Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/239/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: R. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. F. A. N. XXX/X, Ž. Y. J., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1 664,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 664,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 664,00 € od 07.07.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 07.07.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.07.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zapletenie sumy 1 664,00 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 26.10.2011 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 1 400,00 €. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 1 216,00 €, ročný úrok predstavoval viac ako 86 %. Žalobca považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver za neplatný právny úkon pre jeho priamy rozpor so zákonom ( § 36 a 53 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na povahu a obsahu zmluvy, je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedená zmluva podľa názoru žalobcu neobsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzatvorenia prísun slušných zmlúv, a teda sa poskytnuté spotrebiteľské úvery v zmysle § 11 tohto zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalobca uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradil zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sumu 3 064 ,00 €, t.j. o 1 664,00 €, viac ako mal žalovaný nárok a v takomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný do podania žaloby napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil.

3. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.S.P.“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2015 uviedol, že nárok, ktorého sa žalobca domáha je premlčaný. K premlčaniu došlo tak v objektívnej ako i subjektívnej lehote, pričom v objektívnej premlčacej lehote došlo k premlčaniu v čiastke 442,00 € a v subjektívnej premlčacej lehote došlo k premlčaniu v čiastke 2 622,00 €. Zo zmluvy o úvere nenastal ani jedna z foriem dôvodného obohatenia, ktoré stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a podal námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom na prejednanie tohto súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako neopodstatnenú a premlčanú v plnom rozsahu zamietol.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.11.2016 prehlásil, že o tom, že tým, kto sa na jeho úkor obohatil, sa žalovaný sa dozvedel od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu po prvej porade, keď právny zástupca preštudoval zmluvy, ktoré mu predložil žalobca a informoval ho o možnostiach uplatnenia si jeho práv. Žalobca následne udelil v ten istý deň, t.j. dňa 01.07.2015, svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom na strane žalovaného nebol žalovaným nijako preukázaný. Bolo by absurdné, aby žalobca platil niečo, čo vie, že je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nielen predpokladaná vedomosť o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.2017 viedol, že premlčanie subjektívnej lehoty je možné oprieť o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorá vzniká v zásade v okamihu prvej platy dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Žalobca navyše nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty.

7. Pojednávanie sa dňa 24.03.2017 konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť písomne podaním zo dňa 16.03.2017 ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že čo sa týka vznesenej námietky premlčania, k vyplateniu celého spotrebiteľského úveru došlo 26.03.2013 ako to vyplýva zo splátkového kalendára a teda má za to, že od tohto dňa až po dňa podania žaloby neuplynula objektívna trojročná premlčacia lehota. Čo sa týka plynutia subjektívnej lehoty, pridržiaval sa predchádzajúcich písomných vyjadrení. Ohľadom namietanej skutočnosti teda, že predmetný spotrebiteľský úver bol čerpaný za účelom povolania, doložil súdu dve rozhodnutia Sociálnej poisťovne z r. 2004 o zvýšení dôchodku, čím dokazoval skutočnosť, že žalobca už v tomto čase mal dôchodkový vek a tým pádom nemohol čerpať spotrebiteľský úver za výkonu povolania.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 06.07.2015, Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 02.07.2015, e-mailom zo dňa 02.07.2015, Plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.07.2015, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom splátok a pokút k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 17.07.2015, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.11.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.01.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 04.03.2004 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 04.11.2004 zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 26.10.2011 žalobca, ako dlžník, uzatvoril so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1 400,00 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1 216,00 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2 616,00 € v 12 mesačných splátkach po 218,00 € počnúc dňom 10.11.2011. Z výpisu splátok a úhrad žalobcu k tejto zmluve vyplýva, že žalobca na základe uvedenej zmluvy uhradil žalovanému celkovo 3 064,00 €, pričom poslednú úhradu vo výške 2 180,00 € uskutočnil dňa 26.03.2013.

10. Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

8. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho statusu žalobcu a účelu poskytnutého úveru. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26.10.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobca pri ich uzavretí konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba spotrebiteľ. V zmluve o úvere je síce zaškrtnuté políčko, v zmysle ktorého boli žalovanému finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolania, ale ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania žalovaného, ktorý v uzatvorenia predmetnej zmluvy mal už 62 rokov, pričom preukázateľne už v roku 2004 poberal starobný dôchodok. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje takéto označenie účelu použitia finančných prostriedkov žalovaným, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalobcu, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, ani to, že žalovaný ako nepodnikateľ bral úver na výkon svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačenej zmluvy, takýmto dôkazom nie je. Keďže žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a dostatočne nepreukázal, že žalovaný, ako dlžník, poskytnuté finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania žalovaného, súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v danej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalobcu má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy. Podľa obsahu uvedenej zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..

9. Podľa § 87 písm. f.) O.S.P., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania

Podľa § 42 CSP, Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, popri všeobecnom súde odporcu je na konanie je príslušný aj súd v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ. Keďže žalovaným vznesená námietka miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu je nedôvodná, súd na ňu v zmysle § 42 neprihliadol.

11. Ďalej sa súd zaoberal žalovaným podanou námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Počiatok subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je plnenie poskytované na jeho základe bezdôvodným obohatením a od toho momentu plynie aj objektívna premlčacia lehota. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vedomosť o tom že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá získal až v júli roku 2015 a teda k uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby ku dňu podania žaloby, t.j. k 06.07.2015, vo vzťahu k žalobou uplatneným nárokom nedošlo. Pokiaľ ide o uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby, k jej uplynutiu pri bezdôvodnom obohatení získanom žalovaným na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo vzťahu k plneniam žalobcu, t.j. splátkam žalobcu zaplateným žalovanému, v termínoch 11.10.2012 vo výške 224,00 €, 20.12.2012 vo výške 218,00 € a 26.03.2013 vo výške 2 180,00 € nedošlo. Na základe uvedených skutočností súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom a lebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

13. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom, ako spotrebiteľom, a žalovaným, ako veriteľom, bola dňa 26.10.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Splnenie zmluvného záväzku žalovaného z tejto zmluvy a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1 400,00 € žalovanému nebolo v tomto konaní sporné a vyplýva z potvrdenia o prevzatí peňažnej hotovosti, ktoré sa podpísané žalobcom nachádza na jednej listine ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi účastníkmi dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočíva len v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku za jej poskytnutie. Ak si zmluvné strany takýto záväzok dojednali, tak je toto zmluvné dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 2 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

12. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v časti dohodnutého poplatku vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech vo výške 1 664,00 € ( 3 064,00 € - 1 400,00 €) získaný plnením na základe tohto čiastočne neplatného právneho úkonu, a preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle Výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 02.07.2015. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 06.07.2015 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 664,00 € od 07.07.2015 do zaplatenia.

30. Na záver súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v prípade ak by súd neskonštatoval absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere v časti dohodnutého poplatku, úver poskytnuté na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patria: a) druh spotrebiteľského úveru; f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru; j) ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; y) priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu, že v predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahujú podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. v rozhodnom znení, považuje spotrebiteľský úvery poskytnutý na základe tejto zmluvy v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona za bezúročný a bez poplatkov.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).