Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/492/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: HMG LEGAL, s.r.o., advokátka kancelária, Bratislava, proti žalovaným: 1. P. J., Z.. X. P. XXXX, a 2. D. J., Z.. X. P. XXXX, obaja bytom V. XXX/XX, I. A. - J., o 1.012,53 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca zaplatiť žalobcovi 118,86 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,86 € od 9. júla 2016. II. Zamieta sa žaloba v časti o zaplatenie 102,93 € s 25 % debetným úrokom od 2. apríla 2015 voči žalovanému v 1. rade, ako aj v časti o spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy 878,74 € s prevyšujúcim úrokom a úrokom z omeškania voči obom žalovaným. III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 10,2 % trov konania prvej inštancie. IV. Žalovaným v 1. a 2. rade sa ako spoločným a nerozdielnym oprávneným priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 83,78 % trov konania prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 28. septembra 2015 domáhal jednak voči žalovanému v 1. rade, jednak voči obom žalovaným zaplatenia nárokov uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 31. mája 2010 uzavrel so žalovanými zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, ktorý žalovaní vyčerpali. Žalovaný však dohodnuté splátky neplatil, v dôsledku čoho žalobca úver zosplatnil k 31. decembru 2013. Okrem toho si žalobca uplatňuje nárok na debetný zostatok na bežnom účte žalovaného v 1. rade s dohodnutým úrokom.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že dlh uhradili. Po zistení, že tak urobili na účet súdu a vrátení tejto sumy, uviedli, že dlh začínajú splácať. Namietli, že žalobca tieto ich platby nezohľadnil.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (č. l. 3), oznámenie o zrušení účtu (č. l. 4), oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXR (č. l. 5), posledné výzvy zo 16. októbra 2013 (č. l. 5 a 6), oznámenie o zosplatnení z 1. januára 2014 (č. l. 8 a 10) s doručenkou (č. l. 9), obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu (č. l. 11 a 12), úrokové sadzby (č. l. 13), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 14 až 21), úrokové sadzby (č. l. 22), sadzobník pre fyzické osoby - občanov (č. l. 51), prehľad transakcií (č. l. 52) a výpis z účtu (č. l. 53 až 66), vyjadrenie žalobcu (č. l. 76), vyjadrenie HMG Legal s.r.o. z 27. decembra 2016 (oboznámené v zápisnici č. l. 82), zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR (č. l. 101 a 102), výpis z účtu k nej (č. l. 92 až 100), list žalovaných (oboznámený v zápisnici č. l. 104), podací lístok z 13. decembra 2016 (oboznámený

v tej istej zápisnici) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia. Nebolo zistené, že by žalovaní v prerokúvanej veci konal na účely výkonu podnikania, zamestnania alebo povolania.

b) Žalobca ako banka a žalovaný v 1. rade ako „majiteľ účtu“ 13. mája 2010 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o bežnom účet a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda“ (č. l. 3), v ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného v 1. rade bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (čl. I). Listina obsahovala ustanovenie, podľa ktorého v „prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov... Banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Bankou“. Debetná úroková sadzba účinná od 16. marca 2015 bola žalobcom určená na 25 % ročne (oznámenie č. l. 13). Listom z 31. mája 2010 označeným ako „Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR“ (č. l. 5) žalobca oznámil obom žalovaným, že na základe ich žiadosti z toho istého dňa im poskytuje povolené prečerpania k účtu žalovaného v 1. rade č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 500 €; na ten účet bol zriadený osobitný účet povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ku dňu jeho otvorenia úroková sadzba predstavovala 16,9 %, od 15. apríla 2013 bola zvýšená na 18,9 % (oznámenie č. l. 22). Listina bola podpísaná oboma žalovanými a obsahovala okrem iného ustanovenie, že ňou „je medzi Vami a ČSOB uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR v zmysle bodu 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu“.

c) Obchodné podmienky pre povoleného prečerpanie bežného účtu účinné od 8. apríla 2009 (č. l. 11 až 12) obsahovali okrem iného aj tieto ustanovenia: „I. Základné ustanovenia... 2. Povolené prečerpanie bežného účtu... poskytuje Banka fyzickej osobe... a to na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu..., ktorú tvorí žiadosť o povolené prečerpanie, Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a tieto Podmienky... 4.. Žiadosť o povolené prečerpanie... podáva klient písomne na pobočke... II. Čerpanie a splácanie úveru... 2. Čerpanie úveru a jeho splácanie sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu Klienta v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte dochádza k čerpaniu úveru Klientom, a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver... III. Úročenie a poplatky 1. Čerpané peňažné prostriedky až do výšky Úverového limitu sú úročené sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú Banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek Banky a na www.csob.sk <http://www.csob.sk>. Úrok z peňažných prostriedkov... je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca... 2. Úverovými limit nie je dovolené prekročiť. V prípade, že Klient Úverový limit prekročí, bude čiastka... úročená debetnou úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty... 3. Čiastky, so zaplatením ktorých je Klient v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou podľa ods. 1) tohto článku, pričom Banka je oprávnený úročiť tieto čiastky aj úrokom z omeškania.. 6. Banka je oprávnená účtovať Klientovi za svoje služby pri poskytovaní povoleného prečerpania odplatu, ktorú predstavujú poplatky Banky... VII. Oprávnenia Banky 1. Banka je oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v ods. 2) tohto článku..., najmä pokiaľ: a) Klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči Banke, prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver;... 2. Banka je oprávnená... a) vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku d§u uvedenému v písomnom oznámení Banky;...“.

d) Úver bol žalovanými čerpaný postupne od 15. decembra 2010. Žalovaní úver postupne splácali z bežného účtu tak, že jeho zostatok priebežne úplne vyrovnávali, naposledy 21. novembra 2012. Neskôr úver znova čerpali až do októbra 2013, no nesplácali ho. Z ich úhrad bolo celkovo 145 € (10+45+45+35+10) započítaných na poplatky za upomienky (výpis z účtu č. l. 53 až 63) Preto žalobca

listom zo 16. októbra 2013 (č. l. 6 a 7) vyzval žalovaných na splatenie sumy 120,25 €. Pretože k splateniu nedošlo, žalobca listom z 1. januára 2014 (č. l. 8 a 10) oznámil žalovaným, že k 31. decembru 2013 sa stal splatným ich záväzok v sume 646,83 €, čo zahŕňalo 500 € istiny, 62,42 € úroku, 4,26 € úroku z omeškania a 80 € poplatkov za upomienky (prehľad č. l. 52). Žalobca však naďalej pre žalovaného v 1. rade viedol účet č. XXXXXXXXXX, ktorý bol zaťažovaný poplatkami za vedenie účtu, niektoré neúspešné služby a poštovné, takže celková výška dlžných súm k 19. marcu 2015 dosiahla 102,93 € (výpisy č. l. 64 až 66). Listom z 31. marcu 2015 žalobca žalovanému oznámil, že jeho bežný účet ruší, a žiadal ho o zaplatenie tohto zostatku (č. l. 4).

e) Po podaní žaloby žalovaný v 1. rade dňa 6. júla 2016 poukázal na účet žalobcu pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX sumu 500 € (potvrdenie č. l. 44). Tento variabilný symbol mu v telefonáte oznámila pracovníčka právneho zástupcu žalobcu (nesporné tvrdenie). V tom čase však žalovaní voči žalobcovi nemali iné záväzky než záväzky uplatnené v tejto žalobe; variabilný symbol č. XXXXXXXXXX patril úverovému účtu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXR uzavretej medzi žalobcom a osobou so zhodným menom s menom žalovaného v 1. rade, ale úplne iným rodným číslom a bydliskom (zmluva č. l. 101 a 102), napriek tomu žalobca platbu 500 € započítal na záväzky z tejto zmluvy (oznámenie č. l. 76, výpis č. l. 92, oznámenie HMG Legal z 27. decembra 2016, zápisnica č. l. 82/rub). Listom podaným na poštu 13. decembra 2016 adresovaným žalobcovi žalovaní žiadali, aby ich platba 500 € zo 6. júla 2016 bola započítaná na ich dlh z účtu XXXXXXXXX/XXXX, resp. z povoleného prečerpania č. XXXXXXXXXX/XXXX (zápisnica č. l. 104/rub).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až d) bezrozporne vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov, voči ktorým žalovaní nevzniesli žiadne námietky. Skutkové zistenia v bode 4 písm. e) vyplývajú jednak z tam uvedených listinných dôkazov, jednak z prednesu žalovaných, ktorý žalobca nijako nepoprel.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje jednak zo zmluvy o bežnom účte, jednak zo zmluvy o povolení povoleného prečerpania. Žalovaní zasa počas konania časť nárokov zaplatili, žalobca však ich platbu na tieto nároky nezapočítal. Vzhľadom na to je potrebné najskôr sa zaoberať otázkou, aká bola výška nárokov žalobcu k 6. júlu 2016, a následne otázkou, či plnením 500 € v tento deň došlo alebo nedošlo k splneniu (časti) nárokov žalobcu.

7. Z čl. I zmluvy o bežnom účte z 13. mája 2010 vyplýva, že ňou žalobca zriadil bežný účet. Táto zmluva je tak celkom zrejme zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a žalobcovi tak z nej vznikla povinnosť realizovať príkazy na úhradu. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní k tomuto účtu z 31. mája 2010 v spojení s čl. II ods. 2 úverových podmienok pre povolené prečerpania potom vyplýva, že banka má takéto operácie realizovať aj nad rámec disponibilných peňažných prostriedkov až do výšky limitu povoleného prečerpania (§ 710 Obch. zák.). Z čl. II ods. 2 a čl. III ods. 1 týchto úverových podmienok potom vyplýva, že mesačne mali byť splatné úroky z poskytnutého povoleného prečerpania, ostatné nároky sa mali splácať zo súm prichádzajúcich na bežný účet vtedy, kedy boli poukázané. Takáto právna konštrukcia potom napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. v spojení s § 710 Obch. zák. U oboch uvedených zmlúv v čase ich uzavretia išlo o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák., takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako banka poskytoval úver v rámci svojho podnikania a žalovaní ju neprijímali na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch v znení účinnom k máju 2010. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 2 písm. a) cit. zákona]. Zároveň sú obe tieto zmluvy (o bežnom účte aj povolenom prečerpaní) spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže a spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).

8. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie tzv. nepovoleného prečerpania s debetným úrokom, tak z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka tak predovšetkým vyplýva, že predpokladom

vzniku nároku banky na úrok je, aby bolo v zmluve o bežnom účte dohodnutá možnosť debetu. V prerokúvanej veci bola takáto dohoda upravená v zmluve z 31. mája 2010, nároky z nej však žalobca uplatňuje osobitne a tieto nespadajú pod pojem nepovoleného prečerpania; rovnako však ani nepovolené prečerpanie zjavne nemá svoj právny základ v citovanej zmluve z 31. mája 2010. Medzi stranami tak v prerokúvanej veci chýba dojednanie v zmysle § 710 Obch. zák., na základe ktorého by žalobca mohol zaťažovať účet žalovaného v 1. rade položkami nad rámec disponibilného zostatku, resp. nad dohodnutý úverový limit 500 €. Potom ale chýba aj právny základ, na základe ktorého by sa takto zaťažené sumy mohli považovať za úverové nároky (§ 710 v spojení s § 497 Obch. zák.). Žalobcovi ako banke tak pri samotnom vedení účtu môžu vznikať len nárok na poplatky za vedenie účtu a iné produkty/služby, a to priamo na základe § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu potom je preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému v 1. rade do marca 2015 nárok na zaplatenie rôznych poplatkov v sume 102,93 €. Ustanovenie § 711 ods. 1 Obch. zák. umožňuje banke započítať peňažné prostriedky na účte s nárokom na poplatky a úhrady. Predpokladom započítania je však existencia vzájomnej pohľadávky majiteľa účtu (§ 580 Občianskeho zákonníka), teda v princípe kreditný zostatok na účet alebo aspoň nárok na čerpanie úveru v podobe povoleného prečerpania. Ak takáto pohľadávka neexistuje, je nárok banky na poplatky a úhrady samostatnou pohľadávkou, ktorú banka môže od majiteľa účtu žiadať. Ak ju majiteľ účtu neuhradí včas, dostáva sa do omeškania a banka má nároky z tohto vyplývajúce (§ 365 a nasl. Obch. zák.).

9. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom od 15. januára 2009 je výška úrokov z omeškania aj v obchodnom práve obmedzená predpismi občianskeho práva, ak bol v omeškaní spotrebiteľ a išlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže zmluva o bežnom úvere z 13. mája 2010 je spotrebiteľskou zmluvou, aj na zmluvu medzi žalobcom a žalovaným sa tak vzťahovalo obmedzenie výšky úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. Z toho potom ale vyplýva, že ak žalobca ako banka nemohol podľa § 711 ods. 1 Obch. zák. započítať nároky na poplatky voči kreditnému zostatku na účte, nemôže ich účtovať na ťarchu účtu ako debetný zostatok a úročiť ich sadzbou platnou pre úročenie prečerpania na účte založené na § 710 Obch. zák. Takýto postup by totiž obchádzal obmedzenie úroku z omeškania, keďže banka by namiesto takto obmedzenej sadzby mohla účtovať sadzbu upravenú pre prípad povoleného prečerpania, ktorej výška je v zásade ponechaná na voľnej dohode zmluvných strán (§ 710 v spojení s § 502 ods. 1 Obch. zák., ako aj čl. I ods. 2 zmluvy o bežnom účte). Na základe uvedeného tak žalobca nemôže mať nárok na žiadaný 25 % ročný debetný úrok, ktorý si v žalobe uplatňuje, ale len nárok na úrok z omeškania od 2. apríla 2015 podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zneniach účinných do 31. januára 2013 vo výške 8,05 % ročne.

10. Zo zisteného skutkového stavu je ďalej zrejmé, že na základe zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania z 31. mája 2010 žalovaní čerpali poskytnutý úver, priebežne ho splácali, potom však s jeho splácaním prestali. Preto žalobca v súlade s čl. VII ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) úverových podmienok pre povolené prečerpanie a s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 31. decembru 2013. Výška istiny a úrokov je pritom v podstate správne vyčíslená v tabuľke na č. l. 52 a ich celková výška k 31. decembru 2013 predstavovala 500 + 62,42 = 562,42 €, rovnako je správne vyčíslená výška úrokov z omeškania k tomuto dňu na sumu 4,26 €. Žalobca však počas trvania zmluvy započítal časť úhrad žalovaných aj na poplatky za upomienky v celkovej sume 145 € a ďalších 80 € si uplatňuje ako nezaplatené poplatky. Zo zisteného skutkového stavu však nie je zrejmé, na základe čoho boli takéto poplatky vyúčtované, pretože jednak nebola dokázaná dohoda o výške týchto poplatkov, ani nebolo dokázané, že by žalobca zaslal žalovaným takéto upomienky. Nárok na tieto poplatky nemôže vyplývať ani z čl. III ods. 6 úverových podmienok, pretože zaslanie upomienky celkom zjavne nie je službou žalobcu žalovaným. Podľa názoru súdu však takéto poplatky, pokiaľ by ich výška bola určená v sadzobníku, sú neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ods. 10 Obč. zák., ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné. Zvolená výška tohto poplatku 35 resp. 45 € má totiž jednoznačne sankčný charakter, pretože tieto sumy presahujú inak nejasné náklady, ktoré veriteľ s vyhotovením a zaslaním upomienky má. Svojou podstatou tak u tohto poplatku ide skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka. Navyše, rozhodnutie o výslednej výške účtovaného poplatku je v konečnom dôsledku celkom na vôli žalobcu ako banky, keďže tá sa môže voľne rozhodnúť, koľko a ako často bude upomienky zasielať. To napokon aj v prerokúvanej veci znamená, že na týchto poplatkoch bola celkovo vyúčtovaná suma 225 €, teda 45 % istiny úveru. Žalobca tak z týchto dôvodov nemôže tieto nároky voči žalovaným uplatňovať a už uhradené sumy 145 € treba započítať správne na ostatné nároky zo zmluvy o povolenom prečerpaní z 31. mája 2010. V

dôsledku toho sú oprávnené nároky žalobcu na istinu a úroky z tomuto dňu len vo výške 500+62,42-145= 417,42 €.

11. Ďalej žalobcovi nepatrí ani úrok vo výške (zvýšenej od 15. apríla 2013 na) 18,9 % z istiny úveru od 31. decembra 2013 až do úplného splatenia. Tento názor vyplýva z ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov.

12. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že nároky žalobcu ku dňu podania žaloby pozostávajú z nároku na nezaplatené poplatky za vedenie bežného účtu a služby s tým spojené (označené žalobcom ako „nepovolené prečerpanie“) v sume 102,93 €, 8,05 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 2. apríla 2015, nároku na vrátenie istiny a úroku z povoleného prečerpania znížených o sumy neoprávnene započítané na poplatky za upomienky 417,42 €, úroku z omeškania z nezaplatených nárokov z povoleného prečerpania vo výške 4,26 € do 31. decembra 2013, ďalej 8,25 % úroku z omeškania od 1. januára 2014 do 9. septembra 2015 zo sumy 417,42 € v sume 56,80 €, ako aj pokračujúceho 8,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 417,42 € od 10. septembra 2015. Z vykonaného dokazovanie ďalej vyplýva, že žalovaní 6. júla 2016 poukázali žalobcovi sumu 500 €, avšak s uvedením variabilného symbolu označujúceho iný úverový účet patriaci celkom inej osobe. Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák. (použiteľného aj v prerokúvanej veci najneskôr od 1. apríla 2015 v zmysle zákona č. 106/2014 Z. z.) sa musí dlh splatiť riadne a včas. Ani v občianskoprávnych vzťahoch však nie je vylúčená možnosť upravená v § 332 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého môže veriteľ prijať plnenie dlhu aj treťou osobou. Pri určení, aký dlh sa plní, je veriteľ v zásade oprávnený vychádzať z určenia zo strany toho, kto plnenie poskytuje. Ak sa teda veriteľovi poskytuje plnenie a plniaci pritom prejaví, na aký dlh sa má plnenie použiť, veriteľ v zásade nemá dôvod nepostupovať s takto prejavenou vôľou plniaceho. Prejav vôle pritom možno urobiť akýmkoľvek spôsobom v súlade s § 35 ods. 1 Obč. zák., teda či už výslovne (napr. sprievodnou správou, z ktorej bude účel plnenia vyplývať), ale aj konkludentne. Najčastejším spôsobom konkludentného určenia účelu poskytnutého plnenia v právnych vzťahoch je použitie variabilného symbolu poskytnutého samotným veriteľom. Ak potom veriteľ dostane platbu prostredníctvom poskytovateľa peňažných služieb alebo poštového podniku a pri tejto platbe je uvedený variabilný symbol, môže vychádzať z toho, že sa táto platba má použiť na splnenie dlhu, ktorý patrí k tomuto variabilnému symbolu. Pokiaľ teda žalovaní 6. júla 2016 poukázali žalobcovi svoju platbu 500 € s variabilným symbolom XXXXXXXXXX, mohol žalobca bez ďalšieho vychádzať z toho, že táto platba je určená na splnenie dlhu zodpovedajúceho tomuto variabilnému symbolu, teda zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR medzi žalobcom a treťou osobou.

13. Na druhej strane však v týchto prípadoch treba na prejavy vôle dlžníkov určujúce účel použitia poskytnutého plnenia aplikovať subsidiárne všetky tie ustanovenia, ktoré sa týkajú právnych úkonov. Ak totiž právny úkon je prejav vôle majúci za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu (§ 34 Obč. zák.), potom aj plnenie dlhu má za následok zánik právneho vzťahu, resp. povinnosti (§ 559 ods. 1 Obč. zák.). Potom aj v prípade prejavu vôle pri plnení dlhu by mal mať dlžník možnosť uplatňovať prípadné námietky vady vôle takisto, ako pri iných právnych úkonov, pokiaľ samozrejme na ich riešenie nie sú určené iné prostriedky nápravy. Medzi také vady vôle patrí aj omyl. Podľa § 49a Obč. zák. je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré

sú pre jeho uskutočnenie rozhodujúce, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Aj pri plnení dlhu môže dôjsť k tomu, že dlžník omylom prejaví inú vôľu a uvedie nesprávny variabilný symbol. Podľa toho, čo už bolo uvedené, to samo osebe nemá následky a veriteľ môže takéto plnenie použiť na ten účel, na ktorý podľa udaného variabilného symbolu patrí. Ak však táto vada vôle bola veriteľom vyvolaná alebo o nej veriteľ musel vedieť, je ťažko odôvodnené, prečo by nemohol dlžník takýto omyl voči veriteľovi uplatniť a uviesť tak svoj úkon do súladu so svojou vôľou. Zmysel takejto právnej úpravy je v oboch prípadoch rovnaký - neumožniť veriteľovi profitovať z nepoctivosti a chyby iných, na ktorých sa sám podieľal. Podľa § 853 Obč. zák. potom treba takýto prípad chybného určenia účelu plnenia napraviť analogicky podľa § 49a Obč. zák., t. j. dlžník musí mať možnosť dovolať sa „neplatnosti“ svojho plnenia, teda zabezpečiť, aby sa poskytnuté plnenie nepovažovalo za plnenie toho dlhu, na ktorý malo podľa uvedeného variabilného symbolu patriť. Následne by sa takéto plnenia považovalo za plnenie nedlhu podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. a dlžník by mal možnosť buď ho vymáhať ako bezdôvodné obohatenie, alebo žiadať veriteľa zaúčtovať toto plnenie na iný dlh dlžníka.

14. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že žalovaní 6. júla 2016 poukázali žalobcovi sumu 500 € s variabilným symbolom, ktorý im oznámil žalobca, resp. jeho právny zástupca, ktorého úkony však voči žalobcovi pôsobia rovnako ako jeho vlastné (§ 22 ods. 1 druhá veta Obč. zák.). Zároveň je však zrejmé, že tento variabilný symbol patril k úverovému účtu z úverovej zmluvy s úplne iným dlžníkom, ktorý síce má rovnaké meno a priezvisko, ale ide o úplne inú osobu než žalovaný v 1. rade. Je zrejmé, že žalovaný v prebiehajúcom konaní nemal žiaden logický dôvod, prečo by chcel platiť dlh niekoho iného, keď sám je žalobcom žalovaný a chce predovšetkým uhradiť tento dlh. Naopak, je zrejmé, že variabilný symbol uviedol pri svojom platení len preto, lebo jeho pôvodný účet bol zrušený a tento variabilný symbol mu oznámil žalobca. Žalovaný teda svoje plnenie na tento účel adresoval len omylom, vychádzajúc pritom z udaného variabilného symbolu, ktorý bol pre toto plnenie podstatný. Žalovaný teda toto plnenie urobil v omyle v zmysle § 49a Obč. zák. a tento omyl vyvolal žalobca oznámením nesprávneho variabilného symbolu. Vzhľadom na to žalovaný mal právo sa dovolať neplatnosti, čo aj urobil listom podaným na poštu pre žalobcu 13. februára 2016. Z tohto listu zároveň vyplýva, že ním zaplatených 500 € sa má použiť na uhradenie dlhu z nepovoleného prečerpania na bežnom účte a následne z povoleného prečerpania. Podľa § 566 ods. 1 Obč. zák. potom takéto použitie znamená, že sa z tejto sumy má najskôr uhradiť istina nepovoleného prečerpania, potom jej príslušenstvo, a potom istina a príslušenstvo z povoleného prečerpania.

15. Plnenie 500 € bolo žalobcovi poukázané 6. júla 2016 zo Slovenskej sporiteľne, a.s., v dôsledku čoho možno vychádzať z toho, že žalovanému došlo 8. júla 2016. Na základe uvedeného teda treba plnenie 500 € započítať takto:

- 102,93 € na istinu „nepovoleného prečerpania“; zostáva (500-102,93=) 397,07 €,

- 10,51 € na vyčíslený 8,05 % ročný úrok z omeškania z tejto sumy od 2. apríla 2015 do 8. júla 2016; zostáva (397,07-10,51=) 386,56 €,

- zvyšok 386,56 € na istinu nárokov zo zmluvy o povolenom prečerpaní (vo výške 417,42 €). Po takomto započítaní neuspokojených zostalo (417,42-386,56=) 30,86 € ako zvyšok nároku na istinu povoleného prečerpania, ako aj 8,05 % úrok z omeškania zo sumy 417,42 € v sume 4,26 € do 31. decembra 2013, 56,80 € do 9. septembra 2015 a 27,80 € do 8. júla 2016, ako aj ďalej pokračujúci úrok z omeškania zo zvyšnej istiny 30,86 € od 9. júla 2016.

16. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti 30,86+4,26+56,80+27,80= 118,86 € a tento pokračujúci úrok z omeškania (výrok I), vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok II).

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., a to osobitne vo vzťahu nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade, a osobitne vo vzťahu k nároku voči obom žalovaným. Voči žalovanému v 1. rade žalobca uplatňoval 102,93 €, podiel tohto nároku na celom konaní tak bol 102,93 : 1012,53 = 10,1 %. V tejto časti bol žalovaný v 1. rade plne úspešný, v dôsledku čoho mu v tejto časti patrí nárok na náhradu všetkých trov, t. j. vzhľadom na podiel tohto nároku na celom predmete konania mu patrí náhrada 10,1 % trov (výrok III). Podiel nároku voči obom žalovaných na celkovom predmete konania predstavuje zvyšných 89,9 %. V tejto časti boli žalovaní úspešní len prevažne v rozsahu (30,86 : 878,74, t. j. 3,4 : 96,6=) 93,2 %, v dôsledku čoho majú nárok len na 93,2 % z 89,9 %, teda (93,2 x 89,9 =) 83,78 % svojich spoločných trov (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.