Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-11-2017.pdf
PDF · 85.14 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-3P/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky D. Š., S.. P., F.. XX.X.XXXX, T. J. XX/XXX, J. J. R. občianky SR proti odporcovi Š. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XXX, J. J. R., občanovi SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom I. Š., F.. X.X.XXXX I. S. Š., F.. X..X.XXXX, bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky D. Š., S.. P., F. XX.XX.XXXX R. J. J. R., S..Č.. XXXXXX/XXXX I. Z. Š. Š., F. XX.XX.XXXX R. P., S..Č.. XXXXXX/XXXX K. C. XX.XX.XXXX R. J. J. R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišská Stará Ves, vo zväzku 4., ročník 2008, na strane 176, pod poradovým číslom 24 r o z v á d z a .
II. Súd z v e r u j e mal. deti I. Š., F. XX.XX.XXXX I. S. Š., F. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletých detí, na každé maloleté dieťa po 90,- eur počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý tretí víkend, vždy v piatok popoludní do 18:00 hodiny, v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 09:00 hod do 18:00 hod. tak, že deti si vyzdvihne v stanovenú hodinu u matky a v stanovenú hodinu ich vráti. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť.
V. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.1.2017 sa manželka (ďalej len ,,navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to tak, aby na čas po rozvode boli maloleté deti Alexandra a Radoslava zverené do osobnej starostlivosti matky a otec by bol zaviazaný prispievať na ich výživu počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
2. Uznesením č. k. 3P/11/2017-11 z 10.3.2017 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
3. K návrhu na rozvod sa odporca vyjadril, s rozvodom súhlasil, no zásadný spôsobom nesúhlasil s dôvodmi tak, ako boli uvedené v návrhu.
4. Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia dňa 22.11.2008 v Spišskej Starej Vsi uzavreli manželstvo, ktoré je vedené v knihe manželstiev matričného úradu Spišská Stará Ves Ves, vo zväzku 4, ročník 2008, na strane 176, pod poradovým číslom 24.
5. Z rodných listov mal súd preukázané, že manželom sa za trvania manželstva dňa 9.6.2009 narodila maloletá Alexandra Šromovská a dňa 1.7.2012 narodila maloletá Radoslava Šromovská.
6. Súd vykonaním dokazovaním na pojednávaní dňa 23.3.2017 zistil, že navrhovateľka na návrhu trvá a žiada, aby súd návrhu vyhovel. Navrhovateľka uviedla, že jej manželstvo s odporcom je dlhodobo a vážne rozvrátené a jeho obnovenie nie je možné. Za príčinu rozvratu manželstva označila nezhody medzi účastníkmi, vzájomné odcudzenie sa, žiarlivosť manžela a neschopnosť tráviť voľný čas spoločne. Na pojednávaní na podanom návrhu trvala a uviedla, že príčinou rozvratu manželstva je aj skutočnosť, že po narodení prvého dieťaťa ju manžel odmietal ako ženu, cítila sa odcudzená, opustená, bránil jej v styku s príbuznými, bránil jej ísť do práce. Uviedla, že mala záujem o svojho manžela, bojovala o jeho priazeň no odozva od manžela nebola primeraná.
7. Odporca s rozvodom súhlasil, súhlasil s tým, že vo vzťahu medzi manželmi existuje vážny a trvalý rozvrat a uviedol, že manželstvo neplní spoločenské funkcie, predpokladané zákonom o rodine. Táto skutočnosť spôsobila, že sa odsťahoval od rodiny. Pokiaľ ide o dôvod rozvratu uviedol, že dlhodobo svojej manželke nedôveroval, keďže sa v niektorých situáciách nesprávala zodpovedne. Ďalej uviedol, že on sa cítil ako odmietaný muž, napr. aj v tom, že mali telesný kontakt po pôrode veľmi zriedka, čo on to ťažko znášal. Ďalej za rozvrat manželstva vinil aj rodinu manželky, ktorá neprimeraným spôsobom zasahovala do diania v rodine, pociťoval, že nemal v tejto rodine dostatok súkromia.
8. Odporca ďalej uviedol, že pre prípad rozvodu súhlasil s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výživné, akceptoval výšku výživného s tým, že doložil výplatné pásky za mesiace november-december 2016 a január 2017, z ktorých je zrejmé, že jeho čistý príjem mesačne je okolo 500 €. Žiadal upraviť styk s maloletými deťmi.
9. Opatrovník sa k návrhu na rozvod nevyjadril, pokiaľ ide o zverenie do osobnej starostlivosti matky nemal námietky a rovnako súhlasil s výškou výživného a úpravou styku otca s deťmi.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za tejto situácie súd rozhodol tak, že toto manželstvo rozviedol v neprítomnosti odporcu na návrh matky. Po zistení, že manželstvo je trvalo rozvrátené a jeho obnovenie nie je možné.
11. Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd konštatuje, že príčinou rozvratu manželstva je rozdielnosť pováh účastníkov konania, vzájomné citové odcudzenie sa.
12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd zároveň rozhodol o zverení mal. detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky mal. detí, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súd takto rozhodol po zistení, že matka je schopná o deti sa náležite postarať. S rozhodnutím súdu súhlasil aj opatrovník.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd preto upravil styk detí s otcom, po vzájomnej dohode rodičov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Otca súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa sumou po 90,- eur mesačne na každé dieťa, s prihliadnutím na jeho mesačný zárobok v sume 500 € netto, s prihliadnutím na to, že nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti a rovnako na potreby maloletých detí.
23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Aplikácia § 53 CMP je vylúčená, nakoľko v tomto prípade nejde o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov. Aplikácia § 54 CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy (napr. trovy súvisiace s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní nevznikli. V danom prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP. Podľa § 55 CMP však súd môže náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. S ohľadom na to, že obaja manželia nechceli viac zotrvať v manželskom zväzku a pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd rozhodoval nie podľa návrhov rodičov, ale na základe vykonaného dokazovania v záujme maloletých, súd nepovažoval za spravodlivé priznať účastníkom konania náhradu trov konania a preto im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP“/) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.