Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4P-5-2022.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: G., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matky - J. S., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., L. XXX/XX-XX, a otca - T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.M., L. XXX/XX-XX, v konaní o návrhu otca na úpravu výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí S. návrhom podaným súdu dňa 28.01.2022 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti.
2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/10/2020 zo dňa 30.06.2020 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a on sa zaviazal prispievať na výživu maloletého L. sumou vo výške 150,- eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou vo výške 150,- eur mesačne. Vzhľadom na pandémiu si nedokáže nájsť prácu, resp. brigády, aby mohol platiť súdom určené výživné.
3. Na pojednávaní sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom, s uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/5/2022-13 zo dňa 11.02.2022, s lustráciou v sociálnej poisťovni, so správou kolízneho opatrovníka a s vyjadrením matky maloletých detí.
4. Otec maloletých detí na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že mu to príde nefér, aby platil na deti 300,- eur. Pracuje v spoločnosti W., s.r.o., kde za posledných 12 mesiacov bol jeho priemerný mesačný hrubý príjem vo výške 855,72 eur. Aj v čas rozvodu býval v podnájme u Š. Š. a platil rovnaké nájomné ako teraz. V čase rozvodového konania však mal možnosť privyrábať si aj brigádne, čo teraz nemá a tiež mal našetrené peniaze. S deťmi sa stretáva každý druhý víkend, ale po dohode s matkou je to aj častejšie. Deťom kupuje prevažne veci na šport a na oblečenie. K mesačným výdavkom sa vyjadril, že platí 232,- eur nájomné, telefón vo výške 40,- eur, 50,- eur sporenie pre synov, pôžičku za auto, ktoré si kúpil minulý rok v máji alebo júni vo výške 111,50 eur a strava ho vyjde na 150,- eur mesačne. Má priateľku, ktorej rodina chová dobytok, a preto má mäso od nej. V spoločnej domácnosti spolu nebývajú.
5. Matka maloletých detí sa na pojednávaní vyjadrila, že nesúhlasí s návrhom. Je toho názoru, že chlapci sú už veľkí a teda výdavky sú vysoké najmä na stravu. Okrem toho starší syn už nastúpi za chvíľu na strednú školu, chce ísť do Ž. a vzniknú výdavky spojené s bývaním na internáte. Pracuje v spoločnosti F. ako nákupca, pričom výška jej príjmu je 950,- eur v hrubom. Z tohto príjmu platí mesačne nájomné vo výške 230,- eur, elektriku vo výške 33,- eur, telefón vo výške 17,- eur, internet vo výške 17,- eur, obedy pre chlapcov vo výške 58,- eur a strava ju vyjde na cca 300,- eur. Okrem toho nakupuje oblečenie pre synov a hradí všetky ostatné výdavky. Ak aj otec niečo deťom kúpi, tak je to niečo navyše, pričom kúpu takýchto vecí nekonzultuje s ňou, ale kupuje na základe vlastného rozhodnutia. Čo sa týka tej striedavej starostlivosti, tak vzhľadom na to, že bola nezamestnaná, som požiadala exmanžela, aby platil aspoň tých 150,- eur, keďže nájom bolo treba platiť, či boli chlapci pri nej, alebo pri ňom. Uviedla, že už je rok zamestnaná. V čase rozvodu pracovala v G. v M. a mala ten istý plat a taktiež mala aj rovnaké výdavky.
6. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom, nakoľko tento nie je na prospech maloletých detí.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bola výška výživného na maloleté deti upravovaná rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/10/2020 zo dňa 30.06.2020.
12. Otec maloletých detí pracoval v spoločnosti W., s.r.o., kde mal mesačný príjem vo výške cca 800,- eur, teda porovnateľný s príjmom v súčasnosti. Býval v prenájme v rodinnom dome, za ktorý platil mesačne 130,- eur. Matka maloletých detí bola zamestnaná ak nákupca vo firme G. - M., kde mala mesačný príjem vo výške cca 730,- eur v čistom. Maloletý L. bol v tom čase žiakom 4. ročníka ZŠ a maloletý G. bol žiakom 2. ročníka ZŠ.
13. V súčasnej dobe je príjem matky vo výške 950,- eur v hrubom porovnateľný s príjmom, ktorý mala v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti.
14. Súd je toho názoru, že v danom prípade na strane rodičov a maloletých detí nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala potrebu zmeny výživného.
15. Hoci otec maloletých detí odôvodňoval podaný návrh tým, že jeho príjem je nízky a nemôže si kvôli pandémii brigádnicky privyrábať, je súd toho názoru, že práve v čase, kedy bolo naposledy rozhodované o výške výživného bola pandemická situácia na Slovensku neporovnateľná so súčasnou dobou, kedy má otec maloletých väčšie možnosti brigádnicky si privyrobiť. Aj napriek tomu, že v čase, kedy bolo naposledy rozhodované o výške výživného platili opatrenia súvisiace s pandémiou Covid-19, ktoré výrazným spôsobom okliešťovali možnosť zárobkovej činnosti, otec maloletých detí uzavrel rodičovskú dohodu, v ktorej sa zaviazal na platenie výživného vo výške 300,- eur na dve deti. Taktiež súd poukazuje na to, že ak otec v dôsledku pandemických opatrení stratil možnosť získať príjem mimo hlavného pracovného pomeru, je nelogické zaťažiť sa splátkou, resp. pôžičkou na auto.
16. Možno prijať záver, že počas doby od poslednej úpravy súdom určeného rozsahu nenastal objektívny nárast životných nákladov.
17. Z ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či k zmene pomerov došlo, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej
úprave (R 72/65). Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
18. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho dieťaťa dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby, t.j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné.
19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletých detí sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške na maloletého L. vo výške 150,- eur a na maloletého G. vo výške 150,- eur spolu s vyživovacou povinnosťou matky postačuje na ich výživu v širšom slova zmysle. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2020 nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala potrebu zmeny výšky výživného.
20. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP) v troch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.