Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csr/2/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U.. H. G. Y. XXX, XXX XX G. Y., štátny občan SR, v konaní zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45744971, sp. zn. SRSAspA 07245/16 zo dňa 31.5.2016.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom súdny poplatok zo žalobného návrhu vo výške 331,50€ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 07245/16 zo dňa 31.05.2016. Žalobca v žalobe poukázal na to, že mu daným rozsudkom bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.046,99€ spolu s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu je pritom založená na rozhodcovskej doložke uvedenej v bode 4 dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.12.2011. Poukázal na to, že dňa 16.12.2005 bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty medzi ním a právnym predchodcom žalovaného (Slovenská sporiteľňa, a.s.), pričom žalobca vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalovaného mal postavenie dodávateľa. Jedná sa preto o zmluvu spotrebiteľskú. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil s poukazom na § 45 ods. 1 písm. i) a l) zák. č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že rozhodcovská doložka, na ktorú odkazuje dohoda o uzavretí splátkového kalendára je neplatná, nakoľko dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku obsahuje vopred predformulovanú, individuálne nedohodnutú rozhodcovskú doložku. Aj keď rozhodcovská doložka obsahuje možnosť voľby zmluvných strán riešiť prípadné spory cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní, ide o iluzórnu možnosť voľby. V žalobe taktiež poukázal na to, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.12.2011 považuje za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu. Prehlásenie dlžníka je pritom skryté do dohody o splátkach. Uzatvorenie takejto dohody je preto nelogické a vylúčené, pretože ak by mal spotrebiteľ vedomosť o stave veci, nemal by záujem o predĺženie premlčacej lehoty. V závere žalobca namietol aj nedostatok aktívnej legitimácie žalovaného v rozhodcovskom konaní ako aj to, že

v predmetnej zmluve o úvere absentovali podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v účinnom znení.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že je preukázané, že dňa 07.11.2005 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty ako aj zmluvu o bežnom účte zo dňa 07.11.2005, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu v banke a poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 60.000,- Sk. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba podaná na rozhodcovský súd dňa 12.02.2016 bola podaná na základe všetkých dostupných informácií, ktoré mu boli postúpené od postupcu a nárok bol odôvodnený čo do dôvodu aj výšky. Žalobca mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal, preto nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neplatnú. K platnosti dohody žalovaný poukázal na to, že zo strany žalobcu eviduje čiastočné úhrady, ktoré korešpondovali so splátkovým kalendárom vyplývajúcim z dohody. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca uznal predmetnú pohľadávku, zaviazal sa ju splácať v pravidelných mesačných splátkach čo potvrdil svojím podpisom na dohode, ale aj vykonaním jednotlivých úhrad. Žalovaná má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany dlžníka ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku. K námietkam žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, žalovaný poukázal na to, že žalobca aplikuje na vec nesprávny právny predpis. Poukázal na to, že podľa § 1 ods. 3 predmetného zákona sa daný zákon nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. V danom prípade uzavreli zmluvné strany zmluvu na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi povolené prečerpanie, ktoré žalobca čerpal v ním zvolenej výške a frekvencii, pričom podstatou takejto formy úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, a to až do výšky úverového rámca. V čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva spĺňa náležitosti § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. K námietke žalobcu v tom smere, že pohľadávka nebola platne postúpená na postupcu žalovaný uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V ďalšom poukázal na to, že v danom prípade sa nejednalo o „živý úver“, nakoľko úver bol vypovedaný výpoveďou zo dňa 16.07.2008, pričom žalobca bol o vypovedaní zmluvy informovaný a vyzvaný na vyrovnanie dlžnej sumy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 16.12.2005, zmluvy o bežnom účte zo dňa 07.11.2005, výzvami k úhrade splatného dlhu, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.07.2001, Oznámením o zastavení povoleného prečerpania zo dňa 21.02.2008, výpoveďou zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 01.07.2008, výzva na vyrovnanie debetného zostatku dlhu, rozsudkom rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, výsluchom žalobcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.12.2011 ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 07.11.2005 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalobca (majiteľ účtu) zmluvu o bežnom účte číslo: 0411653233/0900, ktorej predmetom bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu v slovenskej mene. Dňa 07.11.2005 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca ako majiteľ účtu zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty VISA ELECTRON, ktorej predmetom bolo vydanie platobnej karty, s tým, že žalobca mal povolené finančné operácie na účte platobnou kartou v hotovostných dňoch vo výške 15 000,-Sk a v bezhotovostných dňoch vo výške 45 000,- Sk.

Oznámením zo dňa 21.02.2008 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalobcovi, že s účinnosťou od 21.02.2008 zastavila povolené prečerpanie, ktoré bolo poskytnuté k účtu žalobcu dňa 28.03.2007 a súčasne ho vyzvala na odstránenie skutočností, ktoré mali za následok zastavenie povoleného čerpania. Listom zo dňa 01.07.2008 vypovedala Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o kontokorentnom úvere uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 28.03.2007 a listom zo dňa 16.07.2008 vypovedala Slovenská sporiteľňa, a.s. aj zmluvu o sporožírovom účte zo dňa 07.11.2005. Zostatok na účte žalobcu predstavoval k danému dňu výšku 33 568,70 Sk (1114,27€).

Oznámením zo dňa 15.07.2011 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka na žalovaného (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) a vyzvala ho, aby plnil záväzok výlučne plnením postupníkovi.

Dňa 28.12.2011 uzavreli žalobca a žalovaný dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej predmetom bolo jednak uznanie záväzku žalobcom vo výške 1106,99€ s príslušenstvom, s tým, že žalobca sa zaviazal daný záväzok voči žalovanému splniť splátkami vo výške 20,- € mesačne splatnými vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc od 25.01.2012. V uvedenom článku 3. je súčasne skryté prehlásenie žalobcu, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V ďalšom bode dohody je dojednaná rozhodcovská doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., b) pred rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., c) pred príslušným súdom SR, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. z. SRSAspA 07245/16 zo dňa 31.05.2016 súd zistil, že rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1046,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1046,99€ od 02.02.2013 do zaplatenia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, je jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodcom pre posúdenie veci, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v čase rozhodnom pre posúdenie veci, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 46 ods. 1, 2 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. i), l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda jednak z dôvodu, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a jednak z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu sa súd pri vykonaní dokazovania zaoberal ich dôvodnosťou a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vec prejednať z rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou dohody uzavretej medzi stranami sporu v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.12.2011, kde bola dojednaná v bode 4. Je potrebné uviesť, že len platná rozhodcovská zmluva (doložka) zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania. V danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná síce na osobitnej listine, avšak na vopred pripravenom formulári, ktorého znenie nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Zo samotného názvu tejto dohody vôbec nevyplýva, že jej obsahom je aj uzavretie rozhodcovskej doložky. Na neprijateľnom charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval alternatívnu voľbu medzi právomocou viacerých rozhodcovských súdov a všeobecného súdu SR, nakoľko táto voľba prislúchala iba žalujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna a iluzórna, pričom tento záver konštatoval vo svojich rozhodnutiach niekoľkokrát aj Najvyšší súd SR ( napr. 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 3Cdo 13/2013). Najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. V danom prípade bola rozhodcovská doložka uzavretá na listine, pričom na danou listinou žalobca jednak uznával záväzok, jednak dojednával splátkový kalendár a nakoniec pristupoval k rozhodcovskej doložke. Dohoda, tak ako je koncipovaná vytvára dojem, že sa jedná o splátkový kalendár splatného záväzku. Z podania samotného žalobcu v konaní pred súdom pritom vyplynulo, že o tak dôležitých právnych úkonoch nebol zo strany obchodného zástupcu žalovaného vôbec uzrozumený, nevedel čo je obsahom tejto listiny, nebol o jej obsahu poučený, a navyše ju podpisoval pod nátlakom. Aj z uvedeného možno vyvodiť tú skutočnosť, že žalovaný tým, že rozhodcovskú zmluvu koncipoval na osobitnej listine vytváral pre spotrebiteľov len ilúziu o tom, že táto zmluva bola dojednaná individuálnym spôsobom. Takáto rozhodcovská doložka preto nemôže požívať právnu ochranu. Pokiaľ je rozhodcovská doložka absolútne neplatná, na takúto rozhodcovskú doložku sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex offo). Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže sa jedná o právny akt vydaný na podklade neplanej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský súd tak nemal právomoc vec prejednať a vydať v rozhodcovskom konaní rozhodnutie, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu žalovanej sumy.

Ďalším dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok bola tá skutočnosť, že mal za to, že pri rozhodovaní stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. V danom smere súd taktiež dáva žalobcovi za pravdu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov od dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Je nepochybné, že dňa 28.12.2011 strany sporu uzavreli dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej predmetom (ako to súd konštatoval už vyššie) bolo uznanie záväzku žalobcom vo výške 1106,89€ s príslušenstvom. Celá dohoda, aj keď je koncipovaná na jednej samostatnej listine, je formulárového znenia, písaná malým, ťažko čitateľným písmom, pričom obsahuje podstatné právne úkony, ktoré zaväzujú povinnú stranu k úhrade premlčaného dlhu, predlžujú premlčaciu dobu, dojednávajú rozhodcovskú doložku pre prípad vzniku sporov medzi stranami.

Je nesporné, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah, keďže na jednej strane vystupuje spotrebiteľ - žalobca a na druhej strane dodávateľ - právnická osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojho podnikania a poskytuje produkty spotrebiteľom. Z dokladov preložených stranami sporu je nepochybné, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným bol ukončený výpoveďou zo strany právneho predchodcu žalobcu zo dňa 01.07.2008, pričom listom zo dňa 16.07.2008 bol žalovaný zo strany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný na vrátenie sumy vo výške 33 568,70Sk (1 114,27€). Daný záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o kontokorentom úvere) sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka, preto bol premlčaný najneskôr koncom júla 2011 (výpoveď zo dňa 01.07.2008, výzva na vrátenie plnenia zo dňa 16.07.2008). Pokiaľ žalobca podpisoval dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 28.12.2011, v ktorej uznával záväzok žalovaného, jednalo sa vzhľadom na uvedené, jednoznačne o premlčaný záväzok. Uznanie záväzku je nepochybne jednostranný právny úkon, ktorým dlžník čo do dôvodu a výšky uznáva záväzok voči veriteľovi. Tak ako pri každom právnom úkone, aj pri danom právnom úkone (uznávacom prejave dlžníka) sa vyžaduje slobodná a vážna vôľa konajúcej osoby. V danom prípade bolo výsluchom žalobcu zistené, že tento nekonal s vážnou vôľou, nakoľko mu pri uzatváraní dohody neboli zrejmé všetky okolnosti, ktoré mali podstatný vplyv na uzavretie právneho úkonu. Žalobca nemal vedomosť, že podpisuje aj uznanie záväzku a že tento záväzok je premlčaný, preto súd dospel k záveru, že pri uznávacom prejave žalobcu absentovala slobodná vôľa takýto úkon urobiť. Nedošlo preto k naplneniu základných náležitostí uznávacieho prejavu v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca nevedel o premlčaní uznaného záväzku. Uvedený právny úkon je preto v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Preto nemožno na premlčané právo aplikovať vo vzťahu k premlčaniu ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. desať ročnú premlčaciu dobu. Rozhodcovský súd mal na premlčanie prihliadnuť ex offo vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu, z ktorého vznikol a žalobu žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zamietnuť.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu v tom smere, že zmluva o kontokorentnom úvere nespĺňa všetky náležitosti podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. , súd v danom smere konštatuje, že uvedená zmluva nebola v konaní ani jednou zo strán predložená (predložené boli len zmluva o zriadení bežného účtu a vydaní platobnej karty), preto súd nemohol pristúpiť k prieskumu danej zmluvy a k daným výhradám žalobcu sa relevantne vyjadriť. Uvedená skutočnosť však nie je, vzhľadom na vyššie uvedené výhrady súdu, určujúca, keďže už na podklade vyššie konštatovaných pochybení rozhodcovského súdu možno konštatovať, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť.

Len okrajom súd záverom poznamenáva, že sa nestotožňuje s poslednou námietkou žalobcu ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore, s poukazom na to, že nemali by rešpektované ustanovenia zákona o bankách upravujúce postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt (§ 92 ods. 8). Súd sa nestotožňuje s týmto názorom žalobcu, nakoľko z predložených listinných dokladov jednoznačne vyplýva, že pôvodný záväzkový vzťah plynúci zo zmluvy o bežnom účte a zmluvy o kontokorentnom úvere bol zo strany právneho predchodcu žalovaného (Slovenská sporiteľňa, a.s) vypovedaný dňa 01.07.2008 a žalobca bol následne zo strany právneho predchodcu žalobcu vyzvaný listom zo dňa 16.07.2008 na vyrovnanie debetného zostatku na účte. Je tak nepochybné, že k dátumu postúpenia pohľadávky (28.06.2011) bol žalobca v omeškaní so zaplatením splatného peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako jeden rok, teda banka mala právo postúpiť pohľadávku na iný subjekt. V ďalšom mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi ním a žalobcom na žalovaného, ktorú skutočnosť oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 15.07.2011, pričom žalobca súdu potvrdil, že toto oznámenie prevzal. Z uvedeného dôvodu mal súd v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45744971, sp. zn. SRSAspA 07245/16 zo dňa 31.5.2016. zrušil.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bola v spore plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Vzhľadom k tomu, že žalobca bol ako spotrebiteľ od zaplatenia súdneho poplatku oslobodený, prešla zároveň na žalovaného poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, ktorý predstavuje podľa zákona o súdnych poplatkoch výšku 331,50€ ( položka 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorú povinnosť súd žalovanému zároveň v rozsudku uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.