Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: S. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. XXXX/XA, XXX XX X., K. G. H. XXXX/X, XXX XX H. J. S., Š. Q. N., právne zastúpená JUDr. Máriou Vajdovou, advokátom so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 37 804 316, proti odporcom: I. F. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. V. X, XXX XX J. L., Š. Q. N., II. maloletá U. (S. J.), J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M. J., Š. Q. N., zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o zapretie otcovstva takto

rozhodol:

Určuje, že odporca I. nie je otcom maloletej odporkyne II., narodenej dňa XX.XX.XXXX z navrhovateľky ako jej matky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 10.10.2016 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 27.10.2016 sa navrhovateľka domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že odporca I. nie je otcom maloletej odporkyne II. narodenej dňa 21.09.2016 z navrhovateľky ako matky. 2. Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tak, že s odporcom I. uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX v J. L.. Manželstvo od samého začiatku nefungovalo, nakoľko bolo uzavreté po veľmi krátkej známosti. V dôsledku tejto skutočnosti nepoznala pravý charakter odporcu I. Následne po uzavretí manželstva bol odporca I. vzatý do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov. Ďalej navrhovateľka uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom Z. G. v H. J. S.. Z pohlavných stykov, ktoré spolu udržiavajú už vyše roka, sa im dňa 21.09.2016 narodila maloletá odporkyňa II. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi I., avšak tento nemôže byť biologickým otcom maloletej odporkyne II., nakoľko od roku 2012 s ním neudržiava pohlavné a ani žiadne iné styky. V čase rozhodnom pre počatie maloletej odporkyne II. sa stýkala iba so svojim druhom Z. G., ktorý otcovstvo k maloletej odporkyni II. uznáva. Dňa 29.09.2016 podala aj návrh na rozvod manželstva s odporcom II. na Okresný súd Nové Zámky. Po rozvode manželstva si chce druha Z. G. zobrať za manžela. 3. Odporca I. sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol riadne doručený, písomne vyjadril podaním zo dňa 19.01.2017 ta, že súhlasí s návrhom na začatie konania.. 4. Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletej odporkyne II. sa k doručenému návrhu na začatie konania aj napriek výzve súdu písomne nevyjadril. 5. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednával dňa 24.03.2017 za účasti právneho zástupcu navrhovateľky a povereného zamestnanca kolízneho opatrovníka maloletej odporkyne II. a v neprítomnosti účastníkov konania, keďže navrhovateľka, ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, odporca I., ktorému bolo predvolanie doručené náhradným spôsobom podľa

ust. § 111 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania a od predvolania maloletej odporkyne II. na pojednávanie súd upustil z dôvodu jej veku. 6. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na pojednávaní na návrhu v plnom rozsahu. 7. Kolízny opatrovník prostredníctvom povereného zamestnanca sa k návrhu na pojednávaní vyjadril len toľko, že doporučuje návrhu navrhovateľky vyhovieť. 8. Súd na základe vykonaných listinných dôkazov produkovaných navrhovateľkou, ako aj na základe skutkových tvrdení navrhovateľky, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a o ktorých pravdivosti súd nemal pochybnosti, pričom tieto ani neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 37 , zistil nasledovný skutočný stav (§ 35 . 9. Podľa sobášneho listu vydaného dňa 28.09.2016 Matričným úradom Mesta Kysucké Nové Mesto (na č. l. 5 spisu) navrhovateľka a odporca uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo v J. L.. 10. Podľa rodného listu vydaného dňa 27.09.2016 Matričným úradom Mesta Čadca (na č. l. ) sa maloletá odporkyňa II. narodila dňa XX.XX.XXXX v Č., pričom ako jej rodičia sú zapísaní navrhovateľka (ako matka) a odporca I. (ako otec). V rodnom liste nemá maloletá odporkyňa zapísané meno. 11. Podľa odpisu z registra testov odporcu zo dňa 15.02.2017 (na č. l. 24 spisu) bol odporca vo výkone trestu odňatia slobody od 20.12.2011 do 19.12.2015. 12. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Pc/9/2016-34 zo dňa 11.01.2017 (predloženým navrhovateľkou na pojednávaní bez vyznačenej doložky právoplatnosti) bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu I. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J. L., rozvedené. 13. Súd v ďalšom vychádzal z nesporných skutkových tvrdení navrhovateľky, že v čase od roku 2012, t. j. aj v čase rozhodnom pre počatie maloletej odporkyne I. (od 26.11.2015 do 25.03.2016), neudržiavala s odporcom I. pohlavné styky. 14. Súd právne posúdil na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov. 15. Podľa ust. § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 16. Podľa ust. § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 17. Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoR v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. 18. Podľa ust. § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. 19. Podľa ust. § 88 ods. 1 ZoR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. 20. Podľa ust. § 88 ods. 2 ZoR, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. 21. Navrhovateľka sa tak v konaní proti odporcom I. a II. domáhala zapretia otcovstva odporcu I. k maloletej odporkyni II. narodenej dňa 21.09.2016 z nej ako matky. 22. Otcovstvo k dieťaťu sa určuje na základe ZoR stanovených vyvrátiteľných domnienok otcovstva. Právna úprava uprednostňuje rodinnoprávny vzťah medzi otcom a dieťaťom, založený prvou zákonnou vyvrátiteľnou domnienkou otcovstva. Prvá zákonná domnienka otcovstva, ktorá je upravená v cit. ust. § 85 ZoR, tak svedčí manželovi matky dieťaťa, teda za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý je manželom matky dieťaťa, a to za predpokladu, že sa narodí v čase stanovenom cit. ust. § 85 ods. 1 ZoR. Táto domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky dieťaťa však nie je absolútna, neplatí totiž, ak sa žena opätovne vydala. Tu totižto platí taktiež aj pre neskoršieho manžela matky dieťaťa v súlade s ust. § 85 ods. 2 ZoR prvá zákonná domnienka otcovstva. Ak platí prvá zákonná domnienka, nemôže prichádzať do úvahy žiadna ďalšia zákonná domnienka otcovstva, čo vyplýva zo znenia ust. § 90 ZoR (ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov). 23. Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletá odporkyňa II. sa narodila dňa 21.09.2016, t. j. v čase trvania manželstva navrhovateľky a odporcu I. (rovnako bola nepochybne za trvania tohto manželstva počatá), bolo otcovstvo odporcu I. k maloletej odporkyni II. určené na základe prvej zákonnej domnienky otcovstva podľa cit. ust. § 85 ZoR.

24. Zákonná domnienka otcovstva podľa cit. ust. § 85 ZoR môže byť vyvrátená len zapretím otcovstva na návrh aktívne vecne legitimovanej osoby, a to podľa cit. ust. § 87 ZoR. Nestačí, tak, ak iný muž otcovstvo k dieťaťu uzná, pretože také vyhlásenie nemá právne účinky ani vtedy, ak by ho urobil pred súdom. Aj v prípade, že by bola podaná žaloba na určenie otcovstva, musel by ju súd zamietnuť. Tak isto aj v prípade, že by došlo k súhlasnému vyhláseniu matky dieťaťa a takého muža o jeho otcovstve k dieťaťu, bolo by takéto vyhlásenie bez právnych účinkov. 25. Aktívne vecne legitimovanými na podanie návrhu na zapretie otcovstva sú manžel matky dieťaťa a matka dieťaťa a v prípade, že obom uplynie lehota na zapretie otcovstva (manželovi podľa cit. ust. § 86 ods. 1 ZoR v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016 a matke podľa cit. ust. § 88 ods. 2 ZoR) aj dieťa (podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 ZoR). 26. V prípade návrhu na zapretie otcovstva podaného matkou dieťaťa ZoR v cit. ust. § 88 ods. 2 podanie návrhu obmedzuje lehotou 3 rokov, ktorej začiatok plynutia je daný preukázateľnou objektívnou skutočnosťou, t. j. narodením dieťaťa. Možno predpokladať, že matka vie, kto je biologickým otcom dieťaťa, a malo by jej záležať na správnom ustálení statusu dieťaťa, a preto jej nič nebráni, aby včas využila právo zaprieť otcovstvo svedčiace manželovi. Z tohto hľadiska sa trojročná lehota javí ako dostatočná. Pokiaľ tak matka dieťaťa návrh v uvedenej lehote nepodá, nemôže súd jej návrhu na zapretie otcovstva vyhovieť. 27. Súd konštatuje, že v danom prípade boli účastníkmi konania o návrhu navrhovateľky na začatie konania všetky vecne legitimované osoby (matka, manžel matky, dieťa, ku ktorému malo byť zapreté otcovstvo manžela matky) a súčasne, že navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva voči svojmu manželovi a maloletému dieťaťu v lehote podľa cit. ust. § 88 ods. 2 ZoR. 28. Zo skutočného stavu zisteného súdom v konaní bez najmenších pochybností vyplynulo, že ak navrhovateľka s odporcom I. od roku 2012 pohlavne nežili (teda nevykonali súlož), je vylúčené, aby biologickým otcom maloletej odporkyne II. bol odporca I. Preto mal tak súd za neplnenú podmienku podľa cit. ust. § 87 ods. 1 ZoR na úspešné zapretie otcovstva odporcu I. k maloletej odporkyni II. a návrhu tak vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 29. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie cit. ust. § 52 tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).