Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-10-2017.pdf
PDF · 85.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloletú M. R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov V. O., nar. XX. XX. XXXX, invalidnej dôchodkyne, t. č. na materskej dovolenke, bytom I., O. XX a W. I., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom I. O. č. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7O/120/2016-75 zo dňa 12. 10. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného a matky na zvýšenie výživného zamietol. Porovnal okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období (rozsudok zo dňa 08. 04. 2015 č. k. 7P/143/2014-108, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28. 10. 2015) s okolnosťami zistenými za súčasného stavu a dospel k záveru, že návrhy rodičov na zvýšenie, resp. zníženie výživného nie sú dôvodné. Rozhodol podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Okresný súd, teda, skúmal, či od ostatného rozhodnutia o výživnom došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predošlého rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ ide o zmenu na strane otca, skonštatoval, že tento je síce nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný bez akéhokoľvek príjmu, avšak pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ustanovenia je povinný súd skúmať, či je rodič schopný zaobstarať si finančné prostriedky na plnenie si finančnej povinnosti, aké má k tomu možnosti a musí zohľadniť celkové majetkové pomery povinného rodiča. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom, kedy súd určil výživné na maloletú vo výške 120 € mesačne zo strany otca, nedošlo k takej zmene pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, teda, maloletej, alebo na strane povinného, teda, otca, ktorá by zmenu rozsudku o výške výživného odôvodňovala. Pokiaľ ide o zmenu na strane otca, prihliadol aj k tej skutočnosti, že otec maloletej je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré slúžia na bývanie, teda, nebolo nevyhnutné kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť v obci I. O., zrekonštruovať túto nehnuteľnosť a mať s týmto zvýšené finančné výdavky, kedy tak, ako to bolo v predchádzajúcom rozhodnutí konštatované, kúpa rodinného domu a jeho rekonštrukcia svedčia o tom, že otec maloletého dieťaťa finančnými prostriedkami disponoval, i keď ich pred súdom nepriznal. Zároveň zo spôsobu života otca je nesporné, že tento má dostatok finančných prostriedkov. Otec maloletej je zdravý, vzdelaný, nič mu nebráni v tom, aby si našiel adekvátnu prácu, ktorá zodpovedá jeho vzdelaniu aj v rámci Slovenskej republiky v automobilovom priemysle, nakoľko nemá v priamej starostlivosti maloleté dieťa. Tú skutočnosť, že otec maloletej je nezamestnaný, súd nepovažoval za
zmenu pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom, nakoľko otec maloletej bol nezamestnaný už aj v čase predošlého rozhodovania o výživnom. Otcovi maloletej nepribudla vyživovacia povinnosť, jeho majetkové pomery ostali nezmenené, a preto súd dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, a tento zamietol.
2. Pokiaľ ide o posudzovanie zmeny pomerov na strane matky maloletej, súd zistil, že tejto pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému W. B., avšak zároveň sa zvýšil aj jej príjem, keďže bola uznaná za invalidnú a v súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške 250,10 €, zároveň je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dve maloleté deti. Pokiaľ ide o samotnú maloletú, bolo preukázané, že táto navštevuje naďalej druhý stupeň základnej školy, pričom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu bola žiačkou piateho ročníka a v súčasnej dobe, teda v školskom roku 2016/2017, je žiačkou siedmeho ročníka Základnej školy v Neninciach.
3. Otec maloletej v zákonnej lehote podanom odvolaní namietal závery okresného súdu, že od ostatného rozhodnutia o výživnom nedošlo k zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného. V rámci konania bolo preukázané, že nemá prácu, je evidovaný v evidencii nezamestnaných, podporu v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a hlavne z jej príjmu sú hradené náklady na domácnosť a požičiava mu 200 € na úhradu výživného, ktoré má voči maloletej a maloletému L. I., kde paltí 75 €. Na úhradu nákladov na spoločnú domácnosť mu pôžičkami prispieva aj otec. V súčasnosti je odkázaný na pomoc od najbližšej rodiny a partnerky. Uviedol, že nemôže súhlasiť s konštatovaním súdu, že nič mu nebráni v tom, aby si zohnal adekvátnu prácu v automobilovom priemysle, takáto možnosť v súčasnosti neprichádza do úvahy, keďže jeho partnerka pracuje v Rakúsku a počas jej doby neprítomnosti poskytuje osobnú starostlivosť o maloleté deti jeho partnerky. Intenzívne sa snaží nájsť vhodnú prácu v okrese O. N., avšak napriek nemalej snahe sa mu nedarí zohnať vhodnú prácu. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a výživné na maloletú znížiť zo sumy 120 € na sumu 27,13 € mesačne, alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu otca maloletej podala písomné vyjadrenie matka maloletej. Podľa jej názoru dôvody odvolania nie sú pravdivé, v rámci sociálnej situácie otca maloletej nedošlo k zásadným zmenám, tento nikdy riadne nebol zamestnaný, nemal uzavretý pracovnoprávny vzťah, nevykonával závislú činnosť. Napriek tomu má solídny sociálny štandard, keďže sa venuje osobným záujmom, ktoré stoja nemalé finančné prostriedky. Sprostredkovanie cez svoju terajšiu partnerku obchoduje s ojazdenými motorovými vozidlami a obytnými prívesmi. Túto skutočnosť relevantne dokazuje množstvo inzerátov na webových portáloch s inzerciou, kde sú uvedené kontakty na jeho osobu. Otec maloletej je vlastníkom nehnuteľností, venuje sa aktívne rybárstvu a poľovníctvu, organizuje rybárske zájazdy a spolu s priateľmi pravidelne odchádza na niekoľkodňové pobyty do zahraničia. Žiadala rozsudok okresného súdu o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, okresný súd pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej vykonal dostatočné zisťovanie, zistil v dostatočnej miere a rozsahu skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery, okresný súd vo veci správne skúmal v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine), či od ostatného rozhodnutia o výživnom došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa, a to či už na strane povinných osôb, alebo aj na
strane maloletej osoby. Podľa § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na uvedené ustanovenie okresný súd správne skúmal, či od ostatného rozhodnutia o výživnom, teda, od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej č. k. 7P/143/2014-108 zo dňa 08. 04. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28. 10. 2015, došlo k zmene pomerov. Odvolací súd len doplňuje, že zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale tiež zmena formy štúdia maloletého. V súdenej veci okresný súd takúto zmenu pomerov, teda podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia o výživnom nezistil, od ostatného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov, zmenu pomerov na strane matky a maloletej správne okresný súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
9. Rozsudok bol prijatý senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).