Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-461-2009.pdf
PDF · 153.72 KB
No categories available
36C/461/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: B. Ď., G.. XX.X.XXXX, K. F. A. Č.. XXX/XXX, XXX XX A., zastúpený JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 35 543 892 proti žalovanej: T.. M. L., G.. XX.X.XXXX, K. M. Č.. XX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Floriánska č. 15, 040 01 Košice, o vyporiadanie bezodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol:
I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:
a) do výlučného vlastníctva žalobcu z vecí patriacich do BSM pripadá nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie Terasa, okres Košice II, obec Košice - Západ, parcelné číslo XXX o výmere 16 m2 - pozemok pod radovou garážou súpisného č. XXX v podiele 1 k celku v hodnote 690 Eur. b) do výlučného vlastníctva žalovanej z vecí patriacich do BSM pripadá rodinný dom súpisného č. XXX, stojaci na parcele č. XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, nehnuteľnosť parcelného čísla XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelného čísla XXX, druh: záhrady o výmere XXX m2 a parcelného čísla XXX, druh: záhrady o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košice
- Košická Nová Ves v hodnote 143.000 Eur.
II. Žalobca je výlučným vlastníkom účtu vedeného v Tatrabanke, a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a žalovaná je výlučnou vlastníčkou účtu vedeného vo VÚB, a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
III. Konanie v časti o vydanie vecí - obraz - drevorezba s náboženskou tematikou pozostávajúcou z podobizne Krista a piatich hláv v drevenom ráme, knihy s názvom „Tajomné vedy v českom jazyku“, dva kusy drevoobrábajúcich strojov - elektrická píla (cirkulár) a zrovnávačka a náhradnej sady pneumatík zastavuje.
IV. Žalovaná sa zaväzuje titulom vyporiadania BSM strán sporu zaplatiť žalobcovi sumu 71.346,855 Eur, a to sumu 50.000 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 21.011,588 Eur v mesačných splátkach po 1.000 Eur, splatných vždy k 20-temu dňu toho ktorého mesiaca, so splatnosťou prvej splátky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 2.098,50 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v sume 26,64 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2009 sa domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu s odôvodnením, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 31.10.2006 sp. zn. 12C/19/2006 - 65, právoplatným dňa 22.11.2006 a dodal, že so žalovanou sa na vyporiadaní BSM nevedel dohodnúť. V žalobe uviedol, že za trvania manželstva do BSM nadobudli nehnuteľnosti: rodinný dom súpisného č. XXX, stojaci na parcele č. XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, nehnuteľnosť parcelného čísla XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelného čísla XXX, druh: záhrady o výmere XXX m2 a parcelného čísla XXX, druh: záhrady o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves a 1 - izbový byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí na J. F., Z. C., o výmere 42 m2, v bytovom dome súpisného č. XXX, na parcele XXXX, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III. Uviedol, že za trvania manželstva strany sporu mali v peňažných ústavoch účty, ktoré je potrebné tiež vyporiadať a žiadal zároveň o vydanie vecí, ktoré nepatria stranám sporu a ktoré boli zapožičané alebo dané k užívaniu výlučne žalobcovi, jedná sa o obraz - drevorezba s náboženskou tematikou pozostávajúcou z podobizne Krista a piatich hláv v drevenom ráme a knihy s názvom „Tajomné vedy v českom jazyku“, dva kusy drevoobrábajúcich strojov - elektrická píla (cirkulár) a zrovnávačka. Navrhol, aby zostatky na účtoch boli vyporiadané medzi stranami sporu tak, že každá zo strán dostane zo zostatku na účtoch 1, navrhol nehnuteľnosti odpredať s tým, že sa strany sporu následne finančne vyrovnajú. V žalobe uviedol, že počas trvania manželstva strany sporu do BSM nadobudli hnuteľné veci, na ktorých vyporiadaní sa strany sporu počas konania dohodli; strany sporu výslovne uviedli, že hnuteľné veci nežiadajú vyporiadať súdnym rozhodnutím - pozn. súdu
2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 1.3.2010, v ktorom uviedla, že žalobu žalobcu považuje za zmätočnú a nejasnú, ktorá obsahuje viacero nárokov neuplatniteľných v konaní o vyporiadanie BSM a podľa jej názoru navyše sa neprimerane zväčšujú zásluhy žalobcu na nadobudnutí majetku patriaceho do BSM za súčasného neprimeraného znižovania takýchto zásluh žalovanej. Uviedla, že obraz - drevorezba a kniha „ Tajomné vedy „ a dva kusy drevoobrábajúcich strojov tiež netvoria predmet BSM. K vyporiadaniu účtov strán sporu súhlasila s vyporiadaním tak ako to navrhol žalobca. K vyporiadaniu rodinného domu uviedla, že žiada, aby jej bol prikázaný do výlučného vlastníctva s tým, aby z hodnoty predmetného domu boli odrátané sumy, ktorými žalovaná výlučne zo svojich vlastných finančných prostriedkov prispela na kúpu predmetného rodinného domu, poukazujúc na to, že prispela spolu sumou 170.000,- Sk (5.642,97 Eur) pri kúpnej cene 220.000,- Sk (7.302,66 Eur ), z ktorej sumy jej rodičia darovali sumu 100.000,- Sk ( 3.319,39 Eur) a babka z maminej strany sumu 30.000,- Sk (995,82 Eur) a sumou 40.000,- Sk (1.327,76 Eur) tiež prispeli jej rodičia. Uviedla, že žalobca mal pri vstupe do manželstva na vkladnej knižke sumu 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), z ktorej sumy tiež bola hradená kúpa predmetného rodinného domu. Uviedla, že od doby od kedy sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti (od roku 2005) výlučne ona užíva tento rodinný dom, pričom zhodnotila túto nehnuteľnosť nutnými rekonštrukčnými prácami a to v roku 2008 - 2009, pričom poukázala na to, že spolu vynaložila sumu 2.216,55 Eur titulom rekonštrukčných prác. Dodala, že po rozvode manželstva, ale aj v období, kedy žalobca nebýval v predmetnom rodinnom dome platila daň z nehnuteľností, poistné za poistenie nehnuteľností, mesačné sadzby plynu, elektriky. K 1-izbovému bytu uviedla, že o tento byt má ona záujem, pričom poukázala na to, že o nadobudnutie tohto bytu sa zaslúžila výlučne ona, poukazujúc na to, že pred uzavretím manželstva získala členský podiel v bytovom družstve a v čase nadobudnutia tohto podielu zaplatili zaň jej rodičia sumu 12.469 Kčs, preddavok členského podielu 3.000 Kčs a zápisné 200 Kčs, teda spolu 15.669 Kčs. Od 15.10.1981 do 9.11.1985 bývala v tomto byte žalovaná sama a platila všetky náklady spojené s jej užívaním, predmetný byt bol kúpený dňa 20.11.1994 za kúpnu cenu 14.754,- Sk (489,74 Eur ), ktorú v plnej výške poskytla žalovanej jej matka. A v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.6.2007 sp. zn. 3Co/63/2006. V písomnom vyjadrení žalovaná poukázala aj na to, že žalobca vo svojej žalobe opomenul zahrnúť do BSM aj nehnuteľnosť nadobudnutú kúpnou zmluvou č. XX/XXXX zo dňa 20.1.2006, ide o pozemok parcelného č. C. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie Terasa, obec Košice - Západ, okres Košice II a žalobca kúpil touto kúpnou zmluvou podiel na tejto nehnuteľností vo veľkostí 1 k celku, na predmetnom pozemku
je postavená garáž súpisného čísla XXX, ktorá je tiež v podielovom spoluvlastníctve žalobcu vo veľkosti 1 k celku a dodala, že má za to, že do masy BSM patrí aj táto nehnuteľnosť. Uviedla, že v priebehu trvania manželstva strán sporu nadobudol žalobca spoločne s jeho vtedajšou priateľkou (v súčasnosti manželka žalobcu - pozn. súdu) rodinný dom v Sečovciach, pričom na LV je zapísaná ako výlučný vlastník jeho terajšia manželka a dodala, že predmetná nehnuteľnosť bola zrekonštruovaná a zariadená hnuteľnými vecami majúc za to, že tieto hnuteľné veci zakúpil žalobca z finančných prostriedkov patriacich do BSM a dodala, že predmetom vyporiadania majú byť aj zlaté šperky v hodnote 3.300 Eur a poukázala na to, že tieto si mal prisvojiť žalobca. Navrhla súdu, aby súd vyporiadal BSM strán sporu tak, aby do jej výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosti - rodinný dom s pozemkami, byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu na ulici J. Č.. XX v C., televízor značky OTP a do výlučného vlastníctva žalobcu všetky ostatné hnuteľné veci tvoriace masu BSM, resp. predmet BSM a nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel pozemku pod garážou vedený na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Terasa.
3. Spolu so žalobou žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: hodnotu nehnuteľnosti - stanovisko realitnej kancelárie k trhovej cene rodinného domu a k trhovej cene 1- izbového bytu č. X, výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Furča, výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie Košická Nová Ves, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 31.10.2006 sp. zn. 12C/19/2006, ktorým bolo manželstvo strán sporu právoplatne rozvedené, čestné prehlásenie matky žalobcu zo dňa 19.11.2009 o poskytnutej pôžičke žalobcovi a o vrátení požičaných hnuteľných vecí.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi predloženými spolu so žalobou, výsluch žalobcu, návrh na vykonanie dokazovania svedeckými výpoveďami.
5. Žalovaná spolu s vyjadrením súdu doručila nasledovné listinné dôkazy: výmer stavebného bytového družstva Sever - Košice zo dňa 13.10.1981, výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Terasa, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 2.6.2009 sp. zn. 21P/93/2005 (o určenie dlžného výživného žalobcu voči spoločnej dcére strán sporu), špecifikáciu zlatých šperkov, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7.6.2007 sp. zn. 3Co/63/2006.
6. Žalovaná použila nasledovné prostriedky procesnej obrany: výsluch strán sporu, vykonanie dokazovania predloženými listinnými dôkazmi.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesmi advokátov strán sporu, výsluchom strán sporu, svedeckými výpoveďami, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/19/2006 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 31.10.2006 sp. zn. 12C/19/2006-65 bolo manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzavreté dňa 9.11.1985 rozvedené. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2006 a týmto dňom došlo k zániku BSM strán sporu. Súdom bolo zistené, že medzi stranami sporu po právoplatnom rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania veci patriacich do BSM; na vyporiadaní vecí patriacich do BSM sa strany sporu nevedeli dohodnúť.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne:
10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
12. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
15. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
16. Vykonaným dokazovaním a to zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku len jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Skôr ako sa vyporiadavajú veci, je nutné stanoviť presný predmet BSM v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a predmet vyporiadania. Treba skúmať, či veci, ktoré strany sporu uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva a či boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, aké boli investície a čo a prečo do BSM nepatrí.
17. V priebehu konania bolo stranami sporu ustálené, že nie je potrebné vyporiadavať hnuteľné veci. Strany sporu uviedli, že na vyporiadaní hnuteľných vecí tvoriacich predmet BSM sa dohodli, tieto nežiadali vyporiadať. Súd považuje takto uzatvorenú dohodu bývalých manželov o časti majetku (hnuteľných vecí) za platnú poukazujúc na to, že súčasná právna úprava, súdna prax ako aj právna teória pripúšťa výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM manželov je platná (porovnaj NS SR 4Cdo 147/2011).
18. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
19. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 146 ods.1 veta prvá CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
21. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu.
22. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o vydanie vecí späť, žalovaná so späťvzatím prejavila súhlas, súd preto konanie v tejto časti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
23. Predmetom vyporiadania ostali nehnuteľnosti a zostatky na účtoch strán sporu.
24. Strany sporu k zostatkom na účtoch zhodne uviedli, že každý z nich druhému bývalému manželovi uhradí 1 zo zostatku na účte ku dňu zániku BSM. Žalobca ku dňu zániku BSM mal zriadený účet v Tatrabanke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX; ku dňu zániku BSM zostatok na tomto účte predstavoval sumu 118,47 Eur, žalovaná ku dňu zániku BSM mala vedený účet vo VÚB, a.s. so zostatkom 502,18 Eur.
25. Strany sporu sa nevedeli dohodnúť na zostatkových hodnotách nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 10.6.2015 sp. zn. 36C/461/2009-307. Súdom ustanovený znalec znaleckým posudkom č. XX/XXXX určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase ku dňu, ku ktorému sa BSM vyporiadava, so stavom nehnuteľností ku dňu 22.11.2006 a to rodinného domu súpisného čísla XXX, stojaceho na
parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košická Nová Ves, nehnuteľností parcelného č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a parcelného č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves a pozemku pod radovou garážou súpisného čísla XXX, pozemok parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie Terasa, okres Košice II, obec Košice - Západ. Súdom ustanovený znalec znaleckým posudkom určil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie Košická Nová Ves na sumu 143.000 Eur a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Terasa na sumu 1.380 Eur. So závermi znalca sa strany sporu stotožnili.
26. Strany sporu sa zhodli v otázke, kto bude výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností po zániku BSM. Uviedli, aby rodinný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej a pozemok pod garážou do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1 k celku. Žalobca tvrdil, že na kúpu predmetného rodinného domu mu mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 160.000 Sk (5.311,03 Eur) jeho rodičmi. Spočiatku tvrdil, že tieto finančné prostriedky mu boli poskytnuté titulom pôžičky (čo je uvedené v žalobe, ktorých sa domáhal aj vrátenia), neskôr predložil čestné vyhlásenie spísané dňa 19.11.2009 matkou žalobcu, v ktorom matka žalobcu prehlásila, že sumu 160.000,- Sk (5.311,03 Eur) požičala žalobcovi pri kúpe rodinného domu, pričom prehlásila, že žiada vrátiť požičané peniaze. Neskôr žalobca na preukázanie svojho tvrdenia navrhol vo veci vypočuť svoju matku, z ktorej výpovede vyplynulo, že suma 160.000,- Sk (5.311,03 Eur) bola poskytnutá žalobcovi pred kúpou rodinného domu ňou a jej t. č. nebohým manželom, pričom táto suma mala byť vyberaná z vkladnej knižky a táto suma mala byť použitá na výstavbu prístavby k rodinnému domu. Svedkyňa výslovne uviedla, že predmetnú sumu si od žalobcu nežiadala vrátiť. Vyslovila domnienku, že asi tieto finančné prostriedky boli použité žalobcom na kúpu rodinného domu. Naopak žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, aby rodinný dom bol kupovaný z prostriedkov pôžičky poskytnutej jeho rodičmi, dodala, že počas celého manželstva o žiadnej pôžičke nemala vedomosť a dodala, že o prístavbe pre rodičov žalobcu sa uvažovalo v čase, keď už rodinný dom bol zakúpený. Žalovaná tvrdila, že do kúpy rodinného domu prispela vlastnými finančnými prostriedkami spolu vo výške 170.000,- Sk (5.642,97 Eur) pri kúpnej cene 220.000,- Sk (7.302,66 Eur) a sumou 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) prispel žalobca tiež zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ktoré mal na vkladnej knižke pri vstupe do manželstva. Poukázala na čestné prehlásenia jej súrodencov a dodala, že suma 140.000,- Sk ( 4.647,15 Eur) jej bola daná jej rodičmi, z toho 100.000,- Sk ( 3.319,99 Eur ) ako veno - dar od rodičov, 40.000,- Sk (1.327,76 Eur ) utŕžila ako svadobný dar od svojej rodiny a 30.000,- Sk (993,82 Eur) jej dala babička z maminej strany. Z čestných prehlásení súrodencov žalovanej vyplývajú žalovanou tvrdené skutočností ohľadom financovania , kúpy rodinného domu. Strany sporu na základe týchto svojich tvrdení sa domáhali, resp. podali návrh, aby pri konečnom vyporiadaní bolo každému z manželov uhradené to, čo vynaložil zo svojho na spoločný majetok.
27. Je nesporné, že nehnuteľnosť - rodinný dom bol stranami sporu získaný za trvania manželstva a že patrí do BSM a z citovaného § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcom pomeru veľkosti podielov, ktoré sa každému z nich dostáva z BSM. Súdna prax zastáva názor, že ak v dobe vyporiadania hodnota veci je nižšia (napr. v dôsledku opotrebenia spoločným užívaním) než bola jej pôvodná hodnota, bolo by potrebné k tomuto prihliadnuť a náklady, ktoré na ňu jeden z manželov zo svojich finančných prostriedkov vynaložil, by sa nehradili v plnej výške, ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v ktorom došlo ku zníženiu hodnoty veci. Ak však v dobe vyporiadania bola hodnota takejto veci vyššia než pôvodná hodnota, potom by sa k tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených len z prostriedkov jedného z manželov neprihliadalo. Do BSM totiž patrí a obom manželom je spoločná vec takto daná vo zvýšenej hodnote, takže z tejto zvýšenej hodnoty sa vychádza i pri stanovení ich podielov na spoločnom majetku. Náhrada bežných udržiavacích nákladov, ktoré boli na vec vynaložené tým z manželov, ktorý ich výlučne sám užíval sa nepriznáva (R 42/72). Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného neprihliadol na tzv. vnosy strán sporu na nadobudnutie, resp. na kúpu rodinného domu, tento nehnuteľný majetok bol pôvodne zakúpený za sumu 220.000,- Sk, t. j. 7.302,66 Eur, v súčasnosti jeho hodnota činí 143.000 Eur a ktorá je podstate vyššia a z takto zvýšenej hodnoty sa vychádza aj pri stanovení podielov strán sporu na ich spoločnom majetku. Uvedeným sa súd riadil aj pri vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti. Na vyporiadaní nehnuteľností - pozemku pod garážou
sa strany sporu zhodli, zhodli sa aj na zostatkovej hodnote, zhodli sa aj na zodpovedaní otázky, kto bude jej výlučným vlastníkom po zániku BSM. Súd z uvedeného pri vyporiadaní vychádzal.
28. Spornou otázkou bolo, či do BSM zahrnúť ďalšiu nehnuteľnosť a to byt č. X nachádzajúci sa na ulici J. Č.. XX Z. C.. Je pravdou, že žalovaná v priebehu konania uviedla, že jej nevadí, aby do masy BSM bola zahrnutá aj táto nehnuteľnosť s tým, aby tento byt jej bol prikázaný do výlučného vlastníctva s tým, aby titulom vyporiadania vo vzťahu k žalobcovi nebolo žiadne finančné vyrovnanie. Poukázala na to, že žalobca sa žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie a udržanie predmetného bytu. Poukázala na to a predložila listinné dôkazy, že pred uzavretím manželstva ako slobodná nadobudla členské práva v bytovom družstve, zaplatila členský podiel z prostriedkov darovaných jej rodičmi, byt bol ňou užívaný a za jeho užívanie platila výlučne ona platby spojené s užívaním. Uzavretím manželstva sa spolu so žalobcom stali spoločnými nájomcami predmetného bytu, žalobca sa nestal členom družstva, nenadobudol teda členské práva. Je pravdou, že predmetný byt bol do osobného vlastníctva nadobudnutý za trvania manželstva, avšak výlučne z finančných prostriedkov, ktoré jej darovala jej matka, čo potvrdili aj jej súrodenci v čestných prehláseniach. Dodala, že iba ona ako členka družstva mohla požiadať o odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva. Bez splnenia tejto podmienky by nebolo možné nadobudnúť predmetný byt za nepochybne výhodnú cenu 14.754,- Sk (489,74 Eur). Žalobca počas celého konania zastával názor, že 1-izbový byt na ulici J. Č.. XX, ktorý nadobudli sporové strany zmluvou o prevode družstevného bytu dňa 29.12.1994, pričom obidvaja sú zapísaní na LV ako vlastníci, patrí do BSM. Poukázal aj na stanovisko žalovanej, ktorá výslovne uviedla, že jej nevadí, že do masy BSM bude zahrnutý predmetný byt, avšak s tým, aby jej bol prikázaný byt do vlastníctve bez akejkoľvek kompenzácie pre žalobcu. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej ohľadom žiadnej finančnej kompenzácie vo vzťahu k nemu pri vyporiadaní 1- izbového bytu. Uvedené považoval za rozpor so zásadami vyporiadania BSM a mal za to, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá z prostriedkov patriacich do masy BSM. K uvedenému tvrdeniu však žalobca žiaden hodnoverný dôkaz nepredložil, tvrdenia žalobcu o nadobudnutí, resp. kúpy predmetného bytu zo spoločných finančných prostriedkov zostali iba v rovine jeho tvrdení. Neskôr zo strany žalovanej bolo uvedené, že má za to, že predmetný byt do BSM nepatrí, poukázala na judikatúru SR, dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23 Cdo/1668/2003 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 28/2011. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej a má za to, že predmetný byt nepatrí do BSM. Z listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaná sa v zmysle prihlášky zo dňa 28.1.1981 stala členkou Stavebného bytového družstva Sever, výmerom zo dňa 13.10.1981 jej Stavebné bytové družstvo Sever na základe splnených podmienok družstevných stanov a schváleného poradovníka a uznesenia predstavenstva družstva č. XX/XXXX zo dňa 28.5.1981 pridelilo X-T. K. Č.. X na ulici J. XX o výmere XX,XX m2. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 13.10.1981. Následne žalovaná ako členka družstva bytového družstva a to už za trvania manželstva so žalobcom požiadala o prevod družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva. Zmluva o prevode predmetného bytu bola uzavretá dňa 24.12.1994 medzi SBD III Košice a žalovanou ako členkou družstva a jej manželom - žalobcom. Predmetná zmluva bola uzavretá na základe zákona č. 42/1992 (§ 24 a nasledujúcich) a zákonného opatrenia č. 297/1992 Zb. a zákona č. 182/1993 Z. z. Predmetná zmluva bola zavkladovaná, vklad bol povolený 24.9.1995 a z predloženého listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Furča, obec - Dargovských hrdinov, okres Košice III vyplýva, že strany sporu sú bezpodielovými vlastníkmi bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisného č. XXX vo vchode XX, J. XX, na parcele č. XXXX. K uvedenému súd poznamenáva, že úlohou súdu pri vyporiadaní BSM je skúmať, či veci, ktoré strany sporu uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva, či boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov. Úlohou súdu bolo vyriešiť, resp. zodpovedať na otázku, či predmetný byt patrí, resp. nepatrí do BSM. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1668/2003, ako aj na platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky ohľadom riešenia tejto problematiky (porovnaj NS SR 3Cdo 172/2012, 3 Cdo 291/2006) a dodáva, že pokiaľ nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom byt, ktorý bol nadobudnutý do vlastníctva podľa zákona č. 42/1992 (§ 23, § 24), ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie je v BSM. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalovanej ešte pred uzavretím manželstva a vznikom BSM vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu, táto sa stala členkou bytového družstva a uzavretím manželstva so žalobcom, títo sa stali spoločnými nájomcami predmetného bytu. Ak je členom bytového družstva len jeden z manželov (v prejednávanej veci to bola žalovaná), v prípade zániku manželstva by jej v zmysle zákona pripadol členský podiel. Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na uzatvorenie dohody o členských právach pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu
je možné považovať za jeho majetok. V prípade, ak nevznikne spoločné členstvo manželov v bytovom družstve (čo bolo aj v prejednávanom prípade), potom byt, ktorý bol nadobudnutý podľa zákona č. 42/1992 Z. z. žalovanou ako členkou družstva, nie je v BSM. Inak povedané, v danom prípade žalovanej vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu do osobného užívania pred uzavretím manželstva. Pokiaľ žalovanej ako členke družstva vzniklo právo na pridelenie bytu pred uzavretím manželstva, vzniklo síce uzavretím manželstva právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi, avšak nevzniklo spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným. Členom bytového družstva bola iba žalovaná, ktorá ako členka družstva, bola výlučne oprávnená vyzvať družstvo k prevodu bytu do vlastníctva. Je nesporné, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi bytovým družstvom a žalovanou ako členkou družstva a jej manželom počas trvania manželstva. Uvedená zmluva bola uzatvorená v zmysle zákona č. 42/1992 Z.z. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve a zákona č. 182/1993 Z.z. (§ 16 ods. 1). Prevod vlastníctva družstevného bytu je podľa svojej povahy formou vyporiadania medzi družstvom a jeho členom. Preto nie je rozhodujúce kto je nájomcom bytu, ale kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle citovaného zákona možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom osobitnú úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. Súd konštatuje, že aj napriek tomu, že v predmetnej zmluve je uvedený žalovaný ako strana nadobúdateľa a ktorý zmluvu aj podpísal, tento ako nečlen družstva nemohol nadobudnúť na základe citovaných zákonov do svojho vlastníctva predmetný družstevný byt, resp. členský podiel. Súd má za to, že v tejto časti je zmluva voči žalobcovi neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39, § 41 OZ ). Súd k uvedenej problematike ďalej ešte poznamenáva, že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v čase uzavretia o prevode vlastníctva bytu, byt ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z.). Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do BSM. V danom prípade došlo k pochybeniu zo strany bytového družstva, keď sporný byt previedlo na základe zmluvy do vlastníctva strán sporu. Povedané jednoduchšie, ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom byt, ktorý bol nadobudnutý v súlade so zákonom 182/1993 Z. z., prípadne v súlade so zákonom č. 42/1992 Z. z. nadobudol do vlastníctva ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva a potom takýto byt nie je v BSM. Zhrnúc vyššiu uvedenú právnu argumentáciu súd uzatvára, že v danom prípade žalovaná nadobudla členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva vzniklo manželom právo spoločného nájmu družstevného bytu (§ 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným, pretože členkou družstva bola len žalovaná, ktorá bola ako členka družstva výlučne oprávnená vyzvať družstvo k prevodu bytu do vlastníctva. Povinnosťou družstva bolo predmetný byt previesť do jej výlučného vlastníctva v súlade s citovanými zákonmi. Z uvedeného vyplýva, že je nesprávny názor žalobcu, že by predmetný byt mal patriť do BSM, výklad podľa ktorého by mal predmetný byt patriť do BSM by znamenal bezdôvodné zvýhodnenie druhého z manželov, ktorý členom družstva nebol. V konečnom dôsledku nebolo ani preukázané, aby predmetný byt bol nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, poukazujúc na judikatúru, súd vylúčil predmetný byt z vyporiadania BSM.
29. Žalovaná žiadala, aby do BSM boli zahrnuté aj hnuteľné veci - zariadenie rodinného domu v Sečovciach, poukazovala na to, že v priebehu manželstva strán sporu nadobudol žalobca spoločne so svojou už terajšou manželkou rodinný dom v Sečovciach, pričom na liste vlastníctva je ako výlučná vlastníčka zapísaná jeho terajšia manželka. Poukázala na konanie o určenie výživného pre ich spoločné dieťa, v ktorom konaní pri vykonávaní dokazovania mal žalobca prezentovať názor, že uvedený rodinný dom splácajú spoločne (hypotéku), teda žalovaná mala za to, že je nepochybné, že finančné prostriedky patriace do BSM minimálne v období do rozvodu manželstva žalobca investoval do kúpy predmetnej nehnuteľnosti, resp. do splátok hypotekárneho úveru. Tvrdila, že časť prostriedkov, ktoré by tak ináč podliehali vyporiadaniu, bola z BSM odčerpaná a išlo to v prospech tretej osoby a to bez toho, aby z toho žalovaná mala akýkoľvek prospech. Spochybnila výpovede žalobcom navrhnutých svedkýň ohľadne nákupu zariadenia do rodinného domu v Sečovciach, považovala ich za účelové, plné rozporov a nehodnoverné. Uviedla, že má za to, že hodnota týchto hnuteľných vecí alebo príjem žalobcu po odrátaní
nevyhnutných výdavkov počnúc od 1.1.2005 do 22.11.2006 v celkovej sume 21.378,25 Eur musí a má pre spravodlivé vyporiadanie vecí tvoriť masu BSM. Poukázala aj na to, že príjem žalobcu - mzda za obdobie roku 2005 a 2006 bol nadštandardný, v roku 2005 príjem žalobcu činil 330.932,- Sk (10.984,93 Eur ), v roku 2006 sumu 370.816,- Sk (12.308,84 Eur) netto, predmetná suma bola ustálená aj v konaní o výživnom, poukazujúc pritom na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že predmetné finančné prostriedky si odkladal, žalovaná má za to, že je potrebné ustáliť, že ak žalobca nadobudol mzdu počas trvania manželstva a táto mzda nebola spotrebovaná, má takto odložená mzda za rozhodné obdobie tvoriť súčasť BSM a je potrebné ju vyporiadať. Žalobca navrhol vo veci vypočuť T.. K. Ď.F., svoju terajšiu manželku ako svedkyňu, navrhol vo veci vypočuť T.. C. I.C. a spoločnú dcéru strán sporu k tvrdeniam žalovanej ohľadom hnuteľných vecí nadobudnutých za trvania manželstva ako zariadenie do rodinného domu v Sečovciach a zároveň predložil súdu vyjadrenie T.. K. Ď. k hnuteľným veciam označených žalovanou a žalovanou tvrdiac, že predmetné hnuteľné veci patria do BSM.
30. Z vyjadrenia T.. K. Ď. ako aj z jej výpovede vyplynulo, že hnuteľné veci označené žalovanou ako patriace do BSM strán sporu, nadobudla buď za slobodna v čase, keď nežila v spoločnej domácnosti so žalobcom alebo v čase, keď žila spolu so žalobcom za svoje vlastné finančné prostriedky. Svedkyňa uviedla, že varná konvica biela a televízor strieborný boli zakúpené dňa 31.12.2004, je pravdou, že za finančné prostriedky žalobcu, avšak následne tieto finančné prostriedky žalobcom vynaložené mu následne mala vrátiť. K veci - 4 kusy skrine do spálne dvojdverové zaťahovacie svetlej farby svedkyňa uviedla, že takýto počet skríň sa nikdy v rodinnom dome v Sečovciach nenachádzal, išlo o jednu skriňu dvojdverovú so zrkadlom a s nočnými stolíkmi a s komodami, veci boli zakúpené výlučne za jej finančné prostriedky prostredníctvom splátkovej spoločnosti Quatro a ktoré splátky v prospech uvedenej spoločnosti aj ona do právoplatnosti rozvodu strán sporu uhrádzala zo svojich finančných prostriedkov. Uvedené sa týkalo aj dvoch komôd do spálne svetlej farby a dvoch kusov nočných stolíkov do spálne. Svedkyňa uviedla, že výlučne zo svojich vlastných finančných prostriedkov nadobudla 1 kus záchod, 1 kus vaňa, 1 kus stolík pod televízor na kolieskach do obývačky nadobudnutý v roku 2002. Svedkyňa poukázala na to, že vec - 1 kus manželská posteľ do spálne svetlej farby jej bola zapožičaná T.. C. I. a táto posteľ jej bola vrátená v roku 2009, kedy došlo k zakúpeniu novej manželskej postele, taktiež aj 2 ks matrace do manželskej postele tvoria majetok T.. C. I., ktoré jej tiež boli vrátené spolu s manželskou posteľou v roku 2009. Uviedla, že zo svojich vlastných finančných prostriedkov nadobudla kuchynskú linku tmavej farby, 1 kus rozkladaciu rohovú gaučovú súpravu do obývačky matne oranžovej farby a jedno kreslo, ktoré boli zakúpené ešte v roku 2003. Pokiaľ sa jedná o 1 kus koberca zelený plyšový kruhový do obývačky, tento je vlastníctvom T.. C. I. a taktiež T.. C. I. je aj majiteľkou, resp. vlastníčkou automatickej práčky s vrchným plnením, ktorá jej bola vrátená v máji roku 2006, pričom nová práčka do rodinného domu v Sečovciach bola zakúpená počas trvania manželstva so žalobcom a dodala, že nevlastní mechanický fotoaparát čiernej farby, je vlastníčkou fotoaparátom striebornej farby, ktorý si zakúpila ešte v roku 1996 a čo sa týka DVD prehrávača striebornej farby, je to dar pre ňu a taktiež poukázala na to, že v rodinnom dome sa nikdy nenachádzala veža strieborno-modrej farby a dodala, že pokiaľ mala žalovaná na mysli strieborné kazetové rádio, tak uvedené si kúpila v prvých mesiacoch jej zárobkovej činnosti a jedná sa o jej výlučné vlastníctvo. Svedkyňa ďalej uviedla, že od ukončenia vysokoškolského štúdia, teda od 1.8.1996 bola stále samostatne zárobkovo činnou osobou, poukázala na to, že na odchodnom pri ukončení pracovného pomeru v rezorte Ministerstva obrany SR jej na konto pribudlo 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) a uviedla, že finančné prostriedky pochádzajúce zo zárobkovej činnosti si odkladala, jej prvoradým cieľom bolo zabezpečenie si vlastného bývania a jeho zariadenia. Svedkyňa ďalej poukázala na to, že začala pracovať v roku 1996 a jej vtedajší mesačný príjem činil od 15.000,- Sk do 17.000,- Sk (497,91 Eur - 564,30 Eur), od uvedeného obdobia si sporila, nakoľko žila u rodičov, nemala žiadne náklady v súvislosti s bývaním až do doby do kedy nezačala žiť s terajším manželom - žalobcom. Niekedy si mesačne odložila aj 10.000,- Sk (331,94 Eur). Už v čase uzavretia manželstva so žalobcom mala úspory okolo 200.000,- Sk až 300.000,- Sk (6.638,78 Eur až 9.958,18 Eur). Svedkyňa predložila dôkazy o nadobudnutí hnuteľných vecí prostredníctvom spoločnosti Consumer finance holding, a.s., divízia Quatro Kežmarok ešte za slobodna a zmluva znie na meno K. M..
31. Z výpovede svedkyne T.. C. I. vyplynulo, že z jej strany boli niektoré hnuteľné veci zapožičané jej priateľke T.. K. Ď., konkrétne sa jednalo o manželskú posteľ a matrace, k zapožičaniu došlo ešte v roku 2004 a ktorá jej následne bola aj vrátená. Taktiež z jej strany došlo k zapožičaniu ďalších hnuteľných vecí a to rozkladacej gaučovej súpravy v tvare L + jedno kreslo, následne si uvedené odkúpila pani K. Ď. v roku 2003. Z jej strany došlo k darovaniu kruhového koberca zelenej farby tiež v roku 2003 a dodala, že má vedomosť o tom, že K. Ď. ešte v roku 2002 alebo v roku 2003 si kupovala do obývačky stolík
pod televízor na kolieskach a konferenčný stolík do obývačky. Uviedla, že uvedené hnuteľné veci jej boli ňou aj na motorovom vozidle prevážané. Taktiež dodala, že K. Ď. darovala spolu so svojím manželom DVD prehrávač.
32. Z výpovede T.. B. Ď. (dcéry strán sporu) vyplynulo, že predpokladá, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v domácnosti v rodinnom dome v Sečovciach kupoval žalobca spolu so svojou terajšou manželkou spoločne. Nevedela uviesť, či tieto hnuteľné vecí kupoval žalobca výlučne zo svojich výlučných prostriedkov. Poukázala na to, že v čase, keď bývala so žalobcom, vnímala domácnosť žalobcu a jeho terajšej manželky ako spoločnú, že majú spoločné hospodárenie.
33. Na strane sporu, ktorá tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov leží dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva; ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočností, ktoré aj v takom prípade vec z BSM vylučujú, bude na ňou dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností (porovnaj NS ČR 22 Cdo 2615/2004). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, poukazujúc na § 143 OZ súd uzatvára, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome v Sečovciach patria do BSM strán sporu. Uvedené nebolo preukázané, žalovaná v danom smere neprodukovala žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by jej tvrdenia podporil, jej tvrdenia ostali v rovine hypotetickej. Je potrebné k uvedenému ešte poznamenať, že samotný žalobca v konaní na svoju obranu, resp. na vyvrátenie tvrdení prezentovaných žalovanou navrhol vypočuť svedkov a ktoré svedecké výpovede vyvrátili tvrdenia žalovanej.
34. V konaní sa nepreukázalo, aby hnuteľné vecí nachádzajúce sa v rodinnom dome v Sečovciach, ktoré označila žalovaná ako veci patriace do BSM, boli nadobudnuté z finančných prostriedkov žalobcu a preto ich nie je možné zahrnúť do masy BSM a tieto vyporiadať.
35. K ďalšiemu tvrdeniu žalovanej ohľadom zahrnutia mzdy žalobcu do masy BSM a jej následné vyporiadanie - sumy 21.378,25 Eur súd uvádza, že mzda žalobcu bola poukazovaná na účet žalobcu, ktorý mal žalobca vedený v Tatrabanke, a.s. a na ktorom ku dňu zániku BSM bolo 118,47 Eur a ktorú sumu súd medzi stranami sporu v rámci vyporiadania BSM aj vyporiadal. Súd má zato, že aj v danom prípade žalovaná opätovne neuniesla dôkazné bremeno, aby žalobca ku dňu zániku BSM disponoval, resp. mal sumu 21.378,35 Eur, nepreukázali sa ani ďalšie tvrdenia žalovanej, že ešte počas trvania manželstva mal žalobca spoločne splácať hypotéku so svojou terajšou manželkou v súvislosti s hypotekárnym splátkami na rodinný dom v Sečovciach. Zo súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/93/2005 vyplynulo, že splátky úveru boli vykonávané žalobcom až po zániku BSM a až po zániku BSM žalobca prispieval financiami na stavebné úpravy predmetného rodinného domu ako aj na bežnú réžiu rodinného domu. Súd poznamenáva, že je nesporné, že strany sporu od začiatku roka 2005 a to až do zániku BSM nezdieľali spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili, žalovaná užívala a doposiaľ užíva rodinný dom v Košickej Novej Vsi na ulici Mliečnej, žalobca zdieľal spoločnú domácnosť so svojou terajšou manželkou a je logické, aby aj žalobca prispieval na chod domácnosti (nákup potravín, 1 platenia úhrad spojených s bývaním a podobne). V konaní nebolo preukázané, aby ku dňu zániku BSM suma, ktorú žiadala žalovaná vyporiadať (21.378,35 Eur) existovala. Zo strany žalovanej jej tvrdenia neboli podložené hodnovernými dôkazmi. Poukaz na výpoveď žalobcu, že finančné prostriedky zo svojho príjmu za rok 2005 a rok 2006 si mal odkladať ešte neznamená, že ku dňu zániku BSM žalobca disponoval takouto finančnou čiastkou. Naopak žalobca tvrdil, že finančné prostriedky, resp. príjmy z pracovného pomeru, t. j. mzda bola za uvedené obdobie ním spotrebovaná a to na bežné záležitosti. Súd má za to, že vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v tomto prípade v dôkaznej núdzi, nepreukázala hodnovernými dôkazmi svoje tvrdenia, súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že sa neupreukázalo, aby ku dňu zániku BSM žalobca disponoval finančnými prostriedkami v celkovej sume 21.378,35 Eur, nebolo možné sa týmto v rámci vyporiadania BSM zaoberať.
36. Súd považuje za potrebné zaujať stanovisko - prečo nerozhodol vyjadrením rozdielnosti podielov manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (žalovaná podala návrh na takéto vyporiadanie; pomer 22,73% ku 77,27% v prospech žalovanej ). Je pravdou, že znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie určitej veci. Ide však o výnimočné priznanie. Vyporiadací podiel jedného z manželov na zaniknutom spoločnom imaní nemožno znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu manželstva bol jeho mimomanželský vzťah, a ani okolnosť oddeleného hospodárenia strán sporu, aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o
potrebe určenia rozdielnych podielov na spoločnom majetku. Nebolo preukázané, aby jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená. V tomto smere strany sporu, najmä žalovaná ani nenavrhla dôkazy. Súd preto vychádzal z toho, že podiely obidvoch manželov na spoločnom majetku sú zásadne rovnaké.
37. Súd zhodnotiac vyššie uvedené skutkové zistenia, vykonané dokazovanie, vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu a držiac sa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z rovnakých podielov obidvoch bývalých manželov, určenia rozsahu a ocenenia majetku BSM, určil masu BSM a vykonal vyporiadanie BSM tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku poukazujúc na odôvodnenie predmetného výroku v rozsudku.
38. Hodnota vecí, ktoré súd určil do výlučného vlastníctva žalobcu predstavuje sumu 941,09 Eur ( 690 Eur = hodnota nehnuteľnosti v 1 k celku + 251,09 Eur = 1 sumy ku dňu zániku BSM na účte žalovanej) a hodnota vecí, ktoré súd určil do výlučného vlastníctva žalovanej predstavuje hodnotu 143.059,235 Eur (143.000 Eur = hodnota rodinného domu + 59,235 Eur = 1 sumy ku dňu zániku BSM na účte žalovaného). V danom prípade z titulu finančného vyrovnania je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 71.346,855 Eur.
39. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
40. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Spravidla lehota na plnenie je 3 dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie, tzv. paličná lehota môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné. Súd môže napr. s poukazom na finančnú situáciu strany sporu tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
42. Žalovanú k tejto povinnosti súd zaviazal tak, ako je uvedené vo výroku IV. rozsudku, teda vyhovel strane žalovanej. Žalovaná je t. č. na invalidnom dôchodku s mesačným príjmom 672,50 Eur a má zvýšené náklady v súvislosti s ochorením. Súd zohľadňoval nielen dopad na situáciu žalovanej ako dlžníčky ale aj žalobcu ako veriteľa v tom zmysle, že určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníčky na úkor veriteľa. Súd má zato, že výška splátky súdom určená - 1.000 Eur mesačne zohľadňuje osobné a majetkové pomery žalovanej, ako aj majetkové pomery žalobcu a taktiež dospel k záveru, že nie je objektívne v možnostiach žalovanej splácať sumu 21.346,855 Eur vo vyššej splátke než takej ako určil súd. Súd je aj toho názoru, že vzhľadom k tomu, že konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov trvá od roku 2009, potom, čo strany sporu zhodne uviedli predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaná mala vedomosť už od počiatku sporu, že predmetný rodinný dom jej pripadne do výlučného vlastníctva, s čím súhlasila, mala možnosť v priebehu celého konania pripraviť si finančné prostriedky potrebné na vyporiadanie. Zaplatenie sumy 50.000 Eur súd určil v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, poukazujúc na stanovisko žalovanej, ktorá uviedla, že uvedenú sumu na vyrovnanie podielov ponúkala žalobcovi od začiatku konania, resp. ešte pred jeho začatím, z čoho súd usúdil, že žalovaná takouto sumou v súčasnosti disponuje.
43. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú.
44. Súdny poplatok v danom prípade činí sumu 4.329 Eur z hodnoty vyporiadavaného majetku 144.310,65 Eur (súdny poplatok činí 3 % z predmetu konania podľa položky 6 písm. b) prílohy zákona č. 71/1992 Z. z.). Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 2.098,50 Eur (2.164,50
Eur mínus 66 Eur - zaplatený súdny poplatok za žalobu žalobcom). Žalovaná by bola v danom prípade povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.164,50 Eur, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2017, sp. zn. 36C/421/2009- 474 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, túto povinnosť žalovaná nemá.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
49. Predmetom konania je vyporiadanie BSM, lebo strany sporu sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, je svojím charakterom osobitným sporom. Nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil tento spor a kto v akej miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že ako žalobca tak aj žalovaná nemali v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné, ak nemožné, v akom pomere ten ktorý z nich je úspešný. Z týchto dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne v danom prípade stranám sporu trovy nepriznal. Postupoval tak v súlade s § 257 CSP.
50. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016).
51. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
52. Podľa č. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
53. Článok 4 základných zásad CSP obsahuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá umožňuje sudcovi použiť ustanovenia svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je podľa neho žiaduce posúdiť aj právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.
54. V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške 426,64 Eur. Súdom ustanovenému znalcovi bola vyplatená odmena a náhrada hotových výdavkov v uvedenej sume v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 23.2.2016 sp. zn. 36C/461/2009-376, z toho 400 Eur bola odmena vyplatená z preddavkov zložených stranami sporu (každá strana zložila preddavkovo 200 Eur) a z finančných prostriedkov štátu bola znalcovi poukázaná suma 26,64 Eur, ktorú sumu sú povinní štátu nahradiť strany sporu. Túto povinnosť má však iba žalobca, žalovanej bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2017, sp. zn. 36C/421/2009- 474 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto túto povinnosť žalovaná nemá. Súd tak uzavrel, že štátu takto vzniknuté trovy konania priznal a rozhodol tak s poukazom na článok 4 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ako ďalšie prostriedky procesného útokuu, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 z.z.).