Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-61-2016.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/61/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Magdalénou Boškovou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, 816 47 Bratislava, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, advokátska kancelária so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: W. W., A.. XX.XX.XXXX, A. W. D. XX, XXX XX Bratislava, v konaní o zaplatenie 172,76,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 172,76,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 172,76,- eur od 05.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 28.06.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 172,76,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 172,76,- eur od 05.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.07.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektrickej elektriny. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a bola vyhotovená fotodokumentácia. Vzhľadom na vyššie uvedené vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 172,76,- eur, ktorej zaplatenie si voči žalovanému uplatnil faktúrou č. 9914071207 splatnou dňa 04.11.2015. Dlžnú sumu žalovaný, napriek písomnej výzve, neuhradil.
3. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 29.06.2016 platobný rozkaz č.k. 11C/61/2016-15, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 172,76,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 ročne zo sumy 172,76,- eur od 05.11.2015 do zaplatenia. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, uznesením č.k. 11C/61/2016 - 23 zo dňa 25.08.2016 okresný súd platobný rozkaz zrušil.
4. V súlade s ustanovením § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, okresný súd oznámil žalobcovi na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, že bola voči nemu podaná žaloba, ktorá sa vedie pod sp.zn. 11C/61/2016. oznámenie bolo vyvesené v čase od 05.01.2017 do 08.02.2017.
5. Podľa § 297 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, okresný súd oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 10.03.2017, že dňa 24.03.2017 bude verejne vyhlásený rozsudok.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 11.07.2014 a priloženou fotodokumentáciou, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny s uvedeným dňom zistenia neoprávneného odberu 11.07.2014, listom zo dňa 05.10.2015, ktorým sa žalobca snažil urovnať spor so žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 11.07.2014 došlo zo strany poverených zamestnancov žalobcu ku kontrole elektromera výrobné číslo XXXXXXXXXX na odbernom mieste : O. X, Bratislava, ktorou bolo zistené, že na tomto odbernom mieste dochádza k odoberaniu elektrickej energie bez platnej zmluvy s dodávateľom . Ako odberateľ na odbernom mieste bola uvedený žalovaný.
8. Súd mal výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom za preukázanú a osvedčenú, nakoľko navrhovateľ predložil do spisu jej výpočet v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. ako aj vyhlášky č. 292/2012 Z.z.. Výška škody bola 172,76,- eur, pričom jej výpočet reflektoval trvanie neoprávneného odberu od 07.02.2014 do 11.07.2014. Nakoľko k uhradeniu tejto sumy nedošlo, vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 05.10.2015 na jej uhradenie.
9. Súd ustálil, že žalovaný do dňa vyhlásenia rozsudku, žalovanú sumu neuhradil.
10. Podľa § 2 písm. b) bod 12 zákona č.251/2013 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, odberným miestom je miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného alebo viacerých meracích bodov.
11. Podľa § 3 písm. b) bod 8 citovaného zákona koncovým odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.
12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) citovaného zákona neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
13. Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
14. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
15. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
16. Podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
17. Podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
18. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný v rozhodnej dobe od 07.02.2014 do 11.07.2014 odoberal od žalobcu elektrinu na odbernom mieste: O. X, Bratislava. V rozhodnej dobe medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by po právnej ako aj skutkovej stránke deklaroval a osvedčoval právo žalovaného na dodávku elektriny, jej odber a následnú spotrebu. Akýkoľvek odber elektriny za týchto okolností predstavuje nesporne neoprávnený odber, ktorý napĺňa znaky skutkovej podstaty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia §46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom čase dochádzalo zo strany žalovaného k odoberaniu elektriny bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke, čo odôvodňuje zákonný nárok žalobcu na náhradu škody.
19. Súd mal za preukázané, že na odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu elektriny v trvaní 155 dní, v celkovej spotrebe 827kWh, pričom výšku celkovej ceny spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu 119,78 Eur navrhovateľ ( vo svojom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom) navýšil v zmysle § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu 36,64 Eur. Súd vychádzal pri ustálení výšky samotnej škody práve z výpočtu, realizovaného žalobcom, nakoľko tento bol vypočítaný nielen v súlade s platnou právnou úpravou ale aj za použitia reálnych a skutkovo ustálených údajov o výške spotreby neoprávnene odobratej elektriny. Žalobca tvrdil, že žalovanému vystavil faktúru č. 9914071207 na sumu 172,76,- eur splatnou do 04.11.2015. súd túto skutočnosť nerozporuje, napriek tomu, že táto faktúra absentovala v podanej žalobe. Žalovaný žalovanú istinu nezaplatil, preto ho ako odberateľa súd na jej zaplatenie zaviazal vo výroku tohto rozsudku.
20. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu, dostal sa dňom nasledujúcim po splatnosti vystavenej faktúry č. 9914071207 ( 05.11.2014) do omeškania, čím mu vznikla od tohto dňa aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania bola navrhovateľom uplatnená v súlade s citovaným ustanovením § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., preto súd v plnom rozsahu vyhovel aj časti návrhu týkajúcej sa úrokov z omeškania.
24. O trovách konania súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.