Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/230/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Z. Q. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, advokátska kancelária v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/99/2013-98 zo dňa 04. 06. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ; vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie, z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a okresnému súdu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Výrok, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 812,34 EUR s príslušenstvom a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 6.012,90 EUR s príslušenstvom, ostáva n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 812,34 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 09. 2012 do zaplatenia, ďalej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.012,90 EUR z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 09. 2012 do zaplatenia, žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť advokátovi JUDr. Petrovi Harakálymu trovy právneho zastúpenia v sume 464,17 EUR všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa domáhal od žalovaného titulom bolestného zaplatenia sumy 1.861,65 EUR a z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatenia sumy 9.432 EUR, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 14. 09. 2012 do zaplatenia z dôvodu, že ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle tov. zn. Opel Astra EČ: ZV-450BP utrpel dňa 09. 09. 2010 pri dopravnej nehode škodu na zdraví, pričom prevádzkovateľ vozidla mal poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

3. Okresný súd zistil, že žalobca utrpel dňa 09. 09. 2010 v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič motorového vozidla Z. S., škodu na zdraví, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla eč: ZV-450BP, na ktoré sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému poisťovateľovi a žalovaný v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti vyplatil žalobcovi bolestné v sume 5.133,75 EUR. Lekárske posudky vypracoval Z.. A. D. S.., primár Národného rehabilitačného centra Kováčová. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 09. 07. 2012 utrpel žalobca pri dopravnej nehode zranenia, ktoré boli ohodnotené počtom 445 bodov a podľa lekárskeho posudku zo dňa 10. 07. 2012 sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 300 bodov. Bodové hodnotenie bolo zvýšené na dvojnásobok, t. j. na 600 bodov vzhľadom na obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺba vľavo a kolenného kĺbu vľavo na jednej strane v dvoch úrovniach a stratu možnosti uplatnenia žalobcu v osobnom a pracovnom živote, vzhľadom na vek, kedy utrpel poškodenie zdravia. Jednotlivé položky v oboch lekárskych posudkoch boli v súlade so sadzbami bodového hodnotenia a strany sporu nenavrhli vykonať nové znalecké dokazovanie. Okresný súd akceptoval oba lekárske posudky, aj keď sa žalobca po ukončení rehabilitačnej liečby v NRC Kováčová dňa 20. 04. 2011 podrobil ešte operačnému zákroku.

4. Pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia okresný súd vychádzal z výšky náhrady určenej pre rok 2012, ktorá za jeden bod zodpovedala sume 15,72 EUR, lebo k objektivizácii výšky nároku došlo na základe lekárskych posudkov v roku 2012, po ustálení zdravotného stavu poškodeného a súdu nebol predložený dokaz, že by k ustáleniu zdravotného stavu došlo skôr. Bolestné v peňažnom vyjadrení bodového hodnotenia tak zodpovedalo sume 6.995,40 EUR (445 x 15,72 = 6.995,40). Pokiaľ išlo o sťaženie spoločenského uplatnenia, súd nepovažoval za dôvodné zvýšenie bodového hodnotenia na 600 bodov. Vychádzal z toho, že výška odškodnenia závisí od ohodnotenia v lekárskom posudku aj od porovnania toho, aké mal poškodený predpoklady pre uplatnenie v osobnom a spoločenskom živote pred vznikom a po vzniku škody. Žalobca utrpel škodu na zdraví vo veku 27 rokov a posudzujúci lekár uviedol, že žalobca je postihnutý obmedzením pohyblivosti bedrového sa kolenného kĺba na jednej strane ľahkého stupňa, s čím sú spojené závažnejšie následky, no nie obzvlášť závažného stupňa. Žalobca sám na pojednávaní uviedol, že u neho nedošlo zvlášť zásadným spôsobom k obmedzeniu možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Z jeho výpovede vyplynulo, že po nehode sa nemôže v podstate venovať voľno časovým aktivitám, ale na jeho životné úkony, pracovné a spoločenské uplatnenie nemajú zdravotné následky žiaden obzvlášť závažný vplyv. Z uvedených dôvodov posúdil zdravotné obmedzenia, ktoré majú následky na život žalobcu po dopravnej nehode ako stredného stupňa závažnosti a voľnou úvahou primerane zvýšil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 1,5 násobok hodového hodnotenia, čomu zodpovedá 450 bodov a peňažná suma 7.074 EUR (450 x 15,72 = 7.074).

5. Ďalej sa okresný súd zaoberal spoluzavinením poškodeného na škode, ktorá mu vznikla na zdraví, keďže v trestnom konaní vedenom vo veci sp. zn. 1T/9/2011 proti vodičovi motorového vozidla pre prečin ublíženia na zdraví žalobcu vyplynulo z výpovede žalobcu a T. S., že ani jeden z nich nebol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom. Poškodený žalobca sedel na sedadle vedľa vodiča, jazdu vykonali za účelom vyskúšania motorového vozidla, ktoré žalobca niekoľko dní predtým kúpil. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti stanovil spoluvinu žalobcu, pokiaľ ide o bolestné na 25 % a sám žalobca uznal mieru svojej spoluzodpovednosti z dôvodu, že nebol pripútaný, v rozsahu 10 - 15 %. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Podľa okresného súdu žalobca prispel ku škode svojou spoluvinou dvoma faktormi. Jednak ako osoba sediaca v motorovom vozidle na sedadle vybavenom bezpečnostným pásom nedodržal základnú povinnosť, ktorej účelom je zmierňovať následky na zdraví v prípade dopravnej nehody a po druhé, išiel spolu s kamarátom vyskúšať vozidlo, ktoré bolo len krátko predtým zakúpené, ktorého vlastnosti ešte dobre nepoznal, inak by auto predsa nešiel skúšať. Uvedené dve okolnosti zohľadňujú spoluvinu žalobcu na vzniknutej škode v rozsahu 15 % a žalobcovi priznal náhradu za bolesť vo výške 812,34 EUR po zohľadnení 15 % spoluzavinenia a odpočítaní už vyplatenej sumy bolestného (6.995,40 - 15% - 5.133,75 = 812,34). Pokiaľ ide o náhradu spoločenského uplatnenia patrí žalobcovi po zohľadnení 15 % spoluzavinenia náhrada vo výške 6.012,90 EUR (7.074 - 15 % = 6.012,90). Vo zvyšku potom okresný súd žalobu zamietol.

6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 427 ods. 1, ods. 2, § 444, § 441 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

7. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 OSP z dôvodu, že obe strany sporu boli čiastočne úspešné a nepostupoval podľa § 142 ods. 3 OSP, nakoľko rozhodnutie nebolo založené na znaleckom posudku ani nezáležalo od úvahy súdu, ktorej by si žalobca nemohol byť vedomý. Keďže žalobca uplatňoval spolu sumu 11.293,65 EUR a súd mu priznal sumu 6.825,24 EUR, žalobcovi patrí pomerná náhrada trov v rozsahu 20 %, lebo v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 60 % a žalovaný v rozsahu 40 %. Ďalej súd pri náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho, že hodnota jedného úkonu pri základe 11.293,65 EUR zodpovedala sume 270,54 EUR a že právny zástupca žalobcu účelne vykonal 5 úkonov právnej služby, čo spolu s paušálnou sumou náhrad ku každému úkonu predstavuje čiastku 1.302,43 EUR. Ďalej priznal náhradu cestovných výdavkov a stratu času za 14 polhodín v súvislosti s pojednávaniami 23. 09. 2014 a 15. 05. 2015, čo spolu s odmenou zodpovedá sume 1.934,03 EUR + 20 % DPH v sume 386,81 EUR, čo zodpovedalo sume 2.320,84 EUR. Pomer úspechu 20 % z tejto sumy zodpovedajú priznaným trovám právneho zastúpenia vo výške 464,17 EUR.

8. Proti zamietajúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť ešte v sume 350,31 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 09. 2012 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 354,10 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28. 09. 2012 a ďalej aby vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.587,27 EUR, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 391,81 EUR. V odvolaní žalobca okresnému súdu vytýkal nesprávne zníženie nároku žalobcu o 15 %, ktorý mal zodpovedať miere spoluzavinenia žalobcu, ktorou prispel ku škode dvoma faktormi, a to tým, že nebol počas jazdy pripútaný bezpečnostným pásom a že v čase dopravnej nehody žalobca spolu s vodičom skúšali motorové vozidlo, ktoré krátko predtým zakúpili, a ktorého vlastnosti ešte dobre nepoznali. Žalovaný namietal, že okresný súd zohľadnil ako dôvod zníženia nároku to, že žalobca išiel vyskúšať krátko predtým zakúpené motorové vozidlo neoprávnene, lebo taký dôvod nie je spôsobilý založiť spoluzavinenie zo strany žalobcu. Odskúšanie motorové vozidla nie je v žiadnom prípade v rozpore s objektívnym právom a žalobca týmto neporušil žiadnu povinnosť, ani všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Taktiež medzi skúšaním novo zakúpeného motorového vozidla a vznikom škody nie je daná príčinná súvislosť. Vzhľadom na uvedené okresný súd pri zohľadnení spoluviny nemal prihliadnuť na inú skutočnosť, ako porušenie povinnosti mať zapnutý bezpečnostný pás, čo vystihuje, aj vzhľadom na súdu prax, spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 10 %, a dôvod na vyšší podiel spoluzavinenia nebol daný. Po zohľadnení 10 % spoluzavinenia patrí žalobcovi náhrada za bolesť po zohľadnení plnenia žalovaného vo výške 1.162,65 EUR (445 x 15,72

- 10 % - 5.133,75 = 1.162,65) a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.367 EUR (450 x 15,72 - 10 % = 6.367). Nakoľko okresný súd priznal náhradu bolestného v sume 812,34 EUR a za sťaženie spoločenského uplatnenia 6.012,90 EUR, žalobca požadoval zaplatenie náhrady za bolesť 350,31 EUR a za sťaženie spoločenského uplatnenia 354,10 EUR s príslušenstvom.

9. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, ktoré okresný súd odôvodnil podľa § 142 ods. 2 OSP pomerom úspechu strán sporu. Žalobca predložil posudok o bodovom ohodnotení náhrad bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a legitímne očakával, že súd bude vychádzať z tohto ohodnotenia. Okresný súd na základe vlastnej úvahy posúdil dôvody zvýšenia bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že nebol dôvod na dvojnásobok, ale len na jeden a pol násobok bodového hodnotenia. K tomuto záveru však okresný súd dospel na základe vlastnej úvahy. Pokiaľ súd znížil bodové hodnotenie zo 600 na 450 bodov, nemožno tomu zodpovedajúcu nepriznanú časť nároku započítať ako neúspech žalobcu, lebo v tejto časti záviselo rozhodnutie výlučne na úvahe súdu a preto bolo potrebné pri náhrade trov použiť § 142 ods. 3 OSP a súd mal vychádzať pri určení trov právneho zastúpenia z hodnoty predmetu sporu 8.935,65 EUR, ako súčet náhrady za bolesť 1.861,65 EUR a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 7.074 EUR. Okresný súd nesprávne posúdil nárok na náhradu trov aj tým, že neurčoval hodnotu jedného úkonu právnej pomoci ako pri dvoch spojených veciach podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ale nesprávne vychádzal z toho, že predmetom konania bola jedna náhrada škody na zdraví. Žalobca sa domáhal dvoch samostatných nárokov na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia. Jedná sa o dva relatívne samostatné nároky uplatnené pri škode na zdraví, pre ktoré patria rôzne predpoklady ich vzniku a dôvodnosti, ktoré musia byť osobitne uplatnené, zdôvodnené a preukázané. Z toho dôvodu pri výpočte výšky náhrady trov právneho zastúpenia bolo dôvodné použiť ustanovenie § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

11. Krajský súd ako súd odvolací v posudzovanej veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2, veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka v konaní, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy, ktorá sa riadila ustanoveniami zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP).

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne. Výrok, v ktorom okresný súd rozhodol o trovách konania, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

14. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť.

18. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

19. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 142 ods. 3 OSP účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

22. Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

23. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, na spoluzavinení poškodeného na škode, ktorú utrpel na zdraví, v pomere 15 % s odôvodnením, že žalobca nebol počas jazdy v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom a že dôvodom jazdy bolo skúšanie motorové vozidlo, ktorého vlastnosti vodič ani žalobca ešte dobre nepoznali, lebo vozidlo len krátko predtým zakúpili. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že používanie motorové vozidla za účelom jeho odskúšania nie je v rozpore s objektívnym právom, že medzi skúšaním zakúpeného motorového vozidla a vznikom škody nie je daná príčinná súvislosť a že žalobca neporušil jazdou v takom vozidle ani všeobecnú prevenčnú povinnosť, keďže v konaní nebolo preukázané, že by motorové vozidlo nebolo na jazdu technicky spôsobilé a prípadná technická nespôsobilosť motorového vozidla ani nebola zistenou príčinou dopravnej nehody, pri ktorej žalobca utrpel škodu na zdraví. Okresný súd správne prihliadol na to, že samotný žalobca sa podieľal na spôsobenej škode tým, že vo vozidle nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čím porušil dôležitú povinnosť z hľadiska dodržiavania bezpečnostných predpisov pri jazdne motorovým vozidlom, následkom a v príčinnej súvislosti s tým bola žalobcova ujma na zdraví. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené porušenie povinnosti žalobcu samo osebe zodpovedalo spoluzavineniu žalobcovi v rozsahu 15 % ako uviedol okresný súd, ktorý na zvýraznenie okolností vzniku dopravnej nehody ale nesprávne uviedol ako ďalší dôvod spoluzavinenia žalobcu aj to, že žalobca vykonával skúšobnú jazdu vozidlom, ktoré bolo len krátko predtým zakúpené, ktorého vlastnosti ešte dobre nepoznal, inak by ho predsa nešiel skúšať. Dôvodom dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča, ktorý bol trestne stíhaný za to, že pri prevádzke motorového vozidla vznikla žalobcovi škody. Žalobcovi však vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola škoda na jeho zdraví spôsobená aj tým, že nebol vo vozidle pripútaný bezpečnostným pásom, hoci sedel na prednom sedadle spolujazdca, možno pričítať spoluzavinenie v rozsahu 15 %. Potom výška spoluzavinenia v peňažnom vyjadrení zodpovedá sumám náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako uviedol v rozsudku súd prvej inštancie.

24. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné aj z toho dôvodu, že zníženie spoluzavinenia z 15 % na žalobcom požadovaných 10 % urobil žalobca v odvolacom konaní len jednoduchým odpočítaním skúšobnej jazdy ako dôvodu spoluzavinenia, ktorý neexistoval.

25. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o trovách prvostupňového konania a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože odvolanie žalobcu bolo v tejto časti dôvodné. Okresný súd založil rozhodnutie o náhrade trov konania na tom, že žalobca bol úspešný v rozsahu 20 %, lebo nesprávne vychádzal z toho, že ako základ odmeny advokáta prevzal súčet oboch v žalobe uplatnených peňažných nárokov škody na zdraví (náhrada bolestného a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia), a ďalej potom nesprávne vychádzal pomeru úspechu žalobcu v konaní podľa § 142 ods. 2 OSP, ktorý určil v rozsahu 20 %. Keďže okresný súd vlastnou úvahou posudzoval dokaz uplatnený žalobcom, ktorým boli odôvodnené žalobou uplatnené nároky, správne mal pri určení trov konania vychádzať z § 142 ods. 3 OSP, lebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V takom prípade je základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočítaná z výšky súdom priznaného plnenia. Okresný súd pochybil aj v tom, že pri určení odmeny advokáta nezohľadnil, že predmetom konania rozhodnutia boli dva samostatné peňažné nároky, kedy sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ďalšej veci. Vzhľadom na uvedené pochybenia pri rozhodovaní o trovách konania bude povinnosťou okresného súdu znovu rozhodnúť o trovách prvostupňového konania, pretože v tejto časti krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo okresný súd znemožnil žalobcovi uplatňovať náhradu trov konania v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V zmysle § 470 ods. 2 CSP, princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní každej strany sporu v konaní, ktoré z dôvodu pochybenia súdu neskončilo za účinnosti skoršej procesnej právnej úpravy, bude okresný súd náhradu trov posudzovať podľa § 142 ods. 3 OSP a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a za tým účelom znova posúdi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré advokát urobil do 30. 06. 2016 tak, aby zodpovedali v tom čase platnej právnej úprave.

26. Výrok, ktorým krajský súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, je odôvodnený podľa § 262 ods. 1 tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale náhradu trov nepožadoval a zo súdneho spisu mu žiadne trovy nevyplývali. Výrok, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 812,34 EUR s príslušenstvom a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 6.012,90 EUR s príslušenstvom, nebol napadnutý odvolaním a ostáva rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

27. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .