Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/153/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: ELBEVA, a. s., Dunajská Streda, Letištná 61/319, IČO 36 252 204, zastúpeného JUDr. Tiborom Horváthom, advokátom, Bratislava, Havelkova 2, proti žalovanej: X.. X. C., R.. XX.XX.XXXX, A. I., S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o zaplatenie 14.420,80 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.580,80 eur s 9% úrokom z omeškania od 23.02.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%.

Žalobca je povinný zaplatiť tunajšiemu súdu na trovách štátu 347,64 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť tunajšiemu súdu na trovách štátu 163,60 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Žalobou zo dňa 24.06.2011 sa žalobca domáhal doplatenia ceny za dielo vo výške 14.420,80 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania a náhrady trov konania). Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ zmluvou o dielo zo dňa 03.05.2010 realizoval výstavbu rodinného domu žalovanej. Dohodnutá cena diela bola stanovená na 48.000 eur bez DPH. Dielo bolo zhotovené žalobcom a poddodávateľom a odovzdané žalovanej dňa 06.12.2011 (správne 2010), kedy bol podaný návrh na kolaudáciu stavby. Stavba bola skolaudovaná dňa 31.01.2011, podľa kolaudačného rozhodnutia neboli pri miestnom šetrení v prevedení stavby zistené žiadne nedostatky. Cenu diela žalobca fakturoval faktúrou č. 201553 na 15.113 eur, z ktorej žalovaná uhradila sumu 15.000 eur a faktúrou č. 211115 na sumu 23.020 eur, z ktorej žalovaná časť neuhradila a dlhuje tak žalobcovi sumu celkom 14.420 eur. Žalovaná konečnú faktúru reklamovala listom zo dňa 24.02.2011, zároveň reklamovala aj zhotovené dielo, na čo reagoval žalobca listami zo dňa 02.03.2011 s tým, že išlo o účelovú reklamáciu s cieľom vyhnúť sa zaplateniu faktúry. Požiadavky žalovanej sú nedôvodné a nevyplývajú zo zmluvy o dielo. Žalovaná zhotovené dielo prevzala v lehote podľa čl. III zmluvy o dielo a od toho dňa zhotovené dielo užíva, zápis o odovzdaní a prevzatí diela nepodpísala napriek výzve žalobcu. (2) Žalovaná na uplatnený nárok reagovala písomným vyjadrením z 06.12.2011 z (číslo listu 46 v spise), ktorým si uplatnila kompenzačnú námietku o zľavu z ceny diela za vady diela spôsobené pri jeho realizácii. Uviedla, že jej dlh na dohodnutej cene diela uplatnený žalobou nie je dostatočne

skutkovo podložený a zdôvodnený. Žalobca nepreukázal požadovanú výšku plnenia, cenová ponuka neexistovala, ani neexistuje a nikdy nebola prílohou zmluvy o dielo, jej prílohou je len projektová dokumentácia, cena diela bola podľa článku VI. zmluvy určená dohodou a v zmysle technického obsahu dodávky na sumu 48.000 eur bez DPH. Z dohodnutej ceny zaplatila sumy 5.000 eur, 15.000 eur, 2.211 eur, 3.600 eur a 12.605 eur, spolu 38.646 eur (správne 38.416 eur), ktoré platby potvrdil aj žalobca. Podľa konečného vyúčtovania stavby by mal nedoplatok predstavovať 10.584 eur bez DPH. So žalobcom nikdy neuzavrela zmluvu k vyhotoveniu projektovej dokumentácie, dohodli sa na tom, že cena diela 48.000 eur bez DPH je cena konečná a zahŕňa aj cenu za projektovú dokumentáciu, ktorú žalobca vyhotovil a dodal ako súčasť diela. Dielo nebolo riadne odovzdané, do rodinného domu sa nasťahovala na základe ústneho oznámenia žalobcu, že dielo je vyhotovené a užívaniaschopné, dňa 28.12.2010. Návrh na kolaudáciu nepodávala, urobil tak žalobca. Celé kolaudačné konanie prebehlo formálne, zástupkyňa stavebného úradu spísala záznam, ktorý podpísali s vysvetlením, že pokiaľ v rodinnom dome býva, je už určite užívaniaschopný. Avšak už do času kolaudačného konania so žalobcom ústne a elektronicky komunikovala, postupne a stále viac zisťovala vážne vady diela, ktoré hneď signalizovala žalobcovi. Žalobca nepochybne vady a nedorobky priznal a potvrdil v súpise vád a nedorobkov. Ani jednu vadu žalobca však neodstránil. Žalovaná trvá na reklamovaných vadách a tvrdenia žalobcu, ktorými sa chce z vád vyviniť, nie sú pravdivé. K streche - k zmene projektovej dokumentácie došlo až po uzavretí zmluvy o dielo, so zmenou nikdy nesúhlasila, chýba parozábranná fólia, následkom čoho je v dome vysoká vlhkosť, pleseň a rosia sa okná; ku krytine - podľa vzorkovníka vybrala hnedú farbu, o čom existuje doklad, na dome však boli použité antracitové (škridle), s čím nesúhlasila a ihneď reklamovala. Žalobca škridle premaľoval, farba však nedrží a opadáva. Vzhľadom k tomu, že žalobca vady diela neodstránil, objednala opravy vád na dome u O. Z., ktorý jej na objednávku predložil cenovú ponuku na 13.606,76 eur. Niektoré opravy už vykonal. Navrhla započítať výšku náhrady škody z titulu vád diela, ktoré žalobca neodstránil, resp. z titulu zľavy z ceny diela oproti nároku žalobcu, bez bližšej špecifikácie. (3) Replikou zo dňa 04.05.2012 (č. l. 106) žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej s tým, že cenová ponuka bola vypracovaná v niekoľkých verziách, kým sa strany dohodli na konečnej podobe stavby a konečnej cene diela s investorom a s poddodávateľmi. Pôvodná cenová ponuka bola dohodnutá na 59.881,741 eur, neskôr sa cena diela dohodla na 48.000 eur bez DPH. Pôvodná cenová ponuka bola odovzdaná ŠFRB so žiadosťou o finančnú podporu. Žalovaná podľa svojho tvrdenia zaplatila za dielo spolu 38.416 euro bez DPH, nezaplatila 9.584 eur za dokončovacie práce a 1.000 eur za projektovú dokumentáciu, vybavenie stavebného povolenia a zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia, teda spolu 10.584 eur bez DPH, čo predstavuje s DPH sumu 12.700,80 eur. K tejto sume je potrebné pripočítať 20% DPH na zálohe na stavbu (5.000 euro + 3.600 eur), z čoho DPH predstavuje 1.720 eur. Žalovaná žalobcovi nedodala projektovú dokumentáciu, strany sa dohodli, že ju zabezpečí žalobca za 1.000 eur bez DPH. Žalovaná svoju predstavu o rodinnom dome načrtla a predložila žalobcovi, ktorý požiadal o vypracovanie projektovej dokumentácie tretie osoby. Žalobca sumu 1.000 eur za projektovú dokumentáciu zaplatil. Odovzdanie a prevzatie stavby nastalo pred tým, než sa do rodinného domu žalovaná nasťahovala, v decembri 2011 (správne 2010). Stavba bola podľa zmluvy dokončená, boli vykonané skúšky potrebné ku kolaudácii - tlakové skúšky, skúšky tesnosti, revízia elektro- a bleskozvodu, komínového telesa aj plynoinštalácie. Odstránenie drobných chýb a nedostatkov žalobca nevykonal z dôvodu odmietnutia súčinnosti žalovanej, odmietla podpísať zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, v ktorom boli uvedené drobné chyby a nedostatky, ktoré mal žalobca záujem riešiť. Žalovaná sa dohodla s dodávateľom z Maďarskej republiky na čiastočnej dodávke stavby, čo odôvodnila tým, že tento dodávateľ žalovanej ponúkol vykonať práce a dodať materiály bez zaplatenia DPH. Podľa informácií žalobcu žalovaná si u tohto dodávateľa objednala oceľovú konštrukciu s vonkajším obložením OSB doskami, strešnú mrežovú konštrukciu, škridle na celú strechu, parozábranu, odkvapové ríny vodorovné a zvislé, všetko s montážou, za tieto práce žalovaná zaplatila priamo maďarskému dodávateľovi, spolu 17.211 eur. Žalobca tieto práce žalovanej neúčtoval a preto za dodávku tejto časti stavby vznikla samostatná zodpovednosť medzi maďarským dodávateľom a žalovanou. Žalobca má za to, že práce obsiahnuté v cenovej ponuke O. Z. sú nadbytočné, nakoľko pre kolaudačné konanie bolo potrebné vypracovať tepelno-technické meranie, podľa ktorého je príslušná norma zachovaná, inak by stavba nedostala povolenie k užívaniu. Žalobca zálohy zaplatené žalovanou použil na zhotovenie základov a vnútorné inštalácie. Žalobca vykonal žalovanej aj iné práce, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo, ale vykonali sa pre prípravu na kolaudačné konanie a ďalšie práce podľa požiadavky žalovanej v celkovej výške 4.835 eur bez DPH, ktoré doposiaľ žalovanej nevyúčtoval. (4) Po vykonanom dokazovaní tunajší súd (prvej inštancie) vo veci samej rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 12C/153/2011-435 dňa 25.06.2014, ktorým zaviazal žalovanú k zaplateniu žalobcovi nedoplatku na cene za dielo 6.455,20 eur po započítaní 10% priznanej zľavy z diela z nároku žalobcu

(cena za dielo bola určená znalcom na 45.816 eur), odpočítaní nepriznaného nároku za projektovú dokumentáciu 1.200 eur a po znížení nároku žalobcu o rozdiel vyplývajúci medzi hodnotou diela určenou znalcom a cenovou ponukou žalobcu 2.184 eur. Na odvolanie oboch strán odvolací (druhoinštančný) súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť dôvodov. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie musí ustáliť, či došlo k prevzatiu diela, ustáliť charakter vytknutých vád žalovanou (či išlo o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné) a následne vychádzať zo skutočností, aké nároky zo zodpovednosti za vady si žalovaná uplatnila (či išlo o včasné a riadne uplatnenie a následne aké nároky priznáva zákon). Poukázal na to, že podľa súdnej praxe sa primeranosť výšky zľavy posudzuje najmä povahe vady, všetkým dôsledkom jej výskytu a cene poskytnutej služby. Poukázal tiež na to, že podľa aplikačnej praxe pokiaľ zhotoviteľ neodstránil vadu bez zbytočného odkladu, v takom prípade sa vada stáva subjektívne neodstrániteľnou, v ktorom dôsledku objednávateľovi vzniká právo na zrušenie zmluvy alebo právo na primeranú zľavu z veci (rozhodnutie NS ČR vo veci sp. zn. 33Cdo 1508/2008). Žalobca vo svojom odvolaní (č. l. 455) navrhol zaviazať žalovanú k zaplateniu 13.730,22 eur s 9% úrokom z omeškania od 23.02.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania. (5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka - stavebného dozora, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi na základe, ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci: (6) Zmluvou o dielo zo dňa 03.05.2010 (č. l. 3) sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal žalovanej ako objednávateľovi zrealizovať (vystavať) obytný dom podľa vlastného návrhu aplikáciou stavebnej technológie s oceľovou konštrukciou podľa projektovej dokumentácie a cenovej ponuky, ktoré sú v prílohe a sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Termín ukončenia plnenia bol dohodnutý na 15.12.2010. Objednávateľ sa zaviazal zrealizovať dielo v spolupráci so spoločnosťou Pitkó Cocoon Hungary Kft. (s. r. o.). Žalovaná sa zaviazala odovzdať stavebné miesto k dispozícii žalobcovi od 24.05.2010. Záručná doba bola určená na 36 mesiacov od podpisu odovzdávacieho protokolu. Podľa zmluvy bola žalovaná oprávnená kontrolovať výkon prác a pripomienky predkladať písomne, prípadne žiadať o ich zápis do stavebného denníka. Bola povinná potvrdiť čiastkové práce a na potvrdení uviesť svoje pripomienky, reklamácie a nedostatky. Cena diela bola určená bez DPH s poukazom na dohodu zmluvných strán a jej špecifikáciu, tvoriacu prílohu č. 2 zmluvy. Podľa čl. IX bodu 1 zmluvy otázky neupravené zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prípadne ďalšími právnymi predpismi. Prílohy k zmluve tvorili cenová ponuka odsúhlasená zmluvnými stranami a technický obsah. (7) V zmysle technického obsahu dodávky (č. l. 8) predmetom realizácie stavby boli: základy, nosná konštrukcia - zvislá aj vodorovná, priečky, úprava povrchov, izolácie - tepelná a zvuková, hydroizolácia, krytina - zo strešných pálených škridiel Mediteran s farbou podľa požiadavky objednávateľa, výplne otvorov - okná a vchodové dvere, interiérové dvere, podlahy a steny - kúpeľňa, komora, predsieň a zádverie, kuchyňa, WC, terasa a ostatné miestnosti, klampiarske výrobky - žľaby, zvislé zvody a oplechovanie strechy, inštalácie - elektroinštalácia a kúrenie. Uvedená cena predstavuje 48.000 eur bez DPH. (8) Faktúrou č. 201553 (č. l. 10) zo dňa 15.11.2010 so splatnosťou k 22.11.2010 žalobca žalovanej vyúčtoval za prevedené práce na rodinnom dome podľa rozpisu 15.113 eur vrátane DPH. Z rozpisu prevedených prác pripojenému k faktúre (č. l. 11) vyplýva, že išlo o dodávku a montáž deliacich stien zo sadrokartónu, dodávku a montáž laminátovej podlahy, keramickej podlahy a kachličiek, vnútornú maľbu stien, dodávku a montáž rozvodov vody a kanalizácie, zariaďovacích predmetov vody a sanity, ústredného kúrenia a elektroinštalácie, ďalej z rozpisu vyplýva aj množstvo použitého materiálu. K predmetnej faktúre žalovaná v konaní predložila súpis vykonaných prác a dodávok ako prílohu k faktúre (č. l. 51), tento súpis je opatrený pečiatkou stavebného dozora - svedka X.. D. J. a Mestského úradu Dunajská Streda. V súpise sú podrobnejšie rozpísané práce a materiály a ceny, ktoré vyplývajú z rozpisu prevedených prác. (9) Faktúrou č. 211115 (č. l. 12) zo dňa 15.02.2011 so splatnosťou k 22.02.2011 žalobca vyúčtoval žalovanej prevedené práce v sume 23.020,80 eur, z ktorej sumy na faktúre odpočítal zálohy 5.000 eur a 3.600 eur. Z pripojeného konečného vyúčtovania (č. l. 13) vyplýva, že z dohodnutej ceny 48.000 eur boli zaplatené základy zálohou 5.000 eur, konštrukcia dodaná od subdodávateľa 15.000 eur, okná dodané subdodávateľom 2.211 eur, vnútorné inštalačné práce zálohou 3.600 eur a následne zo ŠFRB 12.605 eur, neuhradené ostali dokončovacie práce 9.584 eur a projektová dokumentácia 1.000 eur, pričom k neuhradeným položkám uviedol žalobca aj základy a vnútorné inštalačné práce na zálohe, ktoré inak označil za zaplatené. Listom zo dňa 24.02.2011 (č. l. 14) žalovaná oznámila žalobcovi, že pri kontrole faktúry č. 211115 zistila nedostatky a nepresnosti. Poukázala na to, že suma je vyššia o 1.000 eur,

chýba rozpis vykonaných prác, uvádzané sumy sú nepresné, pričom sumu 3.600 eur uhradila priamo subdodávateľovi, dodávateľovi uhradila zo ŠFRB sumu 15.000 eur. Nie sú odčítané sumy za kuchynskú linku 800 eur a plynový sporák s elektrickou rúrou 1.178 eur. Uviedla, že v dohodnutej cene je aj realizácia chodníka okolo domu. (10) Ďalším listom zo dňa 24.02.2011 (č. l. 15) označeným ako „Reklamácia stavby rodinného domu“ žalovaná žalobcovi oznámila nesúlad medzi zmluvou a vykonanými prácami, ktoré neboli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou rodinného domu a podľa požiadaviek objednávateľa. Reklamovala nekvalitný materiál a nekvalitne vykonané práce s poukazom na prílohu - „Protokol o chybách“ s tým, že protokol o prevzatí diela je možné podpísať až po odstránení chýb a nedostatkov, až následne sa v liste žalovaná zaviazala uhradiť neuhradenú čiastku. Uviedla tiež, že pokiaľ objednávateľ nedokáže chyby a nedostatky odstrániť do 30 dní, tieto dá odstrániť tretej osobe a dohodnutá cena bude znížená o hodnotu prác. Pri neodstrániteľných chybách a nedostatkoch navrhla znížiť dohodnutú cenu o 20%. Podľa Protokolu o chybách vystaveného dňa 24.02.2011 (č. l. 16) žalovaná označila vady a nedostatky pri realizácii rodinného domu nasledovne: 1/ štruktúra a izolácia strechy nie je vyhotovená podľa projektovej dokumentácie, bola pozmenená bez jej súhlasu a vedomia, chýba drevený záklop podkrovia a latovanie pod škridlou, pričom izolácia strechy je nedostačujúca a teplo z interiéru uniká cez povalu, navyše povalu nie je možné používať ako skladový priestor; 2/ krytina je vyhotovená zo škridiel čiernej farby, pričom požadovala farbu hnedú. Subdodávateľ škridle nekvalitne pretrel na hnedú; 3/ vonkajšie steny sú špinavé od blata a betónu, nakoľko po natretí rodinného domu neboli dlhé mesiace namontované odkvapové rúry; 4/ okná sú nekvalitné, rosia sa na skle aj na rámoch, niekedy tečie z nich kondenzovaná vlhkosť na parapetu a na steny; 5/ strop je v kúpeľni okolo rúry kotla a vo WC okolo ventilátora mokrý; 6/ kotol podľa projektu mal byť umiestnený vo WC; 7/ omietka domu je na terase zničená na viacerých miestach; 8/ kachličky nie sú pri vchode a na terase vyškárované; 9/ základ domu sa zvlhčuje; 10/ nie je dokončené odvodňovanie; 11/ pri realizácii základu domu bola zemina z pozemku odnášaná bez jej vedomia, 12/ chodník okolo domu je vyhotovený nekvalitne, rozpadáva sa a klesá, namiesto zámkovej dlažby bol vybetónovaný. K namietaným vadám a nedostatkom diela žalovaná predložila súdu fotodokumentáciu bez uvedenia dátumu vyhotovenia (č. l. 114 až 134). (11) Žalobca na reklamáciu vyfakturovanej sumy reagoval listom zo dňa 02.03.2011 (č. l. 18) s tým, že dohodnutú cenu znížil o sumu 17.211 eur (zaplatenú priamo subdodávateľovi) a zvýšil o 1.000 eur za zabezpečenie projektovej dokumentácie a vyjadrení k stavebnému povoleniu a zabezpečeniu kolaudácie rodinného domu. Sporných 3.600 eur, podľa tvrdenia žalovanej uhradených subdodávateľovi, treba vydokladovať a následne žalobca vystaví dobropis, dotácia zo ŠFRB bola vyčerpaná a prefakturovaná faktúrou č. 201553, kuchynská linka a elektrické spotrebiče neboli predmetom zmluvy, boli zabezpečené mimo zmluvy a preto uhradené nad rámec zmluvnej ceny, predmetom zmluvy nebola ani realizácia chodníka, garážové základy a pripojenie domu na inžinierske siete, preto nie sú zahrnuté v dohodnutej cene. (12) Ďalším listom zo dňa 02.03.2011 (č. l. 20) žalobca reagoval na reklamáciu stavby s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, ani s návrhom znížiť dohodnutú cenu o 20%. Poukázal na to, že práve žalovaná vyžadovala možnosti zníženia realizačnej ceny, na čo bola upozornená, že zmeny sa budú týkať len zmeny strešnej konštrukcie z klasickej na priehradovú, čo nebude mať negatívny vplyv na kvalitu stavby, ale povalový priestor nebude využívateľný ako uskladňovací, čím došlo k finančnej úspore približne 3.000 eur. Z toho dôvodu bola aj realizačná cena stanovená na 48.000 eur. Latovanie pod škridlami je realizované, bez neho by škridle popadali. Tepelná a zvuková izolácia je zabezpečená 20 centimetrovou vrstvou minerálnej vlny, čo zabraňuje v dostatočnej miere únik tepla z interiéru, k tomu boli vykonané aj tepelno-technické merania infrakamerou. Podľa tvrdenia subdodávateľa krytinu antracitovej farby vybral zákazník a na hnedú pretrel škridle so súhlasom žalovanej. Poukázal na to, že ako dodávateľ stavby nesúhlasil s úmyslom subdodávateľa pretrieť ríny a rúry na odvádzanie dažďovej vody zo strechy, nakoľko by tým postupom nebola dodržaná požadovaná a zmluvná kvalita, trval na výmene za nové v požadovanej kvalite z pozinkovaného materiálu s lakoplastovaným povrchom, čo subdodávateľ doposiaľ neurobil, ale priamo objednávateľom mu boli tieto práce zaplatené, preto ich dodávateľ namontoval na vlastné náklady. Okná dodané na stavbu sú štandardnej kvality, rosenie okien je zapríčinené práve dobrým zabezpečením tepelnej izolácie, čím je však zabránená prirodzená výmena vzduchu v obytnom priestore, kde je vysoká relatívna vlhkosť. Uviedol, aby práce, vykonané subdodávateľom a subdodávateľovi priamo žalovanou zaplatené, reklamovala u subdodávateľa, nakoľko žalobca nepreberá záruku za tieto práce. K mokrému stropu poukázal opäť na vyjadrenie ako pri rosení okien, odporučil žalovanej dodržiavať vetrací režim s tým, že tento nedostatok bude čiastočne riešiť tepelnou izoláciou komínového vývodu v marci až v apríli 2011. K umiestneniu kotla poukázal na zmenu projektu po úprave strešnej konštrukcie z klasickej

na ekonomickú a spoločné rozhodnutie investora a dodávateľa stavby. Potvrdil zavinenie poškodenia omietky na terase domu s tým, že poškodené časti budú opravené v marci až apríli 2011, rovnako aj dokončené škárovanie kachličiek. Uviedol, že základy domu sú tepelne izolované, nemali by nasiaknuť vodou, stav izolácie bude zisťovaný. K odvádzaniu dažďovej vody uviedol, že pri ukladaní zámkovej dlažby budú do dlažby umiestnené aj žľaby. Chodník bol vybudovaný na základe ústnej dohody medzi dodávateľom a investorom, betónové základy sú v poriadku a zámková dlažba bude položená na jar. (13) Listom zo dňa 11.04.2011 (č. l. 64) žalovaná oznámila žalobcovi, že nakoľko neodpovedal na reklamáciu stavby a neodstránil chyby a nedostatky v uvedenom termíne, práce nechá vykonať tretej osobe a dohodnutá cena na základe zmluvy o dielo bude znížená o hodnotu prác. (14) Listom zo dňa 15.04.2011 (č. l. 65) žalovaná opätovne reklamovala faktúru č. 211115 s tým, že čiastku 3.600 eur uhradila subdodávateľovi a príjmový pokladničný doklad sa nachádza u konateľa žalujúcej spoločnosti. Zároveň žiadala o prevod čiastky 6.655 eur na úhradu časti faktúry č. 211115 z dôvodu duplicitnej úhrady z inej zmluvy. (15) Ďalším listom zo dňa 15.04.2011 (č. l. 66) žalovaná opätovne reklamovala stavbu rodinného domu s poukazom na to, že odpoveď žalobcu na reklamáciu jej bola doručená po termíne vypršania reklamačnej doby a napriek termínu uvedenému žalobcom marec až apríl doposiaľ žiadna vada odstránená nebola. Poukázala na to, že konštrukcia strechy bola zmenená bez jej súhlasu, zmeny nie sú nikde dokumentované, od začiatku trvala na uskladňovacom priestore na povale. Konštrukcia je veľmi nekvalitná, spôsobuje vŕzganie a praskanie domu, izolácia je nedostačujúca, nekvalitná a chýba záklop podkrovia. Na základe uvedeného je kvalita a hodnota domu znížená a žiada o výmenu strechy alebo zníženie ceny diela o 20%. Ďalej poukázala na špinavé vonkajšie steny, nezodpovedajúcu kvalitu okien, nekvalitnú tepelnú izoláciu, premiestnenie kotla, mokrý strop okolo vývodu komína a ventilátora, celkové položenie domu o 20 centimetrov nižšie od okolitých parciel a domov, nevyhotovenie chodníka podľa jej požiadavky. Vyzvala žalobcu na odstránenie poškodenej omietky, vyškárovanie kachličiek a zistenie stavu izolácie do konca apríla a predloženie certifikátov a revízií o zabudovaných materiáloch. (16) Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (č. l. 24) boli práce na diele začaté 05.05.2010 a ukončené 15.12.2010, preberacie konanie bolo určené na 20.12.2010 s tým, že súpis zistených vád a nedostatkov vrátane navrhovaného termínu na ich odstránenie tvorí samostatnú prílohu k protokolu (č. l. 25). Zo strany žalovanej zápis podpísaný nie je. Zo súpisu vád a nedorobkov spísaných žalobcom vyplýva: 1/ zašpinené a zablatené vonkajšie steny, 2/ škvrny a drobné nečistoty na oknách, 3/ nedokončenie chodníka, 4/ poškodená povrchová úprava zadnej vonkajšej steny, 5/ nevyškárované kachličky na prednej a zadnej terase, 6/ nezakrytý montážny otvor na telese komína, 7/ škvrny po zatečení vody na strope v kúpeľni a vo WC s tým, že položky označené pod č. 1, 2, 5 budú odstránené subdodávateľom a položky uvedené pod č. 3, 4, 6 a čiastočne 7 odstráni žalobca. (17) Návrh na kolaudáciu stavby „výstavba jednopodlažného rodinného domu“ (č. l. 30) bol podpísaný žalovanou a podaný dňa 06.12.2010 stavebnému úradu - Mestský úrad Dunajská Streda. Podľa záznamu o kolaudačnom konaní (č. l. 31) prehliadka miesta bola vykonaná v prítomnosti žalovanej a zástupkyne stavebného úradu X.. S. R. dňa 27.01.2011 s označenými drobnými nedorobkami: chýbajúce oplotenie a s poznámkou „stavba sa realizovala podľa predloženej projektovej dokumentácie“. Kolaudačné rozhodnutie bolo stavebným úradom vydané dňa 31.01.2011 (č. l. 32), ktorým bolo povolené užívanie stavby. V rozhodnutí sa uvádza, že pri miestnom šetrení neboli v prevedení stavby zistené žiadne nedostatky. (18) Podľa Správy o prvej odbornej prehliadke a odbornej skúške vystavenej po prehliadke vykonanej dňa 03.12.2010 (č. l. 78) „predmetná elektrická inštalácia vyhovuje normám a predpisom a je schopná bezpečnej prevádzky.“ Dátum budúcej prehliadky bol určený s poukazom na predpísané normy a vyhlášku ministerstva do 02.11.2015. Žalovaná listom zo dňa 09.11.2011 (č. l. 77) požiadala X.. S. C. o vykonanie obhliadky vyhotovenia elektroinštalácie a bleskozvodov nového rodinného domu Z jeho správy zo dňa 14.11.2011 (č. l. 79) vyplýva, že bleskozvod vyhotovený dvomi zvodmi nie je postačujúci, nespĺňa požiadavky dostatočnej ochrany pred zásahom bleskom, komín krbu prevyšujúci hrebeň strechy nie je chránený pred zásahom bleskom, antény nie sú vhodne chránené pred zásahom bleskom. Spôsob uloženia elektrických rozvodov v dutinách stien nie je v súlade s technickými normami, vyhotovenie stavby umožňuje výskyt hlodavcov a je tu nebezpečenstvo poškodenia izolácie káblov hlodavcami. V kúpeľni je umývadlo umiestnené so svetelným vývodom pre osvetlenie zrkadla, čo nie je možné dodržať, nakoľko na tento účel používané a na trhu dostupné svietidlá nespĺňajú túto požiadavku. Nie je vyhotovené hlavné ani doplnkové pospájanie v kúpeľni, nie sú splnené požiadavky normy. Odstránenie nedostatkov vyžaduje čiastočné rozbúranie vonkajšej omietky, vonkajšej tepelnej izolácie, základov, zriadenie dvoch zvodov s uzemnením a ich spojenie so základovým zemničom, demontáž sadrokartónu a inštalácie v priečkach a znovuinštalovanie. V domovom rozvádzači nie je zvodič

prepätia požadovaný normou. Nebol vypracovaný projekt skutočného vyhotovenia obsahujúci zmeny voči pôvodnému projektu. Revízna správa mylne uvádza, že stavebná konštrukcia domu je nehorľavá. Správu následne doplnil vyjadrením k súpisu prác a dodávok - v prílohe k faktúre č. 201553 (č. l. 150) zistil na základe zamerania skutočného stavu laserovým meračom (v zmysle písomného záznamu zo dňa 04.09.2012) nesprávne účtované množstvá materiálu - sadrokartónové dosky, parozábrany, laminátových podláh, kachličiek, ventilátorov a káblov. (19) Listom zo dňa 25.05.2011 (č. l. 89) si žalovaná objednala stavebné práce na odstránení nedostatkov nového rodinného domu. K tomu jej O. Z. dňa 12.07.2011 predložil cenovú ponuku na dodávkach na montážach v sume celkom 13.606,76 eur bez DPH (č. l. 91) s rozpisom prác. Podľa výpisu zo živnostenského registra (č. l. 103) O. Z. podniká od januára 2004, okrem iného v oblasti uskutočňovania stavieb a ich zmien, výkonu činnosti stavbyvedúceho, stavebného dozoru. (20) Žalobca konateľom K. E. vo svojej výpovedi dňa 28.05.2012 (č. l. 112) uviedol, že predmetom zmluvy o dielo uzavretej so žalovanou bola kompletná dodávka rodinného domu v zmysle prílohy označenej ako technický obsah dodávky. Projektová dokumentácia bola v čase podpísania zmluvy o dielo už vyhotovená a schválená stavebným úradom, žalobca ju dal vyhotoviť na vlastné trovy, nakoľko chcel vyjsť v ústrety klientovi, preto projektovú dokumentáciu zabezpečil bez výslovnej dohody so žalovanou. Náklady na zabezpečenie projektovej dokumentácie nie sú súčasťou ceny za zhotovenie diela. O realizácii stavby bol vedený stavebný denník. Podľa stavebného denníka bola stavba zahájená 26.04.2010 zemnými prácami, dielo bolo dokončené 21.12.2010, čo vyplýva takisto zo stavebného denníka, odovzdaním kľúčov investorovi. Popri technickom obsahu dodávky realizoval žalobca na základe ústnej objednávky aj základy pre garáž, základy pre chodník a pripojenia na inžinierske siete, práce sú evidované v stavebnom denníku, žalovaná s ich realizáciou súhlasila. Hlavným subdodávateľom žalobcu bola firma Pitkó Cocoon z Maďarska, ktorá vedela zabezpečiť lacnejšie práce a technológiu na výstavbu rodinného domu. Na realizácii diela sa podieľali aj ďalší subdodávatelia. Podľa žalobcu nebol medzi ním a firmou Pitkó zmluvný vzťah, bol to spolurealizátor stavby, vyplatila ho priamo žalovaná. K protokolu o chybách (č. l. 16) uviedol, že vady uvedené pod položkou 1/ až 4/ sa odstrániť nedajú, vada pod položkou 5/ bola odstránená, v zmysle položky 6/ kotol je umiestnený tam, kde podľa projektu mal byť, položka 7/ je odstrániteľná, položka 8/ mala byť odstránená, položku 9/ spochybnil, položka 10/ - vada súvisí s chodníkom, ktorý nebol dokončený, boli vyhotovené len jeho základy, k položke 11/ bola odvezená len časť zeminy, ktorá bola znehodnotená stavebnou suťou, k položke 12/ sa vyjadriť nevedel. Vady uvedené pod položkami 1/ až 4/ sa týkajú práve dodávky firmou Pitkó. K listu žalovanej zo dňa 25.05.2011 (č. l. 89) žalobca vypovedal, že tepelnú izoláciu, strešnú krytinu, opravu a farbu vonkajšej fasády dodávala firma Pitkó, ktorá má odstrániť aj rosenie okien. Farby a komponenty na dom si vyberala žalovaná sama. Pred realizáciou rodinného domu žalovanej už obdobný rodinný dom s dodávkou od firmy Pitkó žalobca realizoval, vtedy išlo o domy typizované z katalógu, ale žalovaná si z katalógu žiadny nevybrala, preto jej žalobca ponúkol, aby si dom nakreslila a podľa toho bude vyhotovený projekt. Poukázal na to, že vo faktúrach množstvo materiálu neuvádzal a preto nie je zrejmé, z čoho pri porovnávaní použitého a účtovaného materiálu vychádzal X.. S. C.. Medzi žalobcom a žalovanou išlo o ceny dohodou. Pokiaľ žalovaná namieta vady pri realizácii stavby, mala ich konštatovať do stavebného denníka, ktorý sa na stavbe vždy nachádzal. Pokiaľ boli na diele robené zmeny, len za účelom zníženia ceny za dielo. (21) Cestou právneho zástupcu sa žalobca ďalej vyjadril s tým, že cena bola medzi stranami dohodnutá a žalobca vyúčtoval žalovanej iba práce, ktoré boli skutočne vykonané. Strechu realizovala firma Pitkó a reklamácie ohľadne tejto časti domu prišli zo strany žalovanej až po doručení spornej faktúry. K zmenám pri realizácii stavby by nedošlo bez súčinnosti žalovanej, nakoľko žalobca sám na zmene nemal záujem. Žalovaná mala veľký záujem v dome bývať a v dome od decembra 2010 aj býva a všetky reklamácie a námietky vzniesla až po obdržaní konečného vyúčtovania od žalobcu. (22) Faktúrou č. 1/10 zo dňa 03.05.2010 (č. l. 147) vyúčtoval svedok X.. D. J. žalobcovi 1.000 eur za zhotovenie projektovej dokumentácie pre stavbu žalovanej a vypracovanie rozpočtu stavby s podrobným výpisom materiálu a prác. Rozpočet predstavoval sumu 59.881,741 eur (č. l. 157 - rozpočet s dátumom 11.01.2010, č. l. 165 - rozpočet s dátumom 05.05.2010). Podľa pečiatky na faktúre bola suma dňa 03.05.2010 uhradená. (23) Žalovaná dňa 05.09.2012 (č. l. 142) vypovedala, že na stavbu rodinného domu ju nahovoril práve konateľ žalujúcej spoločnosti, cena bola dohodnutá na 48.000 eur bez DPH. Konateľ ju zobral do firmy Pitkó, kde následne určili požadované materiály, o čom spísali protokol, určili farbu strechy, okná, dlažby. Podľa dohody mala platiť po vykonaní čiastkových prác domu tomu, kto práce vykonal, a teda žalobcovi alebo firme Pitkó. Cenovú ponuku doteraz neobdržala. Počas stavby mala v úmysle od spolupráce so žalobcom odstúpiť, pretože práce neboli v súlade s projektom, s niektorými nesúhlasila, ale vždy jej

bolo povedané, že všetko v poriadku. Predloženú fotodokumentáciu ukázala iným odborníkom, ktorí jej tvrdili, že bol použitý nekvalitný materiál. Podľa plánu mal byť v podkroví skladový priestor, podkrovie sa však nedá využiť a nedá sa doň vyjsť. Škridle objednala hnedej farby, ale na strechu boli dané škridle farby antracitovej. Dožadovala sa stavebného denníka a riadneho zaznačenia zmien realizácie stavby, na čo mal žalobca reagovať, že načo by bol. Súčasťou stavby bolo aj garážové pristátie, ktoré nie je doposiaľ realizované. V decembri jej konateľ odovzdal kľúče od domu s tým, že sa môže nasťahovať, bola si vedomá stavebných chýb, ale potrebovala sa z bytu, v ktorom dovtedy bývala, vysťahovať a myslela si, že chyby sa postupne odstránia, následne začala objavovať aj ďalšie. Na dome sú veľmi zarosené okná, voda steká až na podlahu a radiátory. Kotol nebol umiestnený vo WC, ale do kúpeľne a zle, zateká strecha, plesne sa objavujú vo WC aj v kúpeľni, z ventilátora kvapká voda a rozpadáva sa aj sadrokartón. Medzi vonkajšou a vnútornou stenou je priestor, v ktorom mala byť izolácia (aj medzičasom je), v priestore sú chrobáky a myši a cez internetový prívod sa dostávajú až do domu. Súčasťou projektu bol aj prístrešok, ktorý sa už rozpadáva, dom vydáva rôzne zvuky a pukajú steny. Dôvodom je vraj to, že sadrokartón bol nalepený na OSB dosky alebo strecha nezvláda váhu škridiel. Cez zásuvky prefukuje. Základy na dome sú vlhké, nie sú ucelené obrubníky a chodníky, základy chodníkov popraskali. Stavebný denník nevidela, protokol o odovzdaní stavby nepodpísala. Do domu sa nasťahovala dňa 28.12.2010. V dome sa necíti bezpečne. Bola prítomná na kolaudačnom konaní, záznam podpísala, nakoľko verila, že chyby sa dodatočne opravia. nikdy sama nerokovala s firmou Pitkó a takisto pokiaľ platila firme Pitkó, tak v prítomnosti konateľa. Naposledy, keď bolo treba platiť firme Pitkó, išlo o 3.600 eur, ktoré peniaze odovzdala do rúk konateľa, ktorý ich zadržal za účelom odstránenia vád. V Maďarsku bola v jednom prípade, kedy vyberala stavebný materiál. (24) Cestou právnej zástupkyne žalovaná ďalej uviedla, že trvá na tom to, že dielo vykazuje vady, pričom žalovaná ich včas reklamovala. Žalobca prisľúbil, že vady odstráni, k čomu nakoniec nedošlo, sčasti odstránila vady žalovaná prostredníctvom tretích osôb. Uplatňuje si zľavu z diela a náhradu škody. (25) Svedok X.. D. J. disponuje osvedčením o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov dňa 05.04.2007 s tým, že vykonal skúšku odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti „stavebný dozor“ s odborným zameraním pozemné stavby (č. l. 180). Vo svojej výpovedi dňa 20.02.2013 (č. l. 181) uviedol, že na základe požiadaviek žalovanej vypracoval stavebnú dokumentáciu a po schválení projektovej dokumentácie bol činný v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia. Vykonával funkciu stavebného dozoru pri realizácii stavby. Stavebný denník viedol riadne, evidoval v ňom denne stavebné práce. Nebola podaná žiadna námietka, stavba sa realizovala podľa projektovej dokumentácie, žiadne námietky smerom k nemu v rámci realizácie stavby zo strany žalovanej vznesené neboli, žalovaná na stavbu nechodila, sám bol na stavbe denne a zdržiaval sa na nej v priemere 2 hodiny. Súčasťou projektovej dokumentácie bola určite aj statika a ostatné profesie, bez nej by nebolo možné zahájiť stavebné konanie, bez statiky by žalovaná nezískala stavebné povolenie. Počas stavby došlo k zmenám, boli realizované na požiadanie žalovanej. Išlo o zmenu v strešnej konštrukcii - podľa projektovej dokumentácie bol uvedený krov, realizovaný bol väzníkový systém. Počas výstavby ich žalovaná tlačila s cenou dole a väzníkový systém je lacnejší, zmena sa nedotýkala statických výpočtov. Ďalšia zmena bola v izolácii - bol použitý izolačný systém sklenenou vatou, ktorý má rovnaké parametre ako systém uvedený v projekte izolačnou doskou Nobasil. Paronepriepustná fólia bola použitá aj na strechu, na väzníkovú sústavu. Kotol nebol podľa projektu umiestnený do WC, ale do kúpeľne na požiadanie žalovanej, ktorej sa nezdali dostatočné rozmery na uloženie kotla do WC, o požiadavke žalovanej ho informoval žalobca. Napojenie na inžinierske siete nebolo súčasťou projektovej dokumentácie. Bol prítomný aj pri kolaudácii. K zmenám opätovne zdôraznil, že šlo len o zmeny materiálu a žiadala ich žalovaná. Projekt nerátal s používateľnosťou povaly. (26) Zo stavebného denníka (č. l. 187 až 199) vyplývajú záznamy v období od 26.04.2010 do 21.12.2010. Prvým dňom podľa záznamov boli vykonané zemné práce po vytýčení stavby a podľa posledného záznamu odovzdal konateľ kľúče od rodinného domu investorovi - žalovanej s tým, že sa dohodli, že práce boli vykonané načas a v požadovanej kvalite. Na záver záznamov sa nachádza pečiatka a podpis stavebného dozora - svedka a pečiatka a podpis konateľa žalujúcej spoločnosti. (27) K predloženému stavebnému denníku reagovala žalovaná písomným podaním zo dňa 21.05.2013 (č. l. 205) s tým že má pochybnosti o tom, že stavebný denník viedol svedok, pretože stavebný denník nevedie stavebný dozor, ale stavbyvedúci alebo stavebník. Má za to, že žalobca stavebný denník počas stavebných prác vôbec neviedol a bol vyhotovený len dodatočne pre potreby súdneho konania. K tomu pripojila vyjadrenie X.. S. C. zo dňa 20.05.2013 (č. l. 206), podľa ktorého je stavebný denník vypracovaný povrchne, narýchlo a dodatočne, obsahuje nepravdivé záznamy. Poukázal na to, že sú v ňom vykonané opravy v dátumoch, pričom k omylu v dátume môže dôjsť len v prípade, že zápis bol vyhotovený v inom

roku, dátum prác nekorešponduje s reálnym stavom stavby podľa fotografií (pripojených k podaniu na č. l. 211 až 215), v niektorých prípadoch nie sú správne uvedené teploty a počasie. (28) Žalobca v písomnom podaní zo dňa 26.06.2013 uviedol, že žalovaná od samého začiatku výstavby vedela, že na stavbe existuje stavebný denník, pri podpise zmluvy to brala na vedomie s poukazom na čl. IV bod 7. Bola oprávnená hocijaké zistené nedostatky a pripomienky do denníka zapísať, túto právomoc počas realizácie diela nevyužila ani raz, v jedinom prípade - farbu škridiel riešila so spoločnosťou Pitkó. Spochybnil odbornosť X.. S. C. účelom žalovanej nezaplatiť za vykonané dielo. Poukázal na to, že práve škrty a prepisy v stavebnom denníku svedčia o tom, že denník je autentický, pokiaľ by bol pripravený iba pre účely dôkazov v súdnom konaní, bol by pripravený bezchybne a perfektne. Fotografie predložené žalovanou nie sú hodnoverné, sú spracované cez počítač programom, ktorý nevylučuje ľubovoľné doplňovanie údajov. Poveternostné záznamy sa do stavebného denníka robia z dôvodov, aby boli zachytené prípadné poveternostné anomálie, pri ktorých je vyslovene zakázané robiť niektoré práce. Teplota počas pracovnej doby vykazuje rozdiel 10 až 15 stupňov celzia. Ďalej uviedol, že X.. S. C. nemá kvalifikáciu na vyhotovenie posudku a je bývalým manželom žalovanej. K podaniu žalobca pripojil okrem iného protokol o termografickom vyšetrení rodinného domu (č. l. 234), podľa ktorého nebolo vyriešené zásobovanie bytu vzduchom, osoby, ktoré sa zdržiavajú vo vnútri spotrebujú vzduch a vzniknutá para sa nemôže vzdialiť a vyzráža sa na povrchoch stien, čo spôsobuje tvorbu plesní. Vetranie otváraním okien spôsobuje vážne tepelné straty a nerieši pravidelnú výmenu vzduchu. Neboli zistené znaky poukazujúce na nedostatky. Podľa komunikácie žalovanej a firmy Pitkó (č. l. 258) sa firma Pitkó zaviazala dňa 01.07.2010 s odvolaním na vzájomný rozhovor vymeniť alebo prefarbiť zlú farbu škridiel a oplechovania, ktoré boli použité na základe nedorozumenia na hnedú namiesto antracitu. Dňa 02.07.2010 oznámila firma žalovanej, že posiela dohovorenú dohodu. (29) Uznesením č. k. 12C/153/2011-277 zo dňa 02.08.2013 súd nariadil znalecké dokazovanie v odbore stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb. Súdom ustanovený znalec podal dňa 09.01.2014 znalecký posudok (č. l. 299). Znalec poukázal na to, že rozpočet stavebných prác na výstavbu rodinného domu bez DPH predstavoval v súčte celkom 59.366,05 eur, medzi zmluvnými stranami však bola dohodnutá cena na celkom 48.000 eur bez DPH, z ktorého dôvodu jednotlivé práce a dodávky podľa rozpočtu percentuálne vyčíslil podľa pomeru rozpočtovej ceny a dohodnutej ceny. K vadám vytýkaným žalovanou uviedol: projektová dokumentácia predpisovala presne určenú skladbu stropnej konštrukcie nad prízemím, z ktorej skladby nebol zrealizovaný drevený záklop a nebola na hornú stranu stropov umiestnená paropriepustná zábrana. Projekt neriešil prístup do podkrovia po dokončení stavby, v stavebnom povolení aj v kolaudačnom rozhodnutí je dom deklarovaný ako stavba s neobytným podkrovím, v dodanej dokumentácii nie je zmienka o tom, že by mal byť daný priestor užívaný ako skladový. K otázke použitia materiálu na realizáciu stavby odkázal na znalca z odvetvia stavebný materiál s tým, že jeho vyjadrenia je potrebné chápať len ako nezáväzné/orientačné. K zabudovanej krytine uviedol, že je osadená betónová krytina, pravdepodobne dodaná vo farbe antracit a následne prefarbená na hnedú, čo nie je štandardné, nakoľko mohlo dôjsť k poškodeniu alebo zníženiu kvalitatívnych vlastností povrchovej vrstvy vytvorenej priamo vo výrobnom procese. Zistil (lokálne) menej kvalitnú krytinu, čo mohla spôsobiť samotná kvalita krytiny, spôsob jej uloženia alebo nevhodné užívanie, jednoznačnú príčinu porúch tejto krytiny nie možné určiť. Prestup odvodu spalín od plynového kotla umiestneného v kúpeľni je zrealizovaný veľmi nesprávne a zle. Vady vonkajších úprav fasády, vlhkosť a dažďové zvody pri ohliadke znalca (dňa 15. 10. 2013) boli neidentifikovateľné (odstránené), dažďové žľaby a zvody boli osadené a funkčné. Okná - znalec kvalitu zabudovaných okien neskúmal experimentálne. Z ohliadky zistil osadenie plastových okien s tepelno-izolačným dvojsklom. Uzavrel, že príčinou rosenia okien v zimnom období bol nevhodný spôsob užívania vnútorných priestorov stavby - nadmerná vnútorná vlhkosť v kombinácii so spôsobom vykurovania vnútorných priestorov. K obvodovému plášťu: kvalitatívne vyhovujúci tepelnoizolačný materiál, k tvorbe plesní na stenách - viditeľných na fotografiách predložených žalovanou znalcovi uzavrel, že najpravdepodobnejšia príčina vzniku poruchy (rozvoj plesní v obvodových rohoch/kútoch stavby) sa javí kombinácia nedostatočného vetrania a nedostatočného vykurovania. K umiestneniu kotla v kúpeľni a nie podľa projektu vo WC uviedol, že podľa dostupných podkladov a dokladov nie je jasné a zrejmé, prečo počas výstavby došlo k takejto zmene a kto ju za investora odsúhlasil. Z hľadiska funkčnosti v tom však problém nie je. Vlhkosť a plesne na strope v kúpeľni a vo WC - nevhodné vyhotovenie oplechovania odvodu spalín na streche, nesprávne zrealizovaný prestup cez krytinu, miesto nie je dostatočne chránené proti prieniku zrážkovej vody do interiéru. Podľa dodaných podkladov nevedel znalec identifikovať žiadnu stavebno-technickú položku zodpovedajúcu stavebným prácam súvisiacich s vytváraním odkvapových a prístupových chodníkov. Pri ohliadke znalca však chodníky vytvorené boli s nášľapnou vrstvou z betónovej zámkovej dlažby, poruchy neidentifikoval, podľa fotografií predložených žalovanou nebol chodník k februáru 2011

zrejme stavebnotechnicky dokončený. Znalec ďalej vyčíslil hodnotu skutočného vyhotovenia diela so zohľadnením kvality/nekvality stavebných prác na celkom 45.816 eur bez DPH. Cenu projektových prác a inžinierskej činnosti vyčíslil na 4.332,54 eur. Zo záverov znalca vyplýva, že medzi poruchy/vady stavby spôsobené zhotoviteľom je možné zaradiť - nevytvorenie stropnej konštrukcie nad prízemím v súlade s projektom (neosadenie parozábrany a vhodného dreveného záklopu stropu), - zlé oplechovanie odvodu spalín od kotla pri prestupe cez strechu/krytinu (zatekanie zrážkovej vody do interiéru stavby), - nevhodné ukončenie odvodu vzduchu od ventilátora vo WC (len v priestore podkrovia), keď vznikajúci kondenzát v zimnom období steká naspäť do stavebných konštrukcií, - drobné nedorobky na fasáde a dlažbe. Z uvedených vád boli odstránené len drobné nedorobky na fasáde a dlažbe. Z hľadiska stanovenia primeraného finančného dosahu všetkých deklarovaných porúch/vád na stavbe je možné prezentovať, že celková hodnota zrealizovaného diela v súlade s dohodnutou zmluvnou cenou je orientačne 45.816 eur bez DPH. Znalec uviedol, že v projektovej dokumentácii dodanej pri obhliadke žalobcom aj žalovanou neidentifikoval žiadne podstatné nedostatky. (30) Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 14.03.2014 (č. l. 390) uviedla, že znalecký posudok pre jeho neúplnosť, nezáväznosť a závažné nepresnosti v rozhodujúcich otázkach neprijíma a navrhla znalca predvolať na pojednávanie. Znalec k záverom tvrdeným v znaleckom posudku vypovedal dňa 17.03.2014 (č. l. 387). Vo svojej výpovedi uviedol, že zvyčajne kvalita zabudovaných stavebných materiálov a výrobkov pri ukončení stavby je deklarovaná certifikátmi, ktoré sú zvyčajne súčasťou kolaudačného konania. V tomto prípade ani žalobca ani žalovaná žiadne také doklady znalcovi nepredložili. Iba v súdnom spise je založených niekoľko dokladov s týmto obsahom, sú zrekapitulované v znaleckom posudku a z týchto dostupných podkladov znalcovi vyplýva, že dotknuté stavebné materiály a výrobky zabudované v stavbe boli vyhovujúce, ku kvalite krytiny však nebol predložený žiadny takýto doklad. Ani k oknám nemal znalec podklady, ktoré by mu kvalitu umožňovali dostatočne posúdiť. Čo sa týka tepelno-izolačného materiálu, ten je v plnej miere vyhovujúci. K vzniku plesní poukázal na závery znaleckého posudku. Suma 45.816 eur bez DPH je cena realizovaného domu, pokiaľ by bol bez akýchkoľvek nedorobkov a vád. Pri ohliadke neidentifikoval žiadne poruchy naznačujúce, že stavba je neobývateľná. K použitej strešnej krytine uviedol, že je betónová, nie je mu známe, od akého dodávateľa, pokiaľ sú na nej trhliny a pukliny, k poškodeniu sa vyjadril v znaleckom posudku a zdôraznil, že kvalitu mohlo poškodiť aj premaľovanie krytiny. Podklady k strešnej krytine si vyžiadal v rámci súčinnosti od oboch strán, neboli mu dodané. Skladba obvodového plášťa vyhovuje požiadavkám teplo-technickej normy aj z hľadiska povrchovej teploty. Poukázal na termografické vyšetrenie s tým, že pokiaľ je teplo-výmenný plášť budovy vyhovujúci a napriek tomu dochádza k vzniku plesní na vnútorných obvodových konštrukciách alebo k roseniu okien na vnútorných sklách, príčinou môžu byť len dôvody ako uvádza v znaleckom posudku. Ceny projektovanej strešnej konštrukcie a zrealizovanej strešnej konštrukcie posúdil za identické s tým, že pri použitej konštrukcii sa používa iný konštrukčný systém, na zrealizovanú konštrukciu bolo potrebné použiť viac dreva. Ku kvalite dreva sa vyjadriť nevedel. Predloženie certifikátov by celkové závery znalca z hľadiska globálneho posudzovania veľmi neovplyvnili, mohli by byť detailnejšie. Výpoveď uzavrel s tým, že ako znalec na poruchy stavieb žiadne veľké podstatné poruchy na stavbe nenašiel. Žalobca písomným podaním zo dňa 03.04.2014 (č. l. 399) prijal závery znaleckého posudku s tým, že znalec dostatočne zodpovedal otázky uložené súdom korešpondujúce s reklamáciou žalovanej. (31) Žalovaná k svojim tvrdeniam podaním zo dňa 11.04.2014 (č. l. 401) predložila Statický posudok vypracovaný dňa 24.03.2014 X.. Q. K. (č. l. 406) bez znaleckej doložky so závermi, že na základe výpočtov existujúci drevený väzník zo statického hľadiska nevyhovuje a ďalej predložila dodatok k statickému posudku vypracovaný 24.03.2014 X.. Q. K., podľa ktorého horný pás priehradového väzníka je zo statického hľadiska poddimenzovaný, drevené platne hrubé približne 15 milimetrov sú problematické, lebo pri určitých namáhaniach sa môžu rozštiepiť, na niektorých miestach nebola dodržaná minimálna vzdialenosť medzi klincami, spoje neboli zrealizované kvalitne. K otázke bleskozvodu predložila odborný posudok zo dňa 09.04.2014 K.. K. H. (č. l. 411), podľa ktorého namerané hodnoty pre základový uzemňovač sú vysoké, presahujú tolerovateľnú hodnotu. (32) V ďalšom priebehu konania žalobca poukázal na to, že mal záujem so žalovanou sa dohodnúť na odstránení vytýkaných vád, ale vzťahy medzi stranami sa medzičasom natoľko zhoršili, že k dohode nebolo možné dôjsť. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu považuje vady vytýkané žalovanou za vady bežného charakteru, za ktoré jej žiadna zľava neprináleží, poukázal aj na to, že podľa znalca je statika v úplnom poriadku. Žalovaná uviedla, že po tom, ako začala rodinný dom užívať, postupne zisťovala vady, ktoré žalobcovi namietala a uplatňovala písomne. Žalovaná ich uplatnila včas a riadne (žalovaná začala dielo užívať 28.12.2010 a už vo februári 2011 začala listami reklamovať vady diela) a zhotoviteľ ich napriek tomu doposiaľ neodstránil. Vzhľadom na charakter týchto vád ide o vady

neodstrániteľné - vadná konštrukcia strechy, nevypracovaný projekt na statiku, bleskozvod, zatekajúci plynový kotol v spojení s vadným dymovodom. Žalovaná si naďalej uplatňuje zľavu z ceny, a to do výšky dlžnej sumy vyčíslenej na 11.404,96 eur. (33) K svojmu statickému posudku predloženému žalovanou (č. l. 406) svedok X.. Q. K. vypovedal (č. l. 530), že projekt diela nemal k dispozícii, v rámci statického posúdenia diela po vykonanej ohliadke neboli preňho vyhovujúce dve veci - horný pás dreveného väzníka, ktorý bol poddimenzovaný a spojenie dreveného väzníka, keď boli použité drevené platne a zaklincovaný spoj, ktorý podľa platnej európskej normy nevyhovuje. To má dopad na to, že strecha bude mať veľký priehyb a v extrémnom prípade sa môže stať, že strecha spadne. Strecha nebola bezpečne realizovaná podľa európskej normy, vada je odstrániteľná len tak, že treba vyhotoviť novú strešnú konštrukciu. V danom prípade ide o priehradovú sedlovú strechu, pri výpočtoch na to bral ohľad. K výmene strešnej konštrukcie žalovaná predložila rozpočtový list, podľa ktorého by práce vrátane materiálov stáli 16.777,75 eur (č. l. 517). (34) Svedok X.. W. C. vypovedal (č. l. 531) k svojmu vyjadreniu zo dňa 26.09.2016 (č. l. 522) k problémom súvisiacim s kotlom ústredného kúrenia, k čomu uviedol, že žalovaná má problémy s kotlom, svedok kotol neuvádzal do prevádzky a bol kontaktovaný až kvôli poruche, v súvislosti s poruchami bol žalovanou privolaný minimálne 3 krát. V prvom prípade zistil že kotol nekúri, kedy zistil, že cez komínový systém stiekla dažďová voda do kotla a vyradila ventilátor. Prechod cez strechu bol zle realizovaný. Ventilátor vymenil. V druhom prípade (asi po roku) určili za príčinu zatekania komínovú časť strechy, prechod cez strechu a okolie nebol riadne zaizolovaný. V treťom prípade (august 2016) tiekla voda z kotla, bolo potrebné meniť tesnenie. Pri oprave netesnosti v okolí prechodu komína cez strechu spozoroval aj viaceré prasknuté škridle. (35) K svojmu znaleckému posudku a k statickému posudku X.. K. bol opätovne dopočutý znalec Ing. Miloslav Ilavský (č. l. 545), ktorý uviedol, že nosnú konštrukciu strechy neposudzoval, pretože absentoval projekt nosnej konštrukcie, pri ohliadke nevedel konštrukciu zamerať, vtedy na to nemal ani dôvod. Stavebné povolenie k posudzovanému rodinnému domu bolo vydané v roku 2010, kolaudačné rozhodnutie v roku 2011, pričom do apríla 2010 bolo možné stavby projektovať podľa slovenských technických noriem, projekty stavané po apríli 2010 už mali byť navrhované v súlade s európskymi normami, tzv. eurokódmi. V prípade žalovanej bol vypracovaný projekt v januári 2010, kedy európske normy neboli povinné. Statický posudok X.. K. je vypracovaný podľa eurokódov, preto nie je vhodný. Podkrovie na rodinnom dome žalovanej malo byť neobytné, inak sa v posudku krovom nezaoberal. Statik v posudku konštatoval prekročenú únosnosť o 13%, pričom však posudzoval s uvažovaním stability, teda vzperu, z pohľadu znalca však zle určil vzperné dĺžky. Projektová dokumentácia je konštatovaná v znaleckom posudku, poukázal však na to, že výkres krovu je iné ako statický posudok. V danom prípade išlo o jednoduchú stavbu, pri realizácii došlo k zmene projektu, bola realizovaná inak konštrukcia strechy, táto zmena nemala negatívny ani pozitívny dopad. Dom bol projektovaný s neobytným podkrovím a z hľadiska statického nezaváži. Aj drevo ako použitý stavebný materiál by malo mať certifikát o svojej kvalite. Závady na dreve zistené odstupom času (fotodokumentácia predložená žalovanou č. l. 537 až 541) mohli vzniknúť zrážaním vlhkosti do podkrovných konštrukcií, parozábranu predpisoval projekt. Pri vypracovaní znaleckého posudku v roku 2014 statické problémy nespozoroval, podľa odhadu znalca nosná konštrukcia s hľadiska statiky vyhovuje, otázne je hľadisko kvality dreveného materiálu. (36) K statickému posúdeniu rodinného domu žalovaná s poukazom na výpoveď znalca predložila opäť statický posudok (č. l. 565) vypracovaný X.. V. P. dňa 08.12.2016 (bez znaleckej doložky), ktorým bola overená statická spoľahlivosť dreveného krovu podľa technických noriem STN na zistenie príčin tvrdených objednávateľom (žalovanou) - neidentifikovateľné zvuky a puknutia počas nočného kľudu). Podľa zisteného stavu rezivo nespĺňa kvalitatívne parametre pre stavebné rezivo do nosných konštrukcií a evidentne nefunguje parozábrana, vlhkosť z interiéru sa zráža na drevených konštrukciách. Zo záverov posudku vyplýva, že predmetný krov nevyhovuje svojim konštrukčným usporiadaním požiadavkám STN, horný pás prierezu je staticky nevyhovujúci, použité materiály drevených konštrukcií nemajú zhodné fyzikálne mechanické vlastnosti podľa STN, spoje priehradových väzníkov sú poddimenzované a krov ako celok je v zlom technickom stave vzhľadom na svoj vek. (37) K tomu žalovaná predložila ďalší znalecký posudok znalca Ing. Igora Klačka zo dňa 13.12.2016 (č. l. 570) na zhodnotenie statiky rodinného domu, podľa ktorého stavba nebola postavená v súlade s projektom, projekt bol vyhotovený so sedlovou strechou a použitý bol krov inej konštrukčnej sústavy bez patričného statického prepočtu, projekt skutočného vyhotovenia so zaznamenanými zmenami nebol predložený. Stavba bola realizovaná na základe nedostatočnej projektovej dokumentácie, pri zhotovovaní drevenej konštrukcie neboli dodržané ustanovenia technických predpisov STN. Znalec skonštatoval, že nosné konštrukcie rodinného domu sú naprojektované v rozpore s platnou technickou normou, projektová dokumentácia nespĺňa náležitosti platných technických predpisov, stavba ako

celok je postavená v rozpore so stavebným povolením, bola zrealizovaná inak ako bola pôvodne naprojektovaná. Stavba rodinného domu je staticky nevyhovujúca. Znalec klasifikoval stavebný stav ako veľmi zlý. (38) V konečnom návrhu podaním zo dňa 25.01.2017 (č. l. 573) žalobca uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 03.05.2010 zmluvu o dielo na realizáciu rodinného domu s dohodnutou cenou 48.000 eur bez DPH s tým, že dodávku diela vykoná zhotoviteľ - žalobca a spoločnosť Pitkó ..., ktorá spoločnosť disponovala platným stavebným povolením na dodávku a montáž aplikovanej konštrukcie. Žalobca zdôraznil, že táto spoločnosť nebola jeho subdodávateľom a na časti výkonu stavebných prác sa so spoločnosťou dohodla žalovaná samostatne. Žalovaná v záujme ušetrenia nákladov stavby sama žiadala o zmenu strechy zhotoviteľa strechy - spoločnosť Pitkó, túto zmenu stavby žalovaná nenamietala, inak mohla od zmluvy o dielo odstúpiť už v čase budovania tejto strešnej konštrukcie. S ohľadom na malý sklon strešných rovín z hľadiska potrebnej podchodnej výšky pre bezpečné užívanie priestoru nebolo podkrovie v projekte uvažované pre akékoľvek zmysluplné využitie, projekt neriešil ani prístup do tohto priestoru. Zmena strešnej konštrukcie bola zapracovaná do zmluvy o dielo, čím došlo k zmene ceny diela. Žalovaná si u dodávateľa Pitkó vybrala farbu škridiel antracitovú, prefarbenie strešnej krytiny si žalovaná dohodla s firmou Pitkó, pričom žalovaná nereklamovala, že bola namontovaná betónová strešná krytina namiesto pálených škridiel. Odkvapové rúry, ktoré neboli po natretí do rodinného domu dlhé mesiace namontované, boli uhradené priamo dodávateľovi Pitkó. Špinavé vonkajšie steny a zničená omietka domu na terase nie sú funkčnou poruchou, ale iba drobné kolaudačné nedorobky. Poukázal na to, že rosenie okien znalec zdôvodnil varením, ak sa nepoužíva pri varení odsávač pár, sušením bielizne v interiéri bytu a príliš veľa izbovými rastlinami a v zimnom období nevhodným spôsobom užívania vnútorných priestorov stavby, pričom dodávku a montáž okien a dverí zabezpečila spoločnosť Pitkó. Poruchy vlhkosti v kúpeľni okolo rúry kotla a okolo ventilátora vo WC sú spôsobené nevhodným vyhotovením oplechovania odvodu spalín na streche, čo je oprávnená vada, ktorú žalobca mal záujem odstrániť. Zámenu umiestnenia kotla (kotol podľa projektu mal byť umiestnený vo WC ) si vyžiadala žalovaná. Nevyškárované kachličky pri vchode a na terase je oprávnená vada, žalobca mal záujem ju odstrániť. Vlhkosť v podmurovke domu je prirodzená, možná, očakávaná, je to vlhkosť nachádzajúca sa pod horizontálnou hydroizolačnou vrstvou stavby situovanou nad podkladovým betónom podlahy prízemia a nemožno ju považovať za vadu. Pokiaľ žalovaná namieta, že zemina bola z pozemkov odnášaná bez jej vedomia, k tomu žalobca uvádza, že humusová časť zeminy na pozemku žalovanej ostala a po ukončení stavby bola vrátená späť na pozemok. Realizácia chodníka nebola predmetom zmluvy o dielo. Zhotoviteľom strešnej konštrukcie bola maďarská spoločnosť Pitkó, s ktorou sa žalovaná dohodla na zmene strešnej konštrukcie bez účasti žalobcu, žalovanej išlo o zníženie nákladov za celkovú cenu diela. Bleskozvod domu nebolo predmetom dodávky diela, ani účtovaný žalobcom. Absenciu statického projektu odôvodnil tým, že pri jednoduchých stavbách v jednotlivých prípadoch rozsah a obsah projektovej dokumentácie môže byť primerane obmedzený, posúdenie je v právomoci stavebného úradu. Výpočet žalovanej, že zľava z ceny dodávky stavby vo výške 20% predstavuje 11.404,96 eur nie je ničím odôvodnený a je nejasný, žalobca protinávrh žalovanej navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že záruka na stavebné dielo bola 3 roky od jeho prevzatia, do 06.12.2013. Znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom bol vypracovaný v januári 2014, teda po uplynutí záruky na stavbu a napriek tomu bola stavba rodinného domu bez závad. Za súčasný stav stavby už žalobca zodpovednosť nenesie. Preto nemožno prihliadať ani na došlé posúdenia predložené súdu po skončení zákonnej záruky na stavbu, preto sa k tendenčným posúdeniam zo strany X.. P. aj X.. J. nevyjadruje. Navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. (39) Žalovaná v konečnom návrhu podaním zo dňa 26.01.2017 (č. l. 577) navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že si voči žalobcovi uplatňuje pohľadávku z titulu zľavy z ceny diela do výšky ním uplatnenej pohľadávky na započítanie. Uviedla, že dielo nebolo riadne odovzdané, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 20.12.2010 vyhotovil žalobca a doručil žalovanej spolu so zoznamom vád a nedorobkov s tým, že zoznam má žalovaná doplniť. Zápisnicu nikdy nepodpísala, do rodinného domu sa nasťahovala dňa 28.12.2010 po oznámení žalobcu, že stavba je ukončená a užívania schopná. Návrh na kolaudáciu nepodala, žiadosť považuje za sfalšovanú. Kolaudácia prebehla iba formálne, už do času kolaudácie žalobcovi ústne a elektronicky oznamovala vady, ktoré postupne pri užívaní domu zisťovala, následne spísala zoznam vád a nedorobkov, termín odstránenia vád si určoval sám žalobca, ani jednu vadu však doposiaľ odstránil. Vady včas a riadne reklamovala, aj zmenu projektovej dokumentácie, ku ktorej došlo bez jej súhlasu, ďalej vady týkajúce sa strechy, tepelnej izolácie a elektroinštalácie. So závermi a vyjadreniami súdom ustanoveného znalca nikdy nesúhlasila, z posudkov ňou predložených je nepochybne potvrdené, že krov nevyhovuje ani požiadavkám slovenských technických noriem. Zmeny v projektovej dokumentácii neboli predložené

stavebnému úradu (k povoleniu zmeny stavby pred jej ukončením). Na dohodnutej cene diela doposiaľ nezaplatila 11.404,96 eur vrátane DPH a v tomto rozsahu si uplatňuje zľavu z ceny diela. Pokiaľ by súd dospel k inej sume jej dlhu na dohodnutej cene diela, uplatňuje si zľavu v tejto výške, pretože vždy bude primeraná až do žalobcom uplatneného nároku, s poukazom na vážne vady diela, ktoré treba pokladať za neodstrániteľné. Už teraz je zrejmá situácia, že ak si sama dá vady odstrániť, náklady na ich odstránenie budú predstavovať sumu vyššiu ako je pohľadávka žalobcu. (40) Žalobca na konečný návrh žalovanej reagoval (č. l. 580, 591) s tým, že žalovaná v roku 2009 navštívila žalobcu za účelom výstavby rodinného domu, požiadala žalobcu o vypracovanie projektu stavby podľa jej návrhu. Časť diela po dohode so žalovanou vykonal žalobca, ďalšiu časť diela vykonala spoločnosť Pitkó na základe dohody so žalovanou. Zhotovené dielo bolo žalovanej odovzdané 06.12.2010. Návrh na kolaudáciu podal žalobca po podpísaní žiadosti žalovanou, na kolaudácii sa zúčastnili obe strany. Počas mesačného užívania diela žalovanou oznámené drobné vady a poruchy boli zaznamenané s tým, že v termíne do konca apríla 2011 budú odstránené, žalovaná však po predložení konečnej faktúry pracovníkom žalobcu vstup neumožnila. Ku konštrukčnej zmene strechy došlo pred podpísaním zmluvy, k dohode o zmene projektu došlo bez účasti žalobcu medzi žalovanou a zhotoviteľom strešnej konštrukcie. Žalovaná chodila na stavbu, videla postup prác a mohla práce zastaviť. Žalovaná spoločnosti Pitkó zaplatila v hotovosti 17.211 eur. Cenová ponuka X.. O. Z. je zavádzajúca a bola vystavená na objednávku žalovanej na účely kompenzácie záväzkov žalovanej voči žalobcovi. Z cenovej ponuky je jednoznačné, že sú reklamované práce vykonávané spoločnosťou Pitkó, žalovanej žiadna zákonná zľava za dodané dielo neprináleží, pretože si dohodla dodanie materiálov a vykonanie prác práve na reklamovanej časti stavby so spoločnosť Pitkó. Poukázal na to, že do doby vypracovania znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom predmetom reklamácie neboli vady strechy a strešnej konštrukcie, znalec ohodnotil vady a nedorobky stavby na 583 euro. Znalec sa vo svojom znaleckom posudku dostatočne zaoberal technickým stavom posudzovaného stavebného objektu, znalecký posudok nemá zmienku o vadnosti diela, ktoré vady by priamo ohrozovali bezpečnosť užívateľov. K tomu pripojil žalobca vykonávateľskú ponuku vystavenú spoločnosťou Pitkó (bez overenia oprávnenou osobou) - tabuľkový výstup z počítača (č. l. 582) na sumu celkom 4.151.063 HUF (cca v 14.000 eur) a špecifikáciu prác vykonaných firmou Pitkó v danom finančnom objeme (č.l. 596 ) (41) Žalovaná na konečný návrh žalobcu reagovala podaním zo dňa 28.02.2017 (č. l. 600), v ktorom zdôraznila, že práce s firmou Pitkó nedohodla, čo preukazuje aj skutočnosť, že cenová ponuka firmy je v dispozícii žalobcu, pričom aj žalobca vo svojej výpovedi označil firmu Pitkó za hlavného subdodávateľa. Práce na vyhotovenie bleskozvodu sú súčasťou stavebného denníka. Zmena strešnej konštrukcie žalobca spôsobila, že rodinný dom sa stal nekvalitným a nie je bezpečný. K podaniu pripojila vyjadrenie stavebného úradu zo dňa 28.02.2017, podľa ktorého s poukazom na vykonávaciu vyhlášku k stavebnému zákonu má projektová dokumentácia stavby predkladaná k stavebnému konaniu obsahovať statické posúdenie stavby preukazujúce mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie. (42) Podľa § 631 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. (43) Podľa § 633 ods. 1 zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Podľa ods. 2 od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. (44) Podľa § 642 ods. 1 až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Podľa ods. 2 objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. (45) Podľa § 644 ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci. (46) Podľa § 645 ods. 1 zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Podľa ods. 2 zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.

(47) Podľa § 646 ods. 1 záručná doba je 24 mesiacov. Podľa ods. 3 pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov. (48) Podľa § 647 záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť. (49) Podľa § 648 ods. 1 ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Podľa ods. 2 ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. (50) Podľa § 649 práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania. (51) Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(52) Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy - predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy, riadne a včas. V danom prípade išlo medzi stranami o zhotovenie veci na zákazku. Zhotoviteľ zodpovedá za vady zhotovenej veci, vadou veci je nedostatok vlastností veci, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Pre posúdenie, či je daná zodpovednosť zhotoviteľa za vady, je rozhodujúce, či vec vykazuje vady v čase prevzatia objednávateľom, alebo či vec vykazuje vady po prevzatí veci, ale v záručnej dobe, po ktorú zhotoviteľ objektívne zodpovedá za to, že vec je bez vád. Jeho zavinenie je bezvýznamné.

(53) Ak nebude reklamovaná vada, pri ktorej uplatní kupujúci právo na jej odstránenie, odstránená v lehote podľa ustanovenia § 250 druhá veta a podľa ustanovenia § 253 posledná veta (teraz § 622 - pozn. autora), možno ju považovať za vadu neodstrániteľnú. Ak lehota určená na vykonanie záručnej opravy reklamovanej vady márne uplynie, je na kupujúcom, aby sa rozhodol, či zotrvá na uplatnenom práve na odstránenie vady, alebo či z dôvodu subjektívnej neodstrániteľnosti vady uplatní iné právo zo zodpovednosti za vady (právo na zľavu z ceny, právo na výmenu veci, právo na odstúpenie od zmluvy); pritom platí, že predávajúci sa nemôže zbaviť svojej povinnosti odstrániť reklamovanú vadu predanej veci, pri ktorej kupujúci účinne uplatnil právo obsiahnuté v ustanovení § 250 prvá veta poukázaním na jej subjektívnu neodstrániteľnosť. R 22/1983 (s. 133)

(54) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne sčasti. Medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá zmluva o dielo, podliehajúca právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy žalobca mal žalovanej vystavať v spolupráci s označeným subdodávateľom (firma Pitkó) rodinný dom. Vlastný zmluvný vzťah žalovanej s dodávateľskou firmou Pitkó súdu preukázaný nebol, zmluva bola uzavretá výlučne medzi stranami sporu a za dodávky firmy Pitkó tak zodpovedá zhotoviteľ stavby (diela). Žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok z nezaplateného zvyšku dohodnutej ceny a navyše ceny za zabezpečenie projektu (matematicky špecifikovaného podaním z 04.05.2012), výkon vyfakturovaných prác žalovaná nesporovala, žalovaná si uplatnila kompenzačnou námietkou zľavu na tejto cene v rozsahu 20% z dôvodu reklamovaných vád. Dielo nebol riadne odovzdané, ale žalovaná ho prevzala a začala ho užívať dňom 06.12.2010, býva v ňom dodnes. K reklamácii vád diela došlo zo strany žalovanej prvýkrát preukázateľne listom zo dňa 24.02.2011. K preukázaniu reklamovaných vád súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré nepotvrdilo všetky žalovanou vytýkané vady. Napriek nesúhlasu žalovanej so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca nemal súd dôvod pochybovať o ním konštatovaných záveroch, ktoré neboli vyvrátené ani následnými listinnými dôkazmi (statické posudky nevyhotovili znalci, preto nebolo možné ich posúdiť ako dôkaz znalcom). Jediný (súkromný) znalecký posudok X.. J. predložený

žalovanou obsahuje závery zistené v decembri 2016 a netýka sa reklamovaných vád (nedostatok statického projektu v projektovej dokumentácii nie je vadou realizácie diela, takisto právne neošetrená zmena projektu oproti realizácii, keď navyše nebolo preukázané, že by k zmene projektu došlo bez vedomia žalovanej). Reklamáciou vytýkané vady (v protokole o chybách) boli preukázané len v časti - predovšetkým uznaním žalobcu a súdom ustanoveným znalcom - izolácia strechy (absencia parozábrany), prefarbenie škridiel (na nevhodnosť tohto postupu mal žalovanú upozorniť), zašpinená alebo poškodená vonkajšia omietka a nedorobky na dlažbe, nedostatočné tesnenie (oplechovanie) výstupu komína cez strechu (vlhkosť v okolí kotla ústredného kúrenia a v okolí ventilátora vo WC), ktoré žalovaná riadne reklamovala včas v záručnej lehote, išlo o vady odstrániteľné, zhotoviteľ ich však v primeranej lehote neodstránil (čím nadobudli po právnej stránke charakter neodstrániteľných vád, za ktoré si oprávnene žalovaná uplatnila zľavu z ceny diela). Pri posúdení oprávnenosti nároku sa súd predovšetkým oprel o závery súdom ustanoveného znalca, posudky a správy (protokoly) predložené žalovanou súd nevzal do úvahy, nakoľko nesúviseli priamo so skúmanými a reklamovanými vadami (bleskozvod, statika, ...), navyše tu bol zistený vzťah medzi žalovanou a osobou podávajúcou správy o posúdení realizácie diela, čím jeho správy stratili na dôkaznej hodnote. Pokiaľ sa žalovaná bránila v konaní tvrdením, že zmeny na diele boli oproti projektu vykonané bez jej vedomia a súhlasu, toto tvrdenie súd posúdil ako nevierohodné, nakoľko tu zo zmluvy (aj zo zákona) vyplýva oprávnenie objednávateľa kontrolovať práce na diele, žalovaná mala dokonca právo od zmluvy v takomto prípade odstúpiť, ktoré nevyužila. Na cene za dielo sa strany dohodli, predmetom sporu nebola (ne)primeranosť jej výšky, tu preto súd neprihliadol na závery znalca v súvislosti s hodnotou realizovaného diela. Ale nárok žalobcu znížil (a zamietol) o cenu uplatnenú za projekt 1.200 eur s DPH, keďže nesúvisí so zmluvou o dielo a nebola tu zo strany žalobcu preukázaná žiadna dohoda (čo žalobca sám vo svojej výpovedi potvrdil). Vzhľadom na znalcom potvrdené vady na diele spôsobené zo strany zhotoviteľa (žalobcu) a ich rozsah dopadajúci na dielo súd za primeranú posúdil (a priznal žalovanej) zľavu na cene za dielo vo výške 15%, čo predstavuje (z dohodnutej sumy vrátane DPH 57.600 eur) čiastku 8.640 eur, ktorú sumu započítal oproti nároku žalobcu. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 4.580,80 eur na nedoplatku za cenu diela a vo zvyšku žalobu zamietol. (54) V zmysle právnej úpravy účinnej do 30.06.2016 (Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.) mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom (teraz stranám) právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich neboli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Predmetné konanie bolo vedené (až po proces doručovania druhoinštančného rozhodnutia) v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a zmenou právnej úpravy nárok štátu na náhradu trov vynaložených v konaní z prostriedkov štátu nezanikol, hoci v súčasnej úprave už nie sú trovy štátu (okrem prípadu tlmočenia) v sporových veciach predpokladané.

(55) Trovy štátu vznikli priznaním a vyplatením časti znalečného z prostriedkov štátu tunajším súdom uzneseniami č. k. 12C/153/2011-371 zo dňa 14.02.2014 (v sume 440,57 eur) a č. k. 12C/153/2011-429 zo dňa 16.05.2014 v sume 70,67 eur. Z prostriedkov štátu tak bolo vyplatených celkom 511,24 eur, povinnosť náhrady stranám s poukazom na podiel na ich procesnom neúspechu v spore. (56) Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(57) Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(58) Súd priznal nárok na náhradu trov žalovanej ako úspešnejšej strane sporu voči žalobcovi v rozsahu 36% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 32%:68%). (59) Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)