Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/161/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o, so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, W. o zaplatenie 1.263,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.036,38 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 42,99 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.036,38 eur od 29.05.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 64,06 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.06.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.263,45 eur, úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 29.05.2015 do zaplatenia, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 52,41 eur a náhrady trov konania s odôvodnením, že dňa 03.12.2013 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len "ÚZP"). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.078,11 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 39 mesačných splátkach po 41,73 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom z 22.07.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy.

2. Žalobca za dôkazy označil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 03.12.2013, Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, s.r.o., Výzvu k splateniu celého dlhu z 22.07.2014, Poštový podací hárok z 28.11.2014, Výpis čerpania, splátok a úhrad.

3. Podľa § 297 písm. b/ z. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy spolu vo výške 1.263,45 eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva prevyšuje 1 000 eur, preto súd vo veci nariadil pojednávanie, avšak vec prejednal bez prítomnosti strán podľa ust. § 180 CSP.

6. Súd vykonaným dokazovaním vyššie citovanými dôkazmi zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 03.12.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.078,11 eur, pričom celková čiastka splatná žalovaným bola 1.559,61 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 39 mesačnými splátkami vo výške 41,73 eur s dátumom prvej splátky 03.01.2014 s úhradou nasledujúcich splátok vždy do 28 dňa v mesiaci, s lehotou splatnosti 28.03.2017. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola dohodnutá na 25,4%, ročná úroková sadzba 22,60%, priemerná hodnota RPMN 45,94%.

7. Z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s., súd zistil že v Hlave 5 § 1 sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver riadne a včas splácať pravidelnými mesačnými splátkami. V Hlave 7 Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, v § 3 sa žalovaný zaviazal celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že a/ sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom v tomto prípade žalobcovi vzniklo oprávnenie jednostranne odstúpiť od úverovej zmluvy, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. V § 6 Hlavy 7 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmeno a/ § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi celý poskytnutý úver, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku na ktorú by žalobcovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Z Hlavy 17 § 6 súd zistil, že pri doručovaní poštou adresátovi, ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že sa v mieste doručenia zdržuje, sa použijú primerane ustanovenia O.s.p. o doručovaní písomnosti fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát zásielku do desiatich dní odo dňa jej uloženia považuje sa za posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že sa zdržuje na adrese svojho trvalého bydliska, prípadne na adrese uvedenej ako adresa pre doručovanie a dáva výslovný pokyn žalobcovi doručovať mu písomnosti na ním uvedenú adresu pre doručeniu pre doručovanie, pokiaľ túto neuviedol na adresu jeho trvalého bydliska. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi neodkladne oznámiť zmenu adresy trvalého bydliska či adresy pre doručovanie s tým, že ak je zmena oznámená predpokladá sa, že žalovaný sa zdržuje na mieste svojho trvalého pobytu, prípadne na adrese pre doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný čerpal úver vo výške 1.078,11 eur 03.12.2013, pričom uhradil celkovo 41,73 eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (znenie účinné v čase podpísania zmluvy) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 pís. k/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 ZosÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. V zmysle vyššie vykonaného dokazovania Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX z 03.12.2013 mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane žalobca ako dodávateľ a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu žalobcu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch preto súd na daný právny vzťah aplikoval nielen ustanovenia Obchodného zákonníka, ale tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľa, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že žalobca na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 1.078,11 eur, ktorý žalovaný vyčerpal, na základe čoho mu vznikla povinnosť včas a riadne úver splatiť 39 mesačnými splátkami po 41,73 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, z ktorého vyplýva, že absencia náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k) má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia, len v hodnote poskytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere, z ktorej žalobca uplatňoval právo na zaplatenie svojej pohľadávky - úveru, súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere v čase jej uzavretia neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. pís. k/ ZoSÚ, teda uvedenie výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

16. Pre absenciu vyššie uvedenej náležitosti preto súd v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu žalobca poskytol, a to bez akéhokoľvek navýšenia. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku, pričom žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky vyplatením 03.12.2013 sumy vo výške 1.078,11 eur. Žalovanému preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný uhradil žalobcovi iba jednu splátku v sume 41,73 eur, preto súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny 1.036,38 eur (1.078,11 eur - 41,73 eur) a vo zvyšnej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. V závere súd dopĺňa, že v predmetnej veci zohľadnil aj rozsudok vydaný Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15, v ktorom Súdny dvor EÚ rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Tiež rozhodol tak, že článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. ... Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej

únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho [1][2]. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. ... Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský Zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia Zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR[11], desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. ... V rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 03. 2016, sp. zn. 20Co/50/2015, v ktorom sa spoločnosť Home Credit Slovakia v odvolaní voči pôvodnému rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v časti úrokov a poplatkov z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, dokonca doslovne domáhal nepriameho účinku Smernice vo vzťahu k predmetnému ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona (členenie splátok na istiny, úroky a poplatky), pričom Krajský súd v Prešove zaujal k tejto argumentácii odmietavé rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že " spoločnosť [Home Credit Slovakia, a.s.] zastáva právny názor, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami aplikovateľnými na konkrétny prípad, v tomto prípade súd prvého stupňa pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách a spotrebiteľskom úvere Článok 10 ods. 2 písm. h) - Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere: Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou právnou normou aplikovateľnou na konkrétny prípad Ústavný súd SR nazýva nielen zjavnou neodôvodnenosťou súdneho rozhodnutia, ale aj „arbitrárnosťou“ (svojvoľnosťou) súdneho rozhodnutia. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s Rozsudkom Súdneho dvora z 28. 1. 2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd., C-406/08, bod 45.". K tejto argumentácii a dovolaniu sa eurokonformného výkladu Zákona Krajský súd v Prešove zaujal odmietavé stanovisko, keď vyjadril, že "Odvolaciemu súdu rovnako ako súdu prvého stupňa neušlo pozornosti, že zmluva o úvere neobsahuje rozpísaný údaj o splátkach istiny, úrokoch, poplatkoch a taktiež v nej nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Celkovo v nej je chaoticky a znepokojujúco uvedené množstvo údajov, v ktorých sa priemerný spotrebiteľ len ťažko zorientuje. Účelom právnej úpravy (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ mal preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené" (PAVÚK, Anton, Mgr. - Prečo rozsudok SDEU vo veci Home Credit Slovakia c/a K. A. nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR.URL: <http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara- biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html>.)

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 08.08.2014, t.j. 15.-tym dňom odoslania Výzvy k splateniu celého úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 08.08.2014, preto žalobcovi patrí právo na zaplatenie úroku z omeškania vo vyčíslenej výške 42,99 eur ( 5,15% ročne zo sumy 1.036,38 eur od 08.08.2014 do 28.05.2015) a od 29.05.2015 do zaplatenia patrí žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % z dôvodne uplatnenej sumy 1.036,38 eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcom uplatnený úrok neprevyšoval výšku zákonných úrokov z omeškania určených s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu.

22. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu 64,06 % ( 82,03% mínus 17,97%). Žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 1.315,86 eur ( istina 1.263,45 eur + úrok z omeškania v sume 52,41 eur), avšak úspešný bol v sume 1.079,37 eur ( istina 1.036,38 eur + úrok z omeškania v sume 42,99 eur), teda hrubý úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení rozsah 82,03 % a jeho neúspech v rozsahu 17,97 %. Teda konečný čistý úspech žalobcu je 64,06 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.