Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-95-2016.pdf
PDF · 115.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 12, Bratislava, IČO: 35 761 768, právne zastúpenej JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1660, Dolný Kubín, proti žalovanému B.. C. L., D.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXX, právne zastúpeného JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1, Žilina, v konaní o zaplatenie 300,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 04. 08. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25. 04. 2016 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 300,- eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 04. 08. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že uplatnená pohľadávka predstavuje zostatok sumy za opravu motorového vozidla značky Škoda Octavia Tour, evidenčné číslo LM 377 BS, na základe faktúry č. FA 13 341752 zo dňa 20. 07. 2013 za práce a materiál vystavenú na sumu 1 544,48 eur, ktorá bola splatná 03. 08. 2013. Z predmetnej faktúry bolo uhradené poisťovňou poistné plnenie vo výške 1 212,54 eur a žalovaným suma 31,94,- eur. Nakoľko žalovaný nezaplatil zostávajúcu časť fakturovanej sumy vo výške 300,- eur, žalobkyňa ho dňa 18. 03. 2016 vyzvala prostredníctvom právneho zástupcu na uhradenie svojho dlhu. Žalovaný na výzvu reagoval s tým, že pohľadávku neuznáva, na základe čoho si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 27. 04. 2016, sp. zn. 11C/95/2016, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že objednávku zo dňa 17. 06. 2013 na opravu osobného motorového vozidla nepodpísal a ani nevedel o tom, že je vozidlo v oprave. Zároveň poukázal na to, že predložený listinný dôkaz, konkrétne zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 10. 06. 2013, nemal podpísaného majiteľa motorového vozidla i napriek tomu, že ho musí vlastník podpísať. Podpis majiteľa vozidla chýba aj na zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 26. 06. 2013. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že tieto listiny vypísala zrejme žalobkyňa prostredníctvom svojho zamestnanca pána Š., ktorý spôsobil to, že druhá obhliadka je vedená ako škoda č. 2, pričom išlo iba o jednu dopravnú nehodu a tú istú škodovú udalosť. Pokiaľ by tak žalobkyňa postupovala v zmysle zákona, bola by poisťovňa všetko uhradila, ale nakoľko žalobkyňa pochybila, tak si uplatňuje sumu 300,- eur. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že vykonala opravu predmetného motorového vozidla, nakoľko v dôsledku poistnej udalosti došlo k jeho poškodeniu. Vozidlo bolo do servisu privezené pani L. dňa 17. 06. 2013, ktorá zákazku vrátane objednávkového listu podpísala, pričom taktiež podpísala prevzatie opraveného motorového vozidla dňa 03. 07. 2013. Práve žalovaný listom adresovaným poisťovni žiadal ako vlastník vozidla, ktoré bolo žalobkyňou opravené, o uhradenie faktúry vystavenej žalobkyňou. Zároveň sa žalovaný zaviazal v tomto liste o úhradu finančného rozdielu žalobkyni. Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovaný v podanom odpore nenamieta výšku dlžnej sumy, ale skutočnosť, že žalobkyňa nepostupovala v zmysle zákona, pričom neuvádza, ktoré ustanovenia právnych predpisov Slovenskej republiky mala žalobkyňa porušiť. To, akým spôsobom a postupom bola poistná udalosť šetrená, ako aj skutočnosť, že likvidátor poistiteľa rozdelil poistnú udalosť na dve škody, sú pre žalobkyňu nepodstatné, nakoľko poistná zmluva je vzťah medzi poisťovateľom a poistníkom, resp. poisteným a či bolo nutné poistnú udalosť rozdeliť na dve škody, je nezávislé od vôle žalobkyne. Žalobkyňa vykonala opravu v súlade so zákazkou a objednávkou, následne nato bolo vozidlo prevzaté a žalobkyňa vystavila za vykonanú opravu faktúru č. FA 13 341752 so splatnosťou 03. 08. 2013. Dňa 26. 07. 2013 bola uhradená suma 1 212,54 eur poisťovňou a dňa 20. 12. 2013 žalovaným vo výške 31,94 eur, pričom žalobkyňa si v konaní uplatnila zostávajúcu časť fakturovanej pohľadávky vo výške 300,- eur.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na písomne podanej žalobe, ako aj vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu. Poukázala na listinný dôkaz predložený v súdnom konaní, a to žiadosť o uhradenie faktúry, v ktorej sa žalovaný zaviazal doplatiť rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou, ktorá bola vyplatená poisťovateľom na účet žalobkyne. S tvrdeniami, že žalobkyňa pochybila, keď rozhodla o tom, že škodová udalosť bude riešená ako dve poistné udalosti, nesúhlasí, nakoľko o samotnom priebehu šetrení rozhoduje výlučne poisťovateľ. V prípade, ak žalovaný nesúhlasil s priebehom šetrenia poistnej udalosti a namieta delenie jednej škodovej udalosti na dve poistné plnenia, žalobkyňa má za to, že uvedené mal riešiť práve s poisťovateľom a nie so žalobkyňou. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, ktorú vzniesol žalovaný až na tomto pojednávaní, právna zástupkyňa poukázala na to, že nedostatok vecnej pasívnej legitimácie nenamietal ani pred podaním žaloby a ani v odpore proti platobnému rozkazu. Právna zástupkyňa zároveň s poukazom na ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku navrhla, aby súd neprihliadal na čestné vyhlásenie dcéry žalovaného predložené na pojednávaní zo dňa 23. 02. 2017. Je preukázané, že žalovaný, ako aj jeho dcéra pani L. vedeli o celej prejednávanej veci skôr, žalovaný minimálne od roku 2014, pričom pokiaľ prostriedky procesnej obrany predložil súdu až na dnešnom pojednávaní, tak tieto nepovažuje právna zástupkyňa za podané včas. Právna zástupkyňa zároveň poukázala na to, že v prípade krátenia poistného plnenia, ako k tomu došlo v predmetnej veci, alebo odrátania spoluúčasti žalovaného ako poisteného, má za to, že v danom prípade žalobkyňa nevystupuje ako vecne legitimovaná na vyriešenie daného sporu, resp. ide o spor medzi poisťovateľom a v danej situácii medzi žalovaným. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
5. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalovaný si nedal u žalobkyne opraviť motorové vozidlo, nakoľko to urobila bez jeho súhlasu a vedomia jeho dcéra. Preto má právny zástupca za to, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Zároveň zdôraznil, že žalovaný nedoručil KOOPERATIVE poisťovni, a.s., žiadosť o vyplatenie faktúry, nakoľko to opätovne urobila jeho dcéra bez jeho súhlasu a vedomia. Poukázal na to, že osobné motorové vozidlo nebolo do servisu dovezené tak, ako je to uvedené v objednávke, ale bolo dovezené skôr. Žalobkyňa pri oprave tohto osobného motorového vozidla pochybila v tom zmysle, že riešila škodovú udalosť akoby novú. Žalovaný nebol prítomný pri doobhliadke, nikomu na ňu ani nedal súhlas, bola urobená bez jeho vedomia. Keď si dcéra žalovaného bez jeho súhlasu a vedomia požičala auto aj s technickým preukazom, zistila nejakú poruchu v kolese, a preto išla s vozidlom do pneuservisu v Liptovskom Mikuláši. Následne technik tohto pneuservisu sa vybral s autom na skúšobnú jazdu, kedy doňho nabúral pán R.. Právny zástupca má za to, že táto škodová udalosť sa mala riešiť cez povinné zmluvné poistenie a nie cez havarijné poistenie. Žalovaný nesplnomocnil inú osobu na podpísanie objednávky v jeho mene, a preto nie je vecne pasívne legitimovaný. Túto skutočnosť neuviedol skôr z dôvodu opatrnosti a taktiky, aby sa žalobkyňa na túto skutočnosť nemohla pripraviť, preto s ňou prišli až na pojednávaní. Nakoľko žalovaný nevedel o škodovej udalosti, nepodpísal objednávku, ako ani žiadosť o uhradenie faktúry a o celej záležitosti sa dozvedel až začiatkom roku 2014, keď mu začali chodiť upomienky, so žalobou nesúhlasí. Právny zástupca zároveň poukázal na to, že prijímací technik žalobkyne, pán Š., pokiaľ urobil nejaké právne úkony bez plnej moci žalovaného, to znamená, vystavil objednávku a následne faktúru na meno žalovaného a nemal plnú moc od pani L. a dokonca ani neskúmal, v akom vzťahu je pani L.Á. k žalovanému, zásadne pochybil, nakoľko mal mať plnú moc v súlade s § 31 Občianskeho zákonníka. Zároveň prijímací technik, ktorý robil doobhliadky, nebol na to oprávnený, nakoľko žalovaný, ako ani pani L. ho na to žiadnym spôsobom nesplnomocnili. Takéto konanie je v rozpore so zákonom, obchádza zákon a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, aby niekto urobil doobhliadku bez toho, aby vlastník vozidla o tom vôbec vedel. Práce, ktoré boli vykonané, neboli vykonané na základe objednávky, nakoľko ju nepodpísal žalovaný, ale jeho dcéra. Pokiaľ žalobkyňa vykonala opravu osobného motorového vozidla na vlastnú päsť, všetky záležitosti musí znášať práve ona.
6. Riaditeľ žalobkyne G. G. vypovedal, že poistná udalosť bola hlásená ako poistná udalosť z havarijného poistenia a žalobkyňa teda postupovala v zmysle tohto hlásenia. Žalovaný tvrdí, že podpisy na predložených listinných dôkazoch nie sú jeho a že jeho dcéra bez súhlasu použila osobné motorové vozidlo, tak pokiaľ má za to, že tým bol spáchaný nejaký podvod, tak bolo jeho povinnosťou nahlásiť to jeho poisťovni. Predmetné vozidlo bolo v servise približne dva týždne, a nakoľko žalovaný nevzniesol žiadne námietky, možno predpokladať, že nemal žiadne výhrady voči tomu, že auto je po nehode opravované u žalobkyne. Poukázal na to, že doposiaľ bolo medzi stranami sporné to, či tá jedna poistná udalosť bola alebo nebola riešená ako dve škody, pričom na pojednávaní žalovaný prišiel s inými tvrdeniami, čo stavia vec do úplne inej roviny. Zároveň zdôraznil, že ak došlo k neoprávnenému použitiu jeho osobného motorového vozidla, mal by žalovaný voči tomu vyvodiť dôsledky. Riaditeľ uviedol, že auto nepreberal ani neodovzdával, a pokiaľ ide o doobhliadku, tieto vykonáva pracovník SLOVEXPERTY, s. r. o. na základe podnetu poisťovne. Je bežnou praxou, že obhliadku aj doobhliadku vykonáva žalobkyňa bez prítomnosti majiteľa vozidla, ktorého informujú buď telefonicky alebo SMS správou. Túto doobhliadku nevykonávajú zamestnanci žalobkyne, ale zamestnanci SLOVEXPERTY, s. r. o. na základe podnetu poisťovne. Zároveň uviedol, že bežne sa stáva, že po rozobratí vozidla je potrebné vykonať doobhliadku, pričom v predmetnej veci bolo potrebné vykonať tieto doobhliadky až dve. Počas opravy predmetného motorového vozidla nebolo druhýkrát nabúrané a žalobkyňa teda nenahlasovala druhú poistnú udalosť. Išlo len o dve doobhliadky predmetného motorového vozidla na základe nahlásenej jednej poistnej udalosti. V objednávke je ako zákazníčka uvedená pani L., pričom prijímací technik zrejme predpokladal, že auto na opravu priviezla manželka žalovaného. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym splnomocnením, ktorým by žalovaný splnomocnil pani L. na objednávku opravy predmetného motorového vozidla. Riaditeľ žalobkyne na otázku sudcu uviedol, že je bežnou praxou, že v prípade objednávok auto do obchodnej spoločnosti privezie priamo majiteľ. Pokiaľ tomu tak nie je, tak sa v systéme overuje vlastníctvo osobného motorového vozidla. Žalovaného opakovane vyzývali, a to telefonicky na vyriešenie danej situácie, pričom tento sa vždy bránil len tým, že predmetná poistná udalosť bola riešená ako dve škody. O obrane, ktorá bola prezentovaná na pojednávaní sa dozvedel až na tomto pojednávaní.
7. Žalovaný vypovedal, že o celej záležitosti sa dozvedel až v roku 2014, kedy mu začali chodiť domov upomienky. V domácnosti má jedno motorové vozidlo, ktoré však od roku 2009, ako mu začali zdravotné problémy, nevyužíva. Oprávnenie používať predmetné motorové vozidlo má len jeho manželka na nákupy. Dcéra nemala dovolené používať toto motorové vozidlo, nakoľko má svoje vlastné auto. O celej záležitosti mu nepovedala, lebo sa zľakla. Následne, keď sa o škode dozvedel, tak mu jeho dcéra tvrdila, že ona celú záležitosť dotiahne do konca. Žalovaný potvrdil, že na zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla a na žiadosti o uhradení faktúry adresovanej KOOPERATIVE poisťovni, a.s., ako aj na oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla nie je jeho podpis, ale ten podpis patrí jeho dcére. Zdôraznil, že škodová udalosť nemala byť riešená z havarijného poistenia, ale z povinného zmluvného poistenia toho, kto nehodu spôsobil, a preto žalovaný má za to, že nie je povinný platiť ani spoluúčasť.
8. Svedok G. Š., prijímací technik žalobkyne, vypovedal, že opravu predmetného motorového vozidla začali realizovať na základe zápisu o poškodení od SLOVEXPERTY, s. r. o., ktorá spolupracuje s poisťovňou. Pri rozobratí vozidla sa následne zistilo, že niektoré časti, pravdepodobne to bol nárazník, ktoré boli pôvodne určené na opravu, sa nedali opraviť, ale bolo ich potrebné vymeniť. Následne kontaktovali toho istého technika, ktorý urobil prvotnú obhliadku, tento si následne vozidlo vyfotil, urobil z toho zápis a podľa toho zápisu žalobkyňa pokračovala v oprave vozidla. Vozidlo priviezla pani alebo slečna L.M., s ktorou potom následne aj všetko riešil, a vozidlo bolo odovzdané tejto osobe. Pani L. zároveň oznámila, že nebola nejaká časť, pravdepodobne dvere vozidla, zahrnutá do opravy a žalobkyňa na základe tejto jej požiadavky opravila aj tieto dvere. Je bežnou praxou, že po prvotnej obhliadke sa zistí nejaké poškodenie, čiže sa urobí doobhliadka po tzv. odstrojení. Vzhľadom na odstup času sa svedok nevedel vyjadriť k otázke, v akom rozsahu a či boli poškodené dvere na vozidle. Potvrdil, že tieto dvere boli opravené na základe požiadavky pani L.. Svedok pani L. osobne nepoznal, nevedel o koho ide, teda či je to majiteľka alebo rodinný príslušník majiteľa osobného motorového vozidla. Pokiaľ je auto v servise prvýkrát, do databázy sa zapíšu údaje podľa technického preukazu, a keď príde opakovane, už sa overuje iba to, či je majiteľom stále tá istá osoba. Keď auto do servisu priviezla pani L., žalobkyňa zákazku akceptovala aj bez písomného splnomocnenia, pričom pri podobných prípadoch vychádza z prvotného nahlásenia poistnej udalosti a oprava sa vykonáva len v súlade s tým, čo je servisu predložené. Svedok uviedol, že žalobkyňa vykoná opravu až na základe povolenia zamestnanca SLOVEXPERTY, s. r. o., ktorý po obhliadke vozidla, po nafotení vozidla do zápisu uvedie aj spôsob opravy. On teda posudzuje to, ako treba opravu vykonať.
9. Z objednávky č. W418959 zo dňa 17. 06. 2013 vyplýva, že pani L. odovzdala žalobkyni do servisu osobné motorové vozidlo značky Octavia Tour 1,9 TDi 74 kW s evidenčným číslom LM 337 BS, pričom ako zákazník bol uvedený žalovaný B.. C. L., bytom R. XXX, XXX XX M. G.Š.. Predbežný termín dokončenia zákazky bol určený na 22. 06. 2013 pri odhade ceny opravy s DPH 800,- eur. Maximálna cena opravy bola stanovená v sume 1 550,- eur.
10. Faktúrou č. FA 13 341752 zo dňa 20. 07. 2013 žalobkyňa vyfakturovala žaovanému celkom k úhrade 1 544,48 eur so splatnosťou predmetnej faktúry do 03. 08. 2013.
11. Zo žiadosti o uhradenie faktúry vyplýva, že žalovaný mal obchodnú spoločnosť KOOPERATIVA, a.s., so sídlom Uhoľná 1, Žilina, požiadať o uhradenie faktúry k poistnej udalosti č. 9558672819 obchodnej spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš na tam uvedený účet vedený vo H. Ú. R., a.s., pričom v prípade finančných rozdielov sa zaviazal rozdiel doplatiť opravcovi - žalobkyni.
12. Z listu zo dňa 14. 04. 2016, vyhotoveným právnym zástupcom žalovaného, súd zistil, že žalovaný na výzvu žalobkyne na zaplatenie sumy 300,- eur uviedol, že nakoľko pochybil zamestnanec žalobkyne, keď tú istú škodu rozdelil na dve poistné udalosti, vymáhaná pohľadávka vo výške 300,- eur nie je dôvodná, a preto ju rozporuje v celom rozsahu a v celom rozsahu ju zároveň neuznáva.
13. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 19. 06. 2013 súd zistil, že ako poistený je uvedený žalovaný, ako vodič poisteného vozidla v čase nehody pán C. E. a ako osoba, ktorá zavinila nehodu, pán I. R.. Poistený požiadal o zaslanie poistného plnenia na účet žalobkyne.
14. Zo zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyplýva, že prvá obhliadka bola vykonaná obchodnou spoločnosťou SLOVEXPERTA, s. r. o., dňa 10. 06. 2013 a následne ďalšie dve doobhliadky dňa 26. 06. 2013. Zo všetkých troch zápisov vyplýva, že majiteľom obhliadaného vozidla je žalovaný s tým, že nehoda sa stala dňa 06. 06. 2013 v Liptovskom Mikuláši.
15. Z oznámenia o poistnom plnení KOOPERATIVY poisťovne, a.s., zo dňa 25. 07. 2013 súd zistil, že poisťovňa žalovanému oznámila, že na základe Poistnej zmluvy č. 6556395703 a poistnej udalosti č. 9558672819 dňa 06. 06. 2013 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov poukazujú na účet žalobkyne v celkovej výške 1 212,54 eur. Z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení vyplýva, že z fakturovanej sumy faktúrou č.13 341752 vo výške 1 544,48 eur bola zaúčtovaná spoluúčasť vo výške 165,97 eur a poistné plnenie tak predstavuje sumu 1 378,51 eur. Sumu 165,97 eur za poškodenie dverí - druhú škodu poisťovňa nevyplatila a poistné plnenie tak predstavuje rozdiel vo výške 1 212,54 eur.
16. Z čestného prehlásenia G.. E. L., D.. zo dňa 23. 02. 2017 vyplýva, že si bez vedomia a súhlasu vlastníka predmetného osobného motorového vozidla toto zobrala, pričom servisný technik Pneuservisu MIKONA v Liptovskom Mikuláši vykonal jazdu na tomto vozidle, počas ktorej sa stal účastníkom dopravnej nehody. Po nehode auto doviezla do servisu IMPA Liptovský Mikuláš, kde auto stálo týždeň. Následne bez vedomia a súhlasu otca podpísala zákazku č. W418959 ako aj Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia, žiadosť o uhradenie faktúry poisťovni a bez vedomia a súhlasu otca zrealizovala platbu vo výške 31,94 eura z jeho osobného bankového účtu v prospech účtu žalobkyne.
17. Podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
18. Podľa § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.
19. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
20. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
21. Medzi stranami nebolo sporné to, že dňa 06. 06. 2013 bolo pri nehode, ktorú spôsobila tretia osoba, poškodené osobné motorové vozidlo vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré bolo následne opravené u žalobkyne. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobkyňa vykonala opravu vozidla tým, že odstránila vady veci, ktoré vznikli následkom jej poškodenia pri tejto nehode. Z celkovej vyfakturovanej sumy 1 544,48 eur bola žalobkyni uhradená poistiteľom žalovaného, obchodnou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, suma 1 212,54 eur. Časť fakturovanej sumy vo výške 31,94 eur bola žalobkyni uhradená z bežného účtu žalovaného. Predmetom tohto konania tak je zostatok fakturovanej sumy vo výške 300,- eur. Žalovaný svoju procesnú obranu postavil na tom, že pochybením žalobkyne bola tá istá škoda rozdelená na dve poistné udalosti a na pojednávaní zároveň vzniesol námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, nakoľko zmluvu so žalobkyňou neuzatvoril on, ale jeho dcéra, na preukázanie čoho predložil súdu čestné prehlásenie zo dňa 23. 02. 2017. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie až na pojednávaní, právna zástupkyňa navrhla, aby súd na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol. Na takýto procesný postup súdu však nebol dôvod, nakoľko vznesená námietka až na pojednávaní pred súdom si nevyžiadala nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, pričom bez ohľadu na zákonnú úpravu sudcovskej koncentrácie konania v ustanovení § 153 Civilného sporového poriadku, súd je vždy povinný preskúmať tak aktívnu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Z citovaného ustanovenia § 652 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníkom zmluvy o oprave veci je objednávateľ ako spotrebiteľ a na druhej strane zhotoviteľ ako podnikateľ, ktorý má dané činnosti v predmete svojho podnikania, pričom podľa ustálenej judikatúry môže zmluvu o oprave veci platne uzavrieť ako objednávateľ opravy aj ten, kto nie je vlastník veci. Ak objednávateľ uzavrie so zhotoviteľom zmluvu o oprave veci vo vlastnom mene, má v takom prípade buď aktívnu, alebo pasívnu legitimáciu v prípade sporu o práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede žalovaného a svedka, ako aj z listinných dôkazov predložených v konaní nesporne vyplýva, že zmluvu o dielo uzatvorila so žalobkyňou dcéra žalovaného, čo potvrdila aj v čestnom prehlásení zo dňa 23. 02. 2017. Z objednávky zo dňa 17. 06. 2013 však nevyplýva, že by dcéra žalovaného pri uzatváraní zmluvy o oprave veci vystupovala vo vlastnom mene, naopak z predmetného listinného dôkazu jednoznačne vyplýva, že objednávateľom má byť žalovaný ako vlastník predmetného motorového vozidla. Občiansky zákonník nevyžaduje na platnosť zmluvy o oprave veci písomnú formu, a teda v súlade s § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ani prípadné udelené plnomocenstvo nemusí byť udelené písomne. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že o celej záležitosti nemal vedomosť a jeho dcéra uzatvorila tak zmluvu o oprave veci bez jeho vedomia a bez jeho plnomocenstva. Podľa zákonnej úpravy obsiahnutej v § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že žalobkyňa vykonala opravu osobného motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý v konaní netvrdil ani nepredložil a nenavrhol vykonať žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, že by s opravou motorového vozidla dodatočne nesúhlasil. Zároveň je potrebné uviesť to, že v prípade, ak by poisťovňa, s ktorou má žalovaný uzatvorené havarijné poistenie, vyplatila poistné plnenie v plnom rozsahu, čím by nevznikol dôvod na podanie tejto žaloby, je nepravdepodobné, že by žalovaný vykonal akékoľvek kroky smerujúce k tomu, aby bolo jeho osobné motorové vozidlo dané do stavu pred opravou, ktorú vykonala žalobkyňa. Z listu zo dňa 14. 04. 2016 vyplýva, že pred podaním žaloby považoval žalovaný uplatnenú sumu vo výške 300,- eur za nedôvodnú z iného dôvodu, ako toho, že by s opravou svojho osobného motorového vozidla nesúhlasil, aj z čoho možno usudzovať, že konanie svojej dcéry, ktorá bez jeho vedomia uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o opravu veci, dodatočne schválil. Vo svetle vyššie uvedených skutočností súd ustálil, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore. Zároveň nemožno spravodlivo konštatovať, že by žalobkyňa mala možnosť vedieť o nedostatku plnomocenstva z dôvodu totožnosti priezvisk vlastníka motorového vozidla zapísaného v technickom preukaze tohto vozidla a osoby, ktorá k žalobkyni predmetné vozidlo priviezla. Zároveň je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že žalobkyňa vykonala opravu motorového vozidla na základe oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, v ktorom je ako poistený uvedený žalovaný a nie jeho dcéra. Pokiaľ by žalovaný nemal uzatvorenú s obchodnou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group havarijnú zmluvu uvedenú v tomto oznámení, t. j. č. 9558672819, nedošlo by ani k prvotnej obhliadke vozidla zamestnancom obchodnej spoločnosti SLOVEXPERTA, s. r. o., ktorá spolupracuje s touto poisťovňou.
22. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že pochybením žalobkyne poisťovňa žalovaného evidovala tú istú poistnú udalosť ako dve škodové udalosti, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení, podľa ktorého poisťovňa nepoukázala v prospech účtu žalobkyne poistné plnenie za poškodenie dverí - druhú škodu vo výške 165,97 eur, je nedôvodná, nakoľko oprávnenie primeraného zníženia plnenia z poistnej zmluvy prináleží podľa § 798 Občianskeho zákonníka výlučne poistiteľovi a v prípade nesprávnosti takéhokonania vzniká spor medzi poistiteľom a poisteným. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obhliadku, ako aj následné doobhliadky poškodeného motorového vozidla vykonala obchodná spoločnosť SLOVEXPERTA, s. r. o., na základe podnetu poisťovne žalovaného, obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a skutočnosť, že poisťovňa neposkytla poistné plnenie v plnom rozsahu, nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Naviac zo všetkých troch zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyplýva, že to isté motorové vozidlo bolo pri nehode zo dňa 06. 06. 2013, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by v uvedený deň bolo predmetom dvoch škodových udalostí. Pokiaľ mal žalovaný za to, že poisťovňa mala vyplatiť žalobkyni za opravu predmetného motorového vozidla plné poistné plnenie, bolo v jeho záujme obrátiť sa priamo na predmetnú poisťovňu, ktorá jediná je pasívne vecne legitimovaná na prípadný spor z jej povinnosti zo zmluvy o havarijnom poistení. Z prílohy z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že poisťovňa neposkytla poistné plnenie v rozsahu spoluúčasti vo výške 165,97 eur, ako aj v rozsahu opravy za poškodenie dverí - druhú škodu vo výške 165,97 eur. Svedok G. Š. vypovedal, že dcéra žalovaného požiadala dodatočne aj o opravu dverí, čomu bolo zo strany žalobkyne vyhovené, pričom toto tvrdenie nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybnené ani vyvrátené. Pokiaľ dcéra žalovaného konala bez plnomocenstva a žalovaný, ako súd už vyššie skonštatoval, dodatočne schválil opravu svojho motorového vozidla, možno usudzovať, že ju schválil v plnom rozsahu. Námietka žalovaného spočívajúca v tom, že predmetná škodová udalosť mala byť riešená z povinného zmluvného poistenia a nie z havarijného poistenia, v tomto spore nemôže obstáť, nakoľko nebolo v právomoci žalobkyne rozhodovať o tom, z akého poistenia bude poskytnuté poistné plnenie. V prípade, ak z rozhodnutia dcéry žalovaného mu vznikla nejaká škoda, zodpovednosť za toto konanie nemôže niesť v žiadnom prípade žalobkyňa. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že dcéra žalovaného v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla presne označila zmluvu o havarijnom poistení jej číslom.
23. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 300,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. FA 13 341752, to znamená od 04. 08. 2013 do zaplatenia. Pre potvrdenie správnosti predmetného rozhodnutia súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v prípade, ak by nebola platne uzatvorená zmluva o oprave veci, žalobkyni, ktorá nesporne vykonala opravu osobného motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalovaného, by vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by nesporne vzniklo na strane žalovaného, ktorému bolo auto opravené, pričom pre začiatok plynutia premlčacej doby z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úrok obohatil, o čom sa preukázateľne prvýkrát žalobkyňa dozvedela na pojednávaní dňa 28. 02. 2017.
24. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne G.. E. L., D.., dcéry žalovaného, nakoľko to nepovažoval za potrebné, lebo možno predpokladať, že by vypovedala v súlade so svojím čestným vyhlásením, ktoré bolo v konaní vykonané ako listinný dôkaz a ku skutočnostiam, ktoré neboli medzi stranami sporné. Súd zároveň neodročil pojednávanie za účelom zabezpečenia tzv. krycieho listu od obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group tak, ako to žiadal právny zástupca žalovaného, a to z toho dôvodu, že na základe výzvy súdu poisťovňa doručila aj tento listinný dôkaz označený ako Oznámenie o poistnom plnení, ktorý sa nachádza v súdnom spise.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.