Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Cb-17-2015.pdf
PDF · 143.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/17/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu P. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. E. XXXX, XXX XX E., proti žalovanému LMG transport, s.r.o., IČO: 46 475 427, so sídlom A. Hlinku 2556/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 2.349,35 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.471,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.471,20 Eur od 01.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca BMH Finance, s.r.o., so sídlom Oščadnica č. 1863, 023 01 Oščadnica, IČO: 46 614 206 (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou zo dňa 16.12.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 19.12.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.349,35 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.471,20 Eur od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 418,15 Eur od 18.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 460,- Eur od „25.02.2013“ do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 20.01.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.01.2015 pôvodný žalobca rozšíril žalobu v časti žalovaného príslušenstva, úrokov z omeškania tak, že ich požadoval zaplatiť vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.471,20 Eur od 01.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 418,15 Eur od 18.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75 % ročne zo sumy 460,- Eur „od 25.02.2013“ do zaplatenia. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca t.j. obchodná spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Nitra, IČO: 46 360 735 faktúrou č. 2013300701 zo dňa 27.11.2013, splatnou dňa 30.11.2013 fakturoval žalovanému prepravné náklady súvisiace s prepravou spočívajúce s využívaním tankovacej karty a viakarty v celkovej sumy 3.448,51 Eur. Rovnaké náklady fakturoval aj faktúrou č. 2013300718 zo dňa 10.12.2013, splatnou dňa 17.12.2013 v sume 418,15 Eur. Faktúrou č. 2014300050 zo dňa 24.01.2013, splatnou dňa 24.02.2014 v sume 460,- Eur fakturoval žalovanému „sankcie“ za nevymenené palety. Z faktúry č. 2013300701 vo výške 3.448,51 Eur ostala neuhradená časť vo výške 1.471,20 Eur, nakoľko v zostávajúcej časti 1.977,31 Eur došlo zo strany jeho právneho predchodcu dňa 27.11.2013 k započítaniu pohľadávky, ktorú voči nemu mal žalovaný. Celková dlžná suma potom z týchto faktúr je spolu vo výške 2.349,35 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2014 postúpil pôvodný veriteľ mu predmetnú pohľadávku. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný zo strany postupcu, teda jeho právneho predchodcu listom zo dňa 15.10.2014. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, podal voči nemu žalobu na súd.
2. O žalobe pôvodného žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 8Rob/60/2014-22 zo dňa 30.01.2015, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu č.k. 8Rob/60/2014-22 zo dňa 30.01.2015 žalovaný podal včas odpor, ktorý odôvodnil vo veci samej. Tým sa zo zákona zrušil v celom rozsahu tento platobný rozkaz a súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie a to podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
4. Žalovaný v odpore zo dňa 26.03.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 26.03.2015 uviedol, že k faktúre č. 2013300718 zo dňa 10.12.2013 treba špecifikovať prepravné náklady, nakoľko k nej neboli vystavené podklady súvisiace s prepravou v období od 16.11.2013 do 23.11.2013. K faktúre č. 2014300050 zo dňa 24.01.2013 uviedol, že ju neuznáva, lebo žiadna sankcia súvisiaca s prepravou nebola dohodnutá. K faktúre č. 2013300701 zo dňa 27.11.2013 žiadal tiež špecifikovať prepravy, nakoľko podľa jeho denných záznamov sa nezhodujú. Tiež nevylúčil, že faktúry sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
5. Uznesením č.k. 14Cb/17/2015-95 zo dňa 20.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2016 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane pôvodného žalobcu BMH Finance, s.r.o., IČO: 46 614 206 tak, že tento pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový žalobca P. M., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XXXX, XXX XX E., s ktorým súd ďalej po právoplatnosti tohto uznesenia konal ako so žalobcom. Rozhodol tak na základe toho, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015 spoločnosť BMH Finance, s.r.o., postúpila predmetnú pohľadávku s príslušenstvom P. M., keď tento sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom na základe postúpenia.
6. O žalobe žalobcu proinštančný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 14Cb/17/2015-173 zo dňa 14.04.2016, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.349,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.471,20 Eur od 01.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 418,15 Eur od 18.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 460,- Eur od 25.02.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 804,36 Eur na účet vtedajšej právnej zástupkyne žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Na základe odvolania žalovaného proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 43Cob/191/16-203 zo dňa 26.10.2016 napadnutý rozsudok proinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa záverov odvolacieho súdu v tomto zrušujúcom uznesení, i keď prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v konaní predložil listinné dôkazy o prepravách uskutočnených žalovaným, tieto bez predloženia dokladov o ním čerpaných pohonných hmotách na jednotlivých čerpacích staniciach platených tankovacou kartou DKV č. 704 310 086 616 000 77 s PIN kódom 0646 na preukázanie nároku žalobcu nestačia. Rovnako nestačí na preukázanie nároku uplatneného žalobcom z titulu sankcii za nevymenené palety vo výške 460,- Eur predloženie listinných dôkazov, akými je Medzinárodný nákladný list, ktorý nie je podpísaný žalovaným a je na ňom uvedená len ŠPZ, z ktorej nie je možné zistiť, či sa týka vozidla patriaceho žalovanému. Na zistenie tejto skutočnosti žalobca neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pritom sa jedná o spornú skutočnosť. Ani faktúra zahraničnej spoločnosti, ktorou fakturovala cenu nevrátených europaliet spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o. Nitra sama o sebe na preukázanie tvrdení žalobcu, že to bol žalovaný, ktorý europalety nevrátil, nestačí. Z predložených listinných dôkazov nie je jednoznačne zrejmé, že to bol žalovaný, kto prevzal palety, nie je zrejmé, od koho ich prevzal a komu ich mal doručiť. V obchodnom styku platí pravidlo odsúhlasovania obalového konta medzi zúčastnenými stranami, bez ktorého nie je možné s jednoznačnosťou určiť, koľko a akých obalov bol žalovaný povinný a komu odovzdať. Dôkazné bremeno o tom, že žalovaný prevzal určité množstvo a typ palety, ktoré sa zaviazal odovzdať príjemcovi a tieto neodovzdal, je na žalobcovi, ktorý musí mať pre každú jednu neodovzdanú europaletu a jej identifikáciu listinné dôkazy. Navyše sa žalobca v konaní domáhal nie ceny za nevrátené palety, ale sankcie, a to bez bližšej špecifikácie, na základe akého zmluvného dojednania, prípadne na základe akého právneho predpisu by bol žalovaný povinný takéto sankcie uhradiť. Nie je tak možné prenášať dôkazné bremeno na žalovaného a vyžadovať od neho, aby v konaní preukázal, že palety odovzdal. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom tiež podľa záverov odvolacieho súdu nie je zrejmá ani tá skutočnosť, či právny predchodca žalobcu - spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o. Nitra získala DKV kartu č. 704 310 086 616 000 77 s PIN kódom 0646 od DKV spoločnosti na základe zmluvy a ani tá skutočnosť, či za žalovaným čerpané pohonné hmoty právny predchodca žalobcu tejto spoločnosti ako správcovi DKV karty sumy v ním vystavených faktúrach, ktoré žalobca doložil do spisu zaplatil. Faktúry vystavené spoločnosťou DKV EURO SERVICE
GmbH, ktoré žalobca do spisu doložil sú totiž všetky adresované na spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o. Nitra, ktorej jedine vznikla povinnosť úhrady, keďže len táto spoločnosť bola vo vzťahu so spoločnosťou DKV EURO SERVICE GmbH, inak by jej nebolo umožnené s DKV a VIA kartami, správcami ktorých je výlučne DKV EURO SERVICE GmbH, nakladať. Tiež nie je zrejmé, ako prvoinštančný súd právny vzťah ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným právne posúdil. Nevyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne, či tento právny vzťah sa riadi právnou úpravou obsiahnutou v § 610 Obchodného zákonníka, prípadne či tento vzťah nie je vzťahom, ktorý by bolo možné posúdiť podľa § 638 a nasl. Obchodného zákonníka, teda ako právny vzťah založený zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku. Z obsahu § 639 Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že ten, kto prevádzkuje dopravný prostriedok a prepravuje náklad určený objednávateľom je povinný zabezpečiť, aby bol dopravný prostriedok spôsobilý a použiteľný pre prepravu tak, že ho zabezpečí nielen osádkou ale aj pohonnými hmotami a ďalšími vecami, ktoré sú potrebné pre dohodnuté cesty. Keďže bol žalovaný pri vykonávaní prepravy povinný platiť sám náklady súvisiace s prevádzkou jeho dopravného prostriedku práve prostredníctvom DKV kariet a VIA karty, je nevyhnutné, aby žalobca jednoznačne preukázal povinnosť žalovaného platiť pohonné hmoty pri vykonávaní ním objednanej prepravy ním samotným. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že právni predchodcovia žalobcu postúpili pohľadávku na úhradu ceny spotrebovaných pohonných hmôt žalovaným, avšak platených podľa ich tvrdenia z ich prostriedkov, pretože s postúpením pohľadávky boli povinní odovzdať jej nadobúdateľovi všetky relevantné listiny, ktoré s postúpenou pohľadávkou súvisia. Vo vzťahu k faktúre žalobcu č. 2013300701 zo dňa 27.11.2013, ktorá bola pôvodne vystavená na sumu 3.448,51 Eur odvolací súd zaujal stanovisko, že i keď žalovaný potvrdil, že vo svojom účtovníctve eviduje túto faktúru ako neuhradenú už len v rozsahu nezaplatenej sumy 1.471,20 Eur, v žiadnom prípade nemožno z tohto vyvodiť, že ide zo strany žalovaného o uznanie záväzku, čo do úhrady zvyšujúcej čiastky 1.471,20 Eur, pretože žalovaný túto pohľadávku žalobcu a svoj záväzok z tejto faktúry, čo do sumy 1.471,20 Eur relevantným spôsobom upraveným v § 323 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka neuznal. Čiastočný zánik záväzku žalovaného vystavením dobropisu žalobcom na sumu 180,64 Eur je však možné posúdiť za preukázaný, avšak dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorú vypracoval žalobca dňa 27.11.2013 a ktorú žalovaný nepodpísal, nemôže sama o sebe nahradiť jeho uznávací prejav, keď zvyšok sumy vo výške 1.471,20 Eur z tejto faktúry, ktorá mala byť predmetom zápočtu, a teda zániku záväzku žalovaného v tejto výške, žalovaný za dôvodný neuznal. V záveroch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uložil povinnosť prvoinštančnému súdu jednoznačne zistiť, o aký záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom spoločnosťou LKW TOP logistic, s.r.o. Nitra a žalovaným reálne šlo, či faktúry, ktoré vystavil správca DKV kariet v jednotlivých členských štátoch vo vzťahu k spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o. Nitra táto spoločnosť už uhradila a vo vzťahu k žalovanému si uplatňuje sumu, o ktorú sa jej majetok znížil, alebo sa jedná len o refakturáciu ceny pohonných hmôt, opodstatnenosť fakturácie, ktorej však bez dokladov vystavených čerpacích stanicou v jednotlivých štátoch nie je možné jednoznačne zistiť. Ďalej uložil povinnosť prvoinštančnému súdu nevyhnutne ozrejmiť, prečo je na faktúrach správcu DKV kariet uvedený iný číselný kód tankovacej karty, než mala DKV karta prevzatá žalovaným od žalobcu na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 02.09.2013, ktorú od spoločnosti LKW TOP logistic s.r.o. Nitra žalovaný prevzal.
8. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
12. Po zrušení rozsudku č.k. 14Cb/17/2015-173 zo dňa 16.05.2016 odvolacím súdom súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.03.2017. Tohto pojednávania sa zúčastnila štatutárna zástupkyňa žalovaného, žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil. Žalobca bol v konaní pôvodne zastúpený splnomocnenou advokátkou Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátska kancelária so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad. Tejto súd doručoval predvolanie na predmetné pojednávanie, keď predvolanie jej bolo doručené riadne a včas dňa 20.02.2017 (č.l. 233 spisu). Dňa 22.03.2017 právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu elektronické podanie, v ktorom súdu oznámila, že nie je právnou zástupkyňou žalobcu v konaní, nakoľko jej žalobca dňa 22.03.2017 doručil odvolanie plnomocenstva v tejto veci na jeho zastúpenie, a to zo dňa 22.03.2017, ktoré súdu doložila ako prílohu tohto e-mailového podania (č.l. 238 spisu). Žalobca dňa 22.03.2017 doručil súdu elektronické podanie zo dňa 22.03.2017, ktorým žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu svojej práceneschopnosti, keď priložil doklad o PN (č.l. 235-236 spisu). V žiadosti o ospravedlnenie uviedol, že súhlas s konaním vo svojej neprítomnosti súdu nedáva. Ďalej súdu oznámil, že dňom 22.03.2017 svojej právnej zástupkyni Mgr. Lucii Lorenčíkovej vypovedal plnú moc na svoje právne zastupovanie v predmetnej veci.
13. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
14. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
15. Nakoľko žiadosť žalobcu o ospravedlnenie z pojednávania zo dňa 22.03.2017 obsahuje aj oznámenie žalobcu, že súhlas s konaním vo svojej neprítomnosti na pojednávaní dňa 23.03.2017 nedáva, podľa obsahu súd toto oznámenie vyhodnotil ako aj žiadosť o odročenie tohto pojednávania. Z dokladu o práceneschopnosti, ktorý žalobca k tejto žiadosti predložil, súd zistil, že žalobca je práceneschopný od 06.02.2017. Jeho doterajšej právnej zástupkyni predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 20.02.2017, teda mesiac vopred pred termínom nariadeného pojednávania. Pokiaľ žalobca jeden deň pred termínom nariadeného pojednávania odvolal plnomocenstvo na svoje zastúpenie doterajšej právnej zástupkyni pri neudelení resp. nezvolení si nového zástupcu na svoje zastúpenie v konaní, a to za stavu, že od 06.02.2017 bol PN, súd rozhodol, že nevyhnutne nesie procesnú zodpovednosť za nevyhovenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu jeho PN. Súd z týchto dôvodov rozhodol, že dňa 23.03.2017 vec preto prejedná v neprítomnosti žalobcu.
16. Do vydania prvého rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 14Cb/17/2015-173 zo dňa 16.05.2016 prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovaného a nasledovnými listinnými dôkazmi:
17. Z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalovaného Ľ. L., A.. XX.XX.XXXX, W. Y.. M. XXXX/XX, XXX XX N., jedinej konateľky a jedinej spoločníčky spoločnosti žalovaného súd zistil, že žalovaný bol v obchodno-záväzkovom vzťahu so spoločnosťou LKW TOP logistic, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Nitra. Tento obchodno-záväzkový vzťah trval v období od 03.09.2013 do 13.11.2013. Žalovaný vykonával pre túto spoločnosť dojednané prepravy. Vykonával ich cez živnostníka, U. L., keď štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že ide o jej manžela. Pokiaľ ide o rozporované faktúry, žalovaný tieto faktúry má vo svojom účtovníctve. Nevrátil ich zo svojho účtovníctva, že by fakturácia bola neoprávnená. Firma žalovaného vedie podvojné účtovníctvo, žalovaný tieto faktúry eviduje v účtovníctve vo forme záväzkov z týchto faktúr. Na obranu žalovaného uviedla, že pokiaľ ide o faktúru č. 2013300701 zo dňa 27.11.2013, ktorou žalovanému boli fakturované prepravné náklady súvisiace s prepravou spočívajúce s využívaním tankovacej karty a viakarty v celkovej sume 3.448,51 Eur, táto suma nezodpovedá sume, ktorú žalovaný z tejto faktúry eviduje ako záväzok vo svojom účtovníctve, žalovaný záväzok z tejto faktúry eviduje vo svojom účtovníctve len vo výške 1.471,20 Eur. Pokiaľ ide o faktúru č. 2013300718 zo dňa 10.12.2013, ktorou boli vyúčtované tiež prepravné náklady súvisiace s prepravou spočívajúce s využívaním tankovacej karty a viakarty, túto faktúru žalovaný neuznáva z dôvodu, že už v období, ktorého sa faktúra týka, žalovaný pre spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., žiadne prepravy nevykonával. Je pravdou, že žalovaný, keďže prepravy realizoval prostredníctvom živnostníka U. L. odovzdal tankovaciu kartu a viakartu tomuto živnostníkovi. Tento však už v danom období žiadne prepravy nevykonával k
subdodávke pre spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o.. Je pravdou, že žalovaný v súvislosti s vykonávaním prepráv pre túto spoločnosť prevzal tankovaciu kartu a viakartu, od tejto spoločnosti, avšak ju aj odovzdal, o čom boli spísané preberajúci ako aj odovzdávajúci protokol. Pri odovzdaní tankovacej karty a viakarty tejto spoločnosti všetko bolo v poriadku. Štatutárna zástupkyňa žalovaného ďalej k tomuto doplnila, že Ján Gažúr skončil pre žalovaného vykonávať prepravu dňa 14.11.2013, a preto táto faktúra bola vystavená neoprávnene lebo sa týka obdobia, kedy žalovaný už prepravy pre spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., nevykonával. Prepravy sa realizovali len na základe ústnej dohody. Konkrétne objednávky sa vykonávali e-mailom, žalovaný na základe takýchto objednávok na prepravu vykonal za trvania obchodno-záväzkového vzťahu od 28 do 38 prepráv. Pokiaľ ide o faktúru č. 2014300050 zo dňa 24.01.2013, ktorou boli vyfakturované „sankcie“ za nevymenené palety, túto žalovaný neuznáva z dôvodu, že žiadne sankcie za toto neboli dojednané, tiež z dôvodu, že nie je možné, aby chýbalo toľko paliet, za počet ktorých boli vyúčtované tieto sankcie. Sankcie boli vyúčtované za 40 chýbajúcich paliet, to je veľa. Ján Gažúr bol v kontakte s objednávateľom prepráv, tento mu nikdy nespomenul, že by chýbalo toľko paliet, za koľko boli sankcie vyúčtované.
18. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2014 spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., IČO: 46 360 735 ako postupca postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 2.349,35 Eur z titulu predmetných faktúr spoločnosti BMH Finance, s.r.o., IČO: 46 614 206 ako postupníkovi podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
19. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2014 spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., IČO: 46 360 735 oznámila žalovanému, že pohľadávky, ktoré vyplývajú zo záväzkov z predmetných faktúr, ktoré v tom čase boli splatné, spolu vo výške 2.349,35 Eur boli s účinnosťou od 15.10.2014 v celom rozsahu postúpené spoločnosti BMH Finance, s.r.o., IČO: 46 614 206, keď táto spoločnosť odo dňa 15.10.2014, čo tiež bolo oznámené žalovanému sa stala novým veriteľom žalovaného. Oznámenie pre žalovaného bolo odoslané na pošte dňa 16.10.2014. Oznámenie bolo vykonané podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
20. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015, ktorá bola uzatvorená počas súdneho konania spoločnosť BMH Finance, s.r.o., IČO: 46 614 206 ako postupca postúpila svoju pohľadávku z predmetných faktúr v celkovej výške 2.349,35 Eur P. M., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XXXX, a to ako postupníkovi podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
21. Faktúrou č. 2013300701 zo dňa 27.11.2013, splatnou dňa 30.11.2013 spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., fakturovala žalovanému prepravné náklady súvisiace s prepravou za obdobie od 01.11.2013 do 15.11.2013 v celkovej sume 3.448,51 Eur, faktúrou č. 2013300718 zo dňa 10.12.2013, splatnou dňa 17.12.2013, táto spoločnosť fakturovala žalovanému prepravné náklady súvisiace s prepravou za obdobie od 16.11.2013 do 23.11.2013 v sume 418,15 Eur a faktúrou č. 2014300050 zo dňa 24.01.2013, splatnou dňa 24.02.2014 táto spoločnosť fakturovala žalovanému sankcie súvisiace s prepravou a to za nevymenené palety v sume 460,- Eur.
22. Podľa Odovzdávajúceho a Preberajúceho protokolu zo dňa 02.09.2013 žalovaný prostredníctvom U. L. ako preberajúci prevzal od spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o., IČO: 46 360 735 (WLS-logistic, s.r.o.) ako odovzdávajúceho tankovaciu kartu č. XXX XXX XXX XXX XXX XX, F. O.: XXXX.
23. Podľa Odovzdávajúceho a Preberajúceho protokolu zo dňa 23.11.2013 žalovaný ako odovzdávajúci prostredníctvom svojej štatutárnej zástupkyne odovzdal spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., IČO: 46 360 735 ako preberajúcemu tankovaciu kartu č. XXX XXX XXX XXX XXX XX, F. O.: XXXX, tiež VIA cart č. W., tiež navigačný systém s príslušenstvom.
24. Výzvou k úhrade zo dňa 14.01.2014, ktorá bola odoslaná na pošte dňa 14.01.2014 spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., vyzvala žalovaného na úhradu sumy 1.471,20 Eur z faktúry č. 2013300701, sumy 418,15 Eur z faktúry č. 2013300718 a to najneskôr do 7 dní od doručenia tejto výzvy.
25. Predžalobnou výzvou zo dňa 27.02.2014, ktorá bola odoslaná na pošte dňa 27.02.2014 spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o., vyzvala žalovaného na úhradu sumy 2.349,35 Eur vyplývajúcej z predmetných faktúr najneskôr do 3 dní od doručenie tejto predžalobnej výzvy.
26. Pôvodný žalobca k žalobe predložil i Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 27.11.2013, resp. len jej návrh zo strany spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o., a žalovaným, resp. pre žalovaného, z ktorej vyplýva, že táto spoločnosť žalovanému navrhla Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov započítať záväzok žalovaného z faktúry č. 2013300701, ktorou bola fakturovaná suma 3.448,51 Eur, pričom k tejto faktúre bol touto spoločnosťou vystavený dobropis č. 2013300704 dňa 27.11.2013 splatný dňa 07.12.2013 v sume 180,64 Eur, čím došlo k poníženiu fakturovanej čiastky na sumu 3.267,87 Eur na záväzok tejto spoločnosti voči žalovanému z faktúry č. 20130037 zo dňa 14.11.2013, ktorá sa stala splatnou dňa 21.11.2013, a ktorou bola fakturovaná čiastka 6.277,20 Eur uhradená sčasti v sume 4.166,67 Eur, teda pre započítanie zostala len časť v sume 1.796,67 Eur, čím potom z faktúry č. 2013300701 by zostal záväzok žalovaného v čiastke 1.471,20 Eur. Žalovaný tento návrh neprijal, resp. nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný túto Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov podpísal.
27. K faktúram o prepravných nákladoch č. 2013300701, č. 2013300718 ešte pôvodný žalobca predložil sprievodné doklady - faktúry - účty od správcu tankovacích kariet, spoločnosti DKV EURO SERVICE GmbH + Co.KG, ktorými tento fakturoval tieto náklady ešte spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o., tiež sankčné faktúry za nevymenené europalety spoločnosti Verotrans- Transport und Lagerlogistic Ges.m.b.H., konkrétne faktúru č. 301300636 zo dňa 11.12.2013, ktorou táto spoločnosť vyúčtovala spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o., ťarchu za 25 nevymenených paliet na základe príkazu na prepravu 13/05808 (dátum dňa 27.09.2013) spolu v sume 375,- Eur pri jednotkovej cene 15,- Eur/paleta, k čomu boli doložené doklady a faktúrou č. 301400019 zo dňa 21.01.2014 ťarchu za 5 nevymenených paliet na základe príkazu na prepravu 13/06415 (14.11.2013), v sume 75,- Eur, 15,- Eur/paleta, včítane poplatku za spracovanie 10,- Eur, k čomu boli doložené príslušné doklady.
28. Po odvolacom konaní prvoinštančný súd prihliadnuc na ustanovenie § 185 ods. 2 CSP vykonal dôkazy, resp. doplnil dokazovanie jedine objednávkou na konkrétnu prepravu od právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného zo dňa 11.10.2013, ktorá podľa vyjadrenia štatutárnej zástupkyne žalovaného bola žalovanému doručená mailom a súčasne žalovaným potvrdená právnemu predchodcovi žalobcu tiež mailom. Jednalo sa o objednanie prepravy v dňoch „10.10.2013-11.10.2013“ s dojednaním miesta nakládky, miesta vykládky, uskutočnenie prepravy bolo motorovým vozidlom ZV826CO, cena prepravy bola 466,- Eur + platné DPH s tým, že cena prepravy mala byť fakturovaná so splatnosťou faktúry 45 dní pričom nemali byť dojednané žiadne doplnkové služby k preprave. Štatutárna zástupkyňa žalovaného k tejto objednávke ďalej doplnila, že obdobným spôsobom prebiehal obchodný styk medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu aj pri dojednávaní ostatných prepráv.
29. Žiadne iné dôkazy žalovaný po odvolacom konaní nenavrhol vykonať, žalobca po odvolacom konaní nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, a akými dôkazmi treba doplniť dokazovanie na preukázanie nároku žalobcu, ktorý odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyhodnotil ako nepreukázaný.
30. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
31. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Žalobca v odvolacom konaní nenavrhol vykonať vo veci na doplnenie žiadne dôkazy, a ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení nepredložil.
33. K právnemu posúdeniu nároku žalobcu súd v zmysle § 150 ods. 2 CSP požiadal štatutárnu zástupkyňu žalovaného o doplnenie ďalších skutkových tvrdení. Štatutárna zástupkyňa žalovaného po odvolacom konaní doplnila, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného objednal prepravu tovaru do zahraničia v období ako je uvedené v žalobe. Žalovaný v predmete podnikania má vykonávanie dopravy a sprostredkovateľskú činnosť. Tiež má licenciu na vykonávanie dopravy. V posudzovanom prípade išlo o prepravy tovaru do zahraničia, ktoré si právny predchodca žalobcu u žalovaného objednával, keď išlo o viaceré prepravy. Uvedené prebiehalo ústne. Po ústnom dojednaní prepravy následne právny predchodca žalobcu na každú jednotlivú prepravu zaslal žalovanému mailom objednávku. Žalovaný ju prijal a podľa objednávky prepravu vykonal. V mailovej objednávke bol uvedený dátum nákladky,
dátum vykládky, ďalej kde sa nakladá tovar, kde sa vykladá, cena prepravy, bol tam uvedený aj počet km. Žalovaný tieto prepravy vykonával prostredníctvom živnostníka, fyzickej osoby, U. L.. Za týmto účelom právny predchodca žalobcu odovzdal žalovanému tankovaciu kartu. Žalovaný vykonával tieto prepravy prostredníctvom svojho dopravného prostriedku. Na odovzdanú tankovaciu kartu boli čerpané pri jednotlivých prepravách pohonné hmoty do tohto dopravného prostriedku. Žalovaný po vykonaní konkrétnej prepravy mal podľa dojednaní nárok na prepravné. Prepravné vyúčtoval. Ústna dohoda bola taká, že právny predchodca žalobcu si od nároku žalovaného na prepravné odúčtuje náklady pohonných hmôt čerpaných cez tankovaciu kartu s tým, že zvyšok prepravného vo forme peňazí zaslal žalovanému. Prepravné bolo vždy vyššie ako čerpané pohonné hmoty. Ekonómka právneho predchodcu žalobcu vždy poslala mailom takéto vyúčtovanie jednotlivej prepravy včítane uvedeného zápočtu, ktorý ona ako štatutárna zástupkyňa žalovaného odsúhlasila. V danom prípade skontrolovala medzičasom so svojou účtovníčkou účtovné doklady a dospela k záveru, že z faktúry č. 2013300701 skutočne žalovaný dlhuje jej neuhradenú časť vo výške 1.471,20 Eur. Preto žalovaný uznáva nárok žalobcu na úhradu zvyšujúcej časti z faktúry č. 2013300701 zo dňa 27.11.2013 v čiastke 1.471,20 Eur. Žalovaný súhlasí s úhradou tejto sumy. Naďalej však popierala nárok žalobcu na úhrady faktúry č. 2013300718 zo dňa 10.12.2013, ktorou boli fakturované prepravné náklady v čiastke 418,15 Eur a nárok žalobcu na úhradu faktúry č. 2014300050 zo dňa 24.01.2013 v sume 460,- Eur, ktorou boli žalovanému fakturované sankcie za nevymenené palety. Žiadna dohoda medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu o týchto sankciách neexistuje. Žiadne sankcie za nevymenené palety neboli dojednané, navyše žalobca nepreukázal, že by palety chýbali.
34. Podľa § 638 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď vykonať jednu alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
35. Podľa § 639 ods. 2 Obchodného zákonníka, prevádzkovateľ je povinný vybaviť dopravný prostriedok spôsobilou posádkou a pohonnými látkami a ďalšími vecami potrebnými na dohodnuté cesty.
36. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu LKW TOP logistic s.r.o., Nitra a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý trval v období od 03.09.2013 do 23.11.2013, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Žalovaný prostredníctvom ďalšieho podnikateľa, a to fyzickej osoby U. L., vykonával pre objednávateľa LKW TOP logistic s.r.o., Nitra prepravu motorovým vozidlom na základe e-mailových objednávok, ktoré žalovaný prijal. V tejto súvislosti právny predchodca žalobcu, objednávateľ týchto prepráv LKW TOP logistic s.r.o., Nitra odovzdal žalovanému tankovaciu kartu č. XXX XXX XXX XXX XXX XX X. F. O. XXXX, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom na odovzdávajúcom a preberajúcom protokole vystavenom dňa 02.09.2013. V tomto protokole je síce uvedené, že odovzdávajúcou spoločnosťou tejto tankovacej karty je spoločnosť WLS logistic s.r.o. Nitra, ale ide o tú istú spoločnosť, keďže táto spoločnosť od 01.11.2013 zmenila obchodné meno na LKW TOP logistic s.r.o.. Žalovaný po ukončení vykonávania prepráv pre právneho predchodcu žalobcu a po ukončení obchodno-záväzkového vzťahu vrátil právnemu predchodcovi žalobcu túto tankovaciu kartu spolu s VIA kartou č. BPL 5275856-300.372737.88-23335/0029/1124 dňa 23.11.2013, keď táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Žalovaný vykonával túto prepravu prostredníctvom svojho dopravného prostriedku, ktorý vybavil spôsobilou posádkou a tiež pohonnými látkami, keď ako súd už dôvodí, počas obchodno-záväzkového vzťahu žalovaný vykonával pre právneho predchodcu žalobcu viaceré prepravy na základe jednotlivých e-mailových objednávok právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný tieto e-mailové objednávky prijal, a zaviazal sa vykonávať prepravu podľa podmienok stanovených objednávateľom, teda právnym predchodcom žalobcu. Štatutárna zástupkyňa žalovaného v konaní potvrdila, že žalovaný pri týchto prepravách dopravný prostriedok mal vybaviť i pohonnými látkami, ktorých náklady mal znášať žalovaný. Táto skutočnosť vyplynula z jej tvrdenia, že právny predchodca žalobcu na základe vzájomnej dohody so žalovaným mal tieto náklady na pohonné hmoty čerpané žalovaným cez tankovaciu kartu odúčtovať od prepravného, ktoré bol povinný zaplatiť žalovanému za jednotlivé prepravy. Prepravné žalovanému mal uhrádzať po odpočítaní nákladov pohonných hmôt čerpaných cez tankovaciu kartu. Za takto ustáleného skutkového stavu, ktorý nebol v konaní žalobcom rozporovaný, súd mal za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obchodno-záväzkový vzťah sa spravuje § 638 a nasl. Obchodného zákonníka.
37. V súvislosti s týmto obchodno-záväzkovým vzťahom právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval prepravné náklady súvisiace s prepravou, ktoré vznikli využitím vyššie uvedenej tankovacej karty Č.. XXX XXX XXX XXX XXX XX X. F. O. XXXX pri čerpaní pohonných hmôt faktúrou č. 2013300701 zo dňa 27.11.2013 so splatnosťou dňa 30.11.2013 vo výške 3.448,51 Eur. Po vystavení faktúry dobropisoval k tejto faktúre dobropisom č. 2013300704 zo dňa 27.11.2013 sumu 180,64 Eur a dňa 27.11.2013 vyhotovil Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi ním a žalovaným, na základe ktorej si započítal oproti pohľadávke žalovaného z faktúry č. 20130037 vystavenej dňa 14.11.2013 na sumu 6.277,20 Eur sumu 1.796,67 Eur, keďže rozdiel vo výške 4.166,67 Eur žalovanému zaplatil. Z tejto faktúry preto zostala neuhradená len časť vo výške 1.471,20 Eur. Táto dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 27.11.2013 žalovaným podpísaná nebola. Žalovaný v konaní pred prvoinštančným súdom potvrdil, že túto faktúru eviduje vo svojom účtovníctve v neuhradenej čiastke 1.471,20 Eur. Dohoda resp. jej návrh o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 27.11.2013, ktorá je podpísaná len zo strany právneho predchodcu žalobcu, nemohla bez podpisu žalovaného nadobudnúť účinnosť, avšak právny predchodca žalobcu týmto právnym úkonom uznal za oprávnenú pohľadávku žalovaného, ktorú mal voči žalovanému ku dňu 27.11.2013, z ktorej si voči svojej pohľadávke časť započítal. Žalovaný do odvolacieho konania popieral nárok žalobcu na úhradu čiastky 1.471,20 Eur ako neuhradenej časti faktúry č. 2013300701. Po odvolacom konaní žalovaný prostredníctvom štatutárnej zástupkyne pred súdom uznal nárok žalobcu na úhradu sumy 1471,20 Eur z titulu neuhradenej časti faktúry č. 2013300701. Nakoľko po odvolacom konaní nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.471,20 Eur z titulu neuhradenej časti faktúry č. 2013300701 sa stal medzi stranami sporu nesporný, a žalovaný uznal tento nárok, súd ohľadne tohto nároku žalobcu po odvolacom konaní vyhodnocuje, že tento nárok nie je medzi stranami sporu sporný, a preto uložil povinnosť žalovanému túto sumu žalobcovi uhradiť.
38. Faktúrou č. 2013300718 zo dňa 10.12.2013 splatnou dňa 17.12.2013 vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému náklady súvisiace s prepravou rovnako spočívajúce vo využití tankovacej karty a VIA karty vyššie uvedených čísel, spolu v celkovej sume 418,15 Eur za obdobie od 16.11.2013 do 23.11.2013.
39. Aj faktúra č. 2013300701, ako i faktúra č. 2013300718 boli vystavené právnym predchodcom žalobcu za spotrebované pohonné hmoty pri vykonávaní prepravy žalovaným podľa faktúr vystavených správcom tankovacích kariet, a to spoločnosťou DKV EURO SERVICE GmbH + CoKG, ktoré žalobca predložil do súdneho spisu. Z týchto vyplýva, že táto spoločnosť so sídlom v rôznych štátoch, vrátane Slovenska vyfakturovala právnemu predchodcovi žalobcu dňa 15.11.2013 cenu pohonných hmôt, ktorá bola na čerpacích staniciach platená prostredníctvom DKV Card NO.: 704310.086616.0007.
40. Predmetom sporu je úhrada nákladov súvisiacich s čerpaním pohonných hmôt na tankovaciu kartu - DKV správcom ktorej je nemecká spoločnosť DKV EURO SERVICE GmbH + CoKG, ktorá má pobočky v rôznych štátoch. Po uznaní časti nároku žalobcu žalovaným zostala predmetom sporu úhrada týchto nákladov vyúčtovaných faktúrou právneho predchodcu žalobcu č. 201330718 v čiastke 418,15 Eur. Prevzatím tankovacej karty - DKV vzniklo držiteľovi právo bezhotovostným spôsobom natankovať pohonné hmoty do cestného motorového vozidla, ktorým sa uskutočňuje preprava. Dopravca je povinný pri natankovaní a platení tankovacou kartou - DKV potvrdiť čerpanie na príslušnej čerpacej stanici svojim podpisom. Čerpacie stanice, na ktorých dopravca čerpal pohonné hmoty predkladajú správcovi kariet v príslušnom štáte čerpania doklady o čerpaní množstva pohonných hmôt, ich ceny, čísla tankovacích DKV kariet, na základe ktorých následne spoločnosti, ktorá je správcom kariet vyfakturujú držiteľom tankovacích kariet tie sumy, ktoré boli platobnými kartami za pohonné hmoty hradené.
41. Žalobca v konaní síce predložil listinné dôkazy v rozsahu kópii faktúr jednotlivých správcov DKV kariet z rôznych štátov, avšak k týmto faktúram a ani k faktúram, ktoré vystavil jeho právny predchodca nepredložil žiadne relevantné doklady o tom, aké množstvo, za akú cenu, na ktorých čerpacích staniciach a pre ktoré motorové vozidlo žalovaný pohonné hmoty, cenu ktorých si žalobca uplatnil v konaní spornou faktúrou, načerpal. Len samotné faktúry bez ďalších dokladov o skutočnom čerpaní pohonných hmôt žalovaným, na preukázanie tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný načerpal pohonné hmoty práve za tú cenu, ktorá je predmetom spornej faktúry č. 2013300718, ktorú žalovaný neuznal, nestačí. Opodstatnenosť fakturácie tak správcom karty, ako i právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s touto faktúrou, bez dokladov vystavených konkrétnou čerpacou stanicou v jednotlivých štátoch, nie je možné jednoznačne zistiť, žalobca po odvolacom konaní v tomto smere neprodukoval a nepredložil
žiadne dôkazy, preto neuniesol dôkazné bremeno preukázania nároku na úhrady čiastky 418,15 Eur z titulu faktúry č. 2013300718. V tejto časti potom súd žalobu žalobcu ako nepreukázanú zamietol.
42. Faktúrou č. 2014300050 zo dňa 24.01.2013 splatnou dňa 24.02.2014 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému sankcie za nevymenené palety vo výške 460,- Eur bez bližšieho zdôvodnenia. Podkladom pre vyúčtovanie sankcie je faktúra od spoločnosti Verotrans, Neudorf zo dňa 11.12.2013 pod č. 301300636, z ktorej by malo vyplývať, že žalovaný nevrátil 25 ks paliet, každú za cenu 15,- Eur v sume 375,- Eur dňa 27.09.2013. Podkladom tejto faktúry je aj ďalší doklad zo dňa 26.11.2013 z obsahu ktorého vyplýva, že stav saldo obalového konta bol k 31.10.2013 18 ks nevrátených obalov a k tomuto je priložené spoločné saldokonto obalov k dátumu 14. a 22.11.2013 v množstve 28 ks nevrátených europaliet. Vo fotokópii CMR č. A878370, ktorým žalobca preukazuje prevzatie 12 ks paliet vozidlom žalovaného je uvedený údaj č. SD 684 pričom zvyšok tohto údaju už nie je dostatočne čitateľný. Z faktúry Verotrans, Neudorf, Rakúsko pod č. 301400019 zo dňa 21.01.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal povinnosť zaplatiť za nevrátených 6 ks paliet 85,- Eur.
43. Žiadne iné dôkazy žalobca v konaní ohľadne tohto nároku nepredložil. Už odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal záver, že len tieto dôkazy nestačia na preukázanie nároku žalobcu uplatneného z titulu sankcii za nevymenené palety vo výške 460,- Eur. Ani po odvolacom konaní žalobca neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom žalovaný tento nárok žalobcu i po odvolacom konaní ďalej namietal. Z týchto dôkazov nie je jednoznačne zrejmé, že to bol žalovaný, kto prevzal palety, nie je zrejmé od koho ich prevzal a komu ich mal doručiť. V obchodnom styku platí pravidlo odsúhlasovania obalového konta medzi zúčastnenými stranami, bez ktorého nie možné s jednoznačnosťou určiť, koľko a akých obalov bol žalovaný povinný a komu odovzdať. Žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, dôkazné bremeno o tom, že žalovaný prevzal určité množstvo a typ palety, ktoré sa zaviazal odovzdať príjemcovi a tieto neodovzdal je na žalobcovi, ktorý musí predložiť v konaní resp. mal povinnosť predložiť v konaní ohľadne každej jednej neodovzdanej europalety aj jej identifikácie listinné dôkazy. Žalobca v konaní však neuplatnil nárok na úhradu ceny za nevrátené palety, ale sankcie za nevrátené palety bez bližšej identifikácie, na základe akého zmluvného dojednania tak vykonal. Žalovaný v konaní popieral akúkoľvek dohodu s právnym predchodcom žalobcu ohľadne sankcii za prípadné nevrátenie paliet. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody o sankciách za nevrátené palety, preto súd tento nárok žalobcu zamietol a nepriznal nárok na úhradu čiastky 460,- Eur z titulu faktúry č. 2014300050, ktorou právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sankcie za nevrátené resp. neodovzdané palety. Ani po odvolacom konaní žalobca v tomto ohľade nenavrhol žiadne dôkazy a ani neoznačil žiadne dôkazy na vykonanie, pričom i po odvolacom konaní tieto skutkové okolnosti zostali medzi stranami sporu sporné.
44. Na záver súd dodáva, že od 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť CSP, súd v zmysle § 185 ods. 2 vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhujú strany sporu. Iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, len pokiaľ zákon neustanovuje inak. V súdenom prípade zákon neustanovuje inak, preto súd v konaní mal za to, že strany sporu sú povinné na preukázanie svojich skutkových tvrdení predkladať a označovať dôkazy na vykonanie. Dôkazné bremeno preukázania sporného nároku v konaní zaťažovalo žalobcu, tento bol povinný dôkazmi preukázať nárok, keď sporný nárok žiadnymi doplňujúcimi dôkazmi po odvolacom konaní nepreukázal.
45. Na základe uvedeného potom súd zamietol žalobu žalobcu spolu o zaplatenie sumy 878,15 Eur s príslušenstvom.
46. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s úhradou čiastky 1.471,20 Eur, preto z tejto čiastky prináležia žalobcovi i úroky z omeškania odo dňa 01.12.2013 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 2013300701, keď faktúra sa stala splatnou dňa 30.11.2013. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, žalobca nepreukázal dohodu o výške úrokov z omeškania, preto súd pri výške úrokov z omeškania vychádzal z vládneho nariadenia č. 21/2013 Z.z., z § 1 ods. 2. Z prisúdenej sumy tak priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne, keď nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vychádza z ustanovenia § 369 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Žalobca v konaní mal väčší úspech než žalovaný, preto súd rozhodoval vo veci o nároku na náhradu trov konania žalobcu. Tento nárok ustálil súd pomerom úspechu a neúspechu strán sporu v konaní. Úspech žalobcu v konaní je 63 % (1.471,20 : 2.349,35 = 0,63 t.j. 63 %). Jeho neúspech, čo je úspechom žalovaného je 37 % (878,15 : 2.349,35 = 0,37, t.j. 37 %). Pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 26 % (63 % - 37 %). Žalobca má potom nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).