Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne PhDr. S. D., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., D. XXX/XX, proti žalovanému S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., X. V.. J. XXXX, zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v C., E. L. XXXXX/ XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 11C/18/2012-441 zo dňa 04. 10. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin po tom, čo zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej už len „BSM“), vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci - krb, obklad, skriňu v celkovej hodnote 2 100,- eur, zostatok na jeho účte 107,84 eur a finančné prostriedky použité na splatenie úveru vo výške 8 062,- eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal zostatok na účte vo výške 653,- eur a finančné prostriedky vybraté z účtu vo výške 26 618,- eur. Žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť žalovanému na úplné vyporiadanie BSM sumu 7 370,58 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal a zároveň im uložil povinnosť uhradiť trovy štátu spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď prihliadol na investície účastníkov do spoločného majetku a zároveň zohľadnil to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na majetok vo výlučnom vlastníctve účastníkov. Po vyhodnotení dokazovania ustálil hodnotu majetku patriaceho do BSM na sumu 35 280,84 eur. Každej zo strán by mal pripadnúť majetok v hodnote 17 640,42 eur. Hodnota veci prikázaná žalovanému predstavovala sumu 10 269,84 eur, a preto zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému na úplné vyrovnanie BSM 7 370,58 eur. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 2 a s prihliadnutím na charakter sporu nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podrobne rozpísala pohyb finančných prostriedkov na účte, ktorý bol vedený na jej meno a zároveň poukazovala na to, že prvoinštančný súd mal okrem splátok hypotekárneho úveru žalovaného započítať aj finančné prostriedky, ktoré boli splatené ako úroky za poskytnutý úver.

3. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. V priebehu konania správne ustálil hodnotu majetku patriaceho do BSM, ktorý následne správne vyporiadal.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany žalobkyne neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vylúčil z masy BSM osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI, EVČ PN 467 CB a osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1,9 TDI Ambiente, EVČ PN 716 CM (predtým EVČ PN 081 BU), keď konštatoval, že tieto boli zakúpené z výlučných prostriedkov žalobkyne. Týmto spôsobom sa vyporiadal s tvrdením žalobkyne týkajúcim sa jej výlučných prostriedkov. Pokiaľ žalobkyňa v ďalšom poukazovala na pohyb finančných prostriedkov na účte, ktorý bol vedený na jej meno, aj s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vysporiadal, lebo v priebehu konania bolo preukázané, že na tento účet boli poukazované i prostriedky patriace do BSM (mzdu žalobkyne v čase trvania manželstva nie je možné považovať za jej výlučné finančné prostriedky).

7. Tak ako je už vyššie naznačené, dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné, vychádzajú z vyhodnotenia predložených dôkazov, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

8. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 257 a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania, lebo bolo v záujme strán vyporiadať si majetkové vzťahy, v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .