Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/15/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 23. marca 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal odvolanie obžalovaného N. I. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/3/2016 z 13.1.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. I. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný N. I. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie podal proti výroku o treste. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Súd mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť, pričom priťažujúce okolnosti nezistil. Na základe týchto skutočností preto pri úprave trestnej sadzby rozhodoval v sadzbe od 12 mesiacov do 40 mesiacov, pričom stred tejto sadzby je 26 mesiacov. Jemu bol uložený trest v hornej polovici trestnej sadzby. Uviedol, že mu hrozí aj premena ďalšieho trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak toto nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že pokiaľ ide o trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 30 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, tento zodpovedá stavu veci a zákonu. Pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tak ako ich ustálil prvostupňový súd, bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v sadzbe od 12 mesiacov do 44 mesiacov. Uložený trest vo výmere 30 mesiacov preto nepovažuje ani krajský súd za neprimerane prísny. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ opakovane súdne trestaný a opakovane bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Možno teda konštatovať, že ani predchádzajúce odsúdenia k nepodmienečným trestom odňatia slobody nemali na neho dostatočný výchovný vplyv a neprimäli ho k vedeniu riadneho spôsobu života. Naviac, skutku sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Za daných okolností možno aj podľa názoru krajského súdu konštatovať, že

prvostupňový súd správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Krajský súd považuje trest uložený prvostupňovým súdom za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Uložený trest aj podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže krajský súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného a výrok o treste v napadnutom rozsudku považuje za zákonný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného N. I. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.