Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-402-2016.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/402/2016
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: SOLVENTIS Követeléskezelő Korlátolt Felelősségű Társaság, IČO: 0709019231, Milleneumi utca 11, Székesfehérvár 8000, zast.: JUDr. Štefan Čakvári - advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti povinnému: ZSNP, a.s., IČO: 30222524, Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., Banskobystrická 6, 811 06 Bratislava, IČO. 36808539, pred súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom Záhradná ul. č. 60, 821 08 Bratislava, pre peňažnú pohľadávku, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 104623 zo dňa 18.10.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 285 373,83 eur s prísl., na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.08.2015, sp. zn. 25Cb/57/99 v spojení s opravným uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 1Obo/34/15-48 a v spojení s rozsudkom NS SR z 21.06.2016, sp. zn. 1Obo/34/2015.
2. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonnej lehote. Povinný v námietkach uviedol: „Povinný tvrdí, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti predmetného nároku a sú tu aj iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tvrdíme, že napadnuté upovedomenie o začatí exekúcie neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako to vyžaduje § 48 ods. 1 Exekučného poriadku. V predmetnom upovedomení o začatí exekúcie je oprávnený označený ako, cit.: „ SOLVENTIS Követeléskezelö Korlátolt Felelösségu“, čo nepovažujeme za správne. Z internetového výpisu z maďarského obchodného registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti vyplýva, že pod reg. číslom 07-09-019231 je registrovaná spoločnosť s obchodným menom „SOLVENTIS Követeléskezelő Korlátolt Felelősségű Társaság“, pričom toto obchodné meno v skrátenej forme unie: „SOLVENTIS Követeléskezelő Kft.“ Spoločnosť s obchodným menom SOLVENTIS Követeléskezelö Korlátolt Felelösségu, ktorá je uvedená v upovedomení o začatí exekúcie, v maďarskom obchodnom registri vedená nie je. Len pre úplnosť dodávame, že povinný je označený ako SOLVENTIS Követeléskezelö Korlátolt Felelösségu aj v poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2016 a v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.2016. Rovnako neúplne a nepresne je oprávnený označený aj v texte plnej moci, ktorou oprávnený splnomocnil na svoje zastupovanie JUDr. Štefana Čakváriho, kde je úplné obchodné meno oprávneného v súlade s obchodným registrom uvedené len na odtlačku pečiatky. Tiež poukazujeme na skutočnosť, že ani jeden z rozsudkov, na základe ktorých sa vedie exekučné konanie, neobsahuje také označenie oprávneného, ktoré by bolo v súlade s údajmi uvedenými v maďarskom obchodnom registri, keďže v nich nie sú v obchodnom mene žalobcu správne odlíšené dlhé a krátke samohlásky ö, ü a ő, ű. Len pre úplnosť dodávame, že v maďarskom jazyku je rozdiel medzi krátkymi samohláskami ö, ü a dlhými samohláskami ő, ű, veľmi dôležitý, lebo slová s krátkymi samohláskami majú často úplne iný význam ako tie isté slová s dlhými samohláskami. Zastávame preto názor, že povinná osoba uvedená v upovedomení
o začatí exekúcie, v poverení na vykonanie exekúcie, ako aj v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rovnaká, ako je uvedená v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.08.2015, č. k. 25Cb/57/1999 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2016, č. k. 1Obo/34/2015 v spojení s opravným uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2016, č. k. 1Obo/34/2015. Povinný podaním zo dňa 22.08.2016 podal voči všetkým vyššie uvedeným rozhodnutiam dovolanie, pričom spolu s dovolaním podal zároveň aj žiadosť o odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. Dovolanie je vedené na Najvyššom súde SR pod č. k. 1Obo V 16/2016. V § 44 ods. 1 CSP je uvedené, že dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Povinný má za to, že tu tieto dôvody splnené sú, a ak Najvyšší súd SR vykonateľnosť rozhodnutí, na základe ktorých sa uskutočňuje exekúcia povolí, táto skutočnosť by jednoznačne bránila vymáhateľnosti predmetného nároku prostredníctvom exekučného konania. Neoprávnené odňatie finančných prostriedkov povinnému by spôsobilo ťažko zvrátiteľný stav, keby by navrátení predmetných finančných prostriedkov zo strany oprávneného povinnému bolo prinajmenšom neisté, lebo nám nie je zrejmé, či v čase prípadného rozhodnutia dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR v prospech povinného bude oprávnený disponovať potrebnou sumou a navyše sa jedná o spoločnosť so sídlom v Maďarskej republike. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme súdu, aby našim námietkam v plnom rozsahu vyhovel, a po tom, čo bude rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo námietkam právoplatné, rozhodol o zastavení exekúcie.“
3. Následne súd vyzval oprávneného, aby sa k námietkam povinného proti exekúcii vyjadril. Oprávnený vo vyjadrení uviedol: „Obsah povinným podaných námietok a ich odôvodnenie považujeme len za ďalší zo série pokusov povinného o oddialenie vymoženia súdom priznanej pohľadávky, v tomto 21- rokov trvajúcom spore. Odhliadnuc od faktu, že povinný nemá zrejme celkom jasno v otázke, kto je v tomto exekučnom konaní oprávneným a kto povinným, úvahy povinného a údajnej rozdielnosti subjektu označeného ako oprávnený v upovedomení o začatí exekúcie, v poverení na vykonanie exekúcie, v žiadosti o udelenie poverenia, v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.08.2015, sp. zn. 25Cb/57/99 v spojení s opravným uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 1Obo/34/15-48 a v spojení s rozsudkom NS SR z 21.06.2016, sp. zn. 1Obo/34/2015 sú právne irelevantné, rovnako je právne irelevantná argumentácia podaným dovolaním povinného proti vyššie citovanému exekučnému titulu. Vysloveným nezmyslom sú úvahy povinného o neexistencii osoby oprávneného v maďarskom obchodnom registri, či dokonca údajné zásadné rozdiely vo význame slov v maďarskom jazyku pri použití krátkych a dlhých samohlások ö, ü a ő, ű pri označovaní oprávneného. Pokiaľ ide o pravopisne správny názov oprávneného, tento je v maďarskom obchodnom registri zapísaný jednak pod plným názvom SOLVENTIS Követeléskezelő Korlátolt Felelősségű Társaság, čo v doslovnom preklade znamená (bez zachovania maďarského slovosledu) SOLVENTIS spoločnosť s ručením obmedzeným na vymáhanie pohľadávok. Platný a správny je aj skrátený názov oprávneného SOLVENTIS Követeléskezelő Kft., pričom Kft. je v preklade s.r.o.. Pravdou je, že v súvislosti s označením oprávneného došlo k niektorým pochybeniam, ide však len o drobné pisárske chyby spočívajúce či už v nepresnom rozlišovaní krátkych a dlhých samohlások ö, ü a ő, ű (napr. prvostupňový a druhostupňový rozsudok), alebo že označenia oprávneného (v upovedomení o začatí exekúcie, v poverení na vykonanie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia) vypadlo slovo Társaság, čo v preklade znamená Spoločnosť. Keďže v osobe oprávneného ide o zahraničný subjekt, v pravopisnom názve ktorého sa využíva diakritika, oprávnený s vedomím častého nesprávneho používania tejto diakritiky pri označovaní subjektu oprávneného využil k jeho nespochybniteľnej identifikácii aj jemu pridelené registračné /identifikačné číslo spoločnosti/ corporate registration number 07-09-019231, ktoré je aj z hľadiska nášho právneho poriadku významným rozpoznávacím údajom, a rovnako ako u nás, pod týmto jedinečným identifikačným číslom 07-09-019231 je spoločnosť SOLVENTIS Követeléskezelő Kft. zapísaná a vedená v obchodnom registri vo svojej domovskej krajine. Spolu s ostatnými údajmi ako je sídlo spoločnosti a pod. je preto vylúčené, aby v súvislosti s identifikáciou tohto subjektu došlo k akýmkoľvek pochybnostiam. a to bez ohľadu na to či v tomto prípade boli pravopisne korektne použité dlhé a krátke samohlásky ö, ü a ő, ű. Mimochodom je nezmyslom tvrdenie povinného, že v dôsledku tohto chybného použitia spomínaných samohlások mohlo dôjsť k inému významu použitých slov. Jediným skutočným reálnym dôsledkom v tomto prípade môže byť nesprávny akcent pri čítaní
- vyslovovaní názvu spoločnosti. Rovnako tak žiadny zásadný právny význam nemá ani fakt, že z označenia oprávneného (v upovedomení o začatí exekúcie, v poverení na vykonanie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia) vypadlo slovo Társaság - v preklade spoločnosť, alebo že v plnomocenstve je úplné obchodné meno uvedené len na odtlačku pečiatky splnomocniteľa. vo všetkých týchto prípadoch je totiž súčasťou označenia oprávneného, rovnako ako povinného aj identifikačné
číslo pridelené spoločnosti ako jeden z ďalších dôležitých rozlišovacích znakov. So zreteľom na vyššie uvedené tvrdíme, že v danom prípade neexistujú žiadne také okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo že by existovali iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Navrhujeme preto, aby námietky povinného v celom rozsahu zamietol.“
4. Podľa § 50 ods. l zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do 31.03.2017 (ďalej len EP), povinný môže vzniesť u exekútora, povereného vykonaním exekúcie, do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. Námietky povinného sú jeho obranou proti exekúcii a ich účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie. Povinný v rámci podaných námietok môže uplatniť skutočnosti týkajúce sa tak procesné práva ako aj hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Pokiaľ ide o procesné skutočnosti tak tie spočívajú v nedostatku procesných podmienok. Hmotnoprávne skutočnosti pozostávajú jednak zo skutočností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotného práva alebo bránia vymáhateľnosti nároku, spôsobujú neprípustnosť exekúcie resp. oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Pri rozhodovaní o námietkach tak môže súd prihliadnuť len na dôvody uvedené v ustanovení § 50 EP. Dôvody, ktoré povinný uviedol v námietkach, však nie sú dôvodmi, ktoré by, v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 EP boli takého charakteru, že by súd námietkam povinného mal vyhovieť. Povinný vo svojich námietkach neuviedol nijaké nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu (po vydaní predmetného rozhodnutia), a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, spôsobovali by iným spôsobom neprípustnosť exekúcie resp. že by oprávnený alebo povinný neboli právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným a je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Tvrdenia povinného o nesprávnosti označenia oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie resp. vo vydanom poverení súd nepovažuje za takéto okolnosti, ktoré sú uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku nakoľko ide len inú zrejmú nesprávnosť, ktorá bola odstránené vydaním opravného uznesenia na základe žiadosti súdneho exekútor, ktorým súd opravil obchodné meno oprávneného uvedené vo vydanom poverení na vykonanie exekúcie. Takéto opravné uznesenie sa doručuje len súdnemu exekútorovi nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora a nemá priame právne účinky voči osobe povinného a preto povinný voči nemu nemôže využiť žiadne opravné prostriedky /uznesenie NS SR 5Cdo 205/2011 zo dňa 1.2.2012/. Ako vyplýva z podaného návrhu na vykonanie exekúcie tak v takomto návrhu bol oprávnený označeným takým spôsobom, ktorý je v súlade s vydaným exekučným titulom, hoci je pravdou, že v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj vo vydanom poverení na vykonanie exekúcie resp. upovedomení o začatí exekúcie došlo pri označení oprávneného k určitej zrejmej nesprávnosti avšak ide jednoznačne o oprávneného, ktorému bol vyššie uvedeným rozhodnutím priznaný peňažný nárok voči povinnému. Podľa § 134 Civilného sporového poriadku sa zahraničná právnická osoba označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla alebo iným identifikačným údajom. Tiež podľa § 79 OSP účinného do 30.6.2016 ak bola účastníkom právnická osoba tak v návrhu musel byť uvedený jej názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo ak bolo pridelené. Podľa názoru súdu tak je preukázané, že oprávnený v exekučnom konaní a žalobca v pôvodnom súdnom konaní je totožný subjekt, ktorý možno jednoznačne identifikovať predovšetkým na základe identifikačného čísla ako aj ďalších údajov / obchodného mena a sídla spoločnosti/, pričom oprávnený má právnu subjektivitu /právne existuje/ s tým, že mu bol priznaný nárok, ktorý si uplatňuje v exekučnom konaní. Iné právne posúdenie veci na ktoré poukazuje povinný vo svojich námietkach by bolo formalistické a nespravodlivé nakoľko by viedlo pri akejkoľvek zrejmej nesprávnosti v súvislosti s označovaním strán sporu k tomu, že strana sporu napriek úspech v základnom súdnom konaní by v dôsledku určitých pochybení pri označovaní povinného alebo oprávneného subjektu si nevymohla právoplatne priznaný nárok. Tiež je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že na strane oprávneného ide o zahraničnú právnickú osobu a takáto zrejmá nesprávnosť s jej označením vznikla v súvislosti aj s cudzím jazykom, ktorý sa používa v
štáte v ktorom je takáto osoba registrovaná. Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný podal dovolanie voči rozhodnutiu na podklade ktorého sa vedie exekúcia a zároveň požiadal podľa § 444 ods. 1 CSP o odklad vykonateľnosti tak súd poukazuje na skutočnosť, že samotné podanie dovolanie neznamená automaticky dôvody na nariadenie odkladu exekúcie, pričom povinný ani netvrdil a ani nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného súdu z ktorého by vyplývalo, že by bol povolený odklad takéhoto rozhodnutia. Súd zároveň podotýka, že účinky prípadného uznesenia o povolení odkladu vykonateľnosti platia voči všetkým, ktorých sa exekúcia týka a to od momentu vydania rozhodnutia. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 Exekučného poriadku). Povolenie odkladu podľa citovaného ustanovenia zákona predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých možno vyvodiť jednoznačný záver, že možno očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie za podmienok podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa v § 57 Exekučného poriadku a len zo skutočnosti, že bol podaný mimoriadny opravný prostriedok ešte nie je možné uzavrieť že napadnuté rozhodnutie bude zrušené.. Samotné tvrdenia povinného o porušení zákona a o procesných pochybeniach s tým, že sú podľa jeho názoru splnené predpoklady na to, aby bola odložená vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia v dôsledku čoho by takáto skutočnosť bránila vymáhateľnosti predmetného nároku prostredníctvom exekučného konania nemožno vyhodnotiť, ako skutočnosť na základe ktorej je možné očakávať zastavenie exekúcie resp. ktorá by bola dôvodom na to, aby súd vyhovel podaným námietkám. Okrem toho pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že neoprávnené odňatie finančných prostriedkov by mu spôsobilo ťažko zvrátiteľný stav, nakoľko by navrátenie predmetných finančných prostriedkov zo strany oprávneného bolo neisté pretože mu nie je zrejmé, či v čase prípadného rozhodnutia dovolacieho senátu v prospech povinného bude oprávnený disponovať s potrebnou sumou a to s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o právnickú osobu so sídlom v Maďarskej republike tak tieto skutočnosti neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané a ide o hypotetické úvahy zo strany povinného. Tiež je potrebné uviesť, že na strane povinného ide o akciovú spoločnosť, ktorej základné imanie je vo výške 42.261.094,03 eur /ide o údaj vyplývajúci z výpisu z Obchodného registra/, pričom povinný ako podnikateľský subjekt znáša aj riziko v súvislosti so vzniknutých právnych vzťahov s inými subjektmi pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a nie je možné opomenúť skutočnosť, že súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu vyššie uvedeného rozhodnutia na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie trvalo 16 rokov. Okrem toho námietky nie sú jediným prostriedkom obrany povinného a nie sú ani najúčinnejším prostriedkom ochrany jeho práv z dôvodu, že v prípade ak im súd nevyhovie nemožno takéto rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom s tým, že povinný môže využiť iné prostriedky na obranu jeho práv /napr. návrh na odklad exekúcie, prípadne návrh na zastavenie exekúcie/. . 6. Nakoľko povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. iné právne relevantné dôvody, ktoré by boli takého charakteru, že by umožňovali vyhovieť námietkám povinného, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, teda námietky ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .