Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cb/199/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v právnej veci žalobcu: ASSISTANCE AGENCY, s.r.o., so sídlom Záborského 29, 831 03 Bratislava, IČO: 36 285 765, zast. Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: VUREAL s. r. o., so sídlom Vranovská 51, 851 01 Bratislava, IČO: 47 145 927, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 23.09.2013 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu, uzavretá medzi predávajúcim: FOPAL, s.r.o., so sídlom Stavbárska 40, 821 07 Bratislava, IČO: 47 157 470 a kupujúcim: VUREAL s. r. o., so sídlom Vranovská 51, 851 01 Bratislava, IČO: 47 145 927, na základe ktorej žalovaný ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k bytu č. 3, nachádzajúcemu sa v bytovom dome označeným súpisným číslom XXXX na L. ulici č. XX v L., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C 277/2007-238 zo dňa 07.05.2013 zaviazal súd žalovaného K. W., bytom L. 3, Bratislava na zaplatenie sumy 53.110,27,- Eur a na náhradu trov konania žalobcovi. Bezprostredne po pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava IV dňa 07.05.2013 bolo zistené, že dlžník K. W. dňa XX.XX.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť: byt č. 3, nachádzajúci sa v bytovom dome označenom súpisným číslom XXXX na L. ulici č. XX v L., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu (ďalej len nehnuteľnosť) s kupujúcim: G. W., bytom F. XX, XXX XX L., ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi blízkou osobou. K zmene v osobe vlastníka vo vzťahu k nehnuteľnosti došlo v priebehu 2 dní a to všetko bezprostredne po verejnom vyhlásení rozsudku dňa 07.05.2013. Z tohto nepochybne vyplýva zrejmý úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, keďže k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo bezprostredne po tom, ako súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti dlžníka zaplatiť žalobcovi pohľadávku. Vzhľadom na tieto skutočnosti podal žalobca na Okresnom súde Bratislava IV žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu a súčasne bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti žalovanej G. W.. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel uznesením zo dňa 21.05.2013 č.k. 25C 157/2013-19 a zakázal G. W. nakladať s nehnuteľnosťou. Uznesenie bolo zo strany súdu odosielané 24.06.2013 a žalobcovi doručené dňa 25.06.2013. V predmetnom období došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z G. W. na spoločnosť FOPAL, s.r.o, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2013. Žalobca na základe tejto skutočnosti podal na Okresnom súde Bratislava II žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu spolu s návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia proti žalovanému - spoločnosti FOPAL, s.r.o.. Okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že spoločnosť FOPAL, s.r.o., uzavrela dňa 26.08.2013 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s kupujúcim VUREAL, s. r. o. a zmluva bola tento deň predložená správe katastra na vklad vlastníckeho práva. Je teda preukázané, že dlžník neustále uskutočňuje kroky smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Zmluva uzavretá medzi spoločnosťou FOPAL, s.r.o., ako predávajúcim a spoločnosťou VUREAL, s. r. o., ako kupujúcim napĺňa definíciu právneho úkonu, ktorým došlo k úmyselnému ukráteniu žalobcu a teda je odporovateľným právnym úkonom.

3. Žalobca k žalobe doložil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C 277/2007-238 zo dňa 07.05.2013, ktorým zaviazal súd žalovaného K. W., bytom L. 3, L., na zaplatenie sumy XX.XXX,XX,- Eur a na náhradu trov konania žalobcovi, listy vlastníctva č. XXXX vedené Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktorými preukázal prechod vlastníckeho práva z dlžníka žalobcu K. W. na G. W., následne na spoločnosť FOPAL, s.r.o, a následne na spoločnosť VUREAL, s. r. o., uznesenie Okresného súdu Bratislava II 15C/236/2013-43, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

4. Žalobca navrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom dlžníka K. W. a štatutárneho zástupcu spoločnosti FOPAL, s.r.o.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252342a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

7. Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523116'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a 117 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523117'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

8. Podľa § 42a ods. 3 Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523116'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 117 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523117'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

9. Podľa § 42b ods. 1 Obč. zák. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

10. Podľa § 42b ods. 2 Obč. zák. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

11. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Odporovateľnosť právnych úkonov je právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľa pred dlžníkom, ktorý sa zbavuje svojho majetku a tak znemožňuje splnenie veriteľovej pohľadávky. Takýmto právnym úkonom dlžníka môže teda veriteľ odporovať, t. j. môže sa domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník je voči veriteľovi právne neúčinný. Pokiaľ veriteľ podá takúto žalobu, z odporovateľného právneho úkonu sa stáva odporovaný právny úkon, teda úkon, ktorý

veriteľ považuje za taký, ktorý ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky a ktorý urobil dlžník práve s týmto úmyslom.

15. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

16. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi.

17. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech.

18. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a keď súčasne odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech a táto osoba je v spore pasívne legitimovaná. V prejedávanom prípade bol ako žalovaný označený subjekt

- spoločnosť VUREAL s. r. o., ktorý nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od spoločnosti FOPAL, s.r.o., ktorá však nebola nikdy dlžníkom žalobcu. Veriteľ, teda žalobca, môže odporovať len právnemu úkonu dlžníka a nie právnemu úkonu tretej osoby, ktorá nie je právnym nástupcom osoby, ktorá mala z takéhoto právneho úkonu prospech (napr. dedič). Žalovaný nie je osobou, ktorá mala z právneho úkonu dlžníka prospech, nie je teda v tomto spore ani pasívne legitimovaný. Súd preto žalobu zamietol.

19. Z dôvodu, že súd zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, nevykonal ani ďalšie navrhnuté dôkazy.

20. Úspešnému žalovanému priznal súd nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).