skončením pracovného pomeru, to je výboru ZO IOZ pri BBRSC, a. s., Zvolen, ktorý mal údajne zasadať dňa 03. 01. 2020, nakoľko žalobca, ako člen tohto výboru, nebol žiadnym spôsobom o rokovaní výboru upovedomený. Žalovaný v konaní neobjasnil, prečo neexistuje zápisnica o rokovaní výboru a prečo dodatočne predložil len prezenčnú listinu zo dňa 03. 01. 2020, kde je nevedno z akého dôvodu, podpísaný náhradný člen výboru P. K., ktorý sa dovtedy žiadneho rokovania výboru nezúčastňoval. Žalobca ďalej zdôraznil, že skončenie pracovného pomeru fyzickej osoby, ktorá je súčasne členom príslušného odborového orgánu, ako so zástupcom zamestnancov v zmysle , si vyžaduje splnenie viacerých hmotnoprávnych podmienok ustanovených príslušnými ustanoveniami a dodržaním pomerne rigorózneho procesnoprávneho postupu, čo v predmetnom prípade nebolo dodržané. Obsah súhlasu zástupcov zamestnancov žalovaného ako prejav vôle zástupcov zamestnancov žalovaného nekorešponduje s obsahom a skutkovým vymedzením dôvodov v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru, čo zakladá neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle . Žalobca ďalej namietal, že zo žiadosti o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru podľa čl. 1 ods. b/ zo dňa 17. 12. 2019, ktorú žalovaný predložil v rámci konania, je zrejmé, že žalovaný Radu predsedov ZO IOZ pri BBRSC, a .s., požiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak k označenej žiadosti nebol priložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru, ani to, ktorých zamestnancov sa žiadosť má dotýkať. V konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal obsah žiadosti o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru podľa čl. 1 ods. b/ , ktorá mala byť adresovaná Výboru ZO IOZ pri BBRSC, a. s., Zvolen. Žalobca má za to, že nakoľko žalovaným predložená žiadosť o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru zo dňa 17. 12. 2019 obsahuje len súhrn všeobecne skutočností bez konkretizácie toho, ktorého zamestnanca sa vlastne žiadosť týka, pričom neobsahuje ani skutky konkrétne uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru a ani ako prílohu neobsahuje návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru, nebola splnená hmotnoprávna podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedená v ustanovení , ktorá ma za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Rovnako žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že využitie mechanizmov žalovaného, ktoré bolo bežnou praxou, je v zmysle Pracovného poriadku žalovaného považované za závažné porušenie pracovanej disciplíny, nakoľko žalovaný Pracovný poriadok súdu v rámci súdneho konania nepredložil, napriek tomu, že v okamžitom skončení pracovného pomeru naň opakovane odkazuje, pričom jeho predloženie navrhol aj samotný žalobca a považuje ho za podklad nevyhnutný pre správne právne posúdenie veci. Z vykonaného dokazovania vyplynula výpoveď svedka Ing. X., že spoločnosť žalovaného umožňuje poskytovať služobné mechanizmy na súkromne účely. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k porušeniu technologických postupov žalobcom nedošlo, nakoľko počasie na prácu s asfaltom bolo vyhovujúce, o čom svedčia aj vysprávky, ktoré dodnes držia a nejavia žiadny znak nesprávneho technologického postupu. Taktiež vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že žalobcove upozornenia o nesprávnom ustrojení zamestnanec D. F. nerešpektoval, odobral sa do vozidla a pokračoval na predmetné miesto výkonu práce. Na základe uvedeného má žalobca za to, že jeho konaním nedošlo k naplneniu zákonného predpokladu vymedzeného v ustanovení , ktorý podmieňuje možnosť využitia inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, z tohto dôvodu je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 08. 11. 2019 žalovaný žalobcovi udelil písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 10. 201. Na základe uvedeného začala nepochybne plynúť 6-mesačná lehota, v rámci ktorej, ak by došlo k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny, bolo by dôvodné danie výpovede žalobcovi zo strany žalovaného. V prípade, ak mal žalovaný za to, že žalobca napriek upozorneniu znova porušil pracovnú disciplínu, mal pracovný pomer so žalobcom ukončiť výpoveďou podľa ustanovenia . Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle Zákonníka

práce zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, pričom v predmetnom prípade táto prekluzívna lehota nebola dodržaná, resp. žalovaný nepreukázal dodržanie tejto lehoty, nakoľko k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, došlo dňa 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019, čiže takmer 6 mesiacov skôr, ako žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom prostredníctvom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný v rámci súdneho konania na námietku žalobcu, že predmetná prekluzívna lehota nebola dodržaná, neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce opak. Záverom odvolania žalobca tiež poukázal na nezrozumiteľnosť odvolaním napadnutého rozsudku vyplývajúcu z úvodného ustanovenia a označenia sporu, kde súd uviedol, že ide o konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy. Z uvedeného označenia sporu je nepochybné, že neoznačuje predmet sporu v súlade s podaným žalobným návrhom, ktorým sa žalobca nepochybne domáha „určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. zmenil v časti výroku I. a II. tak, že vysloví, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa zo dňa 30. 12. 2019je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Zároveň žalobca navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 26. 01. 2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť v lehote 10 dní.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. V dôsledku odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací ( - , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Odvolací súd vykonal vecný prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to v medziach dôvodov a rozsahu odvolania v zmysle a . Čo sa týka odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie, na základe podaného odvolania, tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa , po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , rozhodnutie súd náležite odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . Je potrebné zdôrazniť, že žalobca ako odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, príp. nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, , a v spojení s ust. ). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

14. Podľa ust. , v znení účinnom do 26. 03. 2020 (ďalej aj len „“), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

15. Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

16. Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

17. Podľa , ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

18. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorú listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru spísanú dňa 30. 12. 2019, žalovaným datovanú dňa 08. 01. 2020 žalobca ako zamestnanec žalovaného, osobne prevzal dňa 09. 01. 2022. Riadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi ako zamestnancovi žalovaného medzi stranami sporu v konaní sporné nebolo, uvedená skutočnosť nie je namietaná ani v podanom odvolaní. V predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru podľa je žalovaným uvádzaných päť skutkových vymedzení konania žalovaného (skutkov) s uvedením dátumu, miesta, času a spôsobu konania, ktorými sa mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré žalovaný zamestnávateľ okamžite so žalobcom skončil pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 10. 12. 2001.

19. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom predpokladá zavinené porušenie pracovnej disciplíny základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. . Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané a zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Podľa okamžité skončenie pracovného musí byť učinené písomne a ako zamestnanec, tak i zamestnávateľ musí v tomto skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posúdil splnenie zákonných náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle , , a a dospel k záveru, že uvedený úkon zamestnávateľa spĺňa všetky zákonom vyžadované predpoklady, a preto žalobu žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd konštatuje, že uvedený záver súdu prvej inštancie je vecne správny. Nad rámec uvedeného a na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že z obsahového znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, aký bol skutočne dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, príp. ktoré

porušenie pracovnej disciplíny žalovaný zamestnávateľ považoval za také závažné, že odôvodňovalo tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, pričom formuláciu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca v odvolaní označil za vágnu nejasnú, nezrozumiteľnú a neurčitú.

22. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08. 01. 2020, ktorú žalobca ako zamestnanec prevzal dňa 09. 01. 2020, čo potvrdil svojim podpisom. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmý prejav vôle zamestnávateľa, že s menovaným zamestnancom, okamžite končí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 10. 02. 2001 č. 6479/2009 v znení Dohody o zmene pracovných podmienok č. 8/2011 zo dňa 02. 05. 2011, a to z piatich dôvodov skutkovo osobitne vymedzených, určených dátumom, časom a skutkovým popisom udalostí, pričom jednotlivé skutkové dôvody sú od seba navzájom odčlenené a jednotlivo podporené konkrétnymi označenými dôkazmi. Zároveň pri uvedení jednotlivých skutkových dôvodov je konštatované porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľom, resp. závažné porušenie pracovnej disciplíny a konštatované porušenie povinností vyplývajúcich jednak z Pracovného poriadku zamestnávateľa (a iných interných predpisov zamestnávateľa) a jednak ustanovení .

23. Odvolací súd konštatuje zhodný záver ako súd prvej inštancie, že dôvody, pre ktoré zamestnávateľ vzhliadol dôvod na okamžité skončenia pracovného pomeru so žalobcom - zamestnancom, sú jasne a určite uvedené, skutkovo vymedzené tak, že ich nie je možné zameniť s inými dôvodmi, pričom sú špecifikované čo do charakteru konania žalobcu ako (vedúceho) zamestnanca, resp. činnosti, ktorú zamestnávateľ vyhodnotil ako porušujúcu, prípadne závažne porušujúcu pracovnú disciplínu, pričom vo všetkých piatich skutkoch je zamestnávateľom uvedený exaktný časový údaj konkrétneho konania zamestnanca. Vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru tak jednoznačne možno označiť za konkrétne, určité, uvedené spôsobom, že tieto nie je možné zameniť s inými dôvodmi, pričom uvedený spôsob formulácie zodpovedá predpokladom vymedzeným . Odvolaciu námietku žalobcu vyššie uvedenú, obsiahnutú v odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

24. Žalobca namietal, že z úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru jasne nevyplýva, ktoré z porušení je tak závažné, že môže odôvodňovať okamžité skončenie pracovného pomeru, a zároveň namietal, že zástupcovia zamestnancov udelili súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru len za skutok z 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019 - t.j. za „využívanie motorového vozidla na súkromné účely“, pričom však žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru označil aj skutky, za ktoré zástupcovia zamestnancov navrhli len „krátiť odmeny“.

25. Ako už bolo uvedené vyššie v okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný zamestnávateľ vymedzil dôvody, ktoré on sám vzhliadol ako všetky odôvodňujúce uvedený okamžitý spôsob skončenia pracovného pomeru, pričom z pohľadu zamestnávateľa bolo všetkých päť skutkovo vymedzených dôvodov odôvodňujúcich okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá skutočnosť vyplýva i z obsahu záveru listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď žalovaný zamestnávateľ uviedol: „Predstavenstvo spoločnosti vyhodnotilo mieru porušenia pracovnej disciplíny ako závažnú vzhľadom na Vaše pracovné zaradenie, status vedúceho zamestnanca strediska spoločnosti, vzhľadom na charakter povinností, ktoré boli porušené, intenzitu zásahu proti spoločnosti a jej záujmom, časové a vecné súvislosti, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že následkom, resp. dôsledkom opísaných povinností, ktoré ste porušili, došlo k narušeniu nevyhnutnej vzájomnej dôvery medzi zamestnancom a zamestnávateľom, miera Vašej spoľahlivosti a poctivosti v pracovnoprávnom vzťahu je znížená z pohľadu predstavenstva spoločnosti natoľko, že nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby“. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnávateľom uvádzané konania žalobcu, tento považoval za všetky tak závažné, resp. závažným spôsobom porušujúce pracovnú disciplínu, že všetky ním uvádzané dôvody vyhodnotil ako spôsobilé pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

26. Osobitný prieskum správnosti uvedeného záveru žalovaného zamestnávateľa a dôvodnosti uplatnenia uvedených dôvodov vykonal súd prvej inštancie, keď v odôvodnení svojho rozsudku sa samostatne zaoberal jednotlivými vymedzenými dôvodmi (skutkami žalobcu 1/ až 5/), vyhodnotil mieru a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny pri každom z uvádzaných dôvodov osobitne a jednotlivo posúdil a učinil záver o tom, či daný konkrétny dôvod sám považoval za odôvodňujúci okamžité skončenie pracovného pomeru. Je nutné uviesť, že súd dal pri prieskume uvedených dôvodov čiastočne za pravdu i

žalobcovi, a to konkrétne v špecifikovanom. v prvom skutku ( dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru) zo dňa 11. 11. 2019 týkajúceho sa zanedbania povinnosti dohľadu nad riadnym ustrojením zamestnancov. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, aké má na mysli ust. , a teda nie je tak závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktoré by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle .

27. K rovnakému záveru dospel súd prvej inštancie i po preskúmaní a vyhodnotení skutku (dôvodu) zo dňa 07. 11. 2019 týkajúceho sa pochybenia žalobcu ako zodpovedného zamestnanca pri udelení pokynu na vysprávku cesty i v prípade predpovedaného a aktuálne nepriaznivého počasia, čím mal žalobca ako vedúci zamestnanec porušiť technologické postupy pri výkone činností v zmysle článku 11 ods. 7 písm. q/ Pracovného poriadku. I v danom prípade súd konštatoval, že uvedený skutok nehodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle ust. . Zároveň však súd konštatoval, že išlo o porušenie pracovnej disciplíny s tým, že žalobca sa správal nehospodárne v rozpore s pracovným poriadkom a pracovnou náplňou.

28. Na strane druhej súd prvej inštancie však vzhliadol dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v dôvode skutkovo vymedzenom v bode 3. za konanie žalobcu v dňoch 10. 07. a 11. 07. 2019, kedy žalobca ako vedúci zamestnanec nariadil svojmu podriadenému zamestnancovi P. K., aby v pracovnom čase na úkor plnenia pracovných povinností viedol služobné vozidlo pre osobný prospech žalobcu - pre účely dovozu materiálu, pričom žalobca ako vedúci zamestnanec následne uviedol v rozpore so skutočnosťou nepravdivé údaje v zamestnávateľom vyžadovanej agende, týkajúce sa konkrétneho času odchodu a príchodu služobného vozidla zamestnávateľa (až po pracovnej dobe), ktorý čas bol však v rozpore so zistenou skutočnosťou odvozu materiálu počas pracovnej doby, čím malo dôjsť k vzniku škody na majetku žalovaného. Uvedený dôvod nielen zamestnávateľ žalobcu, ale aj súd prvej inštancie, vzhliadol ako spôsobilý pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko uvedené konanie vedúceho zamestnanca malo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorú skutočnosť konštatovali i zástupcovia zamestnancov žalovaného, a to konkrétne Rada predsedov základných organizácií integrovaného odborového zväzu, ako i Základná organizácia integrovaného odborového zväzu Zvolen.

29. Taktiež závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval pri skutku zo dňa 21. 09. 2019 spočívajúceho v tom, že žiadanku na prepravu na súkromné účely pre žiadateľa V. A. neschválil orgán na to určený v zmysle článku 2 bod 2.6., ods. 2 Príkazu generálneho riaditeľa 16/2010, ale vedúci strediska, ktorým bol samotný žalobca, hoci k uvedenému nemal oprávnenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že postup pri zapožičiavaní motorových vozidiel, resp. strojov a zariadení pre súkromné účely mal zamestnávateľ náležite upravený vo svojich interných predpisoch, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním oboznámil i Smernicu, resp. Príkaz generálneho riaditeľa 16/2010, v ktorom uvedený postup pri výpožičke motorových vozidiel a strojových zariadení mal zamestnávateľ určený a upravený, a zároveň bolo po vykonanom dokazovaní preukázané, že Príkaz generálneho riaditeľa 16/2010 bol v organizácii žalovaného zamestnávateľa účinný od roku 2011, pričom v konaní bolo žalovaným preukázané i opätovné oboznámenie všetkých zamestnancov, resp. výzva na dodržiavanie postupu, a to opätovne zasielaným mailom v septembri 2019. Samotný žalobca prijatie mailu s výzvou na dodržiavanie postupu nerozporoval, bol zamestnancom organizácie, v ktorej bol od roku 2011 platný a účinný predpis upravujúci postup pri žiadosti zamestnancov o vypožičiavanie majetku zamestnávateľa. I napriek prezumovanej a zároveň preukázanej vedomosti žalobca, ako vedúci zamestnanec, postupoval spôsobom hrubo porušujúcim uvedenú internú smernicu, svojím konaním aktívne obchádzal zamestnávateľom vyžadovaný proces schválenia vypožičania majetku žalovaného zamestnávateľa a o tomto de facto rozhodoval sám. Ako zamestnávateľ, tak i súd prvej inštancie vyhodnotil uvedené konanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. S uvedeným záverom sa stotožňuje i odvolací súd.

30. I v piatom skutku konajúci súd prvej inštancie vzhliadol po tretíkrát daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to za skutky v dňoch 11. 05. 2019 a 18. 05. 2019, kedy žalobca úmyselne uviedol nepravdivé údaje v agende týkajúcej sa použitia služobného vozidla na súkromné účely v rozpore so skutočnosťou, kde ako vodiča v žiadanke

na prepravu uviedol svojho podriadeného zamestnanca P. O., pričom služobné vozidlo obsluhoval sám na súkromné účely; od dotknutého podriadeného zamestnanca P. O. si vyžiadal čip a kľúče od tankovania, a vyžiadané motorové vozidlo viedol a využíval sám pre vlastnú potrebu a prospech, avšak vykazujúc uvedené použitie v rozpore so skutočnosťou na podriadeného zamestnanca P. O..

31. Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že konajúci súd prvej inštancie učinil náležitý prieskum dôvodov uplatnených zamestnávateľom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, tieto hodnotil jednotlivo a osobitne prijal záver o závažnom porušení pracovnej disciplíny (v troch z piatich uvádzaných skutkov) a pri dvoch skutkoch konštatoval porušenie pracovnej disciplíny, ktoré však nemalo intenzitu závažného porušenia, pre ktoré by zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer okamžite.

32. Správne súd prvej inštancie uviedol, že stačilo, pokiaľ z vytknutých porušení pracovnej disciplíny by čo i len jedno spĺňalo predpoklad závažného porušenia pracovnej disciplíny pre to, aby zamestnávateľ zvolil výnimočný spôsob rozviazania pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. V súdenej veci však bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca sa závažných porušení pracovnej disciplíny dopúšťal opakovane, rôznymi formami konania. Na odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd uvádza, že nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak je v uvedenom úkone okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený i dôvod, pri ktorom nie je daná miera intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny zakladajúca dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (ktorú intenzitu odlišne vyhodnotil zamestnávateľ, zástupcovia zamestnancov, ako i súd konajúci o žalobe), spolu s dôvodom (dôvodmi), ktoré sú spôsobilé pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

33. V podanom odvolaní žalobca namietal, že žalovaný v konaní nepredložil Pracovný poriadok žalovaného, na ktorého porušenie ustanovení sa žalovaný zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru odvoláva. Žalobca tak namieta, že nie je možné komparovať žalovaným uvedené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so znením Pracovného poriadku.

34. Odvolací súd prisvedčuje žalobcovi, že výtka nepredloženia Pracovného poriadku v konaní pred súdom je dôvodná. Avšak uvedené pochybenie a nevykonanie dôkazu oboznamovaním obsahu Pracovného poriadku žalovaného nie je takou vadou, pre ktorú by bolo nutné zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko nespôsobuje takú vadu konania, ktorá má za následok porušenie práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Na porušenie konkrétnych ustanovení Pracovného poriadku sa zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru odvoláva vo vymedzených skutkoch 1., 2., 4. a 5., pričom v prípade skutku 4 sa žalobcovi (zamestnacovi) zároveň kladie za vinu porušenie interného predpisu zamestnávateľa - Príkazu generálneho riaditeľa č. 16/2010 - Smernice o poskytovaní dopravných prostriedkov a mechanizmov za úhradu pre zamestnancov. Súd prvej inštancie ako spôsobilé dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru skutky, resp. dôvody uvádzané zamestnávateľov pod bodom 3., 4., a 5. V skutku 3. je konštatované, že žalobca ako vedúci zamestnanec konaním špecifikovaným v dňom 10. 07. a 11. 07. 2019 porušil povinnosti vedúceho zamestnanca podľa a . Minimálne uvedenému dôvodu a jeho formulácii nemožno nič vytknúť; uvedené je skutkovo vymedzené, špecifikované konanie je kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny porušením povinností vyplývajúcim vedúcim zamestnancom priamo zo zákona ( z ust. ) s konkrétnym odkazom na ustanovenie zákonnej právnej normy a už len na základe uvedeného žalovaný zamestnávateľ dôvodne a spôsobom súladným so zákonom okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. Rovnaký záver možno konštatovať i vo vzťahu k dôvodu týkajúcom sa štvrtého skutku zo dňa 21. 09. 2019, kde závažným porušením pracovnej disciplíny je porušenie konkretizovaného interného predpisu (Smernice), ktorého dodržiavanie zamestnávateľ vyžadoval a kontroloval (viď v konaní preukázané zaslanie emailu obsahujúceho požiadavku na dodržiavanie postupu pri výpožičke dopravných prostriedkov a mechanizmov za úhradu zamestnancami).

35. Vzhľadom na konštatovanie splnenia všetkých náležitostí, bez akejkoľvek pochybnosti o tom, akého závažného porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca ako zamestnanec dopustil (porušením akého záväzného predpisu) minimálne ohľadom skutkov zo dňa 10. 7. 2019 a 11. 07. 2019 a zo dňa 11. 05. 2019 a 18. mája 2018, v ktorých zamestnávateľ uvádza porušenie ustanovenia a ako všeobecne záväzného právneho predpisu, je tvrdenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nepredloženia Pracovného poriadku, na ktorý zamestnávateľ

poukazuje v iných dôvodoch skončenia pracovného pomeru, nadbytočné. Pokiaľ bolo v konaní náležite preukázané závažné porušenie základných povinností zamestnanca (žalobcu) vyplývajúcich zo zákona, v dôsledku ktorého zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer, je nadbytočné skúmať či sa zamestnanec dopustil i porušenia Pracovného poriadku, ako interného predpisu, v iných skutkoch. Prípadné (i negatívne) zistenie v tejto otázke, nie je spôsobilé zvrátiť záver (prípadne privodiť iný záver) o dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru učineného v súlade so zákonom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny porušovaním základných povinnosti zamestnanca vyplývajúcich priamo zo zákona.

36. Navyše, žalobca nenamietal, že by nebol oboznámený s Pracovným poriadkom žalovaného, ako so základným interným predpisom zamestnávateľa upravujúcim práva a povinnosti zamestnancov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od roku 2001 a v pozícii vedúceho zamestnanca bol v zmysle Dohody o zmene pracovných podmienok odo dňa 02. 05. 2011, pričom v konaní bola zároveň oboznámená i pracovná náplň vedúcich zamestnancov, od ktorých sa očakáva už vyššia miera samostatnosti a zodpovednosti nie len za plnenie svojich pracovných úloh, ale i za riadne plnenie pracovných úloh podriadených zamestnancov. Je preto dôvodné očakávať, že žalobca ako vedúci zamestnanec bol dostatočne oboznámený s interným predpisom zamestnávateľa upravujúceho práva a povinnosti zamestnancov, nad rámec zákonnej úpravy základných práv a povinností obsiahnutej v ustanoveniach ( a nasl.). Pokiaľ však žalobca ako vedúci zamestnanec využíval majetok zamestnávateľa (jeho motorové vozidlá a mechanizmy) a tiež ostatných zamestnancov zamestnávateľa pre svoje súkromné účely a to i počas pracovnej doby a následne o uvedenom uvádzal nepravdivé časové údaje mimo pracovnej doby a následne (iným konaním) rovnako počas pracovnej doby, keď bol sám povinný byť na určenom pracovisku využíval vozidlá zamestnávateľa pre svoju súkromnú potrebu mimo pracoviska a opätovne do vyžadovanej evidencie uvádzal nepravdivé údaje ( o osobe vodiča, o čase realizácie) dopustil sa hrubého porušenie základných povinností zamestnanca vyplývajúcich všetkým (nie len vedúcim) zamestnacom priamo zo zákona - z ust. a to: - využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času ( ) , pracovať zodpovedne a riadne, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený ( ) , chrániť majetok zamestnávateľa pre poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami ( ).

37. V konaní tak bolo preukázané že žalobca ako vedúci zamestnanec sa svojím konaním dopustil opakovaného závažného porušenia základných povinností zamestnanca vyplývajúcich zo , ako všeobecnej právnej normy upravujúcej práva a povinností zamestnávateľa a zamestnancov v pracovnoprávnom pomere, preto dokazovanie otázky, či sa zamestnanec dopustil i porušenia Pracovného poriadku v jeho konkrétnych ustanoveniach je pre zodpovedanie otázky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a rozhodnutie o veci nadbytočné.

38. V podanom odvolaní žalobca tiež namietal, že zástupcovia zamestnancov udelili súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru len za skutok, resp. skutky zo dňa 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019, pričom ostatné zo zamestnávateľom uvedených dôvodov, zástupcovia zamestnancov nepovažovali za závažné porušenie pracovnej disciplíny a navrhli iný spôsob postihu zamestnanca. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že v zmysle okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (a rovnako i výpoveď) je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je uvedený úkon neplatný. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

39. Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru (alebo výpovede) so zástupcami zamestnancov formuluje ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených spôsobov skončenia pracovného pomeru a absencia predošlého prerokovania spôsobuje neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je nutné uviesť, že platnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru však neovplyvňuje situácia, ak zamestnávateľ výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru síce prerokoval so zástupcom zamestnancov, avšak tento v rámci prerokovania vyjadril negatívny postoj k predpokladanému okamžitému

skončeniu pracovného pomeru alebo výpovedi. Hmotnoprávnou podmienkou okamžitého skončenia pracovného pomeru všeobecne je samotné prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, neviaže sa k súhlasnému stanovisku orgánu zástupcov zamestnancov. Účasť zamestnancov pri skončení pracovného pomeru (vyššie uvedenými formami) má predovšetkým sociálny charakter a je výrazom pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Oprávneným subjektom na prerokovanie skončenia pracovného pomeru zamestnanca je zástupca zamestnancov ( príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník - v zmysle ). Samotné prerokovanie sa má uskutočniť s odborovou organizáciou, ktorej je zamestnanec členom, keďže je daný predpoklad, že takáto odborová organizácia ešte zvýši úsilie chrániť svojho člena. z procesnoprávneho hľadiska uskutočnenia samotného prerokovania bližšie neurčuje spôsob prerokovania skončenia pracovného pomeru s výnimkou uvedenia lehoty, počas ktorej sa má toto prerokovanie uskutočniť, a podmienky písomnej formy žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Prerokovanie sa má uskutočniť zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu. V zmysle platnej judikatúry pod prerokovaním možno rozumieť výmenu informácií pre informovanie zástupcu zamestnancov o zamýšľaných opatreniach a súčasne možnosť zástupcu zamestnancov zaujať k výpovedi stanovisko, na ktoré by zamestnávateľ mohol prihliadať. V nadväznosti na neexistujúci zákonný rámec spôsobu prerokovania nie je možné dohodnúť ďalšie podmienky, napr. v kolektívnej zmluve, ktoré by mali priamy súvis s úpravou prerokovania skončenia pracovného pomeru a zakladali by dôvod napr. neplatnosti takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa. Výsledkom prerokovania nemusí byť súhlas či nesúhlas zástupcu zamestnancov k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca; v zmysle judikatúry sa od zástupcu zamestnancov vyžaduje stanovisko, z ktorého obsahu je jasne vyjadrený postoj zástupcu zamestnancov.

40. Samotné prerokovanie zástupcami zamestnancov je potrebné vnímať aj s ohľadom na vnútornú štruktúru jednotlivých foriem zastúpenia zamestnancov na pracovisku. Štatutárnym orgánom odborovej organizácie býva spravidla výbor odborovej organizácie. Zamestnávateľ tak pre platné prerokovanie skončenia pracovného pomeru v zmysle musí disponovať napr. výňatkom uznesenia výboru odborovej organizácie alebo jeho stanoviskom s pripojeným prezenčnej listiny zo zasadnutia výboru preukazujúcej platnosť (uznášaniaschopnosť) výboru odborovej organizácie. Uvedeným musí zamestnávateľ disponovať, nie je však povinný uvedené pripojiť k listine okamžitého skončenia pracovného pomeru. K prerokovaniu so zástupcami zamestnancov musí dôjsť vopred a súčasne obsah prerokovania musí byť dostatočne určitý. Dostatočná určitosť prerokovania skončenia pracovného pomeru zamestnanca sa prejavuje predovšetkým v určitosti obsahu samotného právneho úkonu.

41. Povinnosť zamestnávateľa v zmysle sa odchylne uplatní v prípade skončenia pracovného pomeru u členov príslušného odborového orgánu, členov zamestnaneckej rady či zamestnaneckého dôverníka. Povinnosti upravuje ako ustanovenie lex specilis. Tu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, ktorý je vyššou formou a toto konzumuje i právo na prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Za súhlas sa pritom zo zákona predpokladá aj „nekonanie“ zástupcov do 15 dní odo dňa, kedy o to zamestnávateľ požiadal. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle prerokovať skončenie pracovného pomeru zamestnanca sakcionuje relatívnou (nie absolútnou) neplatnosťou, t. j. v prípade neuskutočnenia prerokovania sa musí zamestnanev domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v konaní pred súdom.

42. V súdenej veci je zrejmé, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnávateľov došlo, ku konaniam žalobcu, ako vedúceho zamestnanca, zakladajúcim dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zaujali a zamestnávateľovi predložili písomné stanovisko dva orgány zástupcov zamestnancov na rôznych štrukturálnych úrovniach žalovaného zamestnávateľa. Oba, nižšie uvedené orgány, zástupcov zamestnancov písomne vyjadrili svoje stanovisko k jednotlivým skutkom, pričom určite, jasne a zrozumiteľne uviedli, pri ktorých skutkoch, ktorých sa mal (vedúci) zamestnanec dopustiť, vzhliadli závažné porušenie pracovnej disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru a ktoré zo skutkov, resp. konaní zamestnanca považovali za menej závažné porušenie disciplíny a navrhli iný pracovnoprávny postih zamestnanca (krátenie prémií, resp. pokutu).

43. Pokiaľ sa týka formálneho procesu prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, ku ktorému smeruje osobitná odvolacia námietka, resp. námietky a odvolacia argumentácia žalobcu, odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 17. 12. 2019 zamestnávateľ žalobcu požiadal písomne Radu predsedov ZO IOZ pri BB RSC, a.s. o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru podľa s tým, že v písomnej žiadosti uviedol, že dôvody okamžitého ukončenia pracovného pomeru budú zástupcom zamestnancom

- Rade predsedov - predložené v písomnej podobe pri prekovaní v sídle spoločnosti. Zo „Zápisnice zo zasadnutia zástupcu zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov RP ZO IOZ pri BBRSC a.s. pri príležitosti prerokovania ukončenia pracovného pomeru podľa zo dňa 30. 12. 2019“ vyplýva, že podpredsedníčka predstavenstva predložila prítomným písomné „návrhy listov zo dňa 30. 12. 2019 adresovaných p. F. a p. Y.“ - (žalobcovi) s dôvodmi, ktoré zakladajú okamžité skončenie pracovného pomeru s oboma zamestnacami. Podpredsedníčka predstavenstva zároveň oboznámila prítomných zástupcov zamestnancov, resp. členov Rady predsedov základných organizácii integrovaného odborového zväzu s jednotlivými skutkami, v ktorých vzhliadol zamestnávateľ závažné porušenie pracovnej disciplíny a pri ktorých má za to, že je dôvodné okamžite skončiť pracovný pomer. Zo zápisnice vyplýva, že skutky s uvedením spôsobu konania, vymedzené časom a miestom konania žalobcu, sa zhodujú s vymedzením skutkov obsiahnutých v listine Okamžité skončenie pracovného pomeru, nejde však o zhodu absolútnu v zmysle celkovej totožnosti formulácie. Zástupcovia zamestnancov v zložení šiestich členov Rady predsedov základných organizácii integrovaného odborového zväzu sa so skutkami prednesenými podpredsedníčkou predstavenstva oboznámili a zároveň predseda ZO IOZ Zvolen požiadal o predloženie písomností, ktoré majú preukazovať zistené skutočnosti - dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Zo zápisnice vyplýva, že na uvedenú žiadosť predsedu odborovej organizácie Zvolen boli členom predložené písomné podklady, výsledky kontrol, z ktorých vyplývalo porušenie pracovnej disciplíny a porušenie povinností vedúceho zamestnanca F. Y..

44. Uvedené listiny, osvedčujúce zistenia o porušení pracovnej disciplíny boli prítomnými preskúmané a možno konštatovať, že prítomní zástupcovia odborových organizácií sa tak neuspokojili s jednostranným prednesom zástupcu zamestnávateľa a písomne predloženým návrhom na okamžité skončenie pracovného pomeru (žalobcu a ďalšieho zamestnanca žalovaného), ale oboznámili sa s obsahom vykonaných kontrol a na základe zistených záverov k uvedeným predneseným a zároveň písomne predloženým dôvodom, zaujali stanovisko v tom smere, že za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považovali porušenie technologických postupov s použitím asfaltu za tepla pri daždivom počasí a tiež nedostatočné použitie ochranných pracovných prostriedkov a za uvedené navrhli vedúcemu strediska krátiť prémie. Na strane druhej, „využívanie služobného vozidla na vlastné účely v pracovnej dobe za účasti zamestnanca strediska a následné pozmenenie agendy v čase mimo pracovnej doby“, považovali za „podvodné konanie, závažné porušenie pracovnej disciplíny“, k uvedenému zaujali súhlasné stanovisko s okamžitým skončením pracovného pomeru - ukončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu „jednohlasne schválili“.

45. Z uvedeného možno konštatovať, že jednotlivé dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom boli prerokované so zástupcami zamestnancov na úrovni Rady predsedov základných organizácii integrovaného odborového zväzu (za pracoviská, resp. základné organizácie integrovaného odborového zväzu Banská Bystrica, Lučenec, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen a Žiar nad Hronom), pričom na uvedenom zasadnutí boli prítomní osobitne upovedomení o tom, že F. Y. (žalobca) je členom základnej organizácie odborového zväzu (Zvolen), ktorá sa má vyjadriť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, preto uvedené prerokovanie zástupcov zamestnancov bolo zamestnávateľom prednesené na úrovni Rady predsedov základných organizácii integrovaného odborového zväzu.

46. Následne prerokovanie zamýšľaného okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom prebehlo i duplicitne na regionálnej úrovni, keď navrhované okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prejednané základnou organizáciou Zvolen, ktorá skutočnosť vyplýva z č. l. 44 spisu. Členovia ZO IOZ Zvolen vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 03. 01. 2020 uviedli, že sa stotožňujú s vyjadrením Rady predsedov ZO IOZ, ktorá porušenie technologických postupov s použitím asfaltu za tepla pri daždivom počasí a nedostatočné použitie ochranných pracovných prostriedkov považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak súhlasili s tým, že využívanie služobného vozidla na súkromné účely v pracovnej dobe za účasti zamestnanca strediska sa považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej z obsahu stanoviska vyplýva, že ZO IOS pri BB RSC, a. s., Zvolen, dala súhlas

zamestnávateľovi na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny.

47. Na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že ako hmotnoprávnu podmienku vyžaduje samotné prerokovanie so zástupcami zamestnancov, pričom k uvedenému neviaže žiadne ďalšie formálne podmienky, napríklad v povinnosti zápisnice z takého prerokovania. alebo vymedzenia orgánu zástupcov zamestnancov, ktoré má takéto prerokovanie vykonať. Uvedené je potrebné posúdiť individuálne vyhodnocujúc štruktúru u jednotlivých zamestnávateľov. Námietka právneho zástupcu žalobcu o nedostatku zápisnice nie je dôvodná, nakoľko predstavuje navýšenie požiadaviek vyplývajúcich zo zákona, t. j. predstavuje rozširovanie podmienok upravujúcich prerokovanie skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom so zástupcami zamestnancov, ktoré zo zákona zamestnávateľovi nevyplývajú.

48. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcu o tom, že nie je preukázané, či prerokovanie skončenia pracovného pomeru so základnou organizáciou odborového zväzu bolo vykonané riadne, na to určeným, správne obsadeným a uznášaniaschopným orgánom, odvolací súd uvádza, že zo spisu (č.l. 312) je zistiteľný zoznam členov základnej organizácie integrovaného odborového zväzu Zvolen ( ktorými sú X. G., F. Y., D.. V. R., L. I. a P. E.), ďalej je zistiteľná prezenčná listina Základnej organizácie integrovaného odborového zväzu Zvolen z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca F. Y. zo dňa 03. 01. 2020, z ktorej vyplýva, že z piatich vyššie uvedených členov bola prítomná nadpolovičná väčšina - traja členovia, pričom štvrtým (neprítomným) členom organizácie bol samotný žalobca F. Y., o ktorého okamžitom skončení pracovného pomeru sa jednalo. Žalobcom namietaná okolnosť, že samotný žalobca bol členom výboru ZO IOZ, Zvolen a o zasadnutí, resp. prerokovaní nebol upovedomený, nie je spôsobilá pre iné rozhodnutie o veci, nakoľko je zrejmé, že práve žalobca bol osobou, o ktorého závažnom porušení pracovnej disciplíny sa malo konať, preto z dôvodu objektívneho posúdenia a pre prijatie nestranného stanoviska, nebol dôvod, aby takéto stanovisko zaujímala práve dotknutá osoba, ktorá sa opakovaných porušení pracovnej disciplíny mala dopustiť. Zo spisu je rovnako zistiteľné súhlasné stanovisko základnej organizácie integrovaného odborového zväzu Zvolen s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu, nakoľko bolo členmi odborovej organizácie vzhliadnuté závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca pri konkretizovaných skutkoch využívania služobného vozidla zamestnávateľa na súkromné účely v pracovnej dobe za účasti zamestnanca strediska. Odvolací súd dodáva, že skutkovú podstatu „využitia služobného vozidla na vlastné účely v pracovnej dobe“, pre ktoré zástupcovia zamestnancov vzhliadli dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru napĺňajú dva skutky žalobcu vymedzené zamestnávateľom - a to skutky z dní 10. 07. 2019 a 11. 07. 209 (tretí dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru) a tiež skutky z dní 11. a 18. mája 2019 (piaty dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru) a nie len skutok, ku ktorému malo dôjsť 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019, tak ako tvrdí v podanom odvolaní žalobca.

49. Súhlasné stanovisko s okamžitým skončením pracovného pomeru tak dal orgán zástupcov zamestnancov odborovej organizácie, ktorej bol žalobca sám členom, ako i zástupca zamestnancov žalovaného nadregionálnej úrovne (Rada predsedov základných organizácií IOZ pri BB RSC a.s.). Boli tak naplnené i požiadavky obsiahnuté v ust. v znení účinnom do 26. 03. 2020, na ktoré žalobca poukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní, doručenom protistrane dňa 26. 01. 2022. Odvolací súd vykonal i právne posúdenie súladu zisteného skutkového stavu s časťou právnej normy ( ustanovenie ), ktoré neučinil súd prvej inštancie, bez nutnosti postupu odvolacieho súdu podľa a to i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. 02. 2021, v ktorom najvyšší súd konštatoval: „Pokiaľ strana sporu sama vo vyjadrení navrhne aplikáciu niektorého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu a toto vyjadrenie je zaslané na vyjadrenie druhej strane sporu, odvolací súd nemá povinnosť postupovať podľa a vyzývať strany sporu na vyjadrenie sa k jeho prípadnej aplikácii. Ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité, je ustanovenie, o ktorého výklad a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán“.

50. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i odvolaciu námietku žalobcu namietajúcu nepredloženie zápisnice zo stretnutia 03. 01. 2020, keď nie je zákonnou podmienkou či predpokladom predloženie zápisnice zo zasadnutia orgánu zástupcu zamestnancov; zákon predpokladá výlučne stanovisko prijaté k zamýšľanému skončeniu pracovného pomeru (výpoveďou alebo okamžité skončenie pracovného pomeru), v prípade odborovo začleneného zamestnanca je potrebné súhlasné stanovisko. Tak ako už bolo uvedené vyššie, táto podmienka bola zamestnávateľom splnená predložením stanoviska základnej organizácie integrovaného odborového zväzu pri BB RSC, a. s., Zvolen, zo dňa 03. 01. 2020, doručená Riaditeľstvu Banskobystrickej regionálnej správy ciest, a. s., dňa 08. 01. 2020 a zároveň zápisnicou zo zasadnutia zástupcu zamestnávateľa so zástupcami Rady predsedov základných organizácii integrovaného odborového zväzu pri BB RSC, a. s., zo dňa 30. 12. 2019, z obsahu ktorej rovnako vyplýva súhlasné stanovisko s okamžitým skončením pracovného pomeru z konkrétnych dôvodov. Ako už bolo uvedené vyššie, požiadavka nutnosti predloženia zápisnice zo zasadnutia zástupcov zamestnancov by predstavovala prekročenie rámca povinností, resp. rozšírenie povinností zamestnávateľa, ktoré tomuto zo zákona nevyplývajú.

51. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že dňa 08. 11. 2019 žalovaný žalobcovi udelil písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29. 10. 2019. Žalobca zvýraznil, že na základe uvedeného začala nepochybne plynúť šesťmesačná lehota, v rámci ktorej, ak by došlo k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny, bolo by dôvodné danie výpovede žalobcovi zo strany žalovaného. V prípade, ak mal žalovaný za to, že žalobca napriek upozorneniu znova porušil pracovnú disciplínu, mal pracovný pomer so žalobcom ukončiť výpoveďou podľa ustanovenia .

52. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že úkon predchádzajúceho upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny nezbavuje zamestnávateľa možnosti okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, u ktorého boli následne i po predchádzajúcom upozornení, zistené dôvody zakladajúce možnosť okamžite skončiť pracovný pomer podľa . Pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, resp. pri zistení zamestnávateľa o viacerých takýchto konania zamestnanca, nebráni zamestnávateľovi žiaden zákonný dôvod skončiť pracovný pomer okamžite. Nemožno od zamestnávateľa oprávnene očakávať, že i naďalej bude zamestnávať zamestnanca, hoci len počas plynutia výpovednej doby, ak zamestnávateľ zistil viaceré hrubé porušenia základných povinností zamestnanca vyplývajúcich zo zákona a to na škodu zamestnávateľa. Rovnako predchádzajúce upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nezakladá zamestnávateľovi povinnosť jediného možného spôsobu skončenia pracovného pomeru výpoveďou, v prípade zistenia dôvodov zakladajúcich možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa .

53. V podanom odvolaní žalobca namieta i nedodržanie lehôt v zmysle , podľa ktorého zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

54. Uvedenou námietkou vznesenou už počas konania pred súdom prvej inštancie sa zaoberal súd prvej inštancie a svoje právne úvahy v odôvodnení rozsudku i uviedol. Odvolací súd konštatuje správnosť uvedených záverov a s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie sa stotožňuje.

55. Ani jedna zo sporových strán nerozporovala, že žalobcovi bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru listinne dňa 09. 01. 2020, o čom svedčí i podpis žalobcu. Porušenia pracovnej disciplíny predstavujúce skutky, pre ktoré zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite, sú zamestnávateľom datované: 11. 11. 2019 (prvý skutok), 07. 11. 2019 (druhý skutok), 10. 07. 2019 a 11. 07. 2019 (tretí skutok), 21. 09. 2019 (štvrtý skutok) a 11. 05. 2019 a 18. 05. 2019 (piaty skutok uvádzaný zamestnávateľom v okamžitom skončení pracovného pomeru). Uvedené porušenia pracovnej disciplíny boli zistené uskutočnenou kontrolou v dňoch 11. 11. 2019 a 14. 11. 2019.

56. V zmysle ust. , je potrebné rozlíšiť plynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty v trvaní dvoch mesiacov, odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru

zamestnávateľ dozvedel a objektívnej prekluzívnej lehoty v trvaní jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol.

57. V prejednávanej veci subjektívna prekluzívna lehota začala plynúť odo dňa zistení vyplývajúcich z vykonanej kontroly v novembri 2019, najskôr od 11. 11. 2019 a uplynula by dňom 11. 01. 2020. Ohraničením možnosti okamžite skončiť pracovný pomer podľa je uplynutie objektívnej prekluzívnej lehoty v trvaní jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Najskorší časovo vymedzený skutok, ktorým mal zamestnanec porušiť pracovnú disciplínu, sa stal v dňoch 11. 05. 2019 a 18. 05. 2019 (ostatné skutky nasledujú chronologicky neskôr), preto objektívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru, uplatňujúc uvedené dôvody, by uplynula dňa 11. 05. 2020 (za časovo najskorší skutok). Žalovaný zamestnávateľ doručil okamžité skončenie pracovného pomeru (zo dňa 08. 01. 2020) žalobcovi (zamestnancovi) dňa 09. 01. 2020, teda v behu ako subjektívnej, tak i objektívnej prekluzívnej lehoty. Záver súdu prvej inštancie o dodržaní lehôt v zmysle pre okamžité skončenie pracovného pomeru je vecne správny, hoci žalobcovi je nutné prisvedčiť, že odôvodnenie uvedeného záveru súdom prvej inštancie je nedostatočné, keď pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty uviedol len „mesiac november 2019“, bez presnej špecifikácie dátumom. Uvedený nedostatok však nespôsobuje takú vadu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktorú by bolo v zmysle ust. dôvodné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

58. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné ani sčasti, tieto neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o veci, než aké učinil súd prvej inštancie. Preto odvolací súd postupom podľa odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. ako vecne správny.

59. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. rozsudku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný uhradiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

60. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zásadou procesného úspechu v zmysle . Odvolací súd konštatuje, že keďže bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom rozsahu, žalobca nebol v konaní procesne úspešný ani čiastočne a celý procesný úspech tak prináleží v konaní pred súdom prvej inštancie žalovanému. Správne preto súd prvej inštancie uložil povinnosť náhrady trov konania žalovanej žalobcovi.

61. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho závislom výroku II. o trovách konania.

62. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu tento nebol procesne úspešný ani sčasti, keďže nedošlo k zmene ani zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním. Celkový procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorému by z uvedeného dôvodu prináležal i nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril, v rámci odvolacieho konania neučinil žiadny úkon, a teda mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému, hoc procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže zo spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

63. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).