Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-20-2017.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkýň: v rade 1/ V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., B. XXXX/XX, v rade 2/ V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., R. XXXX/XX, zastúpené STEHURA & partners, s. r. o., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863 proti žalovaným: v rade 1/ V. reality, s. r. o., so sídlom Kysucké Nové Mesto, Kukučínova 573, IČO: 36 412 074, v rade 2/ S.H. - Stanislav Hrubý, s. r .o., so sídlom Nesluša 389, IČO: 43 904 564, v rade 3/ URBÁNEK, s. r. o., so sídlom Nesluša 1052, IČO: 36 747 637, v rade 4/ Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. N. V., F. XXX/XX, všetci zastúpení Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom D., M. Y. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobkýň v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 6C/399/2014-104 zo dňa 17. 05. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 4/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh žalobkýň v rade 1/, 2/ v celom rozsahu s odôvodnením, že v žalobe označené nehnuteľnosti - KNC parcely v kat. úz. K. N. V. nemožno deklarovať, že v čase smrti spoluvlastnícky patrili právnej predchodkyni žalobkýň jednak pre nesprávnosť tvrdených spoluvlastníckych podielov, ktoré mala v čase smrti vlastniť, k pôvodným pozemno-knižným parcelám, ako aj z dôvodu, že v súčasnosti evidované parcely KNC boli vytvorené aj z iných pôvodných PKN parciel ako len z tých, ku ktorým mala mať spoluvlastnícky podiel právna predchodkyňa žalobkýň. Súd viazaný petitom žaloby nemohol potom konštatovať, že k súčasným CKN parcelám v čase smrti právna predchodkyňa žalobkýň mala spoluvlastnícke právo. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na samostatné uznesenie v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalobkyne. Prostredníctvom zástupcu uviedli, že s rozsudkom nesúhlasia, považujú ho za predčasný a v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie. Súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a z doteraz vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Rozsudok tiež považujú za nezrozumiteľný, a teda nepreskúmateľný a z toho dôvodu žiadali jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prvoinštančnému súdu vyčítali, že nesprávne vypočítal jednotlivé podiely právneho predchodcu, keď žalobkyne spoluvlastníctvo odvodili od pôvodných pozemno-knižných vložiek, kde boli podiely určené tak ako ich uplatnili v žalobe. Pripustili, že účastník má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkazu, čo však neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy (v čase rozhodovania súd postupoval v zmysle jednotlivých
ustanovení O. s. p.). Pokiaľ súd prvej inštancie nepripustil vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým sa mala preukázať pre posúdenie veci rozhodujúca skutočnosť - veľkosť spoluvlastníckych podielov predchodkyne, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávny je aj právny názor súdu, že nemožno určiť spoluvlastníctvo právnej predchodkyne žalobkýň k celému pozemku vychádzajúc z toho, že bola spoluvlastníčkou len niektorých z jeho častí. S takýmto záverom žalobkyne nesúhlasili a v tejto časti považovali napadnutý rozsudok za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Predmetné PKN parcely boli transformované do novovzniknutej KNC parcely, preto je možné sa domáhať iba určenia vlastníckeho práva k existujúcim parcelám pri zachovaní spoluvlastníckeho podielu k novovytvoreným parcelám prepočtom jednotlivých spoluvlastníckych podielov parciel, z ktorých boli tieto vytvorené. Len takýto postup je logický a správny. Napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia v tom, prečo by určenie, ktorého sa v predmetnej veci žalobkyne domáhajú, nebolo možné.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že s rozhodnutím prvoinštančného súdu sa plne stotožňujú a rozsudok považujú za vecne správny, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený, so zachovaním práva rovnosti účastníkov a práva na spravodlivé súdne konanie. Majú za to, že súd prvej inštancie v plnej miere a náležite sa vysporiadal s navrhovanými dôkazmi a pokiaľ aj niektoré nevykonal, toto aj relevantne odôvodnil s objasnením dôvodu odmietnutia a posúdenia vplyvu vykonania tohto dôkazu na rozhodnutie vo veci samej. Rovnako bol správny aj výpočet veľkosti jednotlivých podielov k sporným pozemkom, pričom tak, ako sa ho domáhajú žalobcovia v petite žalobného návrhu, je nesprávny, neurčitý a nepreskúmateľný. Táto skutočnosť však nič nemení na závere, že nie je možné určiť spoluvlastnícke právo predchodkyne žalobkýň k celým napadnutým pozemkom, nakoľko tieto sú tvorené aj pozemno-knižnými parcelami, ku ktorým nebolo preukázané spoluvlastnícke právo predchodkyne žalobkýň. Rozsudok žiadali potvrdiť v celom rozsahu.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 379 a § 380 CSP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateliek neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania, resp. citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
7. Pokiaľ teda v odvolaní žalobkyne uviedli, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne tento nesprávne vyhodnotil, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom či už na ust. § 80 O. s. p., resp. § 136 OZ.
X. Odvolací súd sa v celej miere stotožnil so závermi prvoinštančného súdu v tom, že žalobkyne nemôžu hodnotiť súčasný stav, ale vzhľadom na charakter žaloby mali preukázať, že v čase smrti ich právny predchodca bol spoluvlastníkom konkrétnych vecí, v tomto prípade nehnuteľností, ktoré v tom čase boli nejakým spôsobom vymedzené (hranice, výmera, parcelné číslo). Tak to vyplýva aj z judikátu uvedeného v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu 3Cdo 154/2010 Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého „požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.“ V tomto kontexte potom nie je dôležité, v akom podiele právny predchodca žalobkýň mal vzťah k jednotlivým pozemno-knižným parcelám. Nimi požadovaný dôkaz
- aby súd znaleckým dokazovaním stanovil výšku podielov právneho predchodcu žalobkýň - by bol zbytočný bez možnosti ovplyvniť závery súdu o tom, či preukázali žalobkyne skutočnosť, že ich právny predchodca ku nimi označeným nehnuteľnostiam bol v čase smrti spoluvlastníkom.
9. Nakoľko ani v odvolaní žalobkyne neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a rozsudok potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).