Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-189-2015.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/189/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu J. J..A..S..A.., XA S. D. H., A. A.-XXXX S.. Č.. T. XXXXXX, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, advokátom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému C. B., F.. XX.X.XXXX, B. XXX, XXX XX Č., Q.. Č.. U. T., Q. K.. X, XXX XX Ž. v konaní o zaplatenie 2 175,58 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čoho sa žalobca domáhal, čo tvorilo záväzný predmet sporu: Záväzný predmet sporu tvoril návrh žalobcu, aby mu žalovaný zaplatil sumu 2 175,58 € so zákonným úrokom z omeškania, ktorého výšku v rozsudočnom návrhu ani nevyčíslil, od 25.7.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania.
2. Aké skutočnosti žalobca tvrdil, aké prostriedky procesného útoku použil: Žalobca, právne zastúpený, podal dňa 29.6.2015 strohý návrh čl. 1 spisu. Uviedol, že 5.9.2013 uzavrel žalobca a žalovaný dohodu o urovnaní. Predmetom bol dlh odporcu na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Úverovú zmluvu uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding dňa 19.1.2009. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3 552 €. Dňa 7.3.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok. Boli postúpené pohľadávky vo výške 2 695,40 €. Výška bola sporná, a preto došlo k nahradeniu pôvodného záväzku dohodou o urovnaní zo dňa 5.9.2013, kedy namiesto sumy 2 695,40 € sa žalovaný v dohode o urovnaní zaviazal zaplatiť sumu 2 587,58 €. Dlh sa zaviazal zaplatiť aj so zmluvným úrokom 6 % ročne. Celkom sa tak zaviazal zaplatiť sumu 2 984,32 € formou 60 mesačných splátok, 1. - 59. splátka vo výške 50 € a 60. splátka vo výške 34,32 €. Po dátume splatnosti žalovaný nezaplatil nič, z toho dôvodu sa stal splatným celý dlh. Dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2 175,58 €.
3. Aké dôkazy žalobca doručil k žalobe a aký skutkový stav z dôkazov mal súd zistený: Súd mal zistené, že dohoda o urovnaní bola uzavretá dňa 14.8.2013, nachádza sa na čl. 2 spisu. Bola uzavretá podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bola uzavretá na základe pohľadávky zo zmluvy 7052066 právneho predchodcu žalobcu, ktorý poskytol žalovanému pôžičku 3 552 €. 7.3.2013 došlo k postúpeniu pohľadávok. Ku dňu uzavretia dohody dlh predstavuje 2 695,40 €, istina 2 208,70 €, úrok z omeškania 446,62 €, zmluvná pokuta, poplatky, inkasné náklady 40 €. Obsahuje urovnaný, nový záväzok o výške dlhu 2 587,58 € so 6 % úrokom z omeškania ročne. Celková suma je tak 2 984,32 € + splátky po 50 € mesačne počnúc dňom 26.8.2013. Na čl. 23 spisu žalobca uviedol, že celková platba žalovaného na
poskytnutú pôžičku bola 2 000 €. Zo zmluvy o poskytnutej pôžičke 7052066 čl. 24 súd mal preukázané, že žalovanému podľa tejto úverovej zmluvy, zmluvy o pôžičke mali byť poskytnuté súbežne pôžičky vo výške 350 € + 500 € + 700 € + 1 000 € + 1 400 € + 1 700 € + 2 000 € + 2 500 € + 3 400 € + 4 300 € + 5 000 € + 7 000 €, spolu 29 850 €. Tento údaj sa uvádza v údaji k požadovanej pôžičke na čl. 24 spisu. Na čl. 24 rub spisu je však uvedené, že schválená výška pôžičky je 2 000 €, pričom je uvedená celková suma pôžičky 3 552 €, splátka mesačná 74 €, počet splátok 48, konečná splatnosť 42. mesiac, priemerná RPMN 19,29. Nie je uvedené, z čoho pozostáva splátka 74 €, koľko v tejto splátky je istina, koľko sú úroky, úroky z omeškania, iné poplatky a kedy je splatnosť tej-ktorej splátky. Je rozpor medzi sumou 2 000 € schválenou pôžičkou a údajmi k požadovanej pôžičke vo výške 29 850 € a medzi žalobou, kde sa uvádza, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 552 €. Na pojednávaní dňa 23.3.2017 žalovaný uviedol, že žiadnu pôžičku od žalobcu v reálnej rovine neobdržal, nepodpísal zmluvu o pôžičke zo dňa 13.1.2009, nejde o jeho vlastnoručný podpis na pôžičke a nepodpísal ani dohodu o urovnaní, nejde o jeho vlastnoručný podpis na dohode o urovnaní zo dňa 14.8.2013. Nedoručil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013, ktorou by preukázal aktívnu legitimáciu k vymáhaniu predmetu sporu.
4. Ako sa vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil: Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz. Po nahliadnutí do úverovej zmluvy a dohody o urovnaní jednoznačne vyhlásil, že takú pôžičku od žalobcu neobdržal a neuzavrel zmluvu o pôžičke, ani zmluvu o urovnaní, nejde o jeho vlastnoručné podpisy na uvedených právnych úkonoch. Keďže žalobca ani jeho právny zástupca neboli prítomní na pojednávaní, nevzniesli procesný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na pravosť písma žalovaného na zmluve o pôžičke a na dohode o urovnaní a nezložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania, z toho dôvodu súd nemohol vychádzať zo záveru, že zmluva o pôžičke a dohoda o urovnaní sú podpísané vlastnoručným podpisom žalovaného a teda že ide o platné právne úkony, ktoré by žalovaného zaväzovali.
5. Právne posúdenie veci: Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že zmluva o pôžičke a dohoda o urovnaní sú platnými právnymi úkonmi, na základe ktorých je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť poskytnutý úver. Nepreukázal, že podpis na zmluve o pôžičke a dohode o urovnaní patrí žalovanému, nebol prítomný na pojednávaní, nevzniesol procesný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania a záväzok, že zloží preddavok na trovy znaleckého dokazovania na preukázanie pravosti písma žalovaného na zmluve o pôžičke a na dohode o urovnaní. Pri neexistencii platného právneho záväzku (zmluvy o pôžičke a dohody o urovnaní) neexistuje ani platný zmluvný záväzok žalovaného plniť na základe neplatných právnych úkonov. V danom prípade však tento dôvod nebol jediným dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol. Ďalším dôvodom bolo tvrdenie žalobcu, že aktívnu legitimáciu získal od právneho predchodcu Consumer Finance Holding na základe zmluvy o postúpení zo dňa 19.1.2009. Zmluvu o postúpení súdu nedoručil. Súd v nadväznosti na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nemohol preskúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ani to, čo bolo predmetom postúpenia, teda či predmetom postúpenia bola aj sporná pohľadávka tvoriaca predmet sporu. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej legitimácie k vymáhaniu predmetu sporu v tomto konaní. Ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka o tom, že postúpenie oznamuje dlžníkovi, je povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi. Súd však nie je dlžník a z toho dôvodu bol povinný žalobca, právne zastúpený, preukázať svoju aktívnu legitimáciu predložením dohody o postúpení. Svoju aktívnu legitimáciu na vymáhanie predmetu sporu nepreukázal. Súd zdôrazňuje, že predmetom postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka. Pri neexistujúcej pohľadávke nemôže byť platná ani dohoda o postúpení vzhľadom k tomu, že žalovaný tvrdí, že žiadnu pôžičku od žalobcu a jeho právneho predchodcu neprevzal a žiadnu zmluvu o pôžičke, žiadnu dohodu o urovnaní nepodpísal. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola tá skutočnosť, že tvrdenie žalobcu je v tej rovine, že k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o postúpení zo dňa 7.3.2013, pričom výška postúpenej pohľadávky bola 2 695,40 €. Na základe tvrdenej zmluvy o pôžičke zo dňa 13.1.2009, pokiaľ by bola platná, však mal povinnosť žalovaný splácať splátky vo výške 74 € mesačne a nebol povinný zaplatiť sumu 2 695,40 €. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding pred postúpením pohľadávky zosplatnil jednotlivé splátky. Nepreukázal, že výška zosplatnenej pohľadávky predstavovala sumu 2 695,40 € a že oznámenie o tom, že žalovaný nebude splácať v splátkach 74 € mesačne, ale je povinný zaplatiť celú sumu naraz a z akých konkrétnych dôvodov, pre aké konkrétne porušenie zmluvy, bolo žalovanému doručené do vlastných rúk. Teda nepredložil oznámenie Consumer Finance Holding o zosplatnení úveru a doručenku o tom, že takéto oznámenie o zosplatnení sa dostalo
do fyzickej dispozície žalovaného. Keď teda ku dňu postúpenia 7.3.2013 nie je preukázané zosplatnenie dlhu, potom predmetom postúpenia nemohla byť zosplatnená suma 2 695,40 €, ale len jednotlivé splátky, ktoré boli splatné ku dňu postúpenia, teda ku dňu 7.3.2013. Žalobca J. nepredložil licenciu o tom, že má povolenie poskytovať pôžičky ako nebankový subjekt. Z toho plynie záver, že žalobca v prípade platnej zmluvy o pôžičke, platnej dohody o urovnaní a platného postúpenia by mal právo len na výšku postúpenej pohľadávky (splatné splátky). Nemá právo v zmluvnom vzťahu sa naďalej správať ako nebankový subjekt, teda nevstúpil namiesto svojho právneho predchodcu do práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí pôžičky. Má právo len na výšku platne postúpenej pohľadávky so zákonným úrokom, ktorý nemôže ďalej navyšovať o úrok ako odmenu, zmluvné pokuty a ostatné súvisiace nároky vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o pôžičke. Postúpením pohľadávky, pokiaľ by bolo platné, sa nestal právnym nástupcom Consumer Finance Holding v zmluve o poskytnutí pôžičky. Nie je zrejmé, aká bola výška reálne odovzdanej pôžičky, keď v žalobe sa uvádza 3 552 €, v zmluve o pôžičke na čl. 24 súčet údajov k požadovanej pôžičke predstavuje 29 850 €, avšak v kolónke čl. 24 rub spisu sa uvádza len výška poskytnutej pôžičky 2 000 €. Žalobca bol povinný preukázať aj reálne odovzdanie požičanej sumy ako podstatnej náležitosti zmluvy o pôžičke. Samotná dohoda o urovnaní nemôže byť platným právnym úkonom (okrem neexistencie pravého podpisu žalovaného), ak obsahuje neexistujúcu pohľadávku. Teda platná dohoda o urovnaní môže byť platná len vtedy, ak obsahuje alebo bola uzavretá na existujúce nároky, ktoré nie sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Len na záver uvádza, že v rozsudočnom návrhu žalobca sa ani neunúval uviesť výšku zákonného úroku z omeškania, ktorý požaduje, na základe akej skutočnosti požaduje tú-ktorú výšku zákonného úroku z omeškania a prečo ju požaduje od 25.7.2014 do zaplatenia. Žalobca nemal právo zosplatniť pohľadávku namiesto pôvodného veriteľa, pretože nevstúpil ako zmluvná strana veriteľ do právneho vzťahu, jeho práva pozícia bola pozícia majiteľa postúpenej pohľadávky so zákonným úrokom z omeškania. Na žalobcu sa nevzťahovali ustanovenia zmluvy o pôžičke a teda nemal ani právo zosplatniť pohľadávku.
6. Trovy konania: Úspešnou stranou konania je žalovaný, patrila by mu náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Trovy konania nežiadal, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.