Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Scud-2-2016.pdf
PDF · 112.68 KB
No categories available
13Scud/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu S. X., trvale bytom ul. S. 7, A., Q., prechodne bytom Q. č. XXXX/XX, D., zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície, Jarková 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. januára 2016 číslo: Z.-G.-Z na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. januára 2016 číslo: Z.-G.-Z a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.01.2015, číslo ako uvedené vyššie, rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice zo dňa 19.11.2015 č. Z.-G.-Z ( ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ), ktorým v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o pobyte cudzincov ) zamietol žiadosť žalobcu o dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že napadnutým rozhodnutím správny orgán zamietol účastníkovi konania žiadosť o dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 17.06.2015 si účastník konania na správnom orgáne podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2 štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pre podaním žiadosti. Správny orgán účastníkovi konania dňa 02.06.2010 prvýkrát udelil prechodný pobyt na území Slovenskej republike na účel podnikanie. Tento pobyt si účastník konania pravidelne predlžoval. Správne orgán mal za dostatočne preukázané že prechodný pobyt na území Slovenskej republiky trvá nepretržite po dobu piatich rokov, čím bola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.
Počas konania o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky bola správnemu orgánu doručená informácia Slovenskej informačnej služby ( ďalej len „SIS“ ). Táto informácia SIS požíva ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane utajovaných skutočností ), ktorá zakladá dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Správny orgán na základe hore uvedených skutočností rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu pre účastníka konania podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku sa účastník konania mal možnosť vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia. Dňa 04.11.2015 bola účastníkovi konania zaslaná výzva na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia v lehote do troch pracovných dni. Do vydania rozhodnutia nebolo správnemu orgánu účastníkom konania doručené vyjadrenie k výzve. Pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky správny orgán rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavu Slovenskej republiky, ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zamietnutia žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky budú neprimerané, najmä na súkromný a rodinný život účastníka konania. V odvolaní, ktoré podal účastník konania prostredníctvom splnomocnenej osoby v lehote určenej v rozhodnutí sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho orgánu. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie. Voči rozhodnutiu a postupu správneho orgánu mu nie sú známe skutkové okolnosti na základe ktorých došlo k jeho vydaniu. Ďalej v odvolaní uviedol, že postupom správneho orgánu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Rozhodnutie správneho orgánu je neústavné, zaver správneho orgánu neobsahuje žiadne skutkové dôvody a je založené na nešpecifikovaných informáciách, ktoré boli obsiahnuté v utajenom vnútroštátnom dokumente. V ďalšej časti odvolania poukázal na Európsky súd pre ľudské práva a rozsudky vydané Európskym súdnom pre ľudské práva a na Súdny dvor Európskej únie týkajúce sa národnej bezpečnosti vo vzťahu k vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, taktiež poukázal nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 308/2011. Ďalej uviedol, že voči rozhodnutiu správneho organu sa nemal možnosť účinne brániť, spochybniť dané informácie, prípadne predložiť relevantné dôkazy. K výzve sa nemohol vyjadriť, nakoľko výzvu prevzal až po vydaní meritórneho rozhodnutia správneho orgánu, pretože sa niekoľko dní nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. K hore uvedeným námietkam odolania žalovaný uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, avšak zo strany odvolacieho orgánu je potrebné uviesť, že podkladom pre vydanie rozhodnutia je skutočnosť, že správny orgán disponoval utajovanou informáciou o dôvodnom podozrení, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu s ohľadom na bezpečnostný záujem. Uvedená informácia bola vydaná SIS. V zmysle § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa ustanovenia § 51 ods. 2 písm. b), ak je dôvodne podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu. Odvolací orgán mal za dostatočne preukázané, že informácia SIS, ktorá tvorí podklad pre rozhodnutie, sa podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov neodôvodňuje, a je dostatočná na to, aby bola spôsobilá naplniť požadovaný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu. Zákon o ochrane utajovaných skutočnostiach v ustanovení § 35 ods. 3 upravuje, že za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorázovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce, po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane o utajovaných skutočnosti a možných dôsledkoch ich poučenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o priznaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.
Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 40/1992 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o Slovenskej informačnej službe) získané informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného v § 2 ods. 4 až 6 a § 1 ods. 3 zákona o Slovenskej informačnej službe. Informácie podľa § 2 ods. 6 zákona o Slovenskej informačnej službe sa poskytnú len za podmienky, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo k odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej slúži alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech informačnej služby, to neplatí ak, by bol následok spôsobený neposkytnutím informácií zjavne závažnejší ako následok, ktorý hrozí ich poskytnutím. Z uvedených dôvodov je opodstatnené uplatnenie § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Správnosť takéhoto postupu bola potvrdená v rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod č. 6S/2323/2012 - 49 zo dňa 04.10.2013 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. 1Scud/9/2012 - 56 zo dňa 13.03.2013 a následne tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho sudu pod v 9 Sža/1/2013 zo dňa 27.11.2013. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením splnomocnenej osoby, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedoručenia výzvy k vyjadreniu sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia uviedol, že v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku sa správny organ dal účastníkovi konania možnosť vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia. Odvolací orgán podrobne preskúmal odvolanie, napadnuté rozhodnutie ako aj súvisiaci spisový materiál a zistil, že správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a samotné rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona.
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a vydané v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
4. Nakoľko rozhodnutie prvostupňového organu neobsahovalo odôvodnenie, možnosť podať voči nemu odvolanie bola len formálnou záležitosťou, bez adekvátnej obrany voči skutkovým okolnostiam, ktoré sú jeho podkladom. Podanie odvolania nepredstavovalo pre žalobcu účinný prostriedok ochrany jeho práv. Bez poznania obsahu utajovanej skutočnosti nemohol vyvrátiť jej obsah predložením relevantných dôkazov. Aj pri rešpektovaní bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky však nie je prípustný svojvoľný zásah štátnych orgánov do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PI. ÚS 15/03 nebezpečie svojvôle vzniká najmä tam, kde je určitá právomoc výkonnej moci vykonávaná tajne. Nie je ani zrejmé, či žalovaný príp. prvostupňový správny orgán boli oboznámení s obsahom utajovanej skutočnosti, alebo disponovali len všeobecnou informáciou SIS o tom, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sža/39/2010 zo dňa 13.07.2010 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2Scud/2/2009 zo dňa 16.12.2009, ktoré zhodne uvádzajú, že nie je možné akceptovať univerzálnosť a všeobecnú platnosť názoru informačnej .služby vo všeobecnej rovine, pričom poznanie konkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o nebezpečnosti žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní žiadosti vychádza, bez jeho poznania nie je preskúmateľné rozhodnutie ani v súdnom konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze IV. ÚS 308.2011 zo dňa 25.01.2011 vytkol konajúcim súdom, že nepreskúmali podklady obsahujúce utajované skutočnosti, ktoré viedli migračný úrad v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany podľa zákona č. 180/2002 Z.z. o azyle k správnej úvahe, že sťažovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní len uviedol, že má za dostatočne preukázanú opodstatnenosť informácie SIS naplniť dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu Nezaoberal sa ani argumentmi žalobcu poukazujúcimi na porušenie čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a len stroho konštatoval, že nesúhlasí s tvrdeniami, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. V rozhodnutí o odvolaní bolo poukázané na ust. § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, avšak žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené sa oboznámiť s utajovanou skutočnosťou ani potom, čo sa obrátili na SIS so žiadosťou o oboznámenie sa s ňou, nakoľko do
dnešného dňa na žiadosť nebolo žiadnym spôsobom odpovedané, čo považuje za nerešpektovanie právnych predpisov Slovenskej republiky. Formálna bola aj možnosť žalobcu vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu k jeho podkladom, pričom prvostupňový správny orgán už vo výzve na vyjadrenie prejudikoval ako rozhodne. Napokon meritórne rozhodnutie vydal bez toho, aby disponoval vyjadrením žalobcu, nakoľko je rozhodnutie prvostupňového orgánu datované 19.11.2015 a žalobca si len samotnú výzvu na vyjadrenie prevzal dňa 27.11.2015. Žalovaný opätovne len krátko konštatoval, že správny orgán dal podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku žalobcovi možnosť sa vyjadriť. Aký zmysel má zákonom dané právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, keď správny orgán rozhodne bez tohto vyjadrenia a bez toho, aby mal vôbec vykázané doručenie výzvy a aby uplynula lehota na podanie vyjadrenia. S týmito argumentmi sa žalovaný vo svojom odôvodnení nevysporiadal. Rozhodnutie o odvolaní žalobca považuje za nezákonné, pretože boli rozhodnutím a postupom žalovaného, ako aj Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice porušené jeho práva Ide najmä o právo garantované v čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré zaručuje okrem iného aj právo na účinný opravný prostriedok a právo poznať dôvody rozhodnutia a možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom. Súčasne bolo porušené aj jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia zakotvené v § 33 ods. 2 správneho poriadku a to spôsobom vyššie uvedeným.
5. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní konanom dňa 24.03.2017 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p. ).
9. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
11. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p.
12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
16. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
17. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( § 191 ods. 1 písm. c), e) S.s.p. ).
18. Predmetom preskúmania je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov ( ďalej len zákon č. 404/2011 Z.z. ) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, lebo je dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu.
19. Pre rozhodnutie správneho orgánu bola rozhodujúcou informácia, ktorá požíva ochranu podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a ktorá zakladá dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu.
20. Na základe odvolanie žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
21. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
22. Podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 404/2011 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
23. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
24. Podľa § 120 ods. 2 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu.
25. Ustanovenia zákona č. 404/2011 Z.z. ktoré upravujú problematiku dlhodobého pobytu ( § 51 až § 57 zákona č. 404/2011 Z.z. ) aplikáciu správneho poriadku nevylučujú.
26. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
27. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
28. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
29. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
30. V danom prípade v žalobe aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca namietal, že boli porušené jeho procesné práva, keďže mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.
31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výzvou zo dňa 04.11.2015 č. Z.-G.-Z prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom meritórneho rozhodnutia v lehote do 3 pracovných dní od prevzatia výzvy ( upovedomenia ).
32. Výzvy bola žalobcovi doručená dňa 27.11.2015, pričom prvostupňový orgán rozhodol dňa 19.11.2015, teda prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k podkladom tohto rozhodnutia.
33. Možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, vyjadruje zákonný nárok účastníka konania. Toto právo sa vzťahuje na všetky dôkazné prostriedky a zo zákona jednoznačne vyplýva, že správne orgány svojim postupom ( aktívnym alebo pasívnym ) nesmú pozbaviť účastníka konania jeho zákonného práva.
34. Uvedeným postupom správneho orgánu bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do procesných práv žalobcu, čo samo o sebe je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Keďže žalobca nemal právo sa k podkladu rozhodnutia vyjadriť, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
35. Aj napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť namietal v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
36. V rozhodnutí sa vôbec nezaoberal námietkou, že výzva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bola žalobcovi doručená neskôr, ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, žalovaný vôbec neskúmal okolnosti doručenia výzvy v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku, hlavne vo vzťahu k skutočnosti, či sa žalobca v mieste doručenia zdržiaval, pričom z obsahu rozhodnutí vyplýva, že správne orgány mali vedomosť, že žalobca je ženatý, má dve deti a jeho rodina žije v domovskej krajine, a teda je reálny predpoklad, že žalobca sa v čase doručovania výzvy mohol nachádzať mimo miesta doručenia. V rozhodnutí len žalovaný uviedol, že do vydania rozhodnutia nebolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu.
37. Pochybenie v postupe správnych orgánov videl správny súd aj v posudzovaní informácie, ktorá tvorila podklad pre negatívne rozhodnutie a ktoré mala zásadný význam pre rozhodnutie správnych orgánov.
38. Jednalo sa o informáciu poskytnutú Slovenskou informačnou službou ako jediným oprávneným orgánom štátu, v ktorého kompetencii je posudzovanie možného ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto ju správne orgány, aj s poukazom na § 120 ods. 2 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. nemali povinnosť odôvodniť, ani dôvod spochybňovať.
39. S uvedenou utajovanou informáciou ( písomnosťou ) v režime utajenia so stupňom „Tajné“ sa správny súd, za zachovania podmienok v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z., oboznámil dňa 17.03.2017 a po operatívnom oboznámení sa s informáciou bola táto ihneď vrátená Slovenskej informačnej službe.
40. Správny súd uvedenú informáciu posudzoval pre účely tvrdeného ohrozenia bezpečnosti štátu žalobcom, pričom vychádzal z výkladu pojmu čo sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu v zmysle § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 404/2011 Z.z. a prihliadal aj na § 2 ods. 1, 6 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v platnom znení, v zmysle ktorého informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o a) činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, b) činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky, c) aktivite cudzích spravodajských služieb, d) organizovanej trestnej činnosti a terorizme, e) skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, f) ohrození alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti.
41. Aj pri rešpektovaní bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky však nie je prípustný svojvoľný zásah štátnych orgánov do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a výklad pojmov nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, s ústavou a s medzinárodnými zmluvami a dohodami.
42. Po oboznámení sa s obsahom utajovanej informácie dospel správny súd k záveru, že táto mala charakter všeobecného konštatovania, bez poznania dôvodov, z ktorých možno vyvodiť záver o ohrozovaní bezpečnosti štátu žalobcom. Informácia Slovenskej informačnej služby pritom nie je absolútne platnou a nemennou vo všeobecnej rovine.
43. Ak na základe takejto informácie správne orgány vo veci rozhodli ( a to aj pri akceptácii znenia § 120 ods. 2 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. ) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
44. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), ods. 4 S.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
45. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a realizovať jeho procesné práva v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu a relevantných podkladov tak, aby rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Právny názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( § 191 ods. 6 veta prvá S.s.p. ).
46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 S.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).