Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-71-2014.pdf
PDF · 185 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/71/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v sporovej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037, zastúpeného : Ružička Csekes s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: SPP- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739 o zaplatenie 15.158,64,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Štátu sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 15. 4. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15.158,64,-€ s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým , že žalovaný si faktúrou č. 9000159609 zo dňa 13. 6. 2013 vystavenou na sumu 15.158,64,-€ splatnou dňa 27. 6. 2013 uplatnil voči žalobcovi náhradu škody , ktorá mala byť spôsobená neoprávneným odberom plynu , ku ktorému malo dochádzať na odbernom mieste -filiálka žalobcu č. 231, so sídlom Nám. Baníkov 1, Handlová v období od 19. 1. 2013 do 20. 5. 2013. Poškodenie plynomeru žalobcu bolo prvotne zistené dňa 26. 4. 2013 pracovníkmi servisnej spoločnosti žalobcu / BK Service International , s.r.o. / ,ktorá pre žalobcu vykonávala revíziu plynových zariadení . Toto poškodenie spoločnosť BK Service International , s.r.o. oznámila žalobcovi písomne dňa 29. 4. 2013 , následne žalobca informoval o tom žalovaného. Po výmene plynomeru žalovaný doručil žalobcovi faktúru na úhradu náhrady škody spolu s listom " vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu " zo dňa 12. 6. 2013. Žalovaný predložil žalobcovi znalecký posudok č. 208/ PL-2013 vyhotovený znalcom Ing. Petrom Leškom zo dňa 31. 5. 2013. Žalobca listom zo dňa 3. 7. 2013 namietal, že nedošlo k vzniku uplatneného nároku na náhradu škody . Posudok nepoukazuje na úmyselné alebo iné poškodenie plomb , ale iba na ich mechanické poškodenie odtlačkov , pričom zároveň konštatuje , že odtlačky boli vytvorené plombovacími kliešťami na to určenými. Posudok v poslednom bode konštatuje , že nebola jasne preukázaná neoprávnená manipulácia s meradlom , iba predpokladá , že stav plynomeru umožňoval zásah do meradla.
Vzhľadom na riziko vzniku ujmy, ktorú by fyzické odpojenie filiálky žalobcu od distribučnej siete plynu spôsobilo žalobcovi bol žalobca nútený predmetnú faktúru uhradiť.
3. Žalobca ďalej uviedol, že k poškodeniu meracieho zariadenia došlo z dôvodu chyby pracovníkov žalovaného pri montáži plynomeru a pravdepodobného následného vandalizmu na jeho z dverí vyčnievajúcej časti. Z priloženej fotodokumentácie z 26. 4. 2013 je nesporné, že došlo iba k poškodeniu rohu plastového krytu stupnice plynomera - čo nemôže mať vplyv na presnosť merania , plomby krytu stupnice boli neporušené , taktiež i ostatné plomby. Ak mal dodávateľ plynu pochybnosti o funkčnosti merača - tento mal byť komisionálne za účasti odberateľa demontovaný a spolu s ním odovzdaný na metrologickú kontrolu na pracovisku Slovenskej legálnej metrológie , ktorá vykonáva skúšky určených meradiel v zmysle § 19 ods. 5 a 6 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii v platnom znení.
4. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v období od mesiaca január a do konca mája / obdobie údajného neoprávneného odberu / počas predchádzajúcich rokov / 2009 - 2012/ žalobca zaznamenal veľmi podobné spotreby plynu na odbernom mieste ako tomu bolo v období údajného neoprávneného odberu / rok 2009 =9.079 m3, 2010 = 10.041 m3, 2011=8.747 m3, 2012 = 9.164 m3, 2013 = 8.798 m3/.
5. Vo veci vzniku škody uviedol, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla , ale iba zo zásahu do meradla , následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu / Rozsudok Krajského súdu v Trnave ,sp. zn. 21 Cob/131/2011/.
Žalobca má za to, že nebolo preukázané , že by odber žalobcu pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol výrazne odlišný , ako odber v predchádzajúcich obdobiach . Preto nie sú splnené predpoklady vzniku nároku žalovaného na náhradu škody v dôsledku neoprávneného odberu. Otázku neoprávneného odberu upravuje jednak zákon a tiež zmluva uzatvorená medzi účastníkmi. Zmluva obsahuje úpravu neoprávneného odberu vo svojich všeobecných obchodných podmienkach , a to konkrétne v čl. VIII. ods. 3 . Keďže sa v tomto prípade jedná o vzťah medzi podnikateľmi , uplatnenie nároku žalovaného na náhradu škody je tak potrebné posudzovať podľa ust. § 373 a nasl. Obch. zák..
6. Predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody podľa § 373 Obch. zák. sú protiprávny úkon , vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Žalobca neporušil svoju povinnosť podľa zmluvy a zákona o energetike , naopak si riadne plnil svoje povinnosti a prevádzkoval odborné plynové zariadenie v súlade so zákonom.
K príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že ak nedošlo k porušeniu plomb a k odberu plynu meradlom, ktoré nezaznamenávalo spotrebu , nemohlo dôjsť ani k vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu, čím nie je daný ani druhý predpoklad vzniku nároku žalovaného na náhradu škody.
Ku škode uviedol, že pri výpočte škody bolo možné vychádzať z objektívnych podkladov, nakoľko určené meradlo spotrebu zaznamenávalo . Z uvedeného dôvodu nebol daný predpoklad podľa § 82 ods. 3 zák. o energetike , že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto je potrebné požiť spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky.
7. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prijal od žalobcu peňažné plnenie vo výške 15.158,64,-€ bez právneho dôvodu , na strane žalovaného vznikla v súlade s § 451 ods. 2 OZ povinnosť žalobcovi toto plnenie vydať. Preto žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 31. 7. 2014 , v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za bezdôvodný v celom rozsahu a žalobu žiada zamietnuť.
K tvrdeniu žalobcu, že k poškodeniu meracieho zariadenia došlo z dôvodu chyby pracovníkov žalovaného uviedol, že plynomer je zamestnancami žalovaného inštalovaný na mieste vyplývajúcom z projektovej dokumentácie konkrétneho objektu , pričom túto dokumentáciu spracováva stavebník / vlastník objektu. Z dokumentácie, ktorá bola zamestnancom žalovaného vyhotovená dňa 20. 5. 2013 nevyplýva, že by akákoľvek časť meradla bola umiestnená mimo skrinky meracej zostavy. Plynomer sa nachádzal v skrinke uzamknutej dvoma visiacimi zámkami , pričom počítadlo plynomera bolo umiestnené za priezorom zo skla /plexiskla nachádzajúcim sa vo dverách predmetnej skrinky , pričom prístup k meradlu umožnil zamestnancovi žalovaného poverený zamestnanec žalobcu.
9. K tvrdeniu , že došlo iba k poškodeniu rohu platového krytu stupnice plynomera , čo nemôže mať vplyv na presnosť merania uviedol, že zo znaleckého posudku č. 208/PL-2013 vyplýva, že bol jednak porušený kryt počítadla , avšak aj skutočnosť , že na meradle boli mechanicky poškodené plomby / odtlačky plombovacích klieští /.
10/ K tvrdeniu, že chod plynomeru bol plynulý a v prípade pochybnosti o funkčnosti merača , mal žalovaný tento predložiť na metrologickú kontrolou Slovenskej legálnej metrológii žalovaný uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom pre odbor kriminalistika a odvetvie mechanoskopia. Účelom znaleckého skúmania bolo jednoznačné potvrdenie porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii , čo potvrdil znalecký posudok , keď konštatoval porušenie plomb ako aj krytu počítadla. Z dikcie ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 o energetike nevyplýva povinnosť skúmať a preukazovať v takýchto prípadoch aj metrologické vlastnosti meradla . V zmysle ust. zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení neskorších predpisov , zaniká porušením overovacej značky meradla platnosť jeho úradného overenia.
Žalovaný nemal a nemá povinnosť predkladať takéto meradlá na posúdenie ich metrologických vlastností. Postačuje preukázať, že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s takýmto meradlom, čo v tomto prípade jednoznačne preukázané bolo.
Žalovaný zistil poškodenie plynomera pri kontrole dňa 20. 5. 2013, nemá vedomosť o odbornej prehliadke zariadenia zo dňa 18. 5. 2012. Žalobca poškodenie plynomera žalovanému nenahlásil.
11. K odberu plynu meradlom , na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v rozhodnom období zo strany žalobcu preukázateľne dochádzalo. Žalobca odobral v tomto období plyn z distribučnej siete prevádzkovanej žalovaným, pričom však za odber plynu svojmu dodávateľovi zemného plynu nezaplatil. Vyplýva to z faktúry vystavenej spoločnosťou ČEZ Slovensko , s.r.o. ,v ktorej je uvedené, že tento dodávateľ zemného plynu fakturoval v období od 19. 1. 2013 do 20. 5. 2013 žalobcovi celkom 0 m3 zemného plynu. Žalobca mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou ČEZ Slovensko , s.r.o., žalobca so žalovaným nemajú uzavretý zmluvný vzťah , dôsledkom porušenia ktorého by bol nárok na náhradu škody ., ktorý si žalovaný u žalobcu uplatnil. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je na mieste aplikácia ust. § 373 Obch. zák..
Škoda žalovanému vznikla tým, že žalobca v rozhodnom období odoberal plyn spôsobom , ktorý zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený. Žalobca tak v rozhodnom období neodoberal z distribučnej siete žalovaného plyn patriaci jeho dodávateľovi , ale plyn patriaci žalovanému ako prevádzkovateľovi tejto distribučnej siete.
V danom prípade tak boli a sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu a to : a/ protiprávny úkon - neoprávnený odber
b/ škoda - predstavuje množstvo plynu patriaceho žalovanému , odobraté žalobcom počas obdobia neoprávneného odberu , pričom množstvo bolo určené vyhláškou č. 449/2012 Z.z..
c/ príčinná súvislosť - pokiaľ by žalobca neodoberal plyn neoprávnene, nespôsobil by žalovanému škodu.
12. K nemožnosti určiť skutočnú výšku škody žalovaný uviedol, že presné množstvo odobratého plynu v prípade, akým k odberu plynu dochádzalo u žalobcu , nie je možné určiť. Žalovaný nemohol použiť údaje o historických spotrebách žalobcu na predmetnom odbernom mieste, nakoľko tieto neboli konštantné a z takýto údajov nie je možné zistiť presné množstvo plynu odobraté žalobcom počas rozhodného obdobia.
Vzhľadom na túto skutočnosť musel žalovaný aplikovať všeobecný záväzný právny predpis, ktorým je vyhláška č. 449/2012 Z.z..
13. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 26. 11. 2014 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca naďalej trvá na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe, poukázal na ust. § 73 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike , podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej siete / žalovaný / je povinný
zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom. Poukázal na ust. § 76 ods. 1 zák. o energetike podľa ktorého dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom , ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje , udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.
14. Navrhol, aby súd vyzval žalovaného na predloženie predmetného plynomera a preukázanie splnenia zákonnej povinnosti vykonávať pravidelné overenia tohto zariadenia.
15. K nároku na náhradu škody uviedol, že dodávateľom plynu pre žalobcu je výlučne spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. , nie je preto zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že v predmetnom období žalobca čerpal jeho plyn. Skutočnosť, že si spoločnosť ČEZ Slovensko neuplatnila za uvedené obdobie úhradu za dodávku plynu je vecou spoločnosti ČEZ Slovensko . Žalovaný je prevádzkovateľ distribučnej siete, žalobca nie je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, ktorý by sa týkal dodávky plynu. 16. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného , výsluchom znalca T.. O. L., znalkyne J. E., svedka B. K., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
17. Žalovaný si faktúrou č. 9000159609 zo dňa 13. 6. 2013 vystavenou na sumu 15.158,64,-€ splatnou dňa 27. 6. 2013 uplatnil voči žalobcovi náhradu škody , ktorá mala byť spôsobená neoprávneným odberom plynu , ku ktorému malo dochádzať na odbernom mieste -filiálka žalobcu č. 231, so sídlom Nám. Baníkov 1, Handlová v období od 19. 1. 2013 do 20. 5. 2013. Žalovaný doručil žalobcovi faktúru na úhradu náhrady škody spolu s listom " vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu " zo dňa 12. 6. 2013 , ďalej predložil žalobcovi znalecký posudok č. 208/PL-2013 vyhotovený znalcom Ing. Petrom Leškom zo dňa 31. 5. 2013 , na preukázanie nároku na náhradu škody. Žalobca listom zo dňa 3. 7. 2013 namietal, že nedošlo k vzniku uplatneného nároku na náhradu škody . Uviedol, že posudok nepoukazuje na úmyselné alebo iné poškodenie plomb , ale iba na ich mechanické poškodenie odtlačkov , pričom zároveň konštatuje , že odtlačky boli vytvorené plombovacími kliešťami na to určenými. Posudok v poslednom bode konštatuje , že nebola jasne preukázaná neoprávnená manipulácia s meradlom , iba predpokladá , že stav plynomeru umožňoval zásah do meradla.
18. Žalovaný listom zo dňa 11. 12. 2013 oznámil, že trvá na úhrade škody tak, ako bola fakturovaná a tým , že žalobca neakceptoval dohodu o uznaní dlhu , pristúpi žalovaný ku krajnému riešeniu , konkrétne k úkonu fyzického odpojenia OM BILLA- pobočka 231, Nám. baníkov 1, Handlová od distribučnej siete plynu . Žalobca dňa 20. 12. 2013 predmetnú faktúru žalovanému uhradil.
19. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu ako aj vyjadrenia zo dňa 25.11.2014. Podstatou pre posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je posúdenie, či došlo ku škode, ktorú si žalovaný uplatnil predmetnou faktúrou. Má za to, že k vzniku škody nedošlo predovšetkým tým, že na meradle nebolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zároveň má za to, že toto predmetné meradlo bolo funkčné a správne zaznamenávalo spotrebu plynu. Z uvedeného vyplývajú dva základné závery a to že, ak malo dôjsť na strane žalovaného ku škode, túto bolo možné objektívne zistiť z predmetného meradla a zároveň, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom o energetike, konkrétne sa nepokúsil zistiť skutočnú výšku svojej údajnej škody, ani iným spôsobom výšku škody neuviedol, len sa obmedzil na výpočet škody v zmysle vyhlášky.
20. K montáži plynomera uviedol, že pri jeho montáži zo strany žalovaného došlo k vyrezaniu otvoru, aby sa dvierka na skrinke kde bol plynomer umiestnený dali zatvoriť. Podľa ústnej informácie otvor vyrezávali pracovníci žalovaného, keďže sa pri montáži plynomeru nedali dvierka na skrinke zavrieť, muselo dôjsť k vyrezaniu otvoru vo veľkosti plynomeru. Z tohto dôvodu mal plynomer len ochranné sklíčko (plexisklo), až následne potom v priebehu mesiaca máj 2013 žalobca realizoval predsadenie dvierok - ich vysunutie, čím sa plynomer dostal za dvere a do otvoru vo dverách bolo vsadené plexisklo. Bolo povinnosťou žalovaného zo zákona o energetike, aby prijal nevyhnutné opatrenia na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom. Žalobca má za to, že doplnil povinnosť žalovaného a to tým, že posunul plynomer do vnútra skrinky tak, aby nevyčnieval a nemohlo dôjsť k jeho poškodeniu.
21. Poverený zástupca žalovaného JUDr. Juraj Čorej vrámci svojho prednesu uviedol ,že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného vyjadrenia zo dňa 31.7.2014.
Žalobcom uplatnený nárok žalovaný v celom rozsahu neuznáva. Zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu tak, ako tvrdí žalobca. Suma, ktorej nároku na zaplatenie sa žalobca domáha v tomto konaní predstavuje škodu, ktorá bola žalobcom žalovanému spôsobená a to konaním žalobcu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia je neoprávneným odberom plynu odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poukázal na skutočnosť, že takýmto zabezpečením nie je len plomba osadená na plynomeri, ale je ním aj samotný obal plynomera vo vnútri ktorého sa meradlo nachádza. Zo znaleckého posudku č. 208/2013 jednoznačne vyplýva, že bol porušený kryt počítadla a znalec rovnako konštatoval mechanicky poškodené otlačky plombovacích klieští na plombách, ktoré sa na meradle v deň zistenia neoprávneného odberu, t.j. dňa 20.5.2013 nachádzali. To, ako má vyzerať neporušená plomba, je stanovené v prílohe vyhlášky č. 210/2000 Z.z., kt. sa vykonávajú ustanovenia zák. o metrológii ( zák. č. 142/2000).
22. K vyjadreniu znalca, podľa ktorého s veľkou pravdepodobnosťou predpokladá, že stav plynomeru umožňoval neoprávnený zásah uviedol, že znalec nebol prítomný pri tom, keď niekto do plynomeru zasahoval a rovnako nie je znalcom z odboru metrológia, vzhľadom na čo mohol na danú otázku zodpovedať len tak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Poukázal na skutočnosť, že pre posúdenie odberu plynu ako neoprávneného, nie je rozhodujúce preukázať to, či odberateľ, v tomto prípade žalobca, do plynomeru aj skutočne zasiahol a ovplyvňoval chod meradla, ale podstatné je preukázať skutočnosť, že odberateľ ( žalobca) odberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Skutočnosť, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to tak kryt počítadla, ako aj plomba porušené boli vyplýva jednak z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, ako aj zo znaleckého posudku.
23. To, že žalobca v období, za ktoré si uplatňuje žalovaný nárok na náhradu škody plyn odoberal, vyplýva z faktúry za dodávku zemného plynu predloženej žalobcom, ako aj z fotodokumentácie zhotovenej pracovníkmi žalovaného dňa 20.5.2013. Z faktúry vyplýva, že stav na plynomeri ku dňu 19.1.2013 bol 117.955 m3 (č.l. 49) a ku dňu 20.5.2013 bol stav na počítadle 127.257m3, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku. Tento stav, t.j. 127.257m3 rovnako vyplýva zo zápisu zo dňa 20.5.2013, montážneho listu zo dňa 21.5.2013, ktoré sú podpísané zástupcom žalobcu.
24. K vzniku škody a okolnostiam určenia jej výšky uviedol, že žalovaný je prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorá distribuuje zemný plyn všetkých dodávateľov zemného plynu pôsobiacich na území SR. V žalovaným prevádzkovanej sieti sa nachádza zemný plyn všetkých dodávateľov ako aj zemný plyn, ktorý patrí žalovanému a slúži na účely zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete a krytia strát. Zemný plyn patriaci jednotlivým dodávateľom a zemný plyn žalovaného nie je technicky možné v sieti oddeliť a identifikovať.
Množstvo plynu, ktoré jednotliví dodávatelia dodajú do siete sa rovná množstvu plynu, ktorý spotrebujú ich odberatelia. V prípade ak títo odberatelia odoberajú plyn v súlade so zákonom o energetike, t.j. nie spôsobom, ktorý tento zákon označuje za neoprávnený, žalovanému škoda nevzniká, nakoľko množstvo plynu spotrebované odberateľom vyfakturuje odberateľovi jeho dodávateľ a o takto odberateľom spotrebované množstvo plynu sa zníži množstvo plynu príslušného dodávateľa v sieti. Ak však odberateľ odoberá plyn spôsobom, ktorý je zákonom kvalifikovaný ako neoprávnený, v období počas ktorého odberateľ takto plyn odoberá, nedodáva zemný plyn príslušnému odberateľovi jeho dodávateľ, ale odberateľ odoberá zo siete plyn, ktorý patrí žalovanému. O množstvo plynu odobraté odberateľom počas obdobia neoprávneného odberu sa teda nezníži množstvo plynu, ktorý má v sieti dodávateľ takéhoto odberateľa. Poukázal na faktúru spol. ČEZ Slovensko s.r.o. , z ktorej vyplýva, že spol. ČEZ Slovensko s.r.o. dodala žalobcovi v období od 19.1.2013 do 20.5.2013 0 m3 zemného plynu a teda plyn, ktorý žalobca počas tohto obdobia odoberal nepatril tejto spoločnosti.
25. K námietke, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. zák. o energetike, nakoľko priamo aplikoval ustanovenia príslušnej vyhlášky a nepokúsil sa škodu určiť iným spôsobom poverený zástupca žalovaného uviedol, že takéto náhradné určenie výšky škody nebolo a nie je možné. V prípade, že je na plynomeri porušená overovacia /zabezpečovacia značka zaniká platnosť úradného overenia tohto
meradla a údaj o spotrebe, ktorý indikuje počítadlo takéhoto meradla nie je možné použiť pre účely fakturácie. Nie je možné použiť ani údaj o predchádzajúcich, či následných spotrebách odberateľa na odbernom mieste, pretože použitím takejto metodiky by nebolo možné zistiť presné množstvo žalobcom odobratého plynu a teda aj výšku skutočnej škody. Presné množstvo odobratého plynu a teda aj výšku skutočnej škody by bolo možné zistiť iba v prípade, ak by mal žalobca za žalovaným nainštalovaným plynomerom umiestnené ďalšie, tzv. kontrolné meradlo, ktoré by malo platné značky úradného overenia a pomocou ktorého by bolo možné presne zistiť množstvo spotrebovaného plynu a teda aj výšku skutočnej škody. Keďže sa takéto meradlo v nehnuteľnosti žalobcu nenachádza, výšku skutočne spôsobenej škody nebolo možné určiť a žalovaný musel postupovať a aj postupoval v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzného predpisu, podľa ktorého určil množstvo žalobcom spotrebovaného plynu v rozhodnom období a teda aj výšku škody, ktorá bola žalovanému spôsobená.
26. K tvrdeniu, že žalovaný mal porušiť ustanovenie § 76 ods. 1 zák. o energetike uviedol, že žalovaný toto ustanovenie neporušil, plynomer bol žalobcovi bezplatne namontovaný, žalobca neavizoval žalovanému poruchu meradla a potrebu jeho opravy a povinnosť pravidelne zabezpečovať overenie meradla má žalovaný pri meradle, ktoré sa nachádzalo u žalobcu v období 1x za 10 rokov. Táto lehota vyplýva z bodu 1.3.17 písm. b) prílohy č. 1 vyhlášky č. 210/2000 Z.z.. Ako vyplýva z montážneho listu predmetný plynomer bol overený v r. 2005 a mal byť teda žalovaným opäť overovaný až v r. 2015. Pokiaľ ide o posudzovanie plynomeru z pohľadu jeho funkčností a správnosti merania, vykonanie takéhoto dokazovania nie je potrebné. V tejto súvislosti opäť poukázal na ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zák. o energetike, ktoré hovorí, že neoprávneným odberom plynu je už odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zákon nestanovuje ako podmienku kvalifikovania daného odberu za neoprávnený aj to, aby v dôsledku porušenia, zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradlo zároveň nezaznamenávalo, alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu. Postačuje teda preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a toto preukázané bolo.
27.K povinnosti žalovaného prijať opatrenia na zabránenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom uviedol, že žalovaný túto povinnosť neporušil. Samotné meradlo je umiestnené v kryte, ktoré bráni manipulácii s ním, čo je jeden zo spôsobov zabezpečenia a na meradle sa rovnako nachádza viacero zabezpečovacích značiek (plomb), ktoré majú možnú manipuláciu s meradlom sťažiť, resp. ju skomplikovať.
Miesto montáže plynomeru vyplýva z projektovej dokumentácie daného objektu, ktorý zhotovuje odberateľ, resp. ním vybraný projektant a táto projektová dokumentácia má zodpovedať príslušným technickým normám. Rovnako odberateľ, t.j. žalobca má pripraviť technické predpoklady na to, aby pracovníci žalovaného mohli prísť do danej nehnuteľnosti a nainštalovať meradlo. Pred montážou meradla musí odberateľ predložiť žalovanému správu o výsledku tlakovej skúšky, resp. tzv. revíznu správu z ktorej vyplýva, že zariadenie je spôsobilé bezpečnej prevádzky a že po namontovaní plynomeru nebudú hroziť úniky plynu . Samotná skrinka, v ktorej je meradlo umiestnené je vlastníctvom žalobcu a je súčasťou danej nehnuteľnosti. Preto nebol daný dôvod, aby otvor do skrinky mali vyrezávať pracovníci žalovaného , pretože skrinka nie je majetkom žalovaného.
28.Odpočty zemného plynu nevykonávajú jednotliví dodávatelia plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete, resp. ním poverené osoby. ČEZ Slovensko nemohla za obdobie od 1/2013 do 5/2013 vyfakturovať žalobcovi spotrebu plynu, nakoľko to vylučujú ustanovenia zák. č. 142/2000 o metrológii. Údaj o stave spotreby, ktorý bol zistený na plynomeri dňa 20.5.2013, tak nemohol byť zadaný a oznámený dodávateľovi plynu, ako údaj pre účely dodávky, nakoľko príslušné meradlo v deň, kedy bol tento údaj zistený nemalo v dôsledku porušených overovacích značiek platné overenie. Platí teda, že spol. ČEZ Slovensko v období od 1-5/2013 plyn žalobcovi nedodávala, žalobca nespotrebovával plyn patriaci tejto spoločnosti, ale plyn patriaci žalovanému a suma, ktorú žalobca uhradil predstavuje hodnotu žalobcom odobraného plynu za toto obdobie a výšku nákladov, ktoré žalovanému v súvislosti s odberom plynu žalobcom vznikli.
29. Žalovaný má za to, že sú preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu a to tak protiprávny úkon (konanie žalobcu je ako neoprávnené označené v ust. § 82 Zák. o energetike), existencia škody, ktorá predstavuje hodnotu žalobcom odobratého plynu a nákladov spojených s neoprávneným odberom, ktoré by žalovanému inak nevznikli a rovnako existuje príčinná súvislosť medzi
konaním žalobcu a vznikom škody, pretože ak by žalobca neodoberal plyn neoprávnene, žalovanému by škoda nevznikla.
30. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 1. 2015 o.i. uviedol, že znalec Ing. Leška nie je oprávnenou osobou pre oblasť metrológie a skúšobníctva . Otázku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenému odberu na meradle by musel skúmať v súlade s technickými normami a najmä zákonom o metrológii , k čomu však znalec Ing. Leška nie je v rámci svojho odboru / odbor strojárstvo, odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy / spôsobilý. Žalovaný teda nemohol na uvedenom znaleckom posudku č. 208/PL -2013 založiť svoj nárok na náhradu škody, nakoľko poškodenie plynomera v zmysle zák. o metrológii v znení neskorších predpisov znalec T.. L. ani nebol oprávnený vysloviť, resp. skúmať.
Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz , z ktorého by bolo zrejmé, aká škoda mu mala vzniknúť porušením plomby či krytu meracieho zariadenia. Tým, že žalovaný ani neodovzdal predmetný plynomer na odskúšanie do Slovenského metrologického ústavu , určenej organizácii alebo autorizovanej osobe , rezignoval na povinnosť zistiť / preukázať / skutočnú škodu , ak mu mala vzniknúť.
Ulomenie kúska plastového krytu ani stav plomb na predmetnom meradle nemohlo mať absolútne žiaden vplyv na funkčnosť a správnosť merania plynomera a tým pádom ani na to, že žalovaný mohol škodu, ak mu nejaká vznikla zistiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Žalobca má za to, že výpočet škody urobený žalovaným vykazuje všetky znaky sankcie , postihu za tvrdený neoprávnený odber, nie znaky reparácie spôsobenej škody . Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby či krytu na meradle spotreby plynu.
31. Z výsluchu znalca T.. O. L. súd zistil, že znalec sa v plnom rozsahu pridržiava znaleckého posudku č. 208/PL-2013 a trvá aj na jeho záveroch. Uviedol, že je znalec z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Mechanoskopia sa zaoberá skúmaním pečatí, plomb, preto bol oprávnený vypracovať daný znalecký posudok. Zo strany žalovaného bol znalcovi predložený plynomer s výrobným číslom 3643036 na ktorom zistil poškodenie krytu číselníka, toto poškodenie umožňuje odklopiť kryt číselníka, taktiež našiel poškodenie na označení nachádzajúcich sa na plombách tohto číselníka.
32. Na otázku súdu, či sa môžu plomby a ich odtlačky vplyvom prostredia odierať, alebo inak mechanicky poškodiť znalec uviedol, že mechanické poškodenie môže vzniknúť len pôsobením nejakej sily, nie vplyvom prostredia, to by bola korózia.
33. Na otázku súdu , aby znalec vysvetlil konštatovanie v posudku, že nebola jasne preukázaná neoprávnená manipulácia s meradlom, iba sa predpokladá, že stav plynomeru umožňoval zásah do meradla, znalec odpovedal, že úlohou znaleckého posudku bolo skúmať plomby, prípadne poškodenie meradla, takto boli stavané otázky, takže znalec neskúmal funkčnosť, ani prípadné poškodenie meradla.
34. Na otázku súdu , či má poškodenie rohu plastového krytu stupnice plynomeru vplyv na presnosť merania, znalec odpovedal, že tento problém v znaleckom posudku neriešil. V prípade, ak číselník zostal na svojom mieste, nemalo by to mať vplyv na jeho presnosť.
35. Na otázku súdu aby znalec vysvetlil, čo znamená, že plomby na počítadle meradla majú mechanicky poškodené odtlačky plombovacích klieští, znalec uviedol, že plomby na obrázkoch 6 a 8 majú výrazne poškodené označenia oproti kontrolným odtlačkom, ktoré sú na obrázku 7 a 9. Plomby na obrázkoch 7 a 9 sú kontrolné, ktoré mal znalec od žalovaného, aby ich mohol porovnávať s odtlačkami plomb na plynomery.
36. Na otázku súdu , či sa považuje aj poškodenie krytu číselníka za porušenie zabezpečovacích prvkov meradla znalec uviedol, že plomby, kryt číselníka a celá konštrukcia plynomeru má zabrániť tomu, aby niekto mohol manipulovať s číselníkom a toto poškodenie umožňuje manipuláciu tak, ako bolo v posudku uvedené.
37. Znalec ďalej uviedol, že porušenie meradla znamená, že je poškodený kryt číselníka a je možné kryt z číselníka odklopiť, na to nie sú žiadne normy. Plomby boli mechanicky poškodené nejakým nástrojom
- dvojčelusťovým nástrojom (kombinačky), meradlo je poškodené tým, že je poškodený kryt číselníka.
Znalec zistil keď demontoval plombu , že kryt číselníka sa dá aj viac odklopiť a je možnosť manipulácie s číselníkom.
38. Svedok B. K. vo svojej výpovedi uviedol, že vo firme BK Servis pracuje od r. 2008 ako revízny technik. Firma je správcovská spoločnosť a zabezpečuje pre žalobcu údržbu objektov a výkon odborných prehliadok a skúšok vyhradených technických zariadení. Medzi ne patrí aj plynové zariadenia, spoločnosť má na starosti aj Billu v Handlovej. Svedok v čase ohliadky v r. 2012 zistil, že kryt plynomera je poškodený. Predpokladal , že odpočtár dodávateľa si túto skutočnosť všimol a upozornil na to, ale napriek tomu to uviedol aj do revíznej správy. Pri kontrole zistil, že plynomer bol neodborne osadený, nakoľko umožňoval neoprávnený zásah a poškodenie cudzími osobami. Plynomer vytŕčal von / stupnica plynomera/, tým bol na verejnom priestranstve, nakoľko tam bolo parkovisko. Aj roky pred tým bol plynomer rovnako osadený - na verejnom priestranstve, ale nemal poškodený kryt. Túto skutočnosť uviedol do revíznej správy - že bol prasknutý kryt na stupnici plynomeru, a treba upozorniť dodávateľa plynu a žiadať výmenu.
Následne robil revíziu v 4/2013, kde konštatoval rovnaký stav a navrhol tam opatrenie na vysunutie dverí smerom von, aby bola stupnica vo vnútri. Pri kontrole v r. 2013 plynomer fungoval, nebol zaseknutý.
39. Svedok ďalej uviedol, že navrhol , aby žalobca na vlastné náklady vykonal stavebné úpravy a to zväčšením objemu výklenku a vysunutím dverí von. Táto úprava bola urobená v r. 2013. Aj pokiaľ svedok zistil, že plynomer bol nesprávne osadený, túto skutočnosť neuviedol do revíznej správy ,pretože dáva revíznu správu vlastníkovi objektu, ktorého informuje o nedostatkoch, za ktoré zodpovedá vlastník objektu/ žalobca / . Za montáž meracieho zariadenia zodpovedá dodávateľ plynu nie vlastník objektu, preto žalobcu neupozornil.
40. Vadu plynomera uviedol do revíznej správy aj keď za ňu vlastník objektu / žalobca / nezodpovedá z dôvodu, že predpokladal, že odpočtár dodávateľa túto vadu neregistruje, hlavne keď sa to opakovalo o ďalší rok. Predmetom prehliadky, ktorú vykonal svedok na plynovom zariadení bola odborná prehliadka regulátora tlaku plynu . Skúšku plynomeru svedok nevykonáva, na to je oprávnený metrologický úrad, ale vizuálne skontroluje neporušenosť plomb a pohyb číselníka pri odbere.
41. Znalkyňa J. E. vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava znaleckého posudku č. 4/2015 zo dňa 25.5.2015, ktorého zadávateľom bol právny zástupca žalobcu. Je znalkyňou pre odbor Energetika a odvetvie tepelná energetika a vykurovanie a vykurovacie zariadenia . Ku kontrole plynomeru uviedla, že plynomer riadne meral a nebol poškodený natoľko, aby sa nedala zistiť riadna spotreba na odbernom mieste. Poškodenie plynomeru nemohlo spôsobiť to, že by bol plyn, resp. jeho odber na odbernom mieste nesprávne nameraný. Podľa dokladov, ktoré mala k dispozícii bol poškodený len kryt plynomeru, ďalšie poškodenia plynomeru neboli konštatované, znalkyňa nemala doklad o tom, že by bol preukázaný mechanický zásah do častí meradla.
42. Uviedla ďalej , že pred uvedením plynomeru na trh je potrebné jeho overenie. Prvotné overenie spôsobuje to, že určené meradlo je spôsobilé byť dodávané na trh. V prípade, že meradlo nebolo takto overené, bol porušený zákon o metrológií č. 142/2000 Z.z.. Znalkyňa uviedla, že nemala k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku predmetný plynomer .
43. Na otázku č. 1 v znaleckom posudku - aby uviedla či označenie na plombe bolo vykonané ľudskou činnosťou pomocou plombovacích klieští, alebo automatický špeciálnym strojom na to určeným , znalkyňa odpovedala, že označenie na plombe bolo vykonané ľudskou činnosťou pomocou plombovacích klieští napriek tomu, že nemala k dispozícii vyjadrenie žalovaného akým spôsobom bolo označenie vykonané, jej odpoveď bola na základe toho , že v tom čase v r. 2005 sa to vykonávalo pomocou plombovacích kliešti nielen u žalovaného, ale aj v iných spoločnostiach. Nebola však fyzicky prítomná pri overovaní tohto konkrétneho plynomeru. Podľa posudku znalca T.. L. a podľa fotodokumentácie bol plynomer zabezpečený plombou 05M43. Takéto označenie patrí žalovanému a podľa tejto overovacej značky plynomer overil žalovaný.
44. Taktiež nemala k dispozícií vyjadrenie autorizovanej osoby používajúcej značku M43 z ktorej by vyplývalo, že v r. 2005 sa používali na overenie plombovacie kliešte na daný typ plynomerov. Na otázku č. 1 teda znalkyňa odpovedala s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou.
45. Pri otázke č. 2 - aby znalkyňa uviedla , aký bol dôvod nahradenia označovania plomb ľudskou činnosťou pomocou plombovacích klieští automatickým označovaním plomb špeciálnym strojom na to určeným, znalkyňa argumentovala vyjadrením spol. Elster , ktorá používala značku M41 napriek tomu že , plynomer bol zabezpečený značkou s označením M43, znalkyňa uviedla, že to bolo len na objasnenie toho, ako sa v danom období používali plombovacie kliešte. Žalovaný nedoložil znalkyni doklad ako to robil. Znalkyňa nemala k dispozícii ani vyjadrenie žalovaného , ako sa takéto zabezpečenie robilo.
46. Znalkyňa na otázku č. 3 odpovedala, že príčinou nezhody overovacej značky v rozmeroch a tvaroch bolo nedostatočné zatlačenie plombovacích klieští a vplyv poveternostných podmienok, nezhodu overovacej značky v rozmeroch a v tvaroch skonštatovala znalkyňa na základe poskytnutých dôkazov zo strany žalobcu, najmä posudok p. L., fotodokumentácia.
47. Znalkyňa uviedla, že je znalkyňou z odboru energetika, odvetvie tepelná energetika a vykurovanie a vykurovacie zariadenia. Z tohto pohľadu ju plynomer zaujímal ako určené meradlo a nie overovacie plomby, ktoré nemôže skúmať, nakoľko nemá na to odbornosť. Len sa vyjadrila k tomu, čo bolo na obrázku znaleckého posudku p. Leška str. 5 posudku. Takisto nemá oprávnenie posudzovať plomby plynomerov, alebo elektromerov.
48. Na otázku č. 4 - či došlo k manipulácii stavu počítadla meradla alebo k inému zásahu , ktorý by mal vplyv na stav počítadla meradla cez priestor uvoľnený po odlúpnutí časti rohu plastového krytu plynomeru uviedla, že je vysoko nepravdepodobné, že by cez otvor, tak ako je zachytený v znaleckom posudku p. Leška došlo k manipulácii s meradlom plynomeru a to napriek tomu , že nikdy tento plynomer nevidela rozobratý, posudzovala to iba na základe posudku p. L. str. 3 obrázok 3.
49. Na otázku č. 5 - či stav meradla plynomeru ako aj plynomeru samotného umožňoval v spornom období objektívne a spoľahlivo zistiť výšku odberu plynu na odbernom mieste uviedla , že výšku odberu plynu bolo možné objektívne a spoľahlivo zistiť , bolo to možné zistiť z dokladov, ktoré jej boli predložené, z ktorých bolo zistené , že plynomer nebol poškodený mechanickým zásahom do časti meradla a spotreba, ktorá bola aj po tomto zásahu zodpovedala obvyklej spotrebe . Z pohľadu znalkyne nebolo preukázané, že meradlo bolo poškodené. Bolo to možné zistiť odčítaním z plynomeru, ktorý riadne meral a doteraz nebolo preukázané, že je poškodený.
50. Znalkyňa nekontaktovala výrobcu plynomera s otázkou ,či bol plynomer prvotne overený a kým a kedy bol overený, prvotné overenie by malo značku ES, čo však na tomto plynomeri nebolo, preto vychádzala z toho, že plynomer nebol úradne overený. Plynomer mohol overiť len výrobca. 51. V písomnom vyjadrení zo dňa 4. 3. 2016 žalovaný uviedol, že nemá k dispozícii plynomer , ktorý bol v máji 2013 demontovaný u žalobcu , k dispozícii ma len plomby z predmetného plynomera , ktoré uchováva znalec T.. O. L..
Žalovaný sa obrátil na Slovenský metrologický inšpektorát / ďalej len SMI / na zaujatie stanoviska týkajúceho sa používania určených meradiel v súvislosti s meradlom demontovaným u žalobcu . Zo stanoviska SMI vyplýva, že v prípade predmetného meradla zanikla platnosť jeho úradného overenia a bol možný neoprávnený zásah do meradla. Ak by žalovaný použil údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom , odôvodňovalo by to zo strany SMI uloženie sankcie do výšky 6.638,78,-€.
52. K výpovedi znalkyne J. E. žalovaný uviedol, že znalkyňa vyhotovila znalecký posudok týkajúci sa plynomera bez toho , aby mala plynomer k dispozícii.
Bez toho , aby mala k dispozícii vyjadrenie autorizovanej osoby o tom, akým spôsobom bolo vykonané označenie na plombe , znalkyňa konštatovala , že bolo vykonané ľudskou činnosťou a pomocou plombovacích klieští. Takéto vyjadrenie uviedla do posudku napriek tomu, že nebola pri plombovaní plynomera a nemala k dispozícii ani žiadne vyjadrenie , z ktorého by skutočnosť , že predmetný plynomer sa plomboval pomocou plombovacích klieští, vyplývala.
53. Znalkyňa sa na žalovaného so žiadnou žiadosťou týkajúcou sa plombovania plynomerov neobrátila a v posudku týkajúcom sa meradla , ktoré v minulosti overil žalovaný sa nemôže argumentovať praxou
či postupmi iného subjektu/ spoločnosti Elster /, ktorý nebol ani výrobcom plynomera ani autorizovanou osobou , ktorá by plynomer overovala.
54. Kľúčovou vo veci objektívnosti a dôveryhodnosti znalkyne je odpoveď na otázku č. 14 položenú žalovaným , kde znalkyňa konštatovala , že nemá odbornosť na to, aby skúmala overovacie plomby. Napriek tomu sa vo svojom posudku k tomu vyjadrovala.
55. Znalkyňa napriek tomu, že nikdy nevidela plynomer a mechanizmus počítadla umiestnený pod krytom počítadla konštatovala , že je vysoko nepravdepodobné, že by cez otvor zachytený na fotodokumentácii došlo k manipulácii s meradlom plynomera, tvrdila , že spotrebu je možné určiť podľa údaja z počítadla plynomera / hoci by tým žalovaný porušil ustanovenia zákona o metrológii/, konštatovala , že plynomer nebol prvotne overený , hoci v tejto súvislosti opäť nekontaktovala výrobcu plynomerov, z toho vyplýva, že znalecký posudok predložený žalobcom vypracovala nekompetentná osoba pričom závery , ktoré vo svojom posudku prezentuje , nemala a nemá žiadnymi listinami prípadne inými dôkazmi podložené.
56. K výpovedi svedka B. K. žalovaný uviedol, že napriek tomu ,že svedok vo svojej výpovedi uviedol, že je ako revízny technik povinný uviesť do ,revíznej správy všetky úkony , ktoré počas revíznej prehliadky vykonal a uviesť všetky nedostatky , ktoré zistil , nevedel vysvetliť prečo tieto v ním vyhotovených správach uvedené nie sú. Rovnako napriek tomu, že nevedel uviesť , ako presne vyzerá mechanizmus počítadla plynomera tvrdil, že osoba, ktorá by mala záujem manipulovať s takýmto meradlom , by mohla manipulovať len s posledným koliečkom mechanizmu počítadla
57. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3. 2. 2017 uviedol , že zo žalovaným predložených dokladov ako aj z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom je zrejmé, že žalovaný vypočítal výšku svojej údajnej škody v zmysle vyhlášky , pričom za obdobie , ktoré žalovaný označil ako neoprávnený odber vychádzal žalovaný resp. vypočítal množstvo zemného plynu v objeme 25.921m3.
Z údajov uvedených na faktúre dodávateľa zemného plynu ČEZ Slovensko , s.r.o. vyplýva, že stav plynomera k 18. 1. 2013 bol 117.955m3 a z údajov uvedených na počítadle plynomera a na montážnom liste plynomera zo dňa 20. 5. 2013 je zrejmé, že stav plynomeru ku dňu 20. 5. 2013 bol 127.257m3. Rozdiel medzi uvedenými stavmi počítadla plynomeru tak predstavuje 9.302 m3 zemného plynu. Vzhľadom k spotrebám za relevantné obdobie je zrejmé, že táto spotreba zodpovedá priemeru za relevantné obdobie za predchádzajúce 4 roky. Priemerná spotreba za relevantné obdobie od roku 2009 -2012 je 9.257,75 m3, pričom údajná spotreba 25.921m3 je prehnaná, niekoľkokrát prekračujúca priemernú spotrebu žalobcu v relevantnom období.
58. Žalovaný si náhradu svojej údajnej škody uplatnil v zmysle ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 z.z. o energetike , z ktorého je zrejmé , že nárok na náhradu škody vznikne len za predpokladu ak odberateľ neoprávnene odoberal plyn , avšak žalovaný splnenie tohto predpokladu nijako nepreukázal. Nepreukázal ani to, že mu škoda vôbec vznikla .
Žalovaný taktiež nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa Obč. zák..
Žalovaným vypočítaná suma, označená ako výška škody je fiktívna a nemá žiadny vzťah k skutočnému množstvu neoprávnene odobratého zemného plynu.
Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal , že nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu a nepostupoval v súlade so zákonom o energetike , keď na výpočet svojej údajnej škody požil vyhlášku. Výška údajnej škody žalovaného môže byť cena len za 9.302 m3 zemného plynu , t.j. maximálne vo výške 5.320,40,-€.
59. Žalovaný nesprávne argumentoval, že údaje na počítadle plynomera pri jeho demontovaní nemohol použiť s poukazom na ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zák. č. 142/2000Z.z. o metrológii. Na podporu žalovaný predložil stanovisko SMI. Žalobca považuje toto stanovisko za absolútne irelevantné , pretože nesúvisí s predmetom konania a nepovažuje ho za hodnoverný dôkazný prostriedok. V zákonnej kompetencii
SMI nie je metrologická kontrola ani úradné overenie meradiel , ale tento je iba orgánom dozoru v oblasti metrológie.
60. Podľa zák. o energetike bol žalovaný povinný zabezpečiť montáž plynomeru tak, aby bolo zabránené neoprávnenej manipulácii s plynomerom. Žalovaný porušil svoju povinnosť , nakoľko jeho pracovníci mali plynomer namontovať tak , aby žiadna časť plynomeru nevyčnievala z dvierok, t.j. aby bolo zabránené neoprávnenej manipulácii napr. aj vandalizmom. Plynomer je majetkom žalovaného, preto mal žalovaný povinnosť v rámci preventívnej povinnosti predchádzania škodám na vlastnom majetku uskutočniť všetky potrebné opatrenia , aby jeho majetok nemohol byť poškodený vplyvom vonkajšieho prostredia.
61. Podľa znaleckého posudku č. 4/2015 znalkyne J. E. bol plynomer vyrobený v roku 1994 a overený až v roku 2005, zo zistení znalkyne je teda zrejmé, že plynomer nemal prvotné úradné overenie v roku 1994 a teda podľa zák. o metrológii nemal byť vôbec uvedený na trh.
62. V znaleckom posudku č. 208/PL -2013 znalca T.. L. , znalec nijakým spôsobom nepotvrdil , že by bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii . Znalec skonštatoval mechanické poškodenie odtlačkov plombovacích klieští a možnosť odtiahnutia krycieho skla číselníka od telesa plynomeru bez poškodenia plomb. Znalec uviedol, že neskúmal funkčnosť , ani prípadné poškodenie meradla.
Znalec T.. L. nemal žiadne oprávnenie na vypracovanie znaleckého posudku vo veci potvrdenia neoprávneného odberu. Taktiež nemal odbornosť na poskytnutie stanoviska , že stav plynomeru umožňoval neoprávnený zásah do meradla. V zmysle rozhodovacej praxe súdov iba Úrad pre normalizáciu , metrológiu a skúšobníctvo SR/ ÚNMS/, Slovenský metrologický ústav, prípadne Slovenská legálna metrológia mohli byť subjektmi oprávnenými vysloviť jednoznačný záver o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
Žalovaný mal predložiť určené meradlo na metrologickú kontrolu jednému z vyššie uvedených subjektov , pretože jedine na základe výsledku kontroly určeného meradla bolo možné objektívne posúdiť , či ide o neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. o energetike.
63. Žalobca nezodpovedá a nikdy ani nezodpovedal žalovanému za údajnú škodu vyčíslenú vo výške 15.158,64,-€ , pretože žalovaný nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalobcom , ani vznik škody v takejto výške a ani existenciu príčinnej súvislosti a v neposlednom rade aj preto, že ak by mu aj škoda vznikla , túto znáša v zmysle § 441 obč. zák. sám , nakoľko ju sám zavinil.
64. K vyjadreniu žalobcu sa na pojednávaní vyjadril poverený zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný sa nestotožňuje s argumentmi uvedenými vo vyjadrení žalobcu zo dňa 02. 02. 2017. V konaní je jednoznačne preukázané, že žalobca odoberal plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a to konkrétne kryt počítadla a plomby počítadla plynomera. Takýmto odberom vznikla žalovanému škoda predstavujúca hodnotu žalobcom odobratého plynu v rozhodnom období a náklady ktoré žalovanému v súvislosti s takýmto odberom plynu vznikli. Žalovaný nemohol na určenie množstva žalobcom odobratého plynu použiť údaj o spotrebe indikovaný plynomerom v deň jeho demontáže , nakoľko platnosť úradného overenia tohto meradla zanikla poškodením pozmenením, porušením, overovacej značky v zmysle ustanovenia § 15 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z.z.. Množstvo žalobcom odobratého plynu nie je možné určiť ani s poukazom na predchádzajúce spotreby žalobcu v rozhodnom období. Žalovaný v tomto konkrétnom prípade nevedel a nevie zistiť žalobcom presne odobraté množstvo plynu , teda nevie vyčísliť výšku skutočnej škody a na určenie škody ktorá mu bola žalobcom spôsobená tak musel použiť metodiku vyplývajúcu z príslušnej vyhlášky .
65. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza ním tvrdené nedostatky znaleckého posudku vypracovaného T.. L. , ktorého posudok nepotvrdzuje neoprávnený odber. Žalovaný predložil znalcovi z príslušného odboru meradlo na posúdenie , aby sa tento vyjadril ku skutočnosti, či overovacie značky tohto plynomera , ktoré sú jedným zo zabezpečení plynomera proti neoprávnenej manipulácií, boli alebo neboli poškodené. Znalec jednoznačne konštatoval porušenie , pričom pri opise plynomera zároveň uviedol poškodenie krytu počítadla. Toto bolo zrejmé už pri kontrole uskutočnenej
žalovaným v deň demontáže plynomera . Žalobca tvrdí , že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetike , keď meradlo mal podľa žalobcu nesprávne namontovať , pričom mal zabezpečiť montáž plynomeru tak, aby bolo zabránené neoprávnenej manipulácií plynomeru. Toto tvrdenie je nesprávne a žalovaný všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetike splnil keď plynomer nenainštaloval na odberné miesto žalobcu bez príslušných prvkov ( plomb ) ktorých úlohou je práve brániť neoprávnenej manipulácií s meradlom . Ale na odberné miesto žalobcu bol nainštalovaný riadne zabezpečený plynomer.
66. Plynomer je nainštalovaný v objekte žalobcu a na jeho odbernom plynovom zariadení . Umiestnenie plynomera je dané technickými normami a o jeho polohe rozhoduje vlastník objektu pri výstavbe tohto objektu. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na povinnosti žalobcu zakotvené v § 70 ods. 2 zákona o energetike , no vo vyjadrení opomenul uviesť dôležitú povinnosť tak žalobcu ako aj ktoréhokoľvek odberateľa plynu, zakotvenú v § 76 ods. 11 zákona o energetike ,v zmysle ktorého je povinnosťou každého odberateľa prevádzkovať svoje odberné plynové zariadenie tak aby nedošlo k poškodeniu meradla . Je na rozhodnutí odberateľa ako predmetnú zákonnú povinnosť splní a žalovaný nemôže nútiť odberateľov umiestniť napr. pred meradlo ´´ pancierové dvierka ´´ ktoré by teoreticky mohli minimalizovať riziko poškodenia meradla . Žalobca tvrdí, že na jeho odbernom mieste žalovaný nainštaloval neoverený plynomer. Toto tvrdenie sa opäť nezakladá na pravde , keďže plynomer nainštalovaný na odbernom mieste žalobcu bol overený v r. 2005 a nebyť poškodenia krytu počítadla a poškodenia plomb mal by platné overenie až do r. 2015. Pri svojom tvrdení žalobca vychádza z ním predloženého znaleckého posudku , kde však znalkyňa vo výpovedi v tomto konaní uviedla , že predmetnú skutočnosť nijako neoverovala. Je irelevantné skúmať prvotné overenie predmetného meradla jeho výrobcom v r. 1994 , nakoľko meradlo bolo následne overené v r. 2005.
67. Žalovaným predložený znalecký posudok neskúma a nemusí skúmať metrologické vlastnosti meradla , keďže žalovaný netvrdil a netvrdí , že by sa žalobca dopustil neoprávneného odberu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike. Takýto posudok a odpoveď na túto otázku by bola na mieste iba v prípade , ak by žalobca odoberal plyn meradlom na ktorom by zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií nebolo poškodené a žalovaný by tvrdil , že žalobca využil iné metódy v dôsledku ktorých meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu. Je nesporné že žalobca v rozhodnom období plyn odoberal , odoberal ho meradlom na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a plyn ktorý žalobca v distribučnej sieti odobral nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu ktorý za rozhodné obdobie dodal plyn v množstve 0m3. Pri určení množstva žalobcom spotrebovaného plynu sa použili údaje o spotrebe tých plynových spotrebičov , ktoré sa na odbernom mieste nachádzali, pričom sa brala do úvahy výhradne doba prevádzky spotrebičov počas otváracích hodín predajne.
Je pri tom zrejmé , že tieto spotrebiče neboli v prevádzke iba počas otváracích hodín , ale sú v prevádzke nepretržite tak ,aby počas doby kedy je predajňa zatvorená nedošlo k poškodeniu či inému znehodnoteniu potravín a iného tovaru ,ktorý sa v predajni nachádza.
68. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatňovaný nárok je nedôvodný v celom rozsahu a v prípade , ak by súd žalobe vyhovel, navodil by tak stav , pri ktorom žalobca ako odberateľ zemného plynu preukázateľne v rozhodnom období plyn odoberal , ale za tento plyn by nič nezaplatil.
69. Právna zástupkyňa žalobcu k výpovedi povereného zástupcu žalovaného uviedla, že čo sa týka argumentácie žalovaného že pri osadení plynomeru na prevádzke Handlovej nemá a nemá žiadne právne prostriedky na to aby prinútil žalobcu namontovať pred plynomer ´´ pancierové dvere ´´ neobstojí ,nakoľko z ustanovenia § 73 ods. 2 zákona o energetike vyplýva jasná povinnosť odberateľa plynu vykonať nevyhnutné úpravy na odbernom plynovom zariadení a to na žiadosť prevádzkovateľa distribučnej siete , žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej siete je naopak povinný zabezpečiť zapojenie plynomeru a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácií s určeným meradlom ktorými v žiadnom prípade nemôžeme chápať osadenie plynomeru ktorý má jednotlivé vyžadované plomby, nakoľko táto povinnosť mu vypláva z osobitného zákona ktorým je zákon o metrológií. Opatreniami potrebnými na zabránenie neoprávnenej manipulácií tak sú, osadenie plynomera do skrinky tak , aby dvierka skrinky bolo možné riadne zatvoriť bez toho ,aby akýmkoľvek spôsobom vytŕčala akákoľvek časť plynomera. V prípade takejto situácie mal žalovaný možnosť požiadať žalobcu na vykonanie nevyhnutných úprav samotnej skrinky.
70. Čo sa týka nemožnosti vyčíslenia škody na základe údajov uvedených na počítadle plynomera v čase jeho demontáže uviedla, že žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného podľa ktorého tento údaj nebolo možné použiť, nakoľko zanikla platnosť overenia plynomeru ako určeného meradla . V prípade vyčíslenia škody totiž nejde o údaj týkajúcej sa samotnej fakturácie spotreby ale o vyčíslenie rozsahu v ktorom došlo k určitému ukráteniu žalovaného. Použitie tohto údaju v danom prípade tak nemohlo znamenať porušenie zákona o metrológii práve z tohto dôvodu. Naopak žalovaný mal povinnosť pri vyčíslení škody ,ak mu skutočne vznikla, túto najprv vyčísliť podľa spoľahlivých podkladov medzi ktoré sa nepochybne môže zaradiť údaj na počítadle plynomera v porovnaní s priemerom predchádzajúcej spotreby za uplynulé roky.
71. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
72. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu , ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti
73. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného , znáša škodu pomerne., ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením , znáša ju sám.
74. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
75. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších právnych predpisov neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
76. Podľa § 82 ods. 2 cit. zák. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
77. Podľa § 82 ods. 3 cit. zák. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/.
78. Podľa § 1 ods. 1, vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je
1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,
2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
4. školou,
c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
79. Podľa § 1 ods. 2 cit. vyhlášky cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
80. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto žalobu zamietol. 81. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v rozhodnom období / 19. 1. 2013
- 20.5. 2013 / odoberal plyn v odbernom mieste - filiálka žalobcu č. 231, so sídlom Nám. baníkov 1, Handlová meradlom , na ktorom bola porušená plomba / odtlačky plombovacích klieští / ako aj kryt číselníka. Za takto odobratý plyn žalobca nezaplatil svojmu dodávateľovi , ktorým bola spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o., ktorá za rozhodné obdobie vystavila faktúru na 0 m3 odobratého plynu napriek tomu, že plyn žalobca odoberal. Plyn , ktorý odoberal, teda nepatril dodávateľovi/ ktorý ani neuplatnil nárok na zaplatenie za odobratý plyn, resp. vystavil faktúru na 0 m3 / , ale žalovanému, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete . V tejto distribučnej sieti sa nachádza zemný plyn všetkých dodávateľov ako aj zemný plyn , ktorý patrí žalovanému a slúži na účely zabezpečenia riadneho fungovania siete a krytia strát. Keďže si dodávateľ neuplatnil nárok na zaplatenie faktúry za odobratý plyn, jedine komu mohol patriť odobratý plyn bol žalovaný. Ak teda odberateľ odoberal plyn spôsobom, ktorý je kvalifikovaný ako neoprávnený , nedodával mu plyn jeho dodávateľ , ale odoberal plyn zo siete , ktorý patrí žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete.
82. V konaní bolo ďalej preukázané poškodenie plynomeru na odbernom mieste , čo vyplýva zo zápisu zo dňa 20. 5. 2013 / č. l. 95/ , ktorí vykonali pracovníci žalovaného , kde bolo o.i. konštatované poškodenie číselníka plynomeru , ktorý mal byť zaslaný na expertízu kvôli overeniu originality overovacích značiek na číselníku plynomera.
83. Žalovaný si faktúrou č. 9000159609 na sumu 15.158,64,-€ uplatnil voči žalobcovi náhradu škody , ktorá mala byť spôsobená neoprávneným odberom plynu na predmetnom odbernom mieste. Súd má za to, že v konaní bolo preukázané , že konaním žalobcu došlo k neoprávnenému odberu plynu, v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zák. o energetike .
Vyplýva to najmä zo znaleckého posudku znalca T.. O. L. , ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 208/ PL-2013 konštatoval jednak poškodenie -odlomenie časti z telesa plynomeru na kryte číselníka , jednak , že plomby na počítadle meradla majú mechanicky poškodené odtlačky plombovacích klieští. V posudku ďalej konštatoval , že krycie sklo číselníka je možné odtiahnuť od telesa plynomeru bez poškodenia plomb a na základe zistených skutočností znalec uviedol ,že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať , že stav plynomeru umožňoval neoprávnený zásah do meradla. Znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Lešku bolo preukázané, že žalobca odoberal plyn meradlom , na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii .
Tieto skutočnosti potvrdil znalec T.. L. aj na pojednávaní , keď uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava znaleckého posudku č. 208/Pl-2013 a trvá na jeho záveroch. Ďalej potvrdil, že bol ako znalec z odboru kriminalistika , odvetvie mechanoskopia / skúmanie pečatí , plomb / oprávnený vypracovať daný posudok . Opätovne skonštatoval , že plomby majú výrazne poškodené označenia oproti kontrolným odtlačkom , ktoré mal k dispozícii od žalovaného . Uviedol že plomby, kryt číselníka a celá konštrukcia plynomeru má zabrániť tomu, aby niekto mohol manipulovať s číselníkom a toto poškodenie umožňuje manipuláciu tak , ako bolo uvedené v posudku.
84. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle bolo preukázané znaleckým posudkom T.. L. a v zmysle § 15 ods. 6 písm. b/ zák. č. 142/200Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov poškodením overovacej značky meradla zaniká platnosť úradného overenia tohto meradla a údaj o spotrebovanom množstve plynu tak nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre vyfakturovanie spotreby plynu v rozhodnom období a preto musel žalovaný na stanovenie odobratého množstva plynu použiť výpočet škody podľa metodiky uvedenej vo Vyhláške č. 449/2012 Z.z. / § 82 ods. 3 zák. o energetike/ . Žalovaný nemohol použiť údaje o historických spotrebách na odbernom mieste , nakoľko tieto neboli konštantné , čo vyplýva aj zo samotnej žaloby a vyjadrenia žalobcu o spotrebách za obdobie rokov 2009 až 2013 / č.l. 4 / . Nakoľko aj podľa názoru súdu nebolo možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, žalovaný správne na spôsob výpočtu škody použil vyhlášku č. 449/2012 Z.z..
85. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalovaný nemá povinnosť predkladať takéto meradlá na posúdenie ich metrologických vlastností , stačí preukázať , že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom , čo podľa názoru súdu preukázané znaleckým posudkom T.. L. bolo.
86. Žalobca v konaní poukazoval že bolo povinnosťou žalovaného zo zákona o energetike zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia na zabránenie neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom podľa ust. § 73 ods. 2 zák. o energetike, túto povinnosť žalovaný porušil, porušil aj povinnosť generálnej prevencie podľa ust. § 415 Obč. zák..
87. Súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil. Žalovaný túto povinnosť neporušil, plynomer bol zabezpečený proti neoprávnenej manipulácii práve zabezpečovacími prvkami ako sú plomby osadené na plynomeri, kryt počítadla , ale aj samotný obal plynomera , vo vnútri ktorého sa plynomer nachádza. Žalovaný plynomer riadne namontoval , tento bol platne overený v r. 2005 / čo vyplýva z montážneho listu plynomeru č. l. 95 a protokolu zo dňa 3. 1. 2005 , č. l. 241/ . Preto aj námietky žalobcu , že plynomer nemal prvotné úradné overenie v roku 1994 považoval súd z hľadiska predmetu sporu za irelevantné.
Súd dáva do pozornosti vyjadrenie žalovaného podľa ktorého miesto montáže plynomeru vyplýva z projektovej dokumentácie daného objektu a táto má zodpovedať príslušným technickým normám . Odberateľ / žalobca / má pripraviť technické predpoklady na to, aby pracovníci žalovaného mohli nainštalovať meradlo. Taktiež skrinka, v ktorej je meradlo umiestnené je vlastníctvom žalobcu a je súčasťou danej nehnuteľnosti .
88. Žalovaný zistil poškodenie plynomera dňa 20. 5. 2013 / viď zápis zo dňa 20. 5. 2013 , č. l. 95 /, žalobca v konaní nepreukázal, že by informoval žalovaného o poškodení plynomera v zmysle revíznej správy vystavenej spoločnosťou BK Service International , ktorá toto mala oznámiť žalobcovi dňa 29. 4. 2013. Takisto nepreukázal, že k poškodeniu meracieho zariadenia došlo z dôvodu chyby pracovníkov žalovaného pri montáži plynomera . Pokiaľ mal žalobca vedomosť o poškodení plynomera ešte dňa 21. 5. 2012 / viď technická správa č. l. 197 /, mal túto skutočnosť bezodkladne nahlásiť žalovanému a žiadať jeho výmenu , tak ako to bolo v tejto správe uvedené.
89. K výsluchu svedka B. K. je potrebné uviesť, že svedok ako sám uviedol skúšku plynomeru nevykonáva , nie je na to oprávnený , pri ohliadke zistil poškodenie plynomeru a uviedol to do Revíznej správy s tým, že je potrebné upozorniť dodávateľa plynu a žiadať výmenu. Napriek tomu , že zistil , že plynomer je podľa jeho tvrdenia nesprávne osadený, neuviedol túto skutočnosť do revíznej správy , napriek tomu, že bol povinný uviesť všetky úkony a nedostatky do revíznej správy. Z tohto pohľadu sa súdu javí jeho výpoveď bezpredmetná.
90. Žalobca v konaní predložil znalecký posudok č. 4/2015 znalkyne J. E., ktorá bola vypočutá aj na pojednávaní. Súd dáva do pozornosti, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok bez toho, aby mala predmetný plynomer k dispozícii. Taktiež nemala k dispozícii vyjadrenie autorizovanej osoby o tom, akým spôsobom bolo vykonané označenie na plombe , použila v posudku vyjadrenie iného subjektu / spoločnosti Elster / požívajúceho inú overovaciu značku , ktorá nebola výrobcom ani autorizovanou osobu , ktorá by plynomer overovala. Znalkyňa vo väčšine vychádzala zo znaleckého posudku znalca T.. L. , ktorý mal predmetný plynomer na rozdiel od znalkyne k dispozícii.
Znalkyňa je zapísaná v zozname znalcov pre odbor Energetika a odvetvie Tepelná energetika a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia , sama uviedla, že nemá oprávnenie posudzovať plomby plynomerov alebo elektromerov a z jej pohľadu ako znalkyne ju plynomer zaujímal ako určené meradlo a nie overovacie plomby, ktoré nemôže skúmať, nakoľko nemá na to odbornosť. Preto súd z tohto znaleckého posudku nevychádzal a považoval ho za bezpredmetný vo vzťahu k meritu veci.
91. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a preto súd žalobu zamietol. V konaní bolo preukázané, že žalobca odoberal plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií .Takýmto odberom vznikla žalovanému škoda predstavujúca hodnotu žalobcom odobratého plynu v rozhodnom období a náklady ktoré žalovanému v súvislosti s takýmto odberom plynu vznikli.
Čiastka, ktorú uhradil žalobca žalovanému bola teda uhradená dôvodne a nie bez právneho dôvodu a nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.
92. O nároku na náhradu trov konania sporových strán rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal úspech vo veci v plnom rozsahu , preto mu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu.
93. O nároku na náhradu trov konania štátu rozhodol súd analogicky podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p. podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
94. V priebehu konania vznikli trovy štátu, v súvislosti s vyplatením znalečného znalcovi T.. O. L. za účasť na pojednávaní dňa 18. 6. 2015, pričom znalečné vo výške 52,66,-€ bolo vyplatené znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov. Súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalobcu k povinnosti ich uhradiť vzhľadom na jeho neúspech vo veci. 95/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).