Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_25C-213-2015.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/213/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v sporovej veci žalobcu: SECAPITAL S.?.r.l., reg. č.B 108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX Bratislava o zaplatenie 1.618,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.618,84 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.618,74 eur od 16.07.2013 až do zaplatenia, všetko v splátkach po 40,- eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.618,84 eur s príslušenstvom, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.03.2013 žalobca a žalovaná uzatvorili právny dokument s názvom "Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu". V preambule uvedeného dokumentu je špecifikovaná výška dlhu žalovanej vo výške 1.618,84 eur, ako aj dôvod vzniku dlhu, t.j. nesplatenie dlžných splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 6035072, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 22.10.2007. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej ako dlžníčke poskytnutý úver/pôžička vo výške 1.991,64 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazala uhradiť 3.091,02 eur. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 07.03.2013. V Dohode došlo na základe chyby v písaní k nesprávnemu označeniu právneho predchodcu žalobcu, nakoľko správne má byť uvedený Consumer Finance Holding, a.s. Žalovaná uznala dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho uhradiť formou 112 mesačných splátok s úrokovou sadzbou 7% ročne. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala k úhrade 2.255,88 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nehradila dlh tak, ako sa zaviazala, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 7 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 15.07.2013 splatným v uvedený deň. Žalovaná po dátume splatnosti neuhradila nič. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 1.618,84 eur.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 10.08.2016, v ktorom uviedla, že si je svojho dlhu plne vedomá a uznáva ho v plnej výške. Vzhľadom k svojej nepriaznivej finančnej situácii a zdravotnému stavu, ako aj vzhľadom k tomu, že je poberateľkou invalidného dôchodku, požiadala o splátkový kalendár, s tým, že výška, ktorý by bola schopná mesačne splácať je 20,- eur.
3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 17.10.2016 súdu oznámil, že so splátkovým kalendárom súhlasí a podľa jeho výpočtu by výška mesačných splátok predstavovala sumu 40,- eur na obdobie maximálne 5 rokov.
4. Žalovaná s návrhom splátkového kalendára žalobcu súhlasila.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, uznaním dlhu a dohodou o zaplatení dlhu zo dňa 26.03.2013, plnou mocou zo dňa 03.06.2014, úradným prekladom výpisu z obchodného registra žalobcu, výzvou žalobcu zo dňa 26.03.2013 - oznámením o postúpení pohľadávky, zosplatnením dlhu zo dňa 11.08.2015, žiadosťou a zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 22.10.2007, všeobecnými a obchodnými podmienkami ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.
6. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 22.10.2007, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanej pôžičku vo výške 60.000,- Sk, pri pevnej mesačnej splátke 1.940,- Sk.
7. Listom zo dňa 26.03.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanej, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 postúpila svoju pohľadávku, ktorá žalovanej vyplýva zo Zmluvy č. 6035072 zo dňa 22.10.2007, na žalobcu (postupníka) a zároveň, že k vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.
8. Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. zaslala žalovanej dokument nazvaný "Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu", ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovanej vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 6035072 podpísanej medzi dlžníkom - žalovanou a Consumer Finance Holding, a.s.s tým, že dlh predstavuje sumu 1.658,84 eur a pozostáva zo základnej istiny 1.650,19 eur a úrokov z omeškania 8,65 eur. Podľa tohto dokladu žalovaná prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok podľa dohody a zároveň sa zmluvné strany dohodli na úročení splátok pri úrokovej sadzbe 7% ročne. Obsahom dohody je ďalej rozpis 112 mesačných splátok po 20 eur + posledná 112. splátka vo výške 35,88 eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 15.04.2013 a poslednej mal byť dňa 15.07.2022. V bode 12 dohody je uvedené, že dlžník prehlasuje veriteľovi, že v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť uvedený dlh na 10 rokov. Žalovaná podpísala uvedený dokument, pričom v tomto už bol predtlačený dátum podpísania dňa 26.03. 2013.
9. Listom zo 11.08.2015 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanej, že sa dostala do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznala dohodou zo dňa 26.03.2013 vo výške 1.658,84 eur a z toho dôvodu bol jej dlh zosplatnený. Súčasne žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie sumy 1.618,84 eur spolu s úrokom z omeškania najneskôr do 22.08.2015.
10. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že si vzala pôžičku od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a išlo o splácanie Quatro. Pôžičku prestala splácať, pretože zo zdravotných dôvodov prišla o príjem, tak ako aj jej životný partner, o ktorého sa musela starať, a preto mala domáce zamestnanie. Svoj záväzok voči žalobcovi uznala a chce ho splácať v splátkach po 40,- eur mesačne. Zároveň požiadala o termín splatnosti splátok do 15. dňa v mesiaci, nakoľko invalidný sôchodok dostáva do 2. dňa v mesiaci.
11. Podľa ustanovenia 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 22.10.2007 zmluva, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a aj s poukazom na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Zároveň v uvedenom prípade ide aj o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
13. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
14. Žalobca si žalobou uplatnil nárok nie zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 22.10.2007, ale z Uznania dlhu zo dňa 26.03.2013.
15. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa ustanovenia § 558 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
16. Najvyšší súd Českej republiky už vo svojich rozhodnutiach vysvetlil, že inštitút uznania práva podľa § 110 ods. 1, vety druhej Občianskeho zákonníka nie je totožný s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS ČR zo dňa 27. 9. 2006, sp. zn. 33 Odo 133/2005, rozsudok NS ČR zo dňa 31.01.2013, sp. zn. 33Cdo/4182/2011). S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jej prerušenia. Namiesto doteraz uplynulej premlčacej doby začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, kedy dlžník právo uznal, resp. od uplynutia lehoty na plnenie, ak je v uznaní dlhu uvedená. Uznanie práva je jednostranný, adresovaný, hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý ku svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí spĺňať náležitosti predpísané v § 110 ods. 1, druhej vete, Občianskeho zákonníka. Uznanie práva musí byť predovšetkým urobené v písomnej forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a musí sa týkať dôvodu a aj výšky. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorého podstatou je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesné postavenie veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Na platné uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a násl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatiť dlh a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, vety druhej, Občianskeho zákonníka a uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka majú odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Kým uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spájaných s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané (rozhodnutie publikované v zbierke súdnych rozhodnutí na stanovísk ČR pod R 51/1968), úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok
v podobe tejto domnienky nemá, aj tak však dôjde k založenie plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Z uvedeného výkladu vyplýva, že otázka, či uznaný dlh v čase uznania už bol premlčaný alebo nie ako aj to, či žalovaná mala vedomosť o tom, že uznáva premlčané právo, je z pohľadu ustanovenia § 110 ods. 1, vety druhej Občianskeho zákonníka bez významu. Aj keď by žalovaná uznala premlčaný dlh a o premlčaní by pritom nemala vedomosť, došlo dňa 26.03.2013 v dôsledku uznania dlhu čo do dôvodu a aj jeho výšky k založeniu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Žalobca podal žalobu dňa 08.12.2015, teda neprišlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby v prípade žalobcom uplatneného nároku. Žalobcu v tomto spore postihovalo dôkazné bremeno vzniku dlhu a jeho trvania v čase uznania, pričom podľa súdu toto dôkazné bremeno žalobca uniesol, keď listinnými dôkazmi preukázal existenciu pôžičky. Napokon uvedené žalovaná ani nesporovala.
18. Žalobca dňa 11.08.2015 zosplatnil dlh žalovanej na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 26.03.2013, s tým, že vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1.618,84 eur spolu s úrokom z omeškania najneskôr do 22.08.2015. Žalovaná svoj dlh nesplatila.
19. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.618,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne počnúc dňom 16.07.2013 až do zaplatenia. Výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu omeškania predstavovala 0,50% ročne, preto zákonná výška úroku z omeškania činí 5,50% ročne.
21. Podľa ustanovenia § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia ako aj s prihliadnutím na dohodu strán sporu, súd zaviazal žalovanú na plnenie v splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnej žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 24.03.2017 JUDr. Denisa Cviková sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Nikola Brunovská