Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom O., X. X, zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, proti žalovaným: 1/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, O., a 2/ T.L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXXX/ XXA, X., obe zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. novembra 2021, č.k. -51, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena na špecifikovanej nehnuteľnosti žalovaných 1/ a 2/ v prospech nehnuteľnosti, ktorá je aktuálne v jeho vlastníctve, ktoré vecné bremeno malo spočívať v práve prechodu a prejazdu pešo a všetkými druhmi motorových vozidiel a v povinnosti strpieť toto právo, s tým, že by žalovaným 1/ a 2/ uhradil 1.000 eur ako jednorazovú odmenu za zriadenie vecného bremena. 2. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. „C“ č. XXX/X pre k.ú. O. zapísané na LV č. XXX, že na parcely XXX/X (na ktorej stojí dom súp. č. XXX) a XXX/X nie je založený list vlastníctva, ako ani to, že žalované 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami parcely reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2 v k.ú. O., zapísané na LV č. XXX, každá v podiele 1/2. Nebolo sporné, že žalobca dlhodobo prechádza cez pozemok reg. „C“ XXX k svojmu domu súp. č. XXX, ktorý má vchod do parcely č. XXX a do E-KN parcely č. XX vo vlastníctve žalobcu v LV č. XXX smeruje iba vchod z domu do pivnice, z ktorej sa nedá dostať do obytnej časti domu súp. č. XXX. Žalobca sporný vstup cez parcelu reg. „C“ č. XXX využíval v minulosti, tvrdiac, že išlo o spoločný dvor, avšak jeho spoluvlastnícke práva neboli ničím podložené, takže je zrejmé, že predchádzajúci vlastníci mu užívanie ich parcely na prechod k domu v minulosti (bez zmluvy a existencie dohody o vecnom bremene) iba tolerovali. 3. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyšlo najavo, že vecné bremeno v rozsahu práva prechodu a prejazdu všetkými druhmi motorových vozidiel cez parc. č. XXX nepotrebuje zriadiť a v skutočnosti sa mu jedná len o prístup pešo k vchodovým dverám k domu súp. č. XXX, orientovaným smerom do parc. č. XXX, s tým, že nie je ochotný vybudovať iný vstup do svojho domu, napr. z vlastnej parcely E-KN č. XX. V konaní bolo preukázané, že žalobca má k svojmu domu prístup autom zo svojho pozemku E-KN č. XX o výmere 183 m2 - zast. plocha a nádvoria zapísaného v LV č. XXX cez bránku vedúcu priamo na obecnú cestu parc. č. XXXX/X. Ďalej zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že dom súp. č. XXX je z nepálenej

tehly, aktuálne trvalo neobývaný a žalobkyne uviedli, že časť tohto domu spadla a je do neho prístup akýmkoľvek smerom, než len z parc. č. XXX, takže vyžaduje rekonštrukciu, v rámci ktorej by bolo možné vstupné dvere domu súp. č. XXX premiestniť do E-KN parc. č. XX (vo vlastníctve žalobcu) a vstup by sa nemusel nutne realizovať cez pivnicu a pozemok žalovaných parc. č. XXX. Skutočnosti, že dom súp. č. XXX je sčasti spadnutý a dá sa do neho dostať akýmkoľvek smerom, žalobca výslovne nepoprel a súd prvej inštancie ich považoval za preukázané. Žalobca nemá v úmysle v dome bývať, ani ho rekonštruovať, pretože má vlastný dom a zriadenie práva cesty všetkými druhmi osobných motorových vozidiel k takejto stavbe by úplne znemožnilo žalovaným 1/ a 2/ užívať ich pozemok reg. „C“ č. XXX, ktoré majú v pláne využiť formou stavby drevodomu. Žalované boli značne ústretové a ponúkli žalobcovi na odkúpenie E-KN parc. č. XX, aby mal zabezpečený prístup a lepšie mohol využívať svoju nehnuteľnosť, avšak žalobca túto ponuku nevyužil a navrhoval neprimerane nízku cenu. 4. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nemá možnosť zabezpečiť si prístup k svojej nehnuteľnosti všetkými motorovými vozidlami a pešo inak, než formou prechodu cez pozemok žalobkýň reg. „C“ č. XXX. Súd prvej inštancie tak zamietol žalobu ako nedôvodnú. Náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal žalovaným proti žalobcovi z dôvodu ich úspechu v spore. 5. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca. 6. Žalobca uviedol, že z hľadiska rozhodovania súdu je dôležité, na aký účel má stavba, ku ktorej je potrebné zabezpečiť prístup, slúžiť, resp. slúži. Právo cesty nemusí slúžiť výlučne pre vlastníka stavby. Právo cesty ako vecné bremeno charakteru in rem môže slúžiť všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo cesty. Právo cesty môže tiež slúžiť aj na príležitostné návštevy vlastníka stavby. Súd prvej inštancie podľa žalobcu pritom nebol viazaný jeho návrhom čo do miesta a rozsahu zriadenia vecného bremena. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že navrhuje nevhodný priebeh cesty cez pozemok (rozsah), mohol ju súd prvej inštancie zriadiť na inom mieste, resp. v inom rozsahu, ako bolo pôvodne navrhované. Nie je podstatné, či mieni v nehnuteľnosti trvalo bývať, resp. len sporadicky, pretože zriadenie vecného bremena podľa sa na to neviaže. Každý vlastník stavby by mal mať zabezpečený prístup k svojej stavbe. Nehnuteľnosť sporadicky navštevuje a stará sa o ňu. 7. Pôvodne sa domáhal zriadenia vecného bremena cez parcelu č. XXX za účelom zabezpečenia prístupu k rodinnému domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, nakoľko z tejto strany má jediný vstup do rodinného domu. Jedná sa o veľmi starý rodinný dom, postavený pôvodne ešte z nepálenej tehly a akékoľvek zásahy do vonkajšieho skeletu - statiky - by ho neodvrátiteľne zničili (rozpadol by sa), resp. staticky je absolútne vylúčený akýkoľvek zásah do vonkajšieho skeletu rodinného domu (vybudovanie nových otvorov), vybudovanie nového vchodu do rodinného domu zo strany od parcely č. XX. 8. Žalované, resp. aj súd prvej inštancie považoval zriadenie vecného bremena cez parcelu č. XXX za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaných. Priamo na pojednávaní navrhol alternatívne riešenie, a to zriadenie vecného bremena cez parcelu reg. ,,E,, č. XX tak, aby sa mohol dostať nielen k stavbe, ale aj do stavby, a tak mohol rodinný dom plne užívať na účel, na ktorý bol skolaudovaný, a to na bývanie, hoc aj príležitostné. Na parcele č. XX má umiestnené aj inžinierske siete k stavbe súp. č. XXX na parcele č. XXX/X a merače energii. Súd prvej inštancie uzavrel, že keď má zabezpečený prístup k rodinnému domu cez vlastný pozemok, parcelu č. XX, je dané zadosť, t.j. je naplnená litera zákona, a to bez ohľadu na to, ako sa reálne dostane aj do rodinného domu. Účelom predsa nie je len zabezpečenie prístupu k stavbe ako takej, ale aj do stavby za účelom jej užívania. V opačnom prípade by sa jednalo o príliš formálny výklad, priečiaci sa princípom logiky a zdravého rozumu. Na čo je vlastníkovi stavby prístup k stavbe, keď sa do nej nemôže aj reálne dostať a ju aj reálne užívať, a to viac, že sa jedná o veľmi starý rodinný dom, u ktorého sú absolútne vylúčené akékoľvek zásahy do statiky, uviedol žalobca. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu vec posudzovať komplexne a brať zreteľ na všetky okolnosti tohto prípadu. 9. Žalobca zdôraznil, že žalované nemajú o parcelu č. XX záujem, nakoľko po tom, ako boli oslovené o jej odpredaj, súhlasili s jej predajom, avšak za neprijateľnú cenu. Žalované požadujú za parcelu č. XX cenu ako za stavebný pozemok, hoci vzhľadom na tvar a umiestnenie nemožno nikdy považovať za stavebný pozemok, preto argument, že zriadením vecného bremena dôjde k „znehodnoteniu“ parcely č. XX neobstojí. Na druhej strane treba však brať zreteľ aj na charakter a funkčné využitie jeho rodinného domu, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako stavba na bývanie a je aj tak využívaná. Zákon výslovne nehovorí o tom, na aký účel má slúžiť stavba, ku ktorej sa má vo forme vecného bremena zabezpečiť prístup. Z tohto hľadiska môže ísť o stavbu, ktorá slúži na akýkoľvek účel. Z hľadiska aplikácie ustanovenia nezáleží preto na tom, na aký účel stavba slúži.

Avšak z hľadiska rozsahu práva cesty je dôležitá hospodárska potreba stavby, resp. spôsob, účel a rozsah jej užívania. Na tieto okolnosti mal podľa žalobcu prihliadať aj súd prvej inštancie. 10. Preto žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalované. Odvolanie žalobcu považovali za nedôvodné. Vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku podľa žalovaných neobstoja námietky žalobcu. Preto žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. 12. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny. 13. Podľa odvolacieho súdu sú v tomto prípade kľúčové nasledovné skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Žalobca má prístup k svojmu rodinnému domu z parcely č. XXX/X., ktorá susedí s obecnou cestou, parcelou č. XXXX/X. Z obecnej cesty má žalobca zabezpečený prístup motorovým vozidlom i pešo. Časť rodinného domu žalobcu je spadnutá a vyžaduje si rekonštrukciu. Vchod do rodinného domu má žalobca z pozemku žalovaných, z parcely č. XXX, na ktorej žiada žalobca zriadiť vecné bremeno. Zo svojej parcely č. XXX/X má žalobca prístup len do pivnice rodinného domu, z ktorej však nie je prístup do obytnej časti. 14. Odvolací súd sa za týchto skutkových okolností stotožňuje so súdom prvej inštancie, že ak žalobca má zabezpečený prístup k svojej stavbe, nemožno zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty. Tento záver je aplikáciou jasného zákonného textu, a to , podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 15. I v judikatúre súdov sa presadila téza, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok nemôže súd zriadiť, ak má žalobca prístup k stavbe zabezpečený, teda „ak môže k prístupu využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo že by sa obišiel bez stavebných úprav, nie je významná“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.2.2006, sp. zn. , plne použiteľný i na tunajšie právne pomery; pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.7.2005, sp. zn. ). Vychádza sa tak z toho, že nie je dôvodné zriadenie vecného bremena, ak má vlastník stavby prístup ku svojej nehnuteľnosti z iného vlastného pozemku, pričom zákon i príslušná judikatúra nepovažujú za dôvod na zriadenie vecného bremena to, že prístup k stavbe síce má vlastník stavby zabezpečený, ale nemá zabezpečený (vybudovaný) vstup zo svojho pozemku. 16. Je preto bez právneho významu, ak by vybudovanie vstupu do budovy z pozemku vo vlastníctve žalobcu bolo spojené so stavebnými úpravami. Navyše, podľa nesporného skutkového zistenia, časť rodinného domu žalobcu spadla, a vyžaduje si preto rekonštrukciu. Tento fakt nepoprel žalobca ani v odvolaní. Rekonštrukciou si tak môže žalobca zabezpečiť vstup do svojho rodinného domu z vlastného pozemku. V opačnom prípade by sa neadekvátne obmedzovalo vlastnícke právo vlastníkov priľahlých pozemkov, ak by si vlastník rodinného domu zriadil vstup z parcely, ktorá je vo vlastníctve inej osoby, pričom by bolo možné zradenie vstupu z vlastného pozemku. Preto i vyššie uvedená judikatúra zdôrazňuje, že podstatný je prístup vlastníka stavby ku svojej stavbe, a nie vstup do stavby (teda konštrukčné riešenie vstupu). 17. Netreba strácať zo zreteľa, že vecné bremeno je zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, pričom ten nemôže byť obmedzovaný konštrukčným riešením stavby (ergo vôľou vlastníka stavby, že si praje mať vstup z pozemku jeho vlastníka, hoci ho môže mať zriadený zo svojho priľahlého pozemku). Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je krajným riešením, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobca má prístup k svojej stavbe zabezpečený zo svojho pozemku, preto nie sú namieste odvolacie námietky žalobcu, podľa ktorých je dôvodné zriadenie vecného bremena cez pozemok žalovaných. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. Späťvzatie odvolania bolo doručené súdu po rozhodnutí o odvolaní, preto naň odvolací súd nemohol prihliadať. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko žalované boli v odvolacom konaní plne úspešné. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).