Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/295/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu maloleté deti M.: I., T. XX.X.XXXX Z. Z., T. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, deti rodičov: matka - D. M., T. X.X.XXXX, H. X. XX/XX, H., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, so sídlom AK Guothova 20 Bratislava a otec - I. M., T. XX.XX.XXXX, H. B. XX, C., zastúpený advokátkou Luciou Danišovou, so sídlom AK Drieňova 1/D, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zverenie maloletých deti do striedavej osobne starostlivosti oboch rodičov, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. M., T. XX.X.XXXX z doterajšej sumy 175 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne a na maloletého Z. M.Z., T. XX.X.XXXX z doterajšej sumy 125 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, u oboch počnúc dňom 1.4.2017, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

II. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

III. Súd návrh otca na zverenie maloletých detí I. Z. Z. do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok číslo konania XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.4.2013 v časti výšky výživného na maloletú I. a na maloletého Z..

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.10.2014, žiadala matka , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. zo sumy 175 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne a na maloletého Z. zo sumy 125 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, u oboch počnúc dňom 1.9.2014 . Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravovaná výška výživného v rámci rozvodového konania v roku 2013. Na strane maloletých deti sa podstatne zvýšili náklady spojené s výchovou maloletých deti a celkovým nárastom životných nákladov v porovnaní s rokom 2013.

2. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu.

3. Otec v písomne podanom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí a žiadal aby súd návrh matky zamietol a zveril obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v týždňových intervaloch.

4. Kolízna opatrovníčka súdu uviedla, že odporúčajú sudu, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi na každé dieťa o 30 eur mesačne a to od 1.4.2017, t.j. po troch rokoch od poslednej úpravy výživného. Čo sa týka návrhu otca na zverenie oboch maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odporučili súdu návrh otca zamietnuť s poukazom na opakované vyjadrenia oboch maloletých deti, závery znaleckého posudku a ponechať upravený styk otca s maloletými deťmi v zmysle rodičovskej dohody schválenej rozsudku tun. súdu sp.zn.: 9P 276/2012-61 zo dňa 23.10.2013.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodnými listami, s potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjme otca, potvrdením o poberaní invalidného dôchodku matkou, rozsudkom OS Pezinok č.k. 9P 276/2012-61 zo dňa 24.4.2013 , rozpisom mesačných výdavkov matky na maloleté deti, znaleckým posudkom vypracovaným C.. I.. J. Q., písomnými správami kolízneho opatrovníka a psychologičky I.. R. Š. z ÚPSVaR Pezinok, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

6. Maloleté deti I. Z. Z. sa narodili v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.: 9P 59/2013-41 zo dňa 23.10.2013 rozvedené, obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva rodičov v rámci rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej I. mesačne sumou 175 eur a na maloletého Z. mesačne sumou 125 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2013.

7. V čase poslednej úpravy výživného bola matka riadne zamestnaná , jej príjem dosahoval sumu 437,64 eur netto mesačne. Otec v tom čase bol riadne zamestnaný a jeho príjem dosahoval sumu 1300 eur netto mesačne. Obe maloleté deti boli v čase podania návrhu zvýšenie výživného na súd o rok mladšie. Obaja rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.

8. Matka od poslednej úpravy výživného zmenila osobný stav, v októbri 2015 uzavrela manželstvo s W. H., ktorý ma tri vyživovacie povinnosti , z tohto manželstva sa nenarodili žiadne deti. Od roku 2014 matka má zdravotné problémy - operácia chrbtice, pohybuje sa za pomoci barlí, postúpila operáciu chrbtice v roku 2014 a v roku 2015. Dňa 1.6.2015 bol matke priznaný invalidný dôchodok v sume 407,90 eur s mierou funkčného postihu na zdraví 70%. Matka poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s manželom a maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome , zakúpený v roku 2016 , hypotekárny úver TATRA banka vo výške 62 000 eur, mesačné splátky 222 eur, mesačné náklady na prevádzku rodinného domu - plyn 84 eur, elektrika 34,50 eur, voda 7,60 eur, komunálny odpad 7,05 eur na osobu, TV 52,55 eur. Z dôvodu havarijnej udalosti na streche domu pôžička od otca 13 000 eur, mesačné splátky 150 eur. Manžel matky je zamestnaný ako autoelektrikár, jeho priemerný mesačný netto príjem 700-1000 eur.

9. Maloletá Martina je vo veku necelých 10 rokov, je žiačkou 4.ročníka základnej školy, má problémy s metabolizmom, užíva vitamíny, krúžková činnosť - volejbal mesačne 25 eur, priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 536 eur.

10. Maloletý Z. je vo veku 8 rokov, je žiakom 2 ročníka základnej školy, je zdravý až na bežné detské ochorenia, je v starostlivosti detského psychológa, krúžková činnosť mesačne cca 20 eur, priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 465 eur.

11. Otec nemá dlh na výživnom . Maloletá Martina otca pravidelne navštevuje, partnerka otca má koňa na ktorom maloletá jazdí , maloletý Z. otca navštevuje nepravidelne.

12. Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav , je rozvedený, zamestnaný je ako automechanik v spol. Mercedes Benz a jeho priemerný mesačný netto príjem v roku 2014 bol 1274 eur, 2015 - 1500 eur, 2016 - 1529 eur a v roku 2017 1467 eur. Otec má priateľku, nežijú v spoločnej domácnosti. Otec je vlastníkom 4-izbového rodinného domu, zakúpený počas manželstva, spláca hypotekárny úver v TATRA banke 104 000 eur, mesačné splátky 445 eur, úver použitý na refinancovanie pôvodného úveru a vyplatenie v rámci BSM 37 000 eur. Mesačné náklady na bývanie - elektrika 41 eur, plyn 69 eur, voda 21 eur, internet +TV 30 eur, otec vlastní 14 ročné osobné motorové vozidlo zn. Mercedes. Otec na pojednávaní uviedol, že s maloletými deťmi absolvuje športové aktivity, zakupuje deťom oblečenie, dcére jazdecké oblečenie, každý druhý rok trávia spolu jarné prázdniny.

13. Čo sa týka zmeny zverenia oboch maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd viedol rodičov k dohode, vytvoril rodičom časový priestor na poradenstvo k otázkam rodičovskej komunikácie. Odporúčania súdu boli bezvýsledné, obaja trvali na svojich prednesoch - matka odmietla zmenu zverenia a otec na svojom návrhu trval. Preto súd nariadil súdnoznalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie detská psychológia a poveril súdnu znalkyňu C.. I.. J. Q. k vypracovaniu znaleckého posudku.

14. Súdna znalkyňa doručila súdu znalecký posudok v závere ktorého je konštatované, že vzhľadom na situáciu v rodine nie je vhodná osobná striedava starostlivosť oboch rodičov. Vzhľadom na aktuálny psychický stav a emocionálnu dekompenzáciu maloletých deti, potrebujú pre svoj zdravý fyzický a psychický vývin jeden stabilný domov - u matky. Striedanie dvoch domovov nie je v najlepšom záujme maloletých deti. Obe maloleté deti sú emocionálne závislé na matke, preferujú matku, identifikujú sa s domovom matky. Maloletá Martina uviedla, že chce zostať u matky a k otcovi chce chodiť iba cez víkendy. Maloletý Andrej sa jednoznačne vyjadril, že chce zostať u matky a k otcovi bude chodiť cez víkendy.

15. Súdna znalkyňa konštatovala, že rodičia majú vzájomnú sebeckú konfliktnú komunikáciu, čo má negatívny dopad na psychický vývin maloletých deti, pretože obe maloleté deti nie sú Schopní adekvátne spracovávať emocionálne frustrácie. Je žiaduce , aby rodičia neriešili problémy impulzívne a emocionálne v prítomnosti deti, ale aby postupovali racionálne, funkčne a konštruktívne s maximálnou elimináciou stresujúcich vplyvov na psychický vývin maloletých deti. Odporučila otcovi spolupracovať odporučila otcovi spolupracovať s odborníkmi, ktorí majú jeho maloleté deti v psychiatrickej, psychologickej aj logopedickej starostlivosti a konzultovať s nimi vývinové špecifiká maloletých deti a v zmysle ich poradenstva modifikovať svoj výchovno - edukačný prístup k maloletým deťom v ich najlepšom záujme.

XX. I.. R. Š. - psychologička referátu poradensko - psychologických služieb v písomnej správe uviedla, že spočiatku bola komunikácia rodičov naplnená vzájomným vyčítaním si udalosti z minulosti, v priebehu poradenského procesu postupne došlo k miernej eliminácií konfliktov, komunikácia sa zintenzívnila aspoň pri preberaní a odovzdávaní deti, avšak mimo osobných stretnutí , zostala len v rovine sms správ. V stretávaní sa detí s otcom nedošlo k žiadnej zmene, deti stále odmietali navštevovať otca počas pracovného týždňa. Ani jeden z rodičov naplno nevyužil svoj potenciál motivovať deti k intenzívnejšiemu stretávaniu sa s otcom, , obzvlášť matka na deti prenáša svoje emócie a postoje, ktoré prechováva k ich otcovi. Vo vzťahu rodičov , stále pretrvávajú negatívne emócie a vzájomná nedôvera, majú ťažkosti preorientovať sa na potreby svojich deti a na dôveru v rodičovské schopnosti tohto druhého. Rodičia skonštatovali, že nevidia v ďalšom poradenstve zmysel a pre nedostatočnú motiváciu bola spolupráca s rodičmi ukončená.

17. Sudkyňa vykonala s maloletými deťmi neformálny pohovor v rámci ktorého sa obe maloleté deti opakovane vyslovili, že odmietajú bývať u otca každý druhý týždeň, chcú sa s otcom stretávať iba cez víkendy. Maloletá I. je motivovaná pozitívne jazdením a maloletý Z. nemá dobrý vzťah so synom priateľky otca, ktorý je vo veku 14 rokov, škrtí maloletého , a aj keď to otcovi povedal nezjednal nápravu. Maloleté deti otcovi vyčítali, že nesúhlasil aby chodili do školy v Báhoni, kde majú veľa kamarátov, Z. hrá v dedine fotbal, v zime musela vstávať do školy o 6 hodine, cestovali samy vlakom v zime do Pezinka. Keby otec so zmenou školy súhlasil , mohli by ráno dlhšie spať a boli by častejšie s kamarátmi v Báhoni. K otcovi chcú chodiť tak ako doteraz - cez víkendy - nie cez týždeň, s otcom športujú, lyžujú, korčuľujú.

18. Podľa platnej judikatúry R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania.

19. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynul jeden rok, za uvedené obdobie na strane rodičov , čo sa týka príjmov nenastala žiadna zmena, matka aj napriek poberaniu invalidného dôchodku má príjem rovnaký ako v roku 2013, otcov príjem vzrástol o cca 200 eur mesačne. V čase uzatvárania rodičovskej dohody na súde v roku 2013, matka vedela, že maloletý Z. od septembra 2014 začne navštevovať základnú školu.

20. Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

24. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

27. Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

28. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Matka nepreukázala, že od poslednej úpravy výživného do podania návrhu (9.10.2014) na súd na strane maloletých deti nastali také podstatné zmeny, ktoré by odôvodňovali zvýšiť výšku výživného rok po poslednej úprave výživného. Súd ustálil obdobie, počas ktorého na strane maloletých deti nastali podstatné zmeny k dátumu 1.4.2017, t.j. 3,5 roka od poslednej úpravy výživného. Za uvedené obdobie sa na strane maloletých deti , ktoré sú o tri roky staršie, zvýšili sa výdavky na stravovanie, ošatenie, obutie, školské a mimoškolské aktivity. Preto súd zvýšil výživné na každé dieťa o 35 eur mesačne a vo zvyšnej časti (20 eur na každé dieťa) súd návrh matky zamietol. Svoje rozhodnutie súd opiera aj o skutočnosť, že otec prispieva aj nad rámec jeho vyživovacej povinnosti, absolvuje s deťmi športové aktivity, zakupuje deťom oblečenie a obutie. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, ktorý žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, nakoľko otcovi nepribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, jeho príjem vzrástol o cca 200 eur mesačne, a pokiaľ sa s deťmi stretáva , nemôže súd všetky jeho výdavky

započítať do výživného, nakoľko stretávanie sa rodičia s maloletými deťmi, ktoré nemá rodič zverené do jeho osobnej starostlivosti je právom tohto rodiča, nie povinnosťou a preto musí výdavky počas tejto doby, spojené so stravovaním a volnočasovými aktivitami znášať sám. Vo výške výživného súd zohľadnil otcove výdavky so zakupovaním športového oblečenia a obutia a to cca 20 eur na každé dieťa mesačne a o túto sumu matkou požadované výživné krátil. Otec nemá žiadne pracovné ani zdravotné obmedzenia a preto je v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné matke poukazovať.

31. Súd zamietol návrh otca na zverenie maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti a svoje rozhodnutie súd opiera o skutočnosť, že otec si nepodal samostatný návrh , návrh podal ako reakciu na matkou podaný návrh na zvýšenie výživného. Otec predmetný návrh neprerokoval s matkou ani s maloletými deťmi, vzájomná komunikácia rodičov je nepostačujúca. Súdna znalkyňa tak isto v súčasnosti takúto formu starostlivosti o maloleté deti neodporúča. Súdne konanie prebieha od roku 2014 a doposiaľ sa postoj oboch rodičov k tejto otázke nezmenil, rodičia k psychologickému poradenstvu pristupovali formálne, podrobili sa mu iba na odporúčanie súdu, sami iniciatívne dostatočne dlhý časový priestor nevyužili k pozitívnej motivácií maloletých deti, ktoré veľmi citlivo vnímajú hlavne postoj otca, ktorý napr. nesúhlasil so zmenou školy , keď sa deti presťahovali do Báhoňa. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 zo dňa 10.3.2010). Súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade rodičia maloletých deti nie sú schopní nekonfliktnej vzájomnej komunikácie (vyplýva to aj zo záverov znaleckého posudku) , nesúhlas matky so zverením maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti nie je obštrukčný, nie je neodôvodnený, vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, závery znaleckého posudku . Súd pri rozhodovaní prihliadol najmä na opakované vyjadrenie oboch maloletých deti (Medzinárodný Dohovor o právach deti) , ktoré sú vo veku , kedy si vedia jasne a presne formulovať svoje predstavy , kde budú bývať, kde majú pocit domova, kto im je väčšou oporou, kto citlivejšie vníma ich potreby. Doposiaľ upravený styk otca s maloletými deťmi v rámci rodičovskej dohody z roku 2013, je podľa názoru súdu postačujúci a je na otcovi, či všetky odporúčania zo strany súdnej znalkyni, kolízneho opatrovníka a súdu naplní a stratenú dôvodu svojim citlivým postojom k obom deťmi dokáže obnoviť. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania , ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa §-u 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.