Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cbi/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: O.. O. O., Z.., správca konkurznej podstaty úpadcu: ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319, sídlo správcu: A. I. X, XXX XX I. I., o určenie pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu na poistné na sociálne poistenie za mesiace január roku 2013 a február roku 2013 vo výške 7.751,16 EUR je pohľadávkou proti podstate úpadcu ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319, v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R/2/2012.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 7.5.2015 žalobca navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu, poistné za mesiace január 2013 a február 2013 spolu v sume 7.751,16 EUR je pohľadávkou proti podstate úpadcu ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, Družstevná 6, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.zn. 1R/2/2012. Na odôvodnenie uplatneného práva v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R/2/2012, ktoré bolo v Obchodnom vestníku č. 34/2013 uverejnené 18.2.2013. Uznesením Okresného súdu Žilina, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 152/2014 s dňom uverejnenia 8.8.2014, bol žalovaný ustanovený do funkcie správcu. Žalobca listom zo dňa 8.7.2013, ktorý bol správcovi doručený 9.7.2013, uplatnil pohľadávky proti podstate, a to vo výške 16.298,90 EUR predstavujúce nezaplatené splatné poistné na sociálne poistenie za mesiac január až máj 2013 podľa odovzdaných mesačných výkazov poistného a príspevkov. Žalovaný oznámením o popretí pohľadávky a výzvou na podanie žaloby zo dňa 22.4.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.4.2015, poprel poradie pohľadávky v časti poistného na sociálne poistenie vo výške 3.509,10 EUR za január 2013 a vo výške 4.242,06 EUR za február 2013 a vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie poradia tejto pohľadávky. Podľa názoru žalovaného označené pohľadávky vznikli za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu a súvisia výlučne s obdobím a podnikateľskou činnosťou, ktorá predchádzala vyhláseniu konkurzu a nie je možné ich považovať za pohľadávky podľa § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR. Poukázal na úpravu podľa § 86 a § 91 /Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

- ďalej už len ZKR/. Žalobca namieta tvrdenia žalovaného v neuznaní pohľadávok. Odvolával sa na úpravu podľa § 231 ods. 1 písm. a/, f/, § 143 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení / ďalej už len Zákon o sociálnom poistení/. Uviedol, že pohľadávky proti podstate za január a február 2013 uplatnil žalobca po vyhlásení konkurzu, nakoľko tieto vznikli až po vyhlásení konkurzu predložením

mesačných výkazov zo dňa 25.2.2013 a 25.3.2013. Odkázal ďalej na úpravu § 169 Zákona o sociálnom poistení v spojení s opatrením Ministerstva financií SR z 30.11.2005 č. MF/24035/2005-74, z ktorého citoval na § 33 ods. 5. Uviedol, že predloženie výkazu poistného a príspevkov na starobné, dôchodkové sporenie sa stáva známou presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne. Toto ustanovenie nadväzuje na povinnosť zamestnávateľa predkladať mesačné výkazy v lehote splatnosti. Z časového hľadiska preto pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné, dôchodkové sporenie platiteľom poistného. Až na základe predloženého výkazu, resp. výkazu poistného a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie má Sociálna poisťovňa vedomosť o výške pohľadávky, ako aj právo túto požadovať od platiteľa v konkrétnej výške. Žalobca poukázal na úpravu §§ 141 až 142 Zákona o sociálnom poistení a skutočnosť úpravy splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Pre vznik pohľadávky je dôležité, aby súčasne boli splnené dva momenty, a to jednak predloženie mesačného výkazu za príslušný mesiac, ako aj splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu, resp. výkazu poistného, pretože pohľadávka až vtedy vznikne a až vtedy je možné požadovať plnenie od dlžníka. Zdôraznil závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4Sžso/5/2011 z 28.6.2012, ktoré citoval priamo v žalobe. Uviedol, že pre určenie ako prihlásiť pohľadávku do konkurzu, je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastanú ako hmotno- právne, tak aj procesno-právne účinky s vyhlásením konkurzu spojené. Konkurz na označeného úpadcu sa stal účinným 19.2.2013 a po uvedenom dni je žalovaný v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, ktorý z tohto dôvodu bol povinný v zákonnej lehote splatnosti zaplatiť pohľadávky proti podstate - poistné na sociálne poistenie i za mesiace január 2013 a február 2013.

2. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 27.8.2015 vyjadril žalovaný. V celom rozsahu odkázal na obsah popretia poradia pohľadávok v časti poistného na sociálne poistenie vo výške 3.509,10 EUR za január 2013 a vo výške 4.242,06 EUR za február 2013. Dôvodom pre popretie poradia bola najmä skutočnosť, že pohľadávky súvisia výlučne s obdobím a podnikateľskou činnosťou, ktorá konkurzu predchádzala. Pohľadávky proti podstate sú v konkurze vymedzené kombináciou troch kumulatívnych kritérií, a to kritéria druhového, ktoré je určené taxatívnym výpočtom podľa § 87 ods. 2 ZKR, ďalej kritéria časového, ktoré je určené dňom vyhlásenia konkurzu a kritéria vecnej súvislosti s konkurzom, kedy pohľadávka musí byť spojená so správou a speňažovaním majetku. Pokiaľ ide o časové kritérium, vyjadril sa žalovaný v rámci procesnej obrany v tomto konaní tak, že vzhľadom k obsiahlej argumentácii žalobcu správca ponecháva na rozhodnutí súdu otázku, či popreté pohľadávky vznikli pred alebo po vyhlásení konkurzu. Popretie pohľadávok bolo zo strany správcu vykonané najmä s poukazom na nesplnenie tretieho kritéria, a to je absencia vecnej súvislosti týchto pohľadávok so správou a speňažovaním majetku. Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za január 2013 a február 2013 vecne súvisia výlučne s obdobím a podnikateľskou činnosťou, ktorá predchádzala konkurzu. Opätovne poukázal na úpravu § 86 a § 91 ZKR, ktorá rieši obsah pojmov správa a speňažovanie majetku, tak ako na túto úpravu poukazoval aj v popretí predmetných pohľadávok. Pri zaraďovaní pohľadávok medzi pohľadávky proti podstate je potrebné postupovať zdržanlivo a zákon vykladať reštriktívne tak, aby bol zachovaný princíp rovnakého zaobchádzania s veriteľmi, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 6 ZKR. V prípade pochybností by sa mali uplatňované nezabezpečené pohľadávky posudzovať tak, aby bolo rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi zachované, teda aby boli nezabezpečené pohľadávky uspokojované pomerne v poradí podľa § 95 ods. 1 a 2 ZKR. Na strane žalovaného pretrvávajú dôvodné pochybnosti o zaradení predmetných pohľadávok medzi pohľadávky proti podstate a podľa názoru žalovaného žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiadne relevantné argumenty. Pokiaľ bol konkurz vyhlásený na konci mesiaca február 2013, nie je možné s úspechom tvrdiť, že popreté pohľadávky za január a február 2013 súvisia so správou a speňažovaním majetku v konkurze. Je nepochybné, že sa tieto pohľadávky vecne spájajú s obdobím a činnosťou pred vyhlásením konkurzu a favorizovanie týchto pohľadávok by porušilo princíp rovnakého zaobchádzania s veriteľmi. Tieto pohľadávky majú povahu nezabezpečených pohľadávok a je možné ich uplatniť na predpísanom tlačive aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty postupom podľa § 28 ods. 1 až 3 ZKR.

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca písomným podaním z 27.10.2016, v obsahu ktorého uviedol, že tvrdenia žalovaného, podľa ktorých predmetné pohľadávky nespadajú do taxatívneho výpočtu pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR, neobstoja. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 87 ods. 2 písm. i/, k/ ZKR. Rovnako poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 23S/291/2013 z 30.1.2014 a opätovne na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžso/37/2014 z 27.10.2015, ktoré podľa tvrdení žalobcu boli rozhodnutiami prakticky v identickej veci. V priebehu konania uviedol zároveň poukaz na úpravu § 87 ods. 2 písm. b/ a vo väzbe na toto ustanovenie

záver, podľa ktorého je logické, že pokiaľ je pohľadávkou proti podstate mzda zamestnanca, na ktorú vznikol nárok po vyhlásení konkurzu alebo za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, je nepochybne i poistné na sociálne poistenie, ktoré zamestnávateľ z takejto mzdy zrazil a bol povinný ho odviesť do Sociálnej poisťovne, rovnako pohľadávku oproti podstate.

4. Žalovaný podaním z 5.12.2016 doplnil skutkové tvrdenia uvádzané v rámci svojej procesnej obrany tak, že poradie uspokojenia pohľadávok žalobcu nie je výlučne determinované časom predloženia mesačného výkazu poistného. Pohľadávky proti podstate sú vymedzené kombináciou troch už žalovaným označených kumulatívnych kritérií, a to druhového kritéria, časového kritéria a vecnej súvislosti s konkurzom. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 23S/291/2013 a rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžso/37/2014 z 27.10.2015, uviedol žalovaný vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu, že sa netýka prakticky identickej veci, ako sa mylne domnieva žalobca. V označenom rozhodnutí bola riešená otázka, či pre zaradenie pohľadávok na poistnom medzi pohľadávky proti podstate sa vyžaduje skutočné prevádzkovanie podniku, teda pokračovanie v prevádzkovaní v zmysle § 88 alebo postačuje aj to, ak sa v prevádzkovaní podniku vo formálnej rovine, ale aj v skutočnosti už nepokračuje a zamestnanci sú nútení zotrvať v pracovnom pomere do skončenia plynutia výpovednej lehoty. Ďalšie rozhodnutia označené žalobcom nie sú aplikovateľné v rámci žiadneho zo žalovaným vymedzených modelov aplikácie judikatúry, nakoľko sa netýkajú obdobného prípadu. Nosné dôvody označených rozhodnutí sú reakciou na odlišné právne otázky, ako sú právne otázky riešené v prejednávanej veci. Preto nie je možné tieto rozhodnutia považovať za judikatúru relevantnú pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení v tom smere, že má žalobca zachovanú možnosť uplatniť si predmetné pohľadávky na tlačive postupom podľa § 28 ods. 1 a že neexistuje žiaden spravodlivý dôvod pre porušenie zásady formulovanej v § 6 ZKR, podľa ktorého majú veritelia s rovnakými právami rovnaké postavenie a zvýhodnenie niektorých veriteľov je neprípustné. Pohľadávka na bežnom poistnom za obdobie, ktoré predchádza vyhláseniu konkurzu, je starým dlhom a má byť uplatnená prihláškou podľa § 28 ods. 1 ZKR. Extenzívny výklad pojmu súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ako ho podáva žalobca, je v podmienkach konkurzu neudržateľný, pretože vytvára neodôvodnenú nerovnosť inak rovných veriteľov a výrazne rozširuje okruh privilegovaných prednostne uspokojovaných pohľadávok, aj o pohľadávky, ktoré sú výlučne predkonkurzné z predkonkurzného obdobia.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením uplatnenia pohľadávky proti podstate žalobcom z 8.7.2013, mesačnými výkazmi poistného a príspevkov za obdobie január až máj 2013 podľa č.l. 6 až 10, Oznámením o popretí pohľadávky a výzvou na podanie žaloby pod záhlavím žalovaného z 22.4.2015 doručeným žalobcovi 24.4.2015 /č.l. 12/ a celým spisovým materiálom.

6. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa Článku 11 ods. 1 CSP: Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

10. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

11. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 140 ods. 1,2 CSP: Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

13. Podľa § 220 ods. 2, 3 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

14. Podľa § 87 ods. 1, 2 písm. i/, k/, ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/: Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

15. Podľa § 6 ZKR: Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

16. Podľa § 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /ďalej už len Zákon o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v januári a februári 2013/: Sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

17. Podľa § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení: Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa

platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ Zákona o sociálnom poistení: Zamestnávateľ je povinný: f) predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

19. V konaní neboli medzi stranami sporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 6, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319 nastali dňom 19.2.2013 na základe uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R/2/2012 zo dňa 12.2.2013 v Obchodnom vestníku č. OV 34/2013 z 18.2.2013, uplatnenie práva žalobcu na pohľadávku proti podstate v konkurze č. 1R/2/2012 listom žalobcu z 8.7.2013 s obsahom, ako vyplýva z písomného vyhotovenia tohto uplatnenia podľa č.l. 5, obsah mesačných výkazov vrátane výšky poistného a príspevkov za január, február, marec, apríl a máj roku 2013 a ich doručenie žalobcovi, ako vyplýva z č.l. 6 až 10 spisu, Oznámenie o popretí pohľadávky a výzva na podanie žaloby pod záhlavím žalovaného adresované žalobcovi zo dňa 22.4.2015, doručené žalobcovi 24.4.2015, ako vyplýva z písomného vyhotovenia tohto Oznámenia podľa č.l. 12, skutková okolnosť včasnosti podania žaloby v tejto veci, teda jej podania pri dodržaní zákonnej hmotno-právnej lehoty na včasné podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii / ďalej už len ZKR/ v spojení so skutkovou okolnosťou doručenia Oznámenia o popretí pohľadávky a výzvy na podanie žaloby žalobcovi 24.4.2015. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá vychádzal.

20. Pri meritórnom rozhodnutí prejednávanej veci súd ako významnú vnímal skutočnosť obsahu vymedzenia uplatnenia predmetnej pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiace január a február 2013 žalobcom prostredníctvom jeho listu z 8.7.2013, ako aj žalobcom na základe žaloby v tejto veci podľa jej písomného vyhotovenia zo 6.5.2015. Ako z uplatnenia pohľadávky z 8.7.2013, tak z vymedzenia pohľadávky podľa žaloby vyplýva vecné označenie uplatnenej pohľadávky ako pohľadávky z titulu poistného bez viazania prostredníctvom skutkových tvrdení žalobcu na konkrétne zaradenie tejto pohľadávky v rámci poradia podľa úpravy § 87 ods. 2 v relevantnom znení, teda tvrdenie žalobcu o tom, že ide o pohľadávku súvisiacu so správou a speňažovaním majetku /§ 87 ods. 2 písm. k/ ZKR/ alebo o tom, že ide o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu /§ 87 ods. 2 písm. i/ ZKR/. Pri takomto všeobecnom vymedzení predmetnej pohľadávky /pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiace január a február 2013/ nebolo možné vzhľadom na obsah podania - vyjadrenia sa žalobcu vo veci z 27.10.2016, v ktorom už žalobca na úpravu § 87 ods. 2 písm. i/, k/ poukazoval, avšak vo väzbe na to v skutkovej rovine len odkazoval na označené rozhodnutia, ako vyplýva z č.l. 27 /rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 23S/291/2013 z 30.1.2014 a rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015/, hodnotiť uvedené podanie žalobcu z 27.10.2016 ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1,2 CSP, ale s ohľadom na obsah tohto podania v spojení s Článkom 11 ods. 1 len ako doplnenie a konkretizáciu skutkových tvrdení v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku. Uvedené konštatovania považuje súd za významné zdôrazniť práve vzhľadom na záver, na ktorom založil v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania svoje meritórne rozhodnutie, v rámci ktorého predmetné pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie za január a február 2013 vyhodnotil ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR.

21. Pohľadávka z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac január a február 2013 nepochybne spadá do vecného vymedzenia pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, a to s poukazom na úpravu podľa § 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení /ďalej už len Zákon o sociálnom poistení/. Rovnako táto pohľadávka je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš nastali 19.2.2013. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ Zákona o sociálnom poistení úpadca, ako vyplýva z č.l. 6 a 7 predložil žalobcovi mesačné výkazy poistného a príspevkov za mesiac január 2013 a za

mesiac február 2013, čím si splnil ako zamestnávateľ svoju zákonnú povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Až na základe predloženia týchto výkazov žalobca nadobudol vedomosť o výške jednotlivých súm zodpovedajúcich povinnosti úpadcu odviesť a platiť sociálne poistenie v jeho členení na jednotlivé druhy v zmysle úpravy § 2 Zákona o sociálnom poistení a podľa predložených výkazov i za mesiace január a február 2013. V konaní žiadna zo strán netvrdila konkrétny moment zodpovedajúci vymedzeniu dňa určenia výplatného termínu úpadcu, a preto na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd aplikujúc úpravu § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení vychádzal zo záveru, že poistné na sociálne poistenie za mesiac január bolo splatné v posledný deň mesiaca február a poistné na sociálne poistenie za mesiac február bolo splatné v posledný deň mesiaca marec 2013, čo v oboch prípadoch spadá do časového intervalu potom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného úpadcu. Tým je za naplnenú hodnotená podmienka vyplývajúca z úpravy § 87 ods. 2 písm. i/ viazaná k časovému kritériu vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že otázka vzniku pohľadávky žalobcu na zaplatenie poistného na sociálne poistenie je upravená výlučne v špeciálnej právnej úprave vyplývajúcej zo Zákona o sociálnom poistení a v zmysle tejto úpravy sa úpadca ako zamestnávateľ nemôže stať dlžníkom poisťovne - žalobcu skôr, než mu vôbec vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než na základe úpadcom predložených mesačných výkazov poistného nebude zrejmé, v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Uvedený záver, s ktorým sa súd v prejednávanej veci stotožnil, vyplýva i z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Košice č.k. 4CoKR/27/2013-90 zo dňa 28.1.2014 a tento záver je v celom rozsahu aplikovateľný i v prejednávanej veci vzhľadom na skutkovú obdobnosť oboch vecí a totožnú právnu úpravu, ktorú súdy aplikovali ako v citovanom rozhodnutí, tak v tejto prejednávanej veci.

22. Pokiaľ ide o podmienku v súvislosti s prevádzkovaním podniku v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, tu súd poukazuje na skutočnosť predloženia mesačných výkazov poistného a príspevkov i za mesiace marec, apríl a máj 2013 úpadcom žalobcovi, ako vyplýva z č.l. 8, 9 a 10 spisu, a ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola a svedčí o prevádzkovaní podniku i potom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu prostredníctvom osobnej zložky podniku, teda prostredníctvom zamestnávania zamestnancov, ktorým bola vyplácaná mzda i za obdobie marec až máj 2013, čo svedčí o kontinuálnej skutočnosti prevádzkovania podniku a prostredníctvom vyššie skonštatovanej časovej súvislosti vzniku pohľadávky na poistné na sociálne poistenie za mesiac január a február 2013 až po vyhlásení konkurzu, zakladá záver o naplnení podmienky súvislosti predmetných pohľadávok s prevádzkovaním podniku počas konkurzu podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR. V tejto časti poukazuje súd na závery rozsudku Krajského súdu Nitra č.k. 15CoKR/6/2015-102 zo dňa 24.5.2016, ktoré sú v otázke posúdenia splnenia podmienky podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda súvislosti predmetnej pohľadávky s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, aplikovateľné i v prejednávanej veci pre obdobnosť skutkových východísk a totožnosť aplikovanej právnej úpravy. Podporne súd vo vzťahu k podmienke súvislosti predmetnej pohľadávky s prevádzkovaním podniku podľa § 87 ods. 2 písm.i poukazuje i na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 34 CoKR/18/2004 z 19.6.2014. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci považoval za relevantné aplikovanie rozhodnutí vyšších súdov, tak ako sú citované v odôvodnení tohto rozhodnutia práve s už uvedeným argumentom, podľa ktorého tieto vychádzajú zo skutkovo obdobných východísk a aplikujú rovnakú právnu úpravu ako v prejednávanej veci. Tým sa súd vysporiadal v súlade s úpravou § 220 ods. 2 i s ďalšími rozhodnutiami označenými žalobcom v tomto konaní či už v rámci argumentácie priamo v žalobe alebo predkladanými v priebehu konania. Práve súdom aplikované rozhodnutia vyšších súdov v tejto veci, tak ako sú uvedené súdom v odôvodnení tohto rozhodnutia, považoval súd predovšetkým z hľadiska skutkových východísk a aplikovanej právnej úpravy za najbližšie prejednávanej veci.

23. V nadväznosti na uvedené závery, podľa ktorých sú predmetné pohľadávky na poistné na sociálne poistenie za mesiac január a február 2013 pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, nie je dôvodné popretie žalovaného, ktoré žalovaný viazal k úprave podľa § 87 ods. 2 písm. k/ a ani jeho procesná obrana uvádzaná v tomto incidenčnom konaní o zvýhodňovaní žalobcu ako veriteľa predmetných pohľadávok pri zdôraznení aktuálnej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá umožňuje prihlásiť pohľadávky aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Práve vzhľadom na konštatovanie o preukázaní povahy predmetných pohľadávok ako pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 1 písm. i/ neprichádza do úvahy ani záver o porušení princípu rovnakého zaobchádzania a rovnakého postavenia veriteľov a zákaze zvýhodňovania niektorých veriteľov vyplývajúcom z úpravy § 6 ZKR. Konštatovaná povaha predmetných pohľadávok zakladá postavenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky, ktorá je prednostná v súlade s úpravou § 87 ods.

2 písm. i/ a nie je porušením úpravy podľa § 6 ZKR. Výrok rozsudku korešponduje skutkovému vymedzeniu uplatneného práva tak, ako vyplýva zo žaloby ako z celku, teda i z dôvodov žaloby, v rámci ktorých žalobca označil predmetné pohľadávky ako pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie. V tejto časti poukazuje súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 CoKR 8/2011 zo 7.6.2011, podľa ktorých: Požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť znenie výroku rozsudku súdu. Ustanovenie § 79 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku /poznámka súdu aktuálne čo žalobou žalobca sleduje podľa § 127 ods. 1 písm. d CSP/, neukladá žalobcovi formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa zo žaloby dalo zistiť, čoho sa žalobca domáha. Až súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok rozsudku.

24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je stranou v konaní úspešnou žalobca, ktorému súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).