Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: WANICKI TRUCK SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Južná trieda 125, 040 01 Košice, IČO: 36 598 313, zastúpený advokátkou: JUDr. Anna Tarabčáková, Advokátska kancelária so sídlom Krivá č. 18, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 074 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680033301/2016/Ne zo dňa 30. júna 2016, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 680033301/2016/Ne z 30.06.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 680018646/2016 z 13.04.2016, ktorým podľa § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v platnom znení uložil daňovému subjektu WANICKI TRUCK SLOVAKIA, s.r.o., Južná trieda 125, Košice (žalobcovi) pokutu vo výške 10.000,00 Eur za správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že nesplnil povinnosť upravenú v ustanovení § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., keďže nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom PpKN 2710 19 99, ktorý prijal v nádobách väčších ako 150 litrov, potvrdil.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Colný úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal v dňoch 14.11.2014 a 15.01.2015 miestne zisťovanie u žalobcu ako daňového subjektu za účelom výkonu daňového dozoru podľa § 40 zákona č. 98/2014 Z. z. a podľa § 37 zákona č. 563/2009 Z. z. ohľadom spotrebnej dane z minerálneho oleja, o čom boli spísané zápisnice z miestneho zisťovania č. 1095652/1/500678/2014 a č. 1095652/1/14000/2015. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že žalobca prijal minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 99 na základe faktúr vystavených spoločnosťou DAF TRUC NV, P.O. BOX 90065, 5600 PT Eindhoven, Nederland, IČO: 17078445. Ide o faktúry:

J. zo 14.01.2014 - 3 ks olej prevodovka, objem 208 l - vystavená spoločnosťou DAF TRUC KNV, P.O. BOX 90065, 5600 PT Eindhoven, Nederland, IČO: 17078445, KN 27101999, ďalej faktúry vystavené tou istou spoločnosťou a to J. z 25.02.2014 - 1 ks olej motor, objem 208 l a 1 ks olej prevodovka, objem 208 l, J. z 15.04.2014 - 1 ks olej motor, objem 999 l, J. XXXXX z 20.06.2014 - 1 ks olej motor, objem 999 l, J. z 26.06.2014 - 1 ks olej prevodovka, objem 208 l, J. XXXXX z 09.07.2014 - 1 ks olej prevodovka,

objem 208 l, J. XXXXX z 13.08.2014 - 1 ks olej motor, objem 999 l a 1 ks olej prevodovka, objem 208 l, J. XXXXX z 01.09.2014 - 1 ks olej motor, objem 999 l, J. XXXXX z 13.11.2014 - 1 ks olej motor, objem 208 l a 1 ks olej prevodovka, objem 208 l, J. XXXXX z 18.11.2014 - 1 ks olej motor, objem 999 l. Žalobca nemal colným úradom vydané povolenie na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom v súlade s § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. Týmto zistením vzniklo podozrenie, že žalobca nesplnil povinnosť upravenú v § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., lebo nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom, ktorý prijal v obaloch väčších ako 150 litrov a na výzvu colného úradu, aby sa vyjadril k podozreniu z porušenia daňových predpisov sa nevyjadril.

3. Na základe uvedeného zisteného skutočného stavu prvostupňový správny orgán - Colný úrad Košice rozhodnutím č. 680018646/2016 z 13.04.2016 podľa § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000,00 Eur za správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že si nesplnil povinnosť upravenú v § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., lebo nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vyberaným minerálnym olejom PpKN 271019 99, ktorý prijal v nádobách väčších ako 150 litrov z členského štátu EÚ Holandsko. Pri rozhodovaní o výške pokuty postupoval v súlade s § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z., ktorý za správny delikt stanovuje výšku pokuty 10.000,00 Eur.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že je povinný v rámci obchodných podmienok zo spoločnosťou DAF TRUC KNV odoberať určené množstvá oleja a oleje do prevodoviek v balení a objeme stanovenom dodávateľom, pričom pri zabezpečení predmetu podnikania, ktorý realizuje v prevádzke v Košiciach, na ul. Južná trieda 125, podľa jeho názoru v plnom rozsahu dodržuje platné právne predpisy a normy. Namieta, že v danom prípade pri jeden a pol roka trvajúcej kontrole nebol zistený objektívny skutkový stav a rozhodnutie sa opiera o doklady svedčiace o dodávkach olejov, avšak nie o skutočnú analýzu dodávaných olejov. Ďalej namietal prílišnú tvrdosť pri uložení pokuty, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá intenzite porušenia spoločenských vzťahov upravených právnymi normami.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 680033301/2016/Ne z 30.04.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 680018646/2016 z 13.04.2016 potvrdil.

6. K námietke žalobcu, že bol povinný v rámci obchodných podmienok so spoločnosťou DAF TRUC KNV odoberať určené motorové oleje a oleje do prevodoviek uviedol, že toto tvrdenie považuje za právne irelevantné, pretože zo zistených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca na základe uvedených faktúr prijímal z členského štátu Holandsko minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 99 v nádobách väčších ako 150 l bez toho, aby si splnil povinnosť v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., t. j. mal vydané povolenie na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Žalobca sa snaží poukázať na svoje nezavinené konanie a dobromyseľnosť v danej veci, pričom poukázal na to, že dopustenie sa správneho deliktu definovaného v § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z., resp. zodpovednosť žalobcu za naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu je objektívna, t. j. bez ohľadu na to, či k porušeniu došlo úmyselne, z nedbanlivosti alebo zavinením tretej osoby.

7. K námietke, že v úradnom zázname z 02.03.2016 sú uvedené technické parametre dodávaných olejov, okrem iného aj to, že kinematická viskozita minerálnych olejov je nad 10 mm2/s pri teplote 40° C, pričom je to uvedené bez analýzy konkrétnych odoberaných olejov, a preto má za to, že pri jeden a pol roka trvajúcej kontrole nebol zistený objektívny skutkový stav. Žalovaný k tomu uviedol, že z úradného záznamu colného úradu zo dňa 02.03.2016 colný úrad pri namietaných údajov - kinematickej viskozite prijatých minerálnych olejov vychádzal z predložených technických listov k predmetnému minerálnemu oleju, pričom žalobca nijakým relevantným spôsobom nespochybnil PpKN (2710 19 99) prijatého minerálneho oleja v zmysle faktúr, ako boli vystavené spoločnosťou DAF TRUC KNV, P.O. BOX 90065, 5600 PT Eindhoven, Nederland.

8. K námietke žalobcu prílišnej tvrdosti pri uložení pokuty, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá intenzite porušenia spoločenských vzťahov upravených právnymi normami uviedol, že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že jeho konaním (opomenutím) nevznikla štátu žiadna škoda, či podstatné nebezpečenstvo. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z., resp. nadväzujúce ustanovenie § 42 ods. 2 písm. p) uvedeného zákona nepostihuje žalobcu ako daňový subjekt za ujmu, či ohrozenie štátnych záujmov, ale za absenciu, zákonnosť vyžadovaného

transparentného stavu pri nakladaní s minerálnym olejom, na základe toho, že žalobca prijímal vyberaný minerálny olej z iného členského štátu, pričom s ohľadom na § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Koncepcia správnych deliktov podnikajúcich fyzických a právnických osôb je založená na splývaní (stotožňovaní) materiálnej stránky (nebezpečenstva) správneho deliktu so samotným formálnym obsahom skutkovej podstaty deliktu. Už zo samotnej definície skutkovej podstaty správneho deliktu implicitne vyplýva nebezpečenstvo charakterizovaného konania daňového subjektu, teda konanie daňového subjektu, ktorým sa dopúšťa správneho deliktu je zároveň bez ďalšieho považované za nebezpečné pre spoločnosť. Ustanovenie § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. bez výnimky ukladá správcovi dane povinnosť uložiť daňovému subjektu pokutu v zákonom taxatívne stanovenej výške 10.000,00 Eur, teda bez možnosti použitia správnej úvahy.

9. Včas podanou žalobou žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 689933301/2016/Ne z 30.06.2016, ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 680018646/2016 z 13.04.2016 v celom rozsahu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

10. V žalobe uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí odmieta jeho dôvody ako právne irelevantné nemajúce vplyv za zodpovednosť za dopustenie sa správneho deliktu. Uvádza zodpovednosť žalobcu za nesplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu ako objektívnu, t. j. bez ohľadu na to, či k porušeniu došlo úmyselne z nedbanlivosti, alebo zavinením tretej osoby, a preto nesie plnú zodpovednosť bez možnosti zbaviť sa jej, hoci preukáže neúmyselné konanie. V danom prípade sa neskúma zavinenie, úmysel, resp. dobromyseľnosť žalobcu, ale preukazuje sa iba objektívny stav, porušenie právnej povinnosť. Žalobca si pri svojej podnikateľskej činnosti nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., čím sa dopustil správneho deliktu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že nespochybňuje jeho tvrdenie, že jeho konaním nevznikla štátu žiadna škoda, či podstatné nebezpečenstvo. Z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam musí colný orgán v danom prípade vždy uložiť pokutu vo výške 10.000,00 Eur bez akejkoľvek možnosti túto znížiť. Podľa jeho názoru uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.

11. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia chrániť závažný verejný záujem. Súd je pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. Dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá práva norma (cit. Drgonec: - Komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58).

12. Ak zákonodarca stanovil jednu výlučnú výšku sankcie 10.000,00 Eur bez uvedenia kritérií na jej použitie, možno dospieť na základe uvedených výkladových pravidiel len k záveru, že stanovená výška sankcie sa vzťahuje na najzávažnejšie porušenia zákona vrátane ich najzávažnejších dôsledkov. Princípu legitímneho očakávania, proporcionality a zdravého rozumu potom zodpovedá, že všetky delikty, ktoré nedosahujú túto úroveň môžu byť postihované len nižšou sankciou, aj keď zákonodarca nestanovil výslovne rozpätie sankcií. Súd je v konaní podľa článku 46 ods. 2 ústavy pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zodpovedný za to, že preskúma zákonnosť uloženej sankcie na základe týchto princípov materiálneho právneho štátu. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akékoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek oblasti verejného práva), má konať v plnej jurisdikcii. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. j. 3 Sžf 32/2007 z 24.04.2008.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že trovy konania a trovy právneho zastupovania si znáša sám žalobca.

14. V prvom rade predovšetkým poukázal na to, že žaloba žalobcu, ktorá mu bola zaslaná na vyjadrenie nemá náležitosti stanovené v § 182 ods. 1 písm. a) a § 191 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Uviedol, že namieta kvalifikovanosť a spôsobilosť takto podanej žaloby s tým, že táto neobsahuje zákonom požadované náležitosti na jej riadne prejednanie a rozhodnutie v súdnom konaní. Je tak súčasne na ujmu žalovaného, aby sa proti takto zo zákona nespôsobilej a nekvalifikovanej žalobe objektívne a dostatočne účinne mohol brániť, čo zároveň objektívne spôsobuje nerovné postavenie žalovaného v konaní pred správnym súdom oproti právnemu postaveniu žalobcu, čo je v rozpore s § 5 ods. 9 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z..

15. Pokiaľ ide o vecné vyjadrenie k celej veci uviedol, že zo skutočností, ktoré sú obsiahnuté v predkladanom spisovom materiáli jednoznačne vyplýva, že v konaní o porušení daňových predpisov bolo dostatočne preukázané, že žalobca na základe uvedených faktúr prijímal z členského štátu Holandsko minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 99 (čiže v rámci podnikania obchodoval s minerálnym olejom podľa § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z.) v nádobách väčších ako 150 litrov bez toho, aby si splnil povinnosť v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., t. j. nemal vydané povolenie na obchodovania s vybraným minerálnym olejom, čím bez akýchkoľvek pochybností naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z., za čo mu bola v súlade s platným a účinným ustanovením § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. uložená sankcia v zákonom stanovenej výške. Jedným z hlavných účelov právnej úpravy spotrebnej dane z minerálneho oleja je dosiahnutie maximálnej transparentnosti v oblasti nakladania s minerálnym olejom, ako komoditou podliehajúcou spotrebnej dani. Preto v zákone sa zaviedol inštitút povolenia na obchodovanie s vybranými minerálnymi olejmi, pričom rozhodujúcimi faktormi pri vzniku povinnosti podať žiadosť o vydanie povolenia bude druh minerálneho oleja, voľnosť prepravy tohto minerálneho oleja a objem obalu, v ktorom sa minerálny olej prepravuje. Takéto nakladanie s minerálnym olejom predstavuje zvýšené riziko, preto ukladá obojstrannú povinnosť u dodávateľa aj odberateľa požiadať správcu dane o vydanie na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom, aby následne správca dane mohol transakcie s minerálnym olejom paralelne „z dvoch strán“ verifikovať. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. o), resp. nadväzujúce ustanovenie § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. nepostihuje dotknutý daňový subjekt za ujmu, či ohrozenie štátnych záujmov, ale za absenciu zákonom vyžadovaného transparentného stavu pri nakladaní s minerálnym olejom na základe toho, že žalobca po dobu viac ako 11 mesiacov prijímal vybraný minerálny olej z iného členského štátu, pričom s ohľadom na § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. po celý tento čas, počas ktorého žalobca prijal mazací minerálny olej celkovo desaťkrát, v celkovom objeme 7.075 litrov, nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Koncepcia správnych deliktov podnikajúcich fyzických a právnických osôb je založená na splývaní (stotožňovaní) materiálnej stránky (nebezpečenstva) správneho deliktu so samotným formálnym obsahom skutkovej podstaty deliktu. Už zo samotnej definície skutkovej podstaty správneho deliktu implicitne vyplýva nebezpečenstvo charakterizovaného konania daňového subjektu, teda konanie daňového subjektu, ktorým sa dopúšťa správneho deliktu, je zároveň bez ďalšieho považované za nebezpečné pre spoločnosť. Ustanovenie § 42 ods. 2 písm. ) zákona č. 98/2004 Z. z. bez výnimky ukladá správcovi dane povinnosť uložiť daňovému subjektu pokutu v zákonom obligatórne stanovenej výške 10.000,00 Eur, teda bez možnosti použitia správnej úvahy. Správca dane je pritom pri rozhodovaní viazaný zásadou zákonnosti v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nespochybňuje povinnosť správcu dane vo všeobecnosti prihliadať v konaní na zásadu proporcionality, či spravodlivosti, avšak poznamenáva, že v zmysle uvádzaných princípov správca dane môže vykladať a aplikovať právne normy len v medziach zákona, nie mimo ich rámca, teda nemôže dané normy meniť. Ak by správca dane postupom podľa § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z. uložil žalobcovi pokutu nižšiu, než v zákonom fixne stanovenej výške, priznal by ustanoveniu § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z. vyššiu právnu silu, než ustanoveniu § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z., ako aj ustanoveniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čím by postupoval v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ako aj elementárnym ústavným princípom - zásadou zákonnosti, t. j. postupoval by zároveň aj v rozpore s článkom 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Odmieta argument žalobcu, že uložená výška pokuty v danom prípade má byť v rozpore s článkom 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, čo opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/2007 z 24.04.2008. Tento argument považuje za právne irelevantný, nakoľko je zrejmé, že v danom prípade nenastala práva situácia, ako v prípade uvedeného rozsudku, lebo v danom prípade neexistuje žiadny neskorší právny predpis, ktorý by obsahoval takú právnu úpravu, ktorá by pre žalobcu umožňovala uloženie inej, priaznivejšej sankcie. Uvedená právna skutočnosť,

t. j. platnosť a účinnosť neskoršieho právneho predpisu obsahujúceho pre neho možnosť uloženie priaznivejšej sankcie, je pritom pre aplikáciu žalobcom namietaného článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky nevyhnutne potrebná, nakoľko v zmysle článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Výška pokuty 10.000,00 Eur uložená za spáchaný správny delikt v danom prípade je aj adekvátnou, nakoľko žalobca porušoval zákon opakovaným spôsobom, keď po dobu viac ako 11 mesiacov prijímal vybraný minerálny olej z iného členského štátu, pričom v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. po celý tento čas nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Žalobca v rozsiahlom čase, t. j. od 14.01.2014 do 18.11.2014 porušoval zákon , celkovo desaťkrát, v celkom objeme 7.075 litrov bez povolenia. Na základe zistených skutočností zo strany žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 42 ods. 1 písm. o) a považuje výšku pokuty uloženej za daný správny delikt bezpochyby za adekvátnu a v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z..

16. Žalovaný súčasne napáda aj sumu trov právneho zastúpenia vyčíslenú žalobcom a uvádza, že uvedenú výšku trov právny zástupca nesprávne vyčíslil s ohľadom na § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., pričom si ich mal vyčísliť v zmysle § 11 ods. 4 prvá veta uvedenej vyhlášky.

17. Žalobca v písomnej replike z 12.12.2016 v prvom rade uviedol, že žaloba z 23.08.2016 bola vypracovaná podľa pôvodnej právnej úpravy, t. j. podľa O.s.p., a preto nekorešponduje so všetkými náležitosťami žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. s) SSP, hoci z jej obsahu je zrejmé, akej veci sa týka a zároveň doplnil žalobu tak, aby bola v súlade so Správnym súdnym poriadkom.

18. K skutkovému stavu uviedol, že pri miestnom zisťovaní colný úrad 14.11.2014 zistil na základe faktúr z roku 2013 až 2014, že prijímal mazací minerálny olej bez splnenia povinnosti upravenej v § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2013 tým, že nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Na zistené skutočnosti reagoval tak, že za obdobie do 31.07.2013 ho sankcionoval za dve neohlásené faktúry podľa dovtedy platného znenia zákona č. 98/2004 Z. z. úhrnnou pokutou 60,00 Eur a to rozhodnutím č. 680018618/2016 z 13.04.2016, ktorú pokutu aj zaplatil. Ďalšie zistené neplnenie povinnosti o vydanie povolenia na obchodovanie s vyberaným minerálnym olejom prijatým na základe faktúr od holandského dodávateľa od 14.01.2014 do 18.11.2014 sa colný úrad rozhodol riešiť samostatným konaním a už mu uložil pokutu 10.000,00 Eur v zmysle novelizovanej právnej úpravy. Táto pokuta svojím rozsahom presahuje v tomto konkrétnom prípade proporcionalitu medzi spoločenskou nebezpečnosťou konania žalobcu, ktorý konal z nedbanlivosti a sankciou. Svoje nedbanlivostné protiprávne konanie po jeho zistení uviedol do súladu so zákonom tak, že požiadal o vydanie povolenia. Svojím konaním nespôsobil žiadnu škodu, ani inú ujmu. Právna istota a spravodlivosť nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom a opätovne odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sžf 32/2007 z 24.04.2008. Právne postavenie sankcionovaného podnikateľského subjektu na jednej strane a štátneho orgánu na strane druhej zrejme nemôže byť rovnocenné. Žalovaný v danom prípade obraňuje svoju nemožnosť „použitia zdravého rozumu“, teda možnosť diferencovať výšku sankcie intenzitou porušenia zákonom chráneného záujmu. Na podanej žalobe trvá a žiada, aby súd rozhodol tak, ako uviedol v petite žaloby, resp. aby uplatnil sankčnú moderáciu tak, ako je uvedená v § 198 Správneho súdneho poriadku.

19. Krajský súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok(ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámením sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, replikou žalobcu a obsahom administratívnych spisov žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v čase od 14.11.2014 do 15.01.2015 prijímal minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 99 na základe faktúr vystavených spoločnosťou DAF TRUC NV, P.O. BOX 90065, 5600 PT Eindhoven, Nederland, celkovo desaťkrát, v celkovom objeme 7.075 litrov v obaloch väčších ako 150 l bez vydania povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom.

21. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom kedy došlo k prijatiu minerálnych olejov žalobcom, t. j. od 14.11.2014 do 15.01.2015 (v čase porušenia daňových predpisov) osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať s minerálnym olejom podľa § 4 ods. 2, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, minerálnym olejom podľa § 4 ods. 7 písm. e) minerálnym olejom podľa § 6 ods. 1 písm. e) a g) alebo tovarom, ktorý sa svojím zložením a vlastnosťami približuje k minerálnemu oleju a mohol by byť použitý ako pohonná látka palivo, prísada do pohonnej látky alebo by bol na tieto účely ponúkaný (ďalej len „vybraný minerálny olej“) a ak je tento vybraný minerálny olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších ako 150 litrov, okrem vybraného minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19 87, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom (ďalej len „povolenie na obchodovanie“). Osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať s vybraným minerálnym olejom kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19 87, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie, len ak je tento vybraný minerálny olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších ako 230 litrov.

22. V zmysle § 25a ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa za obchodovanie v rámci podnikania s vybraným minerálnym olejom na daňovom území považuje každé nadobudnutie vybraného minerálneho oleja na daňovom území alebo z iného členského štátu alebo z tretích štátov; nadobudnutím vybraného minerálneho oleja sa rozumie nadobudnutie práva nakladať s vybraným minerálnym olejom ako vlastník.

23. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca na základe predložených faktúr, ktoré nebolo zo strany žalobcu nijako spochybnené, prijímal z členského štátu Holandsko minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 99 v nádobách väčších ako 150 l bez toho, aby si splnil povinnosti v zmysle citovaného § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., t. j. mal vydané povolenie na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom. Správne orgány vychádzali z toho, čo bolo uvedené na faktúrach, z ktorých vyplývalo, že žalobca prijímal z členského štátu Holandsko minerálny olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 99 v nádobách väčších ako 150 l, a preto aj podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné, aby za účelom zisťovania skutočného stavu veci bola vykonaná odborná analýza konkrétnych odberných olejov. Žalobca nepopieral, že obchodoval s vybraným minerálnym olejom bez toho, aby mal vydané povolenie na obchodovanie s ním v zmysle citovaného § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z..

24. Podľa § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplní povinnosť podľa § 25a ods. 1.

25. Keďže žalobca obchodoval s vybraným minerálnym olejom a nemal na obchodovanie s týmto olejom colným úradom vydané povolenie, teda dopustil sa správneho deliktu v zmysle citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z..

26. Podľa § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. účinného v čase porušenia daňových predpisov, t. j. v období od 14.11.2014 do 15.01.2015 colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa ods. 1 písm. o) alebo písm. p) 10.000,00 Eur.

27. Dopustenie sa správneho deliktu tak, ako je to definované v citovanom ustanovení § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z., resp. zodpovednosť žalobcu ako daňového subjektu za naplnenie uvedenej skutkovej podstaty je objektívna, t. j. bez ohľadu na to, či k porušeniu došlo úmyselne, z nedbanlivosti alebo zavinením tretej osoby. Žalobca teda nesie plnú zodpovednosť bez možnosti zbaviť sa jej, hoci by preukázal, že išlo z jeho strany o neúmyselné konanie. Ak ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt, neskúma sa teda zavinenie, úmysel, resp. nedbanlivosť, dobromyseľnosť daňového subjektu, ale preukazuje sa len objektívny stav porušenie právnej povinnosti a v danom konkrétnom prípade skutočnosť, že žalobca pri svojej podnikateľskej činnosti nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s minerálnym olejom kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 99, ktoré prijímal v

nádobách väčších ako 150 l. Teda dopustil sa správneho deliktu tak, ako tento je definovaný v citovanom ustanovení § 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z. z..

28. Z citovaného ustanovenia § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil podľa § 42 ods. 1 písm. o) zákona možno uložiť pokutu bez výnimky v zákonom taxatívne stanovenej výške 10.000,00 Eur, teda bez možnosti použitia správnej úvahy, ako to navrhuje žalobca. Teda ak colný úrad zistí dopustenie sa správneho deliktu daňovým subjektom podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z., zo svojej úradnej povinnosti je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie daňovému subjektu a to vo výške 10.000,00 Eur.

29. Na daný prípad nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 32/2007 zo dňa 24.04.2008, pretože v danom prípade nejde o takú právnu situáciu, ako je uvedená v uvedenom rozsudku. V tomto konkrétnom prípade neexistuje žiadny neskorší právny predpis, ktorý by obsahoval takú právnu úpravu, ktorá by pre žalobcu umožňovala uloženie inej priaznivejšej sankcie. Preto, že v danom prípade neexistuje žiaden neskorší právny predpis, ktorý by obsahoval takú právnu úpravu, ktorá by pre žalobcu umožňovala uloženie inej priaznivejšej sankcie, je pritom pre aplikáciu namietaného článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky nevyhnutne dodať, že v uvedenom článku sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V danom prípade, ako už bolo uvedené, neexistuje žiadny neskorší právny predpis, ktorý by obsahoval takú právnu úpravu, ktorá by pre žalobcu umožňovala uloženie priaznivejšej sankcie.

30. Žalobca k replike pripojil aj rozhodnutie Colného úradu Košice č. 680018618/2016 z 13.04.2016, ktorým mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 60,00 Eur za to, že nesplnil v zákonnom stanovenej lehote povinnosť upravenú v § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2013 s tým, že nepožiadal colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom uvedeným v § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z., ktorý nadobudol na základe faktúr J. XXXXX z 28.03.2013 - objem 999 l, KN 27101999, J. XXXXX z 11.06.2013 - objem 999 l, KN 27101999. V čase porušenia daňových predpisov podľa zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2013 bolo možné za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z., t. j. kto nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. od 60,00 Eur do 20.000,00 Eur a to za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b). Z uvedeného teda vyplýva, že podľa skoršieho právneho predpisu bolo možné za správny delikt, ktorého sa dopustil aj žalobcu uložiť pokutu v rozmedzí od 60,00 do 20.000,00 Eur, ale podľa neskoršieho predpisu, t. j. podľa zákona č. 98/2004 Z. z. účinného po 31.07.2007 za dopustenie sa správneho deliktu podľa § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z. možno podľa § 42 ods. 1 písm. o) v spojení s § 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z. z. uložiť pokutu vo výške 10.000,00 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade správny orgán pri určovaní výšky pokuty nemohol postupovať v súlade s ustanovením § 42 ods. 4 zákona č. 98/2004 Z. z., podľa ktorého pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania.

31. Preto, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

32. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na ich náhradu.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.