Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/140/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. X. C., so sídlom H. XXXXX/X, T., správca konkurznej podstaty úpadcu DIOS Slovakia, s.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 36225576, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, Advokátska kancelária, ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1648122/2015 z 09. novembra 2015, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1648122/2015 z 09.11.2015, ktorým podľa § 77 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 20571231/2015 z 27.07.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2012 na dani z pridanej hodnoty v sume 846.878,96 Eur daňovému subjektu JUDr. X. C. - správca v konkurznom konaní úpadcu DIOS Slovakia, s.r.o., Gemerská 3, Košice zmenil len vo výroku ohľadne označenia daňového subjektu.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH so zameraním na dodržiavanie ustanovení zákona o DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9214401/5/52988/2013/Horn zo 07.01.2013. Z vykonanej daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 20340967/2015 z 08.06.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie a k zisteniam uvedeným v protokole doručeným žalobcovi, aby sa k nemu vyjadril, ale žalobca sa k protokolu nevyjadril.

3. Predmetnou daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. október 2012 prevádzkoval bitúnok a uskutočňoval výrobu mäsa a mäsových výrobkov v prevádzkarni „Jatka H.“, „Bitúnok A.“ a „Bitúnok H. I.“. Z prevádzkarne Jatka H. odberateľskými faktúrami, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v protokole z daňovej kontroly príslušnými dodacími listami deklaroval dodanie tovaru odberateľovi a to spoločnosti KOWALSKI KERESKEDELMI ÉS TERMELÖ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, MECSET UTCA 33, 2030 ÉRD vo výške 3.678,41 Eur bez DPH, odberateľské faktúry neobsahovali náležitosti podľa § 72 ods. 2 písm. b) a h)

zákona č. 222/2004 Z. z. (zákon o DPH). Z faktúr a príslušných dodacích listov nebolo možné zistiť, či bol sporný tovar skutočne prepravený do iného členského štátu, ani kto mal vykonať prepravu.

4. Z prevádzkarne Bitúnok A. odberateľskými faktúrami, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v protokole z daňovej kontroly, pri ktorých bol priložený doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou preukazujúcou prijatie platby a príslušnými dodacími listami obsahujúcimi informácie o tom, že prepravu tovaru vykonal odberateľ spoločnosť BORSO plus s.r.o. Sobotovice 175 Syrovice vo výške 18.501,87 Eur. Dané odberateľské faktúry taktiež neobsahovali náležitosti podľa § 72 ods. 2 písm. h) zákona o DPH, na faktúrach nebol uvedený údaj, že dodanie tovaru je oslobodené od DPH.

5. Z prevádzkarne Bitúnok H. I. odberateľskými faktúrami, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v protokole z daňovej kontroly žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi a to spoločnosti VERSENYTÁRS 2005, HÚSFELDOLGOZÓ, KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, HUNYADI J. ÚT. 14, 2852 KECSKÉD vo výške 3.634,45 Eur oslobodené od DPH. Dodanie tovaru odberateľovi FŰLÖP-HÚS HÚSIPARI KORLÁTOLT, JÁSZAI M. UTCA 6, 2045 TÖRÖKBÁLINT vo výške 2.252,41 Eur oslobodené od DPH spoločnosti SAXO, spol. s r.o., Kudlov vo výške 12.324,86 Eur oslobodené od DPH, ktorými žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi spoločnosti Besszer Laszlo, Krakaudorf 120 vo výške 690.266,76 Eur oslobodené od DPH, ďalej odberateľskými faktúrami dodanie tovaru spoločnosti FRISS HÁZI SZÁRNYAS TRADE KORLÁTOLT FELEL ÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, BARACKOS ÚT, 216, 2000 SZENTENDRE vo výške 339.532,71 Eur oslobodené od DPH dodanie tovaru odberateľovi spoločnosť

- WEST - REPAIR ÉPÍTÖIPARI ÉS SZOLGALGALTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, ADY ENDRE UTCA 44, 2117 ISASZEG vo výške 442.432,91 Eur oslobodené od DPH odberateľovi spoločnosti BANIMPEX GROUP KORLÁTOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG, PODMANICZKY UTCA 57, BUDAPEST vo výške 901.491,67 Eur oslobodené od DPH. Prepravu tovaru s označenými odberateľmi z Bitúnku H. I. do iných členských štátov EÚ mal vo väčšine prípadov vykonať žalobca, t. j. dodávateľ, ktorú skutočnosť preukazoval kópiou faktúry, dokladom o preprave tovaru a dodacím listom, na ktorom bolo uvedené, že nahrádza potvrdenie o prevzatí tovaru. Výnimočne prepravu mal uskutočniť odberateľ, čo nebolo preukázané. Žalobca k žiadnej zo sporných odberateľských faktúr a to z prevádzkarne Jatka H., z Bitúnku A. a z Bitúnku H. I. požadované doklady správcovi dane ani po opakovaných výzvach nepredložil. O preverenie reálnosti dodania sporného tovaru do iného členského štátu správca dane požiadal o spoluprácu rakúsku finančnú správu, ako aj maďarskú finančnú správu. Rakúska finančná správa ohľadne spoločnosti D. Q. uviedla, že tento vo svojom účtovníctve zaúčtoval intrakomunitárne nadobudnutia tovaru od žalobcu, ďalšie skutočnosti zistené rakúskou finančnou správou však svedčia o zapojení do reťazca obchodníkov s mäsom, ktorý nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Registrácia pre DPH uvedenej spoločnosti bola zrušená 20.02.2015 a bolo zistené, že sporný tovar nebol prepravený zo Slovenska do Rakúska, ale mal zostať v Maďarsku, kde malo byť jeho nadobudnutie zdanené, ale spoločnosť nadobudnutie sporného tovaru v Maďarsku nezdanila, preto mu bola DPH z nadobudnutia predmetného tovaru vyrubená rakúskou finančnou správou bez možnosti odpočítania. Sporný tovar u spoločnosti mala objednať nemecká spoločnosť BEKO FOOD UG, Mníchov, ktorá mala platnú nemocekú registráciu pre DPH a jej konateľom bol maďarský občan s bydliskom v Maďarsku, spoločnosť D. Q. s rakúskym IČO, DPH mal nakúpiť sporný tovar od žalobcu pre nemeckého odberateľa, ale dodávka nebola uskutočnená do Nemecka, ale do chladiarne v Maďarsku patriacej spoločnosti BEKO FOOD UG, ktorá nemá registráciu pre DPH v Maďarsku a podľa informácií rakúskej finančnej správy pri predmetnej dodávke nebolo určené miesto dodania, nie je zdokumentované kto zadal objednávku slovenskej spoločnosti na prepravu sporného tovaru do Maďarska. Prepravu mal vykonať žalobca, čo nebolo rakúskou finančnou správou potvrdené.

6. Maďarská finančná správa v odpovedi ohľadne nadobudnutia sporného tovaru spoločnosťou FRISS HÁZI SZÁRNYAS TRADE nepotvrdila. Podľa jej zistení spoločnosť nadobudnutie tohto tovaru nepriznala, daňové priznanie k DPH a súhrnný výkaz za príslušné zdaňovacie obdobie nepredložila a na sídle má iba virtuálnu kanceláriu. Spoločnosť nemá platnú zmluvu o poskytnutí sídla, registrácia pre DPH bola 08.05.2014 zrušená. Oprávnený právnik tejto spoločnosti sa nevedel vyjadriť k účtovníctvu a činnosti spoločnosti. Nemá kontakt na nového konateľa spoločnosti, obchodnú činnosť s mäsom mala vykonávať nie na adrese sídla spoločnosti, ale v Törökbálint Depo, kde mala mať prenajatú kanceláriu i chladiacu miestnosť. Ohľadne nadobudnutia sporného tovaru spoločnosťou BANIMPEX GROUP, maďarská finančná správa nepotvrdila túto skutočnosť a uviedla, že je zmiznutým obchodníkom,

so správcom dane nespolupracuje. Nikdy nevykonávala skutočnú činnosť a je v procese zrušenia. Registrácia pre DPH bola tejto spoločnosti zrušená 30.04.2013. Ohľadne spoločnosti WEST REPAIR ÉPÍTOIPLARI ÉSSZOLGALTATÓ, maďarská finančná správa nepotvrdila nadobudnutie sporného tovaru a uviedla, že spoločnosť nepodala od 29.07.2012 žiadne daňové priznania k DPH, ani súhrnné výkaz, nepriznala intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, ani žiadne iné transakcie a neuskutočnila žiadne úhrady daňovej povinnosti. Daná spoločnosť napriek snahe kontaktná nebola. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, ktorý vyplýva predovšetkým z protokolu z daňovej kontroly, ako aj z obsahu administratívnych spisov správca dane - Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany vydal rozhodnutie č. 20571231/2015 z 27.07.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil daňovému subjektu DIOS Slovakia s.r.o., v mene ktorého koná JUDr. X. C., správca konkurznej podstaty rozdiel dane v sume 846.878,96 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 467.660,73 Eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 379.218,23 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podkladom pre rozhodnutie bolo predovšetkým vykonané dokazovanie správcom dane a zistený skutkový stav tak, ako tento vyplýva aj z protokolu o daňovej kontrole č. 20340967/2015 zo dňa 08.06.2015 a preto žalobca ako daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane dodávaného tovaru v súlade s § 43 ods. 5 zákona o DPH.

8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal včas odvolanie žalobca. Žalovaný rozhodnutím č. 1648122/2015 z 09.11.2015 zmenil rozhodnutie správcu dane iba v časti výroku označenia daňového subjektu DIOS Slovakia, s.r.o., Gemerská 3, Košice tak, že je ním JUDr. X. C., H. XXXX/X, T. - správca v konkurznom konaní úpadcu DIOS Slovakia, s.r.o.. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, že správca dane počas daňovej kontroly nepredložil mu svoje zistenia jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach považuje za nepravdivé, pretože správca dane žalobcovi oznámil na ústnom pojednávaní 08.02.2013 ku každému dodaniu tovaru z Bitúnku H. I. deklarovanému spornými odberateľskými faktúrami v označených spoločnostiach, teda aj FRISS HAZI SAZARNYAS TRADE s BANIMPEX GROUP zistené skutočnosti, pričom žalobca bol povinný predložiť všetky doklady, ktoré vyplývajú z 43 ods. 5 zákona o DPH. Zároveň poukázal aj na oznámenie z 27.04.2015, ktorým správca dane ho informoval o zisteniach o dôsledkoch získaných dôkazov o jeho práve vyplývajúcom mu z § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ako aj vo výzve z 08.06.2015, ktorej prílohou bol protokol z daňovej kontroly. Žalobca v daňovom konaní, ani počas daňovej kontroly nebol aktívny pri plnení svojich povinností a nevyužil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona.

9. Za nedôvodné považuje tvrdenie žalobcu, že nebola uložená výzva na predloženie dokladov podľa § 43 ods. l5 písm. d) zákona o DPH a tvrdenie o nedostatočnom preverení daňových subjektov deklarovaných skutočností, pretože správca dane žalobcovi zaslal výzvu na predloženie dokladov z 24.05.2013 a opakovanú výzvu zo 17.02.2015, v ktorých poukázal na to, že má preukázať tvrdené skutočností dôkazmi podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH.

10. K námietke použitia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžf/29/2013 uviedol, že skutkovo a právne ide o odlišný prípad, keďže tento rieši neuznanie daňového výdavku podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

11. Za bezúčelný považuje návrh žalobcu získať dožiadaním príslušného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky zoznam vozidiel žalobcu a preveriť ich pohyby dožiadaním Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. výpisom z mýtneho systému, nakoľko mýtny systém sleduje pohyb vozidiel iba na území Slovenskej republiky a neposkytuje informácie o pohybe vozidiel v zahraničí ani o tom, či, kde a komu bol sporný tovar dodaný.

12. K námietke výkladu § 61 ods. 4 zákona o správe daní v kontexte článku 7 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011, ktorá je implementovaná do zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní uviedol, že podľa článku 2 ods. 2 uvedenej smernice prvá veta bez ohľadu na odsek 1 sa táto smernica neuplatňuje na DPH a clá, ani na spotrebné dane, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie o administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi a rovnako podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 442/2012 z 05.12.2012 medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní sa nevzťahuje na DPH, z ktorého dôvodu námietku považuje za neopodstatnenú. Uviedol, že na DPH sa vzťahuje nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 a podľa článku 10 prvá veta žiadaný orgán poskytuje informácie v

článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa článku 11 uvedeného nariadenia v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. Podľa článku 12 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil a uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Z odpovedí žiadaných orgánov je zrejmé, že nezískanie informácií v lehote podľa článku 10 nariadenia nebolo spôsobené nečinnosťou správcu dane alebo nečinnosťou žiadaného orgánu, ale nesplnením si povinností najväčším odberateľom žalobcu. Správca dane začal 17.01.2013 daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9214401/5/52988/2013/ Horn zo 07.01.2013. Keďže bolo potrebné získať inforácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010, správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9214401/5/3813175/2013/Horn z 15.08.2013, č. 9214401/5/3814845/2013/Horn z 15.08.2013, č. 9214401/5/3817867/2013/Horn z 15.08.2013 a č. 9214401/5/3818337/2013/Horn z 15.08.2013 a rozhodnutím č. 9214401/5/3854908/2013/Horn z 19.08.2013 prerušil z dôvodov podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona o správe daní daňovú kontrolu odo dňa 23.08. 2013 do dátumu doručenia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Podľa § 61 ods. 4 zákona o správe daní prvá veta správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Dôvod, pre ktorý bola daňová kontrola prerušená pominul doručením poslednej odpovede na predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií dňa 04.02.2015, správca dane postupoval správne, keď v predmetnej daňovej kontrole pokračoval až po pominutí dôvodov pre prerušenie daňovej kontroly. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú (§ 61 ods. 5 zákona o správe daní). Daňová kontrola bola začatá 17.01.2013, bola prerušená od 23.08.2013 do 04.02.2015 a ukončená bola doručením protokolu dňa 25.06.2015, z čoho je zrejmé, že lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona o správe daní bola dodržaná.

13. Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1648122/2015 z 09.11.2015, vrátiť mu vec na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia v súlade s ustanovením § 250c O.s.p..

14. Žalobca v prvom rade predovšetkým poukázal na neprimeranú dĺžku daňovej kontroly a odcitoval ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) a ods. 3 Daňového poriadku, článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010, podľa ktorého lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácie sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu. Informácie by sa mali poskytnúť tak rýchlo ako je len možné, no najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Slovné spojenie „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku je potrebné vykladať v kontexte uvedeného nariadenia, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených práve v uvedenom nariadení. V tejto súvislosti poukázal aj na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom a tento právny inštitút nemôže slúžiť na umelé a neúčelné predlžovanie zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Zdôraznil, že daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu a v tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti aj § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená aj to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt. K uvedenému sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. III. ÚS 24/2010-57 z 29.06.2010, kde vyslovil: „Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý“.

15. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. zverejnené v Zbierke zákonov. Slovenská republika je podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom.

Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Tento princíp spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia len uvádza: „Daňovým subjektom namietaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8Sžf/29/2013 je skutkovo a právne odlišný od prejednávaného prípadu, keďže tento rieši neuznanie daňového výdavku podľa § 2 písm. i) a § 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.“ Nevzal do úvahy ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžf/10/2013, ktorý judikuje, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že: „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Zároveň poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010, v ktorom sa venovala pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výkladu ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a sa tam uvádza: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami“. Teda má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.

16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo citovaný rozsudok nie je možné aplikovať na tento predmet sporu a v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 2/2009 zo 17.03.2009, ktorým ústavný súd rozhodol, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak sú nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu veci.

17. Opodstatnenosť žaloby odôvodňuje aj rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ESD, napr. rozsudok C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a N. A. z 21.06.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo, že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (bod 48). Rozsudky Súdneho dvora EÚ C-439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili.

18. Správca dane okrem iného preveroval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane od dodávateľa MC GOLD, spol. s r. o., Pezinok a zistil, že uvedený daňový subjekt nespolupracuje so správcom dane, zaslané písomností na adrese svojho sídla nepreberá, miestnym zisťovaním vykonaným na adrese vtedajšieho sídla tejto spoločnosti bolo zistené, že reálne tam nesídli. Z odpovede na dožiadanie nie je zrejmé kedy sa zamestnanci dožiadaného správcu dane dostavili na danú adresu, nie je tiež uvedené číslo zápisnice z miestneho zisťovania a podľa výpisu z katastra nehnuteľností sa tam má nachádzať bytový dom Z., umiestnenie stavby č. X a na adrese Z. X sa nachádza bytový dom a nie tri malé chatky vinohradníckeho typu, ako je to uvedené v odpovedi na dožiadanie. Teda správca dane vykonal nesprávne dokazovanie a ťarchu zistení takto vykonaného dokazovania preniesol na neho. Správca dane neskúmal ani to, kto dal súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na uvedenej

adrese. Neuviedol, či táto spoločnosť má prevádzky, kde sa nachádzajú, neskúmal, či a koľko má táto spoločnosť zamestnancov, nevypočul konateľa spoločnosti E. P., nezisťoval kto za túto spoločnosť podával v kontrolovanom období daňové priznanie. Správca dane spolupracoval so splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti N. C., ktorý však podľa domnienok správcu dane od momentu prevzatia oznámenia o výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2012 prestal s ním komunikovať.

19. Správny orgán má zákonné oprávnenie, aby si vyžiadal od osoby, ktorá má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní a táto osoba je povinná na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku. Má povinnosť podľa § 24 ods. 2 správca dane zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, pričom v danom prípade takto nebolo postupované. Okrem toho správca dane má aj ďalšie vynucovacie prostriedky, aby povinná osoba splnila svoju povinnosť na základe výzvy správcu dane. Ak si takáto osoba nesplní svoju povinnosť, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku a za tento správny delikt môže byť uložená sankcia aj opakovane v súlade s § 155 ods. 1 písm. e) a ods. 14 Daňového poriadku, pričom správca dane tieto zákonné nástroje nepoužil.

20. Správca dane príslušným preverovaním zistil, že spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. nebola nikdy, ani v období január až december 2012 zaregistrovaná na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Senec, ktorá ju neevidovala ako zaregistrovanú podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ani podľa § 6 zákona o potravinách a v súlade s článkom 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín a ani iným spôsobom spoločnosť neoznámila miestne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Senec vykonávanie činnosti súvisiacej s potravinami. Nie je zrejmé, či správca dane preveroval, či takáto registrácia bola v čase uskutočnenia kontrolovaných zdaniteľných plnení obligatórnou náležitosťou, keďže táto spoločnosť nevykonávala spracovanie jatočných ošípaných, ale len ich prepravu. Nie je zrejmé, prečo správca dane ako dôkaz nepoužil výpisy z bankových účtov spoločnosti a obmedzil sa len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom neunesenie dôkazného bremena vzhliadol ad absurdum aj v tej skutočnosti, že sa nepodarilo zabezpečiť vyjadrenie spoločnosti FRISS HAZI SZARNYAS TRADE KORLATOLT FELELÖSSÉGŰ TÁRSASÁG a spoločnosti BANIMPEX GROUP Kft k uskutočneniu zdaniteľného plnenia.

21. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože bol ním ukrátený na svojich svojich právach a právom chránených záujmov. Správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení práve v tomto prípade. Nemožno obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje, z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie - „in dubio mitius“.

22. V zmysle uvedeného skutkového a právneho posúdenia predmetnej veci je zjavné, že sú splnené predpoklady ustanovenia § 247 O.s.p. a § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. pre zrušenie rozhodnutia a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

23. Žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane v súlade s § 250c O.s.p. z dôvodu, že okamžitým výkonom uvedených rozhodnutí zhrozí závažná ujma spočívajúca v ekonomickom ohrození podnikateľskej činnosti.

24. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

25. K jednotlivým námietkam žaloby uvádza: K výkladu § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v kontexte nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, že podľa článku 10 prvá veta nariadenia Rady žiadaný orgán poskytne informácie v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa článku 11 nariadenia Rady v niektorých osobitných kategóriách prípadov

si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. Podľa článku 12 nariadenia Rady, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Z odpovedí žiadaných orgánov je zrejmé, že nezískanie informácií v lehote podľa článku 10 nariadenia Rady nebolo spôsobené nečinnosťou správcu dane alebo nečinnosťou žiadaného orgánu, ale nesplnením si povinnosti najväčších odberateľov žalobcu, keď so žiadaným orgánom nekomunikovali, poštové zásielky neprevzali a na registrovaných adresách sídla sa nikto z dotknutých spoločností nenachádzal. Podľa článku 12 nariadenia Rady žiadaný orgán nebol schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote. Zároveň poukazuje, že k základným zásadám daňového konania patrí zásada zákonnosti. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú a nie je oprávnený posudzovať dodržiavanie lehôt žiadaného orgánu v inom členskom štáte. Zákon o správe daní jasne a jednoznačne definuje dôvody, pre ktoré je možné daňové konania v nadväznosti na § 46 ods. 10 zákona o správe daní aj daňovú kontrolu prerušiť, ako i lehoty, dokedy je možné daňovú kontrolu prerušiť. V danom prípade správca dane začal 17.01.2013 daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9214401/5/52988/2013/Horn zo 07.01.2013. Keďže v súvislosti s daňovou kontrolou bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to podľa nariadenia Rady, správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 214401/5/3813175/2013/Horn z 15.08.2013, č. 9214401/5/3814845/2013/Horn z 15.08.2013, č. 9214401/5/3817303/2013/Horn z 15.08.2013, č. 9214401/5/3817867/2013/Horn z 15.08.2013 a č. 9214401/5/3818227/2013/Horn z 15.08.2013 a rozhodnutím č. 9214401/5/3854908/2013/Horn z 19.08.2013 prerušil z dôvodov podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona o správe daní predmetnú daňovú kontrolu od 23.08.2013 do dátumu doručenia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Podľa § 61 ods. 4 zákona o správe daní prvá veta správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Dôvod, pre ktorý bola daňová kontrola prerušená pominul doručením poslednej odpovede na predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií dňa 04.02.2015, správca dane postupoval správne, keď v predmetnej daňovej kontrole pokračoval až po pominutí dôvodov. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia (§ 46 ods. 10). Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú (§ 61 ods. 5). Daňová kontrola bola začatá 17.01.2013, bola prerušená od 23.08.2013 do 04.02.2015 a ukončená bola doručením protokolu dňa 25.06.2015, z čoho je zrejmé, že lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona o správe daní bola dodržaná, a preto protokol z daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom. Namietaný nález ústavného súdu č. III. ÚS 24/2010-57 z 29.06.2010 je skutkovo i právne odlišný od danej veci, z ktorého dôvodu ho nie je možné aplikovať na danú vec.

26. K námietke, že neprihliadol na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf 10/2012 uviedol, že v uvedenom konaní sa pojednávalo o nepriznaní práva na odpočítanie DPH, pričom v danom prípade sa jedná o nepriznanie oslobodenia dodávok tovaru do iného členského štátu od DPH. Žalobca deklaroval oslobodenie predmetných dodávok od DPH z dôvodu ich dodania do iného členského štátu EÚ a to spoločnostiam FRISS HÁZI SZÁRNYAS TRADE a BANIMLEX GROUP, pričom i samotnú prepravu mal zabezpečovať žalobca. Z ustanovenia § 43 zákona o DPH je zrejmé, že splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH je povinný preukázať platiteľ, ktorý si oslobodenie od dane uplatňuje. Žalobca vierohodne nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od DPH a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporných dodávok sú spoločnosti, ktoré sú deklarované na sporných odberateľských faktúrach ako odberatelia. Žalobca keďže zabezpečoval aj prepravu, je zrejmé, že ak chcel svoje dodávky tovarov oslobodiť o DPH, dôkazné bremeno spočívalo na ňom. Žalobca v žalobe poukazuje aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho zdaniteľných obchodov má prvky niektorého z rozsudkov iba uvádzal niektoré právne závery z rozsudkov, z ktorého dôvodu na ne nie je možné prihliadnuť.

27. Námietky žalobcu, ktoré uvádza v časti V. žaloby neboli uplatnené v odvolacom konaní, a preto v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 67-68/2001 a 4 Sž 69-70/2001,

podľa ktorých súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného by nemal brať do úvahy tie námietky žalobcu, ktoré neuplatnil v odvolacom konaní, hoci tak mohol urobiť. Zároveň uviedol, že žalobca si odpočítal DPH na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa MC GOLD, spol. s r.o., Z. X (od 05.09.2013 zmena sídla na J. X), N. v sume 360.768,28 Eur. Keďže reálne dodanie zdaniteľných obchodov uvedenou spoločnosťou deklarovaných spornými dodávateľskými faktúrami a vznik daňovej povinnosti tejto spoločnosti vykonaným zisťovaním správcu dane sa nepreukázalo a žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie predmetných zdaniteľných obchodov práve spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr v uvedenej sume správca dane žalobcovi nepriznal. Pokiaľ si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr, bolo jeho povinnosťou spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať pravdivosť svojich tvrdení, alebo navrhnúť také dôkazy, ktoré by pravdivosť jeho tvrdení preukazovali. Žalobca nepredložil, ani nenavrhol dôkazy, z ktorých by jednoznačne vyplýval záver oprávnenosti odpočítania DPH, teda neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie oprávnenosti odpočítania DPH s predložených sporných dodávateľských faktúr. Žalobca bol so zisteniami správcu dane ohľadne sporných dodávateľských faktúr oboznámený listom č. 20149811/2015 z 27.04.2015, ktorým ho informoval o zisteniach, o dôsledkoch získaných dôkazov, o práve žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona o správe daní vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k ním a súčasne určil lehotu, v ktorej mohol žalobca uplatniť svoje právo aj výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 20342011/2015 z 08.06.2015, ktorej prílohou bol protokol, žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a na predloženie dôkazov, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 zákona o správe daní v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca svoje právo nevyužil, k zisteniam správcu dane sa nevyjadril, nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy, jeho aktívny prístup pri uplatnení si svojich procesných práv absentoval. Ani z odvolania proti rozhodnutiu správcu dane nevyplýva, že by vzniesol námietky proti zisteniam správcu dane ohľadne sporných dodávateľských faktúr. Preto námietky vznesené žalobcom v časti V. žaloby považuje za neopodstatnené.

28. Námietky žalobcu ohľadne zisťovania reálneho sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. považuje za irelevantné, lebo dôkazy zo správy daní svedčia o tom, že zásielky miestne príslušného správcu dane zasielané spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adresu Z. X, N. sa vracali s poznámkou adresát neznámy, zásielky zasielané na adresu J. X, N. sa vracali s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote a miestne zisťovanie vykonané na adrese J. X, N. v súvislosti s iným konaním potvrdili, že ani na tejto adrese sa reálne nikto zo spoločnosti nenachádza.

29. Žalobca počas kontroly vo vyrubovacom, ani v odvolacom konaní nespochybnil úradný záznam ohľadne preverovania adresy spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. zo dňa 07.05.2013, ale vzhľadom na ďalšie zistenia ohľadne sídla uvedenej spoločnosti by prípadné pochybenie správcu dane ohľadne adresy Z. X O. Z. X nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane alebo žalovaného, lebo od 05.09.2013 táto spoločnosť má už sídlo na ul. J. X, N., na ktorej sa opäť nikto so spoločnosti nenachádzal.

30. Námietky žalobcu ohľadne skúmania osoby, ktorá dala súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adresu Z. X, N., zisťovanie osoby, ktorá podávala v kontrolovanom zdaňovacom období daňové priznanie za danú spoločnosť zisťovanie počtu zamestnancov spoločnosti, či informácie ohľadne prevádzok spoločnosti neboli vznesené v odvolaní, ale až v podanej žalobe, napriek tomu ich považuje za nedôvodné vo vzťahu k preukázaniu reálneho dodania sporného tovaru, deklarovaného spornými dodávateľskými faktúrami. Navyše žalobca nemôže od správcu dane očakávať, že tento bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, t. j. vznik práva odpočítať DPH. Právo i povinnosť preukázať skutočností, že sporný tovar, deklarovaný spornými dodávateľskými faktúrami bol reálne dodaný spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o. žalobcovi vyplýva priamo zo zásad správy daní a to z § 3 ods. 8, z § 24 ods. 1 zákona o správe daní. V súvislosti s počtom zamestnancov spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. uviedol, že z údajov u príslušného správcu dane vyplýva, že táto spoločnosť nemala v zdaňovacom období január až december 2012 žiadnych zamestnancov.

31. K námietke o nevypočutí vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti E. P. okrem toho, že bola vznesená až v žalobe uvádza, že zo správy daní spoločnosti vyplýva, že E. P. bol dňa 07.10.2014 vypočutý miestne príslušným správcom dane ako svedok v súvislosti s iným konaním a do zápisnice o ústnom pojednávaní

č. 9101402/5/4532528/2014/Tol zo 07.10.2014 uviedol, že v čase, keď bol konateľom tejto spoločnosti mal splnomocnenie N. C. a o uzatváraných obchodoch spoločnosti nevie nič. Preto opätovné vypočutie tohto svedka považuje za nedôvodné. Ak žalobca považoval za potrebné vypočuť tohto svedka, bolo jeho povinnosťou navrhnúť počas kontroly vo vyrubovacom, či odvolacom konaní, aby bol vykonaný takýto dôkaz.

32. Všetky sporné dodávateľské faktúry deklarovali predaj ošípaných, okrem sporných dodávateľských faktúr, ktoré boliza prepravu. Uplatnené odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr za dodanie ošípaných bolo v sume 355.998,28 Eur za prepravu v sume 4.770,00 Eur. Spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. teda uskutočňovala predaj i prepravu ošípaných, preto neobstojí námietka, že táto spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období mala uskutočňovať len prepravu. Podľa § 6 ods. 2 písm. x) zákona č. 39/2007 Z z. štátna veterinárna a potravinová správa vydáva a zrušuje rozhodnutie o povolení prepravovať zvieratá. Register prepravcov zvierat je zverejnený na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky www.svps.sk <http://www.svps.sk>, sekcia živé zvieratá, register prepravcov zvierat, kde je uvedené registračné číslo, názov spoločnosti, platnosť registrácie, typ registrácie a stav (platná, pozastavená), spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. sa však v zozname registrovaných prepravcov zvierat nenachádza.

33. Žalobca v replike k stanovisku žalovaného kde poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 67-68/2001 a 4 Sž 69-70/2001 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 62/2013 z 18.06.2014, ktorým bol prekonaný právny názor uvedený v rozsudku „ Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam neuviedol žiadne konkrétne porušenie zákona zo strany správnych orgánov a taktiež sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov, nenavrhol ani vypočutie podľa žalobcu kľúčového svedka M. s tým, že skonštatoval, že žalobca môže v žalobe napadnúť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov len v takom rozsahu, v akom ich napadol v odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu - a vytýkanie porušení zákonnosti, ktoré uvádza žalobca v žalobe presahuje rámec podaných odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu - odvolací súd konštatuje nasledovné:

34. V súvislosti s obsahovými náležitosťami žalobného návrhu je v aplikačnej praxi diskutabilná otázka, či žalobca môže v návrhu na zrušenie rozhodnutia uplatňovať aj dôvody, ktoré v konaní pred správnym orgánom neuplatňoval. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo žiadneho ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva obmedzenie žalobcu uviesť v žalobe aj skutočností, ktoré pôvodne v konaní neuplatňovať. Rozhodujúce je iba to, či rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na jeho právach (§ 250 ods. 2 O.s.p.). Uvedené obmedzenie nevyplýva ani z ustanovenia § 250j O.s.p., ktoré neumožňuje súdu pri úvahách o tom, ako má vo veci rozhodnúť, zobrať do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu správneho konania prípadne neuviedol všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci.“ Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, v ktorom poukazuje na to, že „žaloba ako daňový subjekt nemôže od správcu dane právom očakávať, že tento bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, v danom prípade vznik práva odpočítať DPH. Právo i povinnosť preukázať skutočnosti, že sporný tovar, deklarovaný spornými dodávateľskými faktúrami bol reálne dodaný spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o. vyplýva žalobcovi ako daňovému subjektu priamo zo zásad správy daní, predovšetkým z § 3 ods. 8 zákona o správe daní a § 24 ods. 1 zákona o správe daní.“ Tvrdí, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán preniesli v rozpore so zákonom dôkazné bremeno na žalobcu a pri rozhodovaní vychádzali zo skutkového stavu, ktorý neodrážal realitu posudzovaného prípadu, pričom alibistickým spôsobom odkázali na uvedené ustanovenia o jeho dôkaznom bremene. Povinnosť správneho orgánu zistiť objektívne skutkové okolnosti v rozsahu potrebnom na správne rozhodnutie vyplýva z § 3 ods. 5, § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku.

35. Krajský súd upovedomením zo dňa 04.03.2016 nevyhovel žiadosti žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu.

36. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

37. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2012 na dani z pridanej hodnoty v sume 846.878,96 Eur.

38. Podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká právo odpočítať DPH sú stanovené v § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“).

39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa ods. 2 písm. a) uvedeného ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané; ním uplatnené z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12; ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 môže platiteľ zákona o DPH môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71; pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70; pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade umiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru; pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

42. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a pred tým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

43. Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

44. Podľa § 71 ods. 5 zákona o DPH, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 1.659,70 Eur, za faktúru sa považuje aj doklad vyhotovený ERP, ktorý musí obsahovať údaje podľa odseku 2 s výnimkou údaja podľa odseku 2 písm. b) a s výnimkou jednotkovej ceny podľa odseku 2 písm. g).

45. Zákon o DPH v ustanovení § 49 a § 51 stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby daňovému subjektu, ktorý má postavenie platiteľa DPH, vzniklo právo odpočítať DPH z tovarov alebo služieb, ktoré sú mu podané. Jednou zo základných podmienok je, že pri predmetnom tovare, či službe vznikla daňová povinnosť, t. j. prišlo ku skutočnému dodaniu tovaru alebo služieb v tuzemsku a to dodaniu tou spoločnosťou, ktorá voči daňovému subjektu DPH uplatňuje v ním vystavenej faktúre. Ďalšou podmienkou vzniku práva na odpočítanie DPH je, že platiteľ DPH prijme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb ako platiteľ.

46. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

47. Podmienky, za ktorých je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane sú stanovené v § 43 zákona o DPH. 48. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobu identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

49. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

50. Podľa § 72 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania tovaru alebo prijatia platby.

51. Podľa § 72 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne nadobúdateľa tovaru a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar objednal, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar dodaný, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru, g) cena tovaru, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie je obsiahnuté v jednotkovej cene, h) odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane, i) pri dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 odkaz na § 67 ods. 3, na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH alebo informáciu, že investičné zlato je oslobodené od dane, j) pri dodaní tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), pri ktorom je osobou povinnou platiť daň kupujúci v inom členskom štáte, odkaz na článok 195 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH alebo informáciu, že osobou povinnou platiť DPH je osoba, ktorej je tovar dodaný.

52. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.

53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je podanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

54. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých je oslobodené od DPH dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ako i pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých vzniká právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby postupuje správca dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní.

56. Podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

57. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

58. Podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 24 ods. 2 zákona o správe daní dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

60. Podľa § 61 ods. 1 zákona o správe daní správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúce na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

61. Podľa § 46 ods. 10 zákona o správe daní lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

62. Podľa § 159 Daňového poriadku v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomností, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

63. Z dôvodu, že na daňový subjekt DIOS Slovakia, s.r.o., Gemerská 3, Košice bol vyhlásený konkurz a správcom v konkurznom konaní súdom bol ustanovený JUDr. X. C., H. XXXX/X, T., správne označenie žalobcu je JUDr. X. C., H. XXXX/X, T., správca v konkurznom konaní úpadcu DIOS Slovakia, s.r.o., Gemerská 3, Košice.

64. K námietke žalobcu o zákonnej dĺžke lehoty na ukončenie daňovej kontroly a v súvislosti s tým, že protokol z daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ako aj k námietkam výkladu § 61 ods. 4 Daňového poriadku krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného. K výkladu § 61 ods. 4 Daňového poriadku v kontexte nariadenia Rady EÚ č.

904/2010 (Ďalej len „nariadenie Rady“) uvádza, že podľa článku 10 prvá veta nariadenia Rady žiadaný orgán poskytuje informácie v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako to je len možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa článku 11 nariadenia Rady v niektorých osobitných kategóriách prípadne si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. Podľa článku 12 nariadenia Rady pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie kedy bude pravdepodobný schopný odpovedať. Z odpovedí žiadaných orgánov a to rakúskej finančnej správy a maďarskej finančnej správy je zrejmé, že nezískanie informácie v lehote podľa článku 10 nariadenia Rady nebolo spôsobené nečinnosťou správcu dane alebo nečinnosťou žiadaného orgánu, t. j. rakúskej finančnej správy a maďarskej finančnej správy, ale nesplnením si povinností najväčších odberateľov žalobcu, ktorí boli v Maďarsku alebo v Rakúsku, keď so žiadaným orgánom nekomunikovali, poštové zásielky neprevzali a na registrovaných adresách sídla sa nikto z dotknutých spoločností nenachádzal. Teda podľa článku 12 nariadenia Rady žiadaný orgán nebol schopný odpovedať na žiadosť správcu dane v stanovenej lehote. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Správca dane, ani žalovaný nie je oprávnený posudzovať dodržiavanie lehôt žiadaného orgánu v inom členskom štáte a takisto toto nie je oprávnený posudzovať ani súd. Táto skutočnosť vyplýva aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej orgány štátu nemôžu konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia a iným ako zákonom ustanoveným postupom. Zákon o správe daní v ustanovení § 46 ods. 10 ustanovuje dôvody pre prerušenie daňovej kontroly, ako aj lehoty dokedy možno daňovú kontrolu prerušiť. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa zákona o správe daní neplynú (§ 61 ods. 5).

65. V danom prípade tak, ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov, daňová kontrola u žalobcu bola začatá dňa 17.01.2013, na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 07.01.2013. Daňová kontrola rozhodnutím č. 9214401/5/3854908/2013/Horn z 19.08.2013 bola prerušená z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona o správe daní od 23.08. 2013 do dátumu doručenia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Ostatná informácia o medzinárodnú výmenu informáciu správcovi dane došla 04.02.2015, teda daňová kontrola bola prerušená od 23.08.2013 do 04.02.2015. Daňová kontrola bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. a) zákona o DPH doručením protokolu z daňovej kontroly podľa ods. 8 dňa 25.06.2015. Z uvedeného je teda zrejmé, že v danom prípade lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zákona o správe daní bola dodržaná, z ktorého dôvodu protokol z daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom, a preto nemožno tento dôkaz považovať za nezákonný. Na tento konkrétny prípad nemožno aplikovať nález Ústavného súdu č. k. III. ÚS 24/2010-57 z 29.06.2010, lebo je skutkovo i právne odlišný od preskúmavaného rozhodnutia.

66. Na danú vec nemožno aplikovať ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 10/2012, lebo je skutkovo i právne odlišný, nakoľko pojednáva o nepriznaní práva na odpočítanie DPH, pričom preskúmavané rozhodnutie smeruje k nepriznaniu oslobodenia dodávok tovaru do iného členského štátu od DPH, t. j. predmetom sporu bolo nepriznanie oslobodenia od DPH dodávkach tovaru, ktoré mali byť prepravené do iného členského štátu.

67. V tomto konkrétnom prípade žaloba deklaroval oslobodenie dodávok od DPH z dôvodu ich dodania do iného členského štátu EÚ a to konkrétne spoločnostiam FRISS HÁZI SZÁRNYAS TRADE a BANIMPEX GROUP, pričom aj samotnú prepravu mal zabezpečovať žalobca. Z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH vyplýva, že pokiaľ platiteľ nesplní podmienky v uvedenom paragrafe, nemá nárok na to, aby bolo dodanie tovaru považované za oslobodené od DPH, teda zo znenia § 43 zákona o DPH je zrejmé, že splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH je povinný preukázať platiteľ, ktorý si oslobodenie od dane uplatňuje. Preto dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby vierohodne preukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od DPH a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu, že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporných dodávok sú reálne spoločnosti FRISS HÁZI SZÁRNYAS TRADE a BANIMPEX GROUP, ktoré sú aj deklarované - uvedené na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ. Dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi predovšetkým preto, že on zabezpečoval aj prepravu, a preto ak chcel svoje dodávky tovarov oslobodiť od DPH, musel dané skutočnosti aj vierohodne preukázať. Žalobca síce predložil k sporným odberateľským faktúram doklady o preprave a dodacie listy, ale tieto neobsahovali údaje podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH a potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom s predpísaným obsahom podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH na ich predloženie žalobca správcom dane bol opakovane vyzvaný, ale ich nepredložil.

68. Žalobca v žalobe poukazuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a to konkrétne na rozsudky vo veciach C-80/11 a C-142/11, C-439/04, C-354/03 a uvádza niektoré právne závery z týchto rozsudkov, ale ani pri jednom nepreukázal, že skutkový stav jeho zdaniteľných obchodov má prvky niektorého s ním uvádzaných rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, a preto nie je možné na ne prihliadať.

69. K námietkam žalobcu, ktoré sú uvedené v V. časti žaloby, ku ktorým žalovaný vo vyjadrení uviedol, že neboli uplatnené v odvolacom konaní, a preto ani súd na ne nemôže prihliadať, pričom odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 67-68/2001 a 4 Sž 69-70/2001, pričom žalobca v replike uviedol, že tento názor najvyššieho súdu je prekonaný a odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 62/2013. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca si odpočítal DPH na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa MC GOLD, spol. s r.o., Z. X (od 05.09.2013 zmena sídla spoločnosti na J. X) spornými dodávateľskými faktúrami v sume 360.768,28 Eur. Reálne dodanie zdaniteľných obchodov spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o. deklarovaných spornými dodávateľskými faktúrami a vznik daňovej povinnosti tejto spoločnosti vykonaným zisťovaním správcu dane, ktorý vyplýva z administratívnych spisov sa nepreukázalo, teda žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodania daných zdaniteľných obchodov spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., z ktorého dôvodu nebolo možné odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr priznať. Ak si však žalobca uplatňoval odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr, bolo aj jeho povinnosťou spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať pravdivosť svojich tvrdení, alebo navrhnúť také dôkazy, ktoré by pravdivosť jeho tvrdení preukazovali. Žalobca však v danom prípade nielen že nepredložil, ale ani nenavrhol dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýval záver oprávnenosti odpočítania DPH, na základe čoho možno dospieť len k jedinému záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie oprávnenosti odpočítania DPH z predložených sporných dodávateľských faktúr. So zisteniami správcu dane ohľadne sporných dodávateľských faktúr žalobca bol oboznámený listom 27.04.2015 č. 20149811/2015, bol poučený o svojom práve vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k ním a súčasne mu bola určená lehota, v ktorej mohol uplatňovať svoje právo. Vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 20342011/2015 z 08.06.2015, ktorého prílohou bol aj samotný protokol bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a na predloženie dôkazov, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly v stanovenej lehote. Žalobca svoje právo, ktoré mu vyplýva z § 45 ods. 1 písm. f) a z § 46 ods. 8 zákona o správe daní nevyužil, k zisteniam správcu dane sa nevyjadril a nepredložil, ale ani nenavrhol žiadne dôkazy. Dokonca ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca nevzniesol námietky proti zisteniam správcu dane ohľadne sporných dodávateľských faktúr. Žalobca nebol aktívny pri uplatnení si svojich procesných práv a počas kontroly, ani vyrubovacieho, či odvolacieho konania nevzniesol žiadne námietky, nepredložil žiadne doklady, ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane, ako aj preukazovaní oprávnenosti oslobodenia dodávok od DPH je špeciálnou zákonnou úpravou, ktorá z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určila pre dokazovanie prísnejšie podmienky. Tieto podmienky je nutné dodržať, pretože v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia vznáša daňový subjekt. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru, či sú tieto podmienky splnené nestačí len existencia faktúry prepravných dokladov, či dodacích listov. Daňové doklady ako faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a konkrétnosť preukazuje daňový subjekt. Dodanie tovaru do iného členského štátu ako jednej z podmienok na oslobodenie dodávok tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH je daňový subjekt povinný preukázať predložením zákonom kogentne stanovených listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú stanovené v § 43 zákona o DPH. Žalobca, ktorý si uplatnil oslobodenie od DPH bol povinný preukázať rozhodujúce podmienky pre oslobodenie od DPH. Preto dôkazné bremeno spočívalo na ňom a nie na správcovi dane, že tento bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v prospech žalobcu. Splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH je povinný preukázať platiteľ, t. j. v danom prípade žalobca, ktorá povinnosť pre neho vyplýva z § 45 ods. 5 zákona o DPH a teda bolo jeho povinnosťou predložiť všetky vierohodné doklady. V prípade, že správca dane získa, nadobudne pochybnosti o niektorom z predložených dokladov, vykoná dokazovanie, či ide o vierohodné dôkazy a ak vzniknú pochybnosti o vierohodnosti predložených dôkazov, potom je na žalobcovi, aby označil ďalšie dôkazy, resp. navrhol vykonanie dokazovania na ním predložené doklady, teda, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane. žalobca v danom prípade aj napriek tomu, že bol so zisteniami správcu dane ohľadne sporných dodávateľských faktúr písomne oboznámený, bola mu zaslaná výzva na vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole,

ktorý mu bol zaslaný, svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 8 zákona o správe daní nevyužil, k zisteniam správcu dane sa nevyjadril, nepredložil a ani nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy. Z uvedených dôvodov námietky žalobcu, že správca dane nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré by nasvedčovali v jeho prospech sú neopodstatnené.

70. Podľa názoru súdu nie je opodstatnená námietka žalobcu ohľadne zisťovania reálneho sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adrese Z. X, N., pretože zásielky miestne príslušného správcu dane zasielané na uvedenú adresu sa vracali s poznámkou adresát neznámy a od 05.09.2013 spoločnosť mala sídlo na ul. J. X, N. a aj zásielky z tejto adresy boli vrátené s tým, že adresát si ich v odbernej lehote neprevzal. Miestne zisťovanie ohľadne sídla uvedenej spoločnosti na adrese J. X, N. bolo vykonané v súvislosti s iným konaním a bolo zistené, že na uvedenej adrese reálne nikto zo spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. sa nenachádza. Naviac žalobca adresu sídla tejto spoločnosti počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, dokonca ani v odvolacom konaní nespochybňoval, z ktorého dôvodu správca dane nemal pochybnosti o adrese - sídle tejto spoločnosti.

71. Súd považuje za nedôvodné námietky žalobcu, že mal zisťovať koľko mal zamestnancov, kto dal súhlas na umiestnenie sídla, kde mal prevádzky, kto podával v zdaňovacom období daňové priznanie, všetky tieto námietky sa týkali spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., pretože správca dane zistil, že spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. nemala v zdaňovacích obdobiach január až december 2012 žiadnych zamestnancov, pre toto konanie je právne bezvýznamné zisťovať, kto dal súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adresu Z. X, N., kto podával za túto spoločnosť daňové priznanie a kde a koľko táto spoločnosť mala prevádzok, lebo vo vzťahu k preukázaniu reálneho dodania sporného tovaru deklarovaného spornými dodávateľskými faktúrami nie sú dôvodné a opodstatnené. Žalobcovi z ustanovenia § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH vyplýva, že bolo jeho povinnosťou predložiť aj doklad o prijatí platby za tovar, doklad o platbe za prepravu tovaru a nie povinnosťou správcu dane, aby výpismi z bankových účtov spoločnosti preukazoval realizáciu platieb za deklarované obdobie spornými dodávateľskými faktúrami.

72. K námietke žalobcu, že správca dane spolupracoval so splnomocneným zástupcom spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. N. C., ktorý s ním prestal komunikovať, ale namietal, že nevypočul konateľa spoločnosti E. P., ktorý v čase realizácie kontrolovaného zdaniteľného plnenia konal za spoločnosť krajský súd uvádza, že zo správy daní spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. vyplýva, že E. P. bol vypočutý miestne príslušným správcom dane ako svedok v súvislosti s iným konaním a do zápisnice o ústnom pojednávaní zo 07.10.2014 č. 9101402/5/4532528/2014-Tol uviedol, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti, mal splnomocnenie N. C. a o uzatvorených obchodoch v spoločnosti nevie nič, preto opätovné vypočutie tohto svedka by bolo nedôvodné. Napokon, ak žalobca považoval za potrebné, aby správca dane vypočul ako svedka E. P., takýto návrh mohol vzniesť počas daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní, v odvolacom konaní. Nakoľko nejde o taký dôkaz, ktorý žalobca nemohol skôr navrhnúť, resp., že vykonanie takéhoto dôkazu nemohol navrhnúť, resp. mu nebol známy.

73. Súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane nepreveroval, či registrácia na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe bola v čase uskutočnenia kontrolovaných zdaniteľných plnení obligatórnou náležitosťou, keďže spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. nevykonávala spracovanie jatočných ošípaných, ale len ich prepravu, pretože všetky sporné dodávateľské faktúry deklarovali predaj ošípaných, okrem sporných dodávateľských faktúr, ktoré boli za prepravu uplatnené odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr za dodanie ošípaných bolo v sume 355.998,28 Eur, za prepravu v sume 4.770,00 Eur. Spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. teda uskutočňovala predaj i prepravu ošípaných. Preto nie je dôvodná námietka žalobcu, že táto spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období mala uskutočňovať len prepravu. Veterinárna a potravinová správa vydáva a zrušuje rozhodnutia o povolení prepravcov zvierat, čo pre ňu vyplýva z § 6 ods. 2 písm. x) zákona č. 39/2007 Zb.. Register je zverejnený na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, kde je uvedené registračné číslo, názov spoločnosti, platnosť registra (od, do), typ registrácie a stav (platná, pozastavená), ale spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. sa v zozname registrovaných prepravcov zvierat nenachádza, ktorú skutočnosť možno zistiť aj na www.svps.sk <http://www.svps.sk>. Z uvedeného dôvodu by bolo nadbytočné ďalšie overovanie a zisťovanie, či spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. bola v zozname registrovaných prepravcov zvierat, teda, či mala platnú registráciu aj v kontrolovanom zdaňovacom období.

74. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a preto, že žalobca v konaní nebol úspešný, nepriznal mu súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

76. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.