Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-65-2015.pdf
PDF · 127.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/65/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobkyne: S. D., R. XX.XX.XXXX, T. D. W. XXX, XXX XX Bratislava, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Málekom, advokátom, Kraskova 2, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 66 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody vo výške 23.973,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.02.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.02.2015, domáhal od žalovaného (pôvodne v žalobe nesprávne označeného ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 66 Bratislava; pričom súd uznesením, vyhláseným za prítomnosti oboch sporných strán na pojednávaní dňa 26.09.2016, pripustil zmenu žaloby v časti označenia žalovaného, požadovanú v písomnom podaní žalobkyne zo dňa 08.06.2016 tak, že označenie žalovaného je: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 66 Bratislava, IČO: 00 166 073) zaplatenia náhrady škody vo výške 23.973,64 eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom neskôr počas konania žalobkyňa podaním zo dňa 08.06.2016 (č. l. 80) žiadala súd, aby žalobný návrh posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žaloba bola podaná z nasledovných dôvodov. Podľa závetu spísaného formou notárskej zápisnice dňa 05.03.1998 na Notárskom úrade JUDr. Tatiany Schweighoferovej pod sp. zn. N 60/98, Nz 60/98, sa žalobkyňa stala závetnou dedičkou po nebohej K.. E. Q., R.. XX.XX.XXXX, U. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Č.. N. X, Bratislava. Pred spísaním uvedeného závetu formou notárskej zápisnice, K.. E. Q. listinou o vydedení spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Tatiany Šurkovej, sp. zn. N 99/96, Nz 100/96, zo dňa 09.07.1996 vydedila svoju dcéru K.. Q. N., R.. XX.XX.XXXX, D. T.. Č.. C. X., ako jedinú dedičku zo zákona po K.. E. Q.. Následne zákonná dedička poručiteľky K.. Q. N. podala žalobcu o určenie neplatnosti vydedenia a o určenie neplatnosti závetu. Okresný súd Bratislava III, ktorý v tejto veci konal, rozhodol, že dôvody vydedenia žalobkyne( K.. Q. N.) poručiteľkou (K.. E. Q.) neexistovali, a súčasne zamietol žalobu žalobkyne v časti o určenie neplatnosti závetu poručiteľky K.. E. Q. formou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou pod sp. zn. N 60/98, Nz 60/98. Následne Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 22D/395/98 zo dňa 13.12.2011 bolo rozhodnuté, že do dedičského konania po nebohej K.. E. Q. bude pribratá len zákonná dedička K.. Q. N. s tým, že závetná dedička S. D. (žalobkyňa v tomto spore) do dedičského konania pribratá nebude, a to z dôvodu, že závet spísaný na Notárskom úrade JUDr.
Tatiany Schweighoferovej formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N 60/98, Nz 60/98 zo dňa 05.03.1998, je neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 476 ods. 1 a 2 OSP v súvislosti s § 47 písm. c) Notárskeho poriadku. Následne, na základe odvolania závetnej dedičky S. D. proti uzneseniu súdu prvej inštancie, Krajský súd, ako súd druhej inštancie, v konaní pod sp. zn. 14CoD/3/2012 rozhodnutím zo dňa 29.02.2012 dospel k záveru, že odvolanie závetnej dedičky S. D. nie je dôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Z uvedeného má žalobkyňa za nepochybné, že notárka JUDr. Tatiana Schweighoferová sa vo svojej činnosti notárky dopustila rady formálnych chýb, ktoré mali za následok spôsobenie neplatnosti závetu poručiteľky K.. E. Q.. Za nepochybnú považuje aj škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom notárky JUDr. Tatiany Schweighoferovej v príčinnej súvislosti s týmto jej nesprávnym úradným postupom. V dedičskom konaní po K.. E. Q. bola určená čistá hodnota dedičstva sumou 47.947,28 eur. Z uvedených súvislostí jej teda vyplynulo, že s prihliadnutím na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III vo veci žaloby zákonnej dedičky K.. Q. N., vo vzťahu k tomu, že by závet spísaný notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N 60/98, Nz 60/98 zo dňa 05.03.1998, bol platným právnym úkonom, tak v tomto prípade by zákonná dedička K.. Q. N. a závetná dedička S. D. (žalobkyňa) dedili po K.. E. Q. rovným dielom, t. j. každá polovicu hodnoty dedičstva, s ohľadom na ust. § 479 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade by bola S. D. (žalobkyňa) dedila polovicu hodnoty dedičstva, t. j. 23.973,64 eur. Žalobkyňa je presvedčená, že z dôvodu formálnych nedostatkov pri spisovaní záveru formou notárskej zápisnice N 60/98, Nz 60/98, notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou bola určená neplatnosť závetu K.. E. Q. zo dňa 05.03.1998, a pre tieto nedostatky ona, ako závetná dedička, nebola pribratá do dedičského konania po nej ako závetná dedička. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu notárky JUDr. Tatiany Schweighoferovej pri spisovaní závetu formou notárskej zápisnice po poručiteľke K.. E. Q., spôsobujúceho neplatnosť dotknutého závetu, bola ako závetná dedička po poručiteľke K.. E. Q. poškodená, a to o čiastku 23.973,64 eur, ktorá predstavuje uplatnenú náhradu škody v tomto spore v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (poznámka súdu: po tom, čo žalobkyňa počas konania podaním zo dňa 08.06.2016 /č. l. 80/ žiadala súd, aby žalobou uplatnený nárok na náhradu škody neposudzoval podľa pôvodne v žalobe uvedeného zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale aby tento nárok na náhradu škody posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom).
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na náhradu škody titulom údajného nesprávneho úradného postupu notárky, ktorého sa mala notárka JUDr. Tatiana Schweighoferová dopustiť dňa 05.03.1998, je potrebné uplatnený nárok žalobkyne posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., nie podľa žalobkyňou nesprávne označeného zákona č. 514/2003 Z. z. S odkazom na ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu 05.03.1998, ustanovenia § 1 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ako aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/69/2010 z 31.01.2011, žalovaný namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore podľa zákona č. 58/1969 Zb. majúc za to, že jediným pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore môže byť menovaná notárka. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Okrem absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, dal žalovaný do pozornosti súdu ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 z 18.01.2012, na základe ktorých vzniesol námietku premlčania objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty majúc za zrejmé, že namietaný nesprávny úradný postup, ktorým mala byť žalobkyni spôsobená škoda bol realizovaný v roku 1998 (05.03.1998), pričom k uplatnenému nároku na náhradu škody došlo až dňa 26.02.2015 (deň podania žaloby), teda takmer 17 rokov od realizácie nesprávneho úradného postupu notárky. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobkyne je bezpochyby nárokom premlčaným, ako aj vzhľadom na to, že v tomto spore žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, žiadal žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 25.10.2016, doručeným súdu 26.10.2016. Námietku žalovaného o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore vyhodnotila za nedôvodnú s odkazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v spojení s ustanoveniami § 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods.
3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), z ktorých usúdila, že v danom prípade za nesprávny úradný postup notárky zodpovedá štát. Nestotožnila sa ani s námietkou žalovaného o premlčaní jej práva na náhradu škody uplatneného predmetnou žalobou, poukazujúc na to, že ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. (podľa ktorého, sa najneskôr právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené /oznámené/ nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví) nie je možné v jej prípade aplikovať, nakoľko jej nebolo doručované žiadne oznámenie, ani zákonné rozhodnutie, ale išlo o vyhotovenie neplatnej notárskej zápisnice (závet). Vyjadrila názor, že v danom prípade je možné brať na zreteľ len ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (podľa ktorého, sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode). Poukázala na to, že ona sa dozvedela o tom, že jej nesprávnym úradným postupom notárky JUDr. Tatiany Schweighoferovej bola spôsobená škoda až v priebehu mesiaca marec 2012, kedy jej bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14CoD/3/2012 zo dňa 29.02.2012. Mala preto za to, že svoj právo na náhradu škody uplatnila v zákonnej lehote podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Vzhľadom k tomu, že jej žalovaný pri predbežnom prerokovaní náhrady škody túto nepriznal, žiadala súd, aby žalobe vyhovel.
4. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 zotrval právny zástupca žalobkyne na písomných dôvodoch žaloby. K vzneseniu námietky premlčania, nad dôvody uvedené v písomnom vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, dodal, že žalobkyňa po celú dobu od spísania závetu až do doby rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.02.2012 č. k. 14CoD/14/2012, ktorým bola potvrdená skutočnosť, že žalobkyňa do dedičského konania pribratá nebola z dôvodu neplatnosti závetu, bola dobromyseľná v tom, že je závetnou dedičkou, nakoľko v konaní o neplatnosť závetu bolo rozhodované až na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.12.2011 a následne Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.02.2012. Zastal názor, že ak by boli takto striktne vykladané ustanovenia zákona v súvislosti s uplatňovaním nárokov podľa zákona č. 58/1969 Zb., boli by vo vzťahu k žalobkyni neprimerané a nedôvodne tvrdé. Poznamenal, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok na náhradu škody v zákonom určenej dobe od doby, kedy sa dozvedela, že závet, podľa ktorého sa stala závetnou dedičkou, je neplatným právnym úkonom. Navrhol preto žalobe vyhovieť.
5. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 zotrvala aj poverená zástupkyňa žalovaného na písomných dôvodoch vyjadrenia k žalobe. Poukázala na to, že zákon č. 58/1969 Zb. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: 1. Nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. Vznik škody, 3. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, pričom nárok na náhradu škody musí byť uplatnený riadne a včas a voči pasívne vecne legitimovanému subjektu. Primárne namietla pasívnu vecnú legitimáciu podľa zákona č. 58/1969 Zb. s poukazom na ustanovenia § 40 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu 05.03.1998, ustanovenia § 18 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., zákon č. 264/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, ktorý zrušil zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a ktorý zmenil a doplnil niektoré ďalšie zákony a taktiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/69/2010 zo dňa 31.01.2011. Na ich základe mala za to, že jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom môže byť len notárka JUDr. Tatiana Schweighoferová. Ďalej uviedla, že tejto skutočnosti si musí byť žalobkyňa vedomá, nakoľko na tunajšom súde iniciovala konanie vedené pod sp. zn. 11C/23/2014, predmetom ktorého je uplatňovanie si náhrady škody voči menovanej notárke, založenej na totožnom titule, ako aj v tomto konaní. Naviac uviedla, že bol rovnako v tomto súdnom konaní nesprávne označený žalovaný, keď žaloba znie voči žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ by aj žalobkyňa iniciovala konanie voči pasívne vecne legitimovanému subjektu, žalovaným subjektom mal byť štát. Prijatím novej právnej úpravy, a teda prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, tento právny predpis vypustil dovtedy platné a účinné ustanovenie § 92 ods. 4 OSP upravujúce zámenu účastníkov konania z dôvodu, že nedostatok vecnej legitimácie sa má riešiť novým sporom, nie pokračovaním v súčasnom konaní. Aj napriek tejto skutočnosti, však žalovaný nie je pasívne vecným legitimovaným subjektom, nakoľko týmto môže byť len vyššie uvedená notárka. Uviedla tiež, že žalobkyňa si svoj nárok uplatňuje minimálne duplicitne, keď sa náhrady škody vo výške 23.973,54 eur domáha v dvoch konaniach. Svoj nárok by si preto, podľa tvrdení žalovaného, mala uplatňovať primárne voči notárke, čo žalobkyňa aj učinila. Následne poverená zástupkyňa žalovaného opätovne vzniesla aj námietku premlčania, pričom v tejto súvislosti dala do pozornosti súdu ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č.
58/1969 Zb., podľa ktorého najneskôr sa toto právo premlčí za 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené /oznámené/ zákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS/430/2011-37 zo dňa 18.01.2012 vyplýva, že posudzovať trvanie objektívnej premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu, je potrebné podľa ustanovenia § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., ktorý síce explicitne jej dĺžku neustanovuje, uvedenú medzeru je však potrebné vyplniť analógiou. ÚS SR tiež poukázal na znenie dôvodovej správy zákona o zodpovednosti za škodu vo vzťahu k ustanoveniam § 22 až 24, z ktorej vyplýva, že "...tak subjektívna, ako aj objektívna, premlčacia doba je stanovená jednotne pre konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako aj pre konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a teda je v danom prípade 10 ročná." Nakoľko zo žaloby je zrejmé, že nesprávny úradný postup, ktorým mala byť žalobkyni spôsobená škoda, bol realizovaný notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou pri spísaní závetu poručiteľky ešte dňa 05.03.1998, je nutné, v zmysle predmetných ustanovení zákona, považovať nárok žalobkyne za premlčaný. Vzhľadom na vznesenie námietky pasívnej vecnej legitimácie, ako aj námietky premlčania, mala za to, že žaloba je nedôvodná a žiadala ju, aj s ohľadom na hospodárnosť konania s poukazom na tieto skutočnosti, v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania.
6. Súd na pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 stranám sporu, v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP, uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci tak, že súd uplatnený nárok žalobcu posúdi podľa prechodného ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom k 05.03.1998, § 40 ods. 1, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom k 05.03.1998. Súčasne súd stranám sporu oznámil, že predbežne právne posúdil vec tak, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.
7. Na pojednávaní dňa 24.02.2017 súd položil právnemu zástupcovi žalobkyne otázky smerujúce k objasneniu skutočnosti oznámenej súdu poverenou zástupkyňou žalovaného na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 26.09.2016, t. j. že žalobkyňa si musí byť vedomá skutočnosti, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je notárka JUDr. Tatiana Schweighoferová, nakoľko na Okresnom súde Bratislava I iniciovala konanie vedené pod sp. zn. 11C/23/2014, predmetom ktorého je uplatňovanie si náhrady škody voči menovanej notárke, založenej na totožnom titule, ako aj v tomto konaní. Otázky súdu zneli: Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 žalovaný upozornil na to, že žalobkyňa na Okresnom súde Bratislava I iniciovala súdne konanie vedené pod sp. zn. 11C/23/2014, predmetom ktorého je uplatnenie si náhrady škody voči notárke JUDr. Tatiane Schweighoferovej, založenej na totožnom titule ako v tomto konaní. Žalobkyňa sa pritom počas tohto konania nezmienila o skutočnosti, že si svoj nárok uplatňuje duplicitne, keď sa náhrady škody vo výške 23.973,54 eur domáha v dvoch konaniach na Okresnom súde Bratislava I (v tomto konaní 4C/65/2015 a v konaní pod sp. zn. 11C/23/2014) proti rozdielnym žalovaným. Prečo o tejto skutočnosti neinformovala súd? Aký je dôvod uplatňovania si totožnej náhrady škody v dvoch konaniach s rozdielnym účastníkom konania na strane žalovaného? Prečo podala žalobkyňa aj žalobu dňa 26.02.2015 vedenú pod sp. zn. 4C/65/2015, hoci zo spisovej značky konania vedeného pod sp. zn. 11C/23/2014 vyplýva, žalobu v konaní 11C/23/2014 podala žalobkyňa skôr, t. j. ešte v roku 2014? Aký je stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/23/2014?
8. Právny zástupca žalobkyne na otázky súdu odpovedal tak, že v konaní 11C/23/2014 je žalovaná notárka JUDr. Tatiana Schweighoferová na základe zákona o notároch a notárskej činnosti. Konanie je v súčasnosti prerušené do doby právoplatného skončenia tejto veci (4C/65/2015). Toto konanie bolo iniciované z opatrnosti zo strany žalobkyne, nakoľko nebolo celkom zrejmé, či uplatnenie tejto náhrady škody má byť žalované podľa zákona č. 58/1969 Zb., prípadne podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti.
9. Na pojednávaní dňa 24.02.2017 právny zástupca žalobkyne zotrval na všetkých doterajších písomných i ústnych vyjadreniach žiadajúc žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania.
10. Na pojednávaní dňa 24.02.2017 poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na predošlých písomných i ústnych vyjadreniach produkovaných v tomto konaní požadujúc žalobu zamietnuť vzhľadom na ním vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie a námietku premlčania.
11. Súd z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/23/2014 zistil, že sa jedná spor iniciovaný žalobkyňou, identickou so žalobkyňou v tomto konaní (4C/65/2015), S. D., v ktorom je žalovanou JUDr. Tatiana Schweighoferová, notárka so sídlom Martina Benku 26, 811 07 Bratislava, IČO: 31 783 350, a predmetom sporu je uplatnenie náhrady škody vo výške 23.973,64 eur, t. j. v rovnakej výške a z totožného titulu ako v spore 4C/65/2015. Žalobkyňu v tomto spore zastupuje rovnaký právny zástupca ako v spore 4C/65/2015, t. j. JUDr. Jaroslav Málek. Žalovanú v spore zastupuje Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Schweighofer. Žaloba bola podaná dňa 27.02.2014, t. j. rok pred podaním žaloby v spore 4C/65/2015 (26.02.2015). Na návrh žalobkyne súd Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/23/2014-91 zo dňa 29.07.2015 konanie prerušil na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/65/2015 podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Na predmetnom uznesení o prerušení konania nie je vyznačená doložka právoplatnosti, hoci z doručeniek svedčiacich o doručení tohto uznesenia právnym zástupcom strán sporu vo vzťahu k neprípustnosti podať odvolanie proti nemu, je zjavné, že uznesenie o prerušení konania už právoplatnosť nadobudlo.
12. Pre právne posúdenie predmetnej veci je podstatné zistenie súdu, že predmetná žaloba je podaná proti žalovanému ako pasívne vecne nelegitimovanému subjektu.
13. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinný od 01.07.2004), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
14. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom k 05.03.1998 (účinný do 30.06.2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom k 05.03.1998 (účinný do 30.06.2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
16. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom k 05.03.1998, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
17. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom k 05.03.1998, notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.
18. Súd ozrejmuje, že okrem toho, že na vznik zodpovednosti štátu sa vyžaduje preukázané kumulatívne splnenie troch podmienok (1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, a vniknutou škodou), musí byť zároveň nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. uplatnený nielen riadne a včas, ale aj voči pasívne vecne legitimovanému subjektu. Existencia týchto zákonných podmienok musí byť v súdnom konaní spoľahlivo preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver
o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na tom, kto tvrdí, že mu bola nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, spôsobená škoda, teda na žalobcovi. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu 05.03.1998, notár zodpovedá za škody tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu 05.03.1998, notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1 vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať. V nadväznosti na citované ustanovenia Notárskeho poriadku účinného v rozhodnom čase, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom k 05.03.1998 (účinný do 30.06.2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom k 05.03.1998 (účinný do 30.06.2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom ... vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Zákon č. 264/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušil zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a ktorý zmenil a doplnil niektoré ďalšie zákony, nadobudol platnosť dňa 10.06.1992 a účinnosť dňa 01.10.1995. Týmto zákonom, ako aj následným prijatím nového notárskeho poriadku (zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.1993, bola prijatá nová právna úprava, ktorej dôvodom bolo zrušenie štátnych notárstiev. S účinnosťou od 01.01.1993 teda notári vykonávali notársku činnosť podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/, pričom títo už nemali postavenie štátneho notárstva, ale išlo o úplne odlišný subjekt práva. Z predmetného dôvodu sa na výkon notárskej činnosti a na zodpovednosť za porušenie povinnosti notára pri výkone notárskej činnosti nevzťahoval zákon č. 58/1969 Zb. v tom rozsahu, že by za ich činnosť zodpovedal štát. Tento stav trval až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý túto činnosť subsumoval pod svoje ustanovenia, teda opätovne až od 01.07.2004 za výkon notárskej činnosti zodpovedá štát. Prezentované právne závery rezultujú tiež z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/69/2010 zo dňa 31.01.2011, ktorý uviedol: "pôvodne bola notárska činnosť upravená zákonom č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok). Za škodu, ktorá vznikla buď následkom nezákonného rozhodnutia alebo následkom nesprávneho úradného postupu štátneho notárstva, zodpovedal štát (§ 1, § 18 zákona č. 58/1969 Zb.) a niet pochýb o tom, že táto zodpovednosť mala objektívnu povahu, t. j. bez zreteľa na zavinenie. Tento zákon bol však novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 264/1992 Zb. (článkom XII) zrušený. Následne bola prijatá nová právna úprava - zákona č. 323/1992 Z. z., ktorá vychádzala z iných princípov, ktorej základným dôvodom bolo zrušenie štátnych notárstiev. V nadväznosti na nové principiálne riešenie už nebolo možné z hľadiska označenia zodpovednostného subjektu trvať na tom, že je ním výlučne len štát, keď notárska činnosť už bola definovaná spisovaním zápisníc, osvedčovaním právne významných skutočností (§ 56 až 64), konaním vo veciach notárskych úschov (§ 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 323/1992 Zb.), tzv. typickú notársku činnosť a vykonaním ďalšej činnosti, najmä podľa Občianskeho súdneho poriadku, v rámci ktorej boli (aj sú) úkony notára považované za úkony súdu. V novom poňatí právnej úpravy preto už nebolo možné trvať na tom, že zodpovednostným subjektom je len štát; tento totiž nemôže zodpovedať za tzv. typickú notársku činnosť a nemôže zodpovedať ani za škodu vo veciach notárskych úschov. V tomto prípade je daná zodpovednosť samotného notára podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. (t. j. v znení platnom do 30.06.2003 - poznámka súdu: zjavne chyba v písaní, nakoľko správnym dátumom má byť 30.06.2004, keďže až dňom 01.07.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z.). Na druhej strane sa nič nemení na tom (nie je preto žiadny rozumný dôvod) pre zmenu právnej povahy tejto zodpovednosti. Možno preto ustáliť, že zodpovednosť notára v zmysle tohto zákonného ustanovenia má povahu zodpovednosti objektívnej, ako správne uzavrel tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd. Pre jej vznik musia byť splnené predpoklady, ktoré spočívajú vo vzniku škody, ďalej, že škoda vznikla nesprávnym úradným postupom a nakoľko, že medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je príčinná súvislosť."
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd, v zhode s názorom žalovaného, konštatuje, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto civilnom sporovom konaní. Tento svoj právny názor odôvodňuje jednak odkazom na citované ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinný od 01.07.2004), ustanovenia § 1 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom k 05.03.1998 (účinný do 30.06.2004), ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu 05.03.1998, a podporne i odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/69/2010 zo dňa 31.01.2011 zaujal rovnaký názor, ktorý nebol právne relevantným spôsobom spochybnený ani žalobkyňou počas konania. Z týchto záverov vyplýva, že jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto prípade môže byť len notárka JUDr. Tatiana Schweighoferová. V tejto súvislosti považuje súd za žiaduce dodať, že toto si je vedomá i samotná žalobkyňa, keďže počas konania vyšlo najavo, že žalobkyňa skôr, ako podala túto žalobu, iniciovala spor na Okresnom súde Bratislava I, ktorý sa vedie pod sp. zn. 11C/23/2014 a ktorého predmetom je uplatňovanie si náhrady škody v rovnakej výške voči menovanej notárke, založené na totožnom titule ako v tomto konaní. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/23/2014 je v súčasnosti, na návrh žalobkyne, prerušené Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/23/2014-91 zo dňa 29.07.2015 na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/65/2015 podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.
20. Predmetnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha od žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške 23.973,64 eur a ktorá bola podaná ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len "OSP"), treba považovať za žalobu o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z porušenia práva podľa § 80 písm. b) OSP. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takejto žaloby je aj skutočnosť, že strany sporu sú vecne legitimované. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu v civilnom procese (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Právnym základom tohto súdnou cestou vymáhaného právneho nároku aktívne vecne legitimovaného subjektu (žalobkyne) je zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom notárky JUDr. Tatiany Schweighoferovej pri spísaní závetu K.. E. Q. formou notárskej zápisnice N 60/98, Nz 60/98, zo dňa 05.03.1998 podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom k 05.03.1998 (účinný do 30.06.2004) pasívne vecne nelegitimovaného subjektu (žalovaného). Pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto súdenej veci je, na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, notárka JUDr. Tatiana Schweighoferová, nakoľko ona je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či, a na základe čoho, sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je subjektom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.
21. Na základe uvedeného zistenia, že žalovaný nie je v danom civilnom spore pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho (t. j. bez posudzovania ďalšej, žalovaným vznesenej, námietky premlčania, nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu je zistenie nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného) zamietol v prvom výroku enunciátu rozsudku.
22. O nároku aj výške náhrady trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala, v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Žalovaný si vak žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne nevznikli (nevyplývajú zo spisu). Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku enunciátu
tohto rozsudku, ktorým žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Záverom súd ozrejmuje, že v tomto prípade bolo bez právneho významu rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania, pretože súd by priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 0%, a následne, po právoplatnosti rozsudku, by bolo bezpredmetným rozhodovať o výške náhrady trov konania samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Z uvedeného dôvodu druhý výrok enunciátu tohto rozsudku subsumuje v sebe rozhodnutie o nároku aj výške náhrady trov konania žalovanému.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).