Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-490-2009.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Subarea
6Er/490/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. P., J. Q.Š., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 462/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi trovy exekúcie vo výške 24,42 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 29. 06. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 462/2009 na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur, priznanej exekučným titulom - blokom na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš č. AA 1928199 zo dňa 07. 03. 2007. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 018670 zo dňa 29. 07. 2009, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 16,59 Eur, trovy predchádzajúceho konania 0,00 Eur a trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku písomným podaním, doručeným dňa 13. 07. 2016, predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dlhodobo nevlastní nijaký taký majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor, preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinného. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Podľa zoznamu úkonov súdneho exekútora doložených v exekútorskom spise sa súčinnosť do bánk vrátila opakovane s oznámením negatívny. Zo súčinnosti poskytnutej sociálnou poisťovňou vyplýva, že povinný nie je
poberateľom dôchodkových ani úrazových dávok, dávky v nezamestnanosti ani nemocenskej dávky. Naposledy mal pravidelný príjem v období 03. 02. 2016 - 22. 03. 2016 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Súčinnosťou s dopravným inšpektorátom z r. 2009 súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Lustráciou v registri tunajšieho súdu bolo zistených niekoľko ďalších exekučných konaní, v ktorých povinný vystupuje vždy na strane povinného. U povinného nie je ani v budúcnosti predpoklad nadobudnutia majetku a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov.
6. Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Navyše oprávnený na výzvu súdu oznámil, že so zastavením exekúcie súhlasí. Na základe všetkých uvedených skutočností súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného.
7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 24,42 Eur s DPH a pre účely rozhodnutia o trovách exekúcie predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis. Exekučné konanie sa v predmetnej veci začalo dňa 29. 06. 2009, takže na trovy exekúcie sa vzťahuje vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení platnom od 01. 05. 2008. Vzhľadom na úpravu obsiahnutú v § 14 vyhlášky v aktuálnom znení, má súdny exekútor právo buď na paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur alebo v prípade, ak vykoná 10 a viac úkonov exekučnej činnosti, patrí mu za každý jednotlivý úkon paušálna suma 3,32 Eur.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. Súdny exekútor si podľa § 14 ods. 1 vyhlášky uplatnil odmenu za päť úkonov exekučnej činnosti vo výške 16,60 Eur. V súlade so zásadou viazanosti návrhom tak súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu v ním uplatnenej výške.
14. Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 4,50 Eur, pozostávajúce len z poštovného. Súd mu náhradu ním uplatnených hotových výdavkov priznal, nakoľko z obsahu exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (2x) a oprávnenému a doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti dopravnému inšpektorátu a daňovému úradu.
15. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu vo výške 16,60 Eur o 20 % DPH (o 3,32 Eur). DPH z hotových výdavkov si súdny exekútor neuplatnil, a potom mu súd priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 24,42 Eur.
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, a preto súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi trovy exekúcie v celkovej výške 24,42 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).