Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-114-2022.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Subarea
25Cb/114/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: SMARTFIN, s. r. o., so sídlom Palisády 25, 811 06 Bratislava, IČO: 43 866 611, zast. advokátskou kanceláriou: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovanému: goha-invest s. r. o., so sídlom Radvanská 29, 811 01 Bratislava, IČO: 46 846 263, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2022, sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to: Zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam s parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/ XXX, evidované na LV č. XXXX, okres: Q. I., G.: Q.- L.. D., B..Ú..: M., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/1 a k nehnuteľnosti s parc. č. XXXXX/X evidovanej na LV č. XXX, okres: Q. I., G.: Q.-L..Č.. D., B..Ú..: M., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele 4/18, a to v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky spolu s príslušenstvom uplatnenej v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I, sp.zn.: 36Cb/19/2020.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.04.2022 vydal Okresný súd Bratislava I, Rozsudok č.k.: 36Cb/19/2020-609 v spojení s opravným uznesením č.k.: 36Cb/19/2020-624, ktorým uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť 37.212,50 EUR s 9% úrokom z omeškania zo sumy 37.212,50 EUR od 16.10.2019, do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,76 %. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré je tendenčné a žalovaný sa vyhýba splneniu povinnosti. Už počas uvedeného konania podal žalobca návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia pohľadávok žalobcu, ktorý odôvodnil najmä skutočnosťami, na základe ktorých dochádzalo k prevodom nehnuteľného majetku žalovaného na jedného z konateľov žalovaného. Tento dôvod považuje žalobca aj v súčasnosti za závažný. Nakoľko bolo vo veci neprávoplatne rozhodnuté a preukázaným vykázaním hospodárskeho výsledku žalovaného z rokov 2020 nadobudol presvedčenie, že iba včasným zriadením záložného práva možno zabezpečiť judikovaný nárok. Od roku 2020 do dnešného dňa je tendencia dosahovania zisku žalovaného v záporných hodnotách, poklesli aj tržby a výnosy. Je evidentný trend, na základe ktorého možno konštatovať, že podnikateľská činnosť žalovaného sa spomaľuje natoľko, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu by bola neúspešná. Žalovaný vlastní výlučne tri parkovacie státia, ktoré nedosahujú hodnotu pohľadávky žalobcu. Z LV č. XXXX vyplýva, že na parc. č. XXXXX/ XX, XXXXX/XXX sú plomby na základe vkladového konania. Je teda zjavný úmysel zbavovania sa posledného majetku žalovaného. Taktiež k nehnuteľnosti s parc. č. XXXXX/X je v podiele 2/18 vyznačená plomby na základe vkladového konania. Berúc do úvahy finančnú kondíciu, podnikateľské správanie
žalovaného a najmä účelové zbavovanie sa jediných aktív žalovaného, žalobca nemá inú možnosť ako sa domôcť ochrany svojich majetkových práv. S istotou je možné konštatovať, že pokiaľ dôjde k predaju všetkých nehnuteľností na LV č. XXXX a XXX, bude priamo ohrozené majetkové právo žalobcu spočívajúce v pohľadávke zo sporu sp.zn.: 36Cb/19/2020, vedenom na OSBA I. Iba včasná úprava pomerov dostatočným spôsobom prispeje k ochrane práv žalobcu a predíde bezprostredne hroziacej ujme.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 12.04.2022, č.k.: 36Cb/19/2020-609, v spojení s Opravným uznesením zo dňa 12.04.2022, č.k.: 36Cb/19/2020-624, súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 37.212,50 EUR s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 67,76 %.
5. Voči predmetnému rozsudku podal dňa 07.05.2022 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, a to voči výrokom I. a III. Žalovaný žiada napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Z LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, pre okres Q. I., G. Q. - D., B.. Ú.: M., zo dňa 08.06.2022 vyplýva, že žalovaný bol k uvedenému dňu výlučným vlastníkom tam uvedených parciel č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, a to v podiele 1/1. V časti ťarchy, je uvedené záložné právo v prospech I.. N. na pozemky č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a vecné bremeno v prospech Ministerstva vnútra SR na pozemky č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX a XXXXX/ XX.
7. Z LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, pre G. Q. I., G. Q. - D., B.. Ú.: M., zo dňa 08.06.2022 vyplýva, že z celkového počtu 20 vlastníkov bol k pozemku parc. č. XXXXX/X, žalovaný uvedený celkovo 4krát ako vlastník v podiele 1/18, pričom na dvoch záznamoch bola vyznačená plomba na základe V-XXXXX/XXXX a F.-XXXXX/XXXX (kúpne zmluvy).
8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
9. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
15. Podľa § 151 d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
16. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
18. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v ekonomických a finančných ťažkostiach žalovaného ako aj v konaní žalovaného, ktorý sa má účelovo zbavovať svojich jediných aktív.
19. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca súdu osvedčil len skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie súdne konanie, v ktorom si voči žalovanému uplatňuje pohľadávku na zaplatenie 44.362,50 EUR s príslušenstvom, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené a tiež, že žalovaný je buď výlučným alebo podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXX vedených Okresným úradom Bratislava, pre G. Q. I., G. Q. - D., B.. Ú.: M.y, pričom na dvoch zo zapísaných nehnuteľnostiach je vyznačená plomba z dôvodu prebiehajúceho vkladového konania.
20. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by sa žalovaný účelovo zbavoval majetku, ako to uvádza vo svojom návrhu. Aby bolo možné konanie žalovaného považovať za účelové a smerujúce k zbavovaniu sa majetku na úkor žalobcu, na toto konštatovanie nepostačuje len samotné poukázanie na disponovanie žalovaného so svojim majetkom. Na takúto kvalifikáciu by bolo potrebné osvedčiť, že žalovaný aktívne a bezodplatne, prípadne za neadekvátnu odplatu scudzuje svoj majetok, poskytuje plnenia bez primeraného protiplnenia alebo poskytuje zábezpeky pohľadávkam, ktoré by celkom zjavne mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho ekonomickú kondíciu. Pokiaľ ide o predaj parkovacích státí, žalobca nepreukázal súdu, že by žalovaný predaj uskutočňoval bez primeranej predajnej ceny, a súdu teda nie je zrejmé, prečo by samotná dispozícia s osobným majetkom žalovaného mala automaticky znamenať zhoršenie postavenia žalobcu ako potenciálneho budúceho oprávneného v exekučnom konaní. Podľa názoru súdu bonita podnikateľského subjektu nie je priamoúmerná množstvu vlastnených nehnuteľností a exekúciou je rovnako efektívne postihnuteľný aj iný majetok povinného subjektu, ktorým bude disponovať po odplatnom scudzení nehnuteľného majetku (peňažné prostriedky). Takáto obava žalobcu nevyplýva ani z ostatných ním predložených dôkazov. Zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa (žalobcu) musí byť s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti zrejmý. Len takéto konanie povinného z budúcej exekúcie je reálne spôsobilé vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť. Samotné scudzovanie nehnuteľného majetku nemožno automaticky klasifikovať ako zmenšovanie majetku, pokiaľ je takéto scudzovanie vykonávané odplatne a za primeranú trhovú cenu (to, že by tomu tak v tomto prípade nebolo žalobca ničím neosvedčil). Súd tiež považuje za potrebné
upozorniť, že predmetom podnikania žalovaného je realitná činnosť, a teda predaj nehnuteľností patrí neodmysliteľne k výkonu jeho podnikateľskej činnosti.
21. Pokiaľ ide o ekonomickú situáciu žalovaného ako podnikateľského subjektu, súd po vykonaní lustrácie verejne dostupných registrov zistil, že je síce pravdou, že od roku 2019 zisk aj tržby žalovaného kontinuálne klesajú, čo je skutočnosťou spôsobilou vyvolať istý stupeň obavy o budúcej bonite žalovaného, je však zároveň potrebné upozorniť, že v obdobnej situácii, sa žalovaný nachádzal aj pred rokom 2017, kedy hospodáril so stratou, aby následne v roku 2018 dosiahol zisk 29.443,- EUR a tržby 825.458,- EUR. Táto premenlivosť vyplýva z typického charakteru podnikateľského prostredia, v ktorom sa žalovaný ako podnikateľský subjekt pohybuje. Súd poukazuje, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v aktuálnom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter a samo o sebe nemôže byť spôsobilé pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navyše súd poukazuje, že žalobca svoju obavu odvíja od ekonomických ukazovateľov z účtovného obdobia roku 2020 a súd tak nemôže posúdiť, či sa ekonomická situácia žalovaného od uvedeného obdobia ešte zhoršila.
22. Vzhľadom na uvedené, keď žalobca súdu nijakým spôsobom neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, najmä že by sa žalovaný účelovo zbavoval majetku a zároveň súd nevzhliadol v ekonomickej situácii žalovaného taký stav, ktorý by neodkladným spôsobom bol objektívny vzbudzovať obavu z vymožiteľnosti žalobcovho nároku v prípadnej exekúcii, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.