Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-755-2015.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/755/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. XXX, pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, advokátska kancelária v Košiciach, Park Angelinum 2, o zaplatenie 1.745,18 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu a Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č. k. 4C/85/2014-297 zo dňa 14. 05. 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a ktorým žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e ; vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, rozsudok okresného súdu m e n í t a k , že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.
II. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
III. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.664,425 EUR (pôvodne 1.745,18 EUR) s 10,35 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.299,18 EUR od 22. 12. 2010 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.299,18 EUR od 22. 12. 2010 do zaplatenia. Proti platobnému rozkazu č. k. 4Ro/133/2013-225 z 09. 04. 2014 podal žalovaný odpor, ktorý považoval súd prvej inštancie za riadne odôvodnený, s účinkami zrušenia platobného rozkazu v celom rozsahu. Jediným opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu, okrem trov, je odpor, a žalovaný, poukazujúci na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu a domáhajúci sa možnosti plniť dlh v splátkach, nemal inú možnosť ako podať proti platobnému rozkazu odpor.
2. Okresný súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný uzavreli dňa 25. 08. 2004 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0099563355/1/1, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 36.000 Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 10,35 % ročne a s konečnou splatnosťou úveru 24. 08. 2005. Zmluva bola uzavretá na obdobie jedného roka s tým, že ak dlžník neoznámil banke najneskôr jeden mesiac pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem
o jej predĺženie, zmluva sa predlžovala vždy na jeden rok. Žalobca čerpal úver prostredníctvom svojho účtu. Banka zmluvu vypovedala dňa 27. 11. 2007 v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami banky doručením výpovede 03. 12. 2007, kedy nastala splatnosť všetkých záväzkov žalovaného z úverovej zmluvy. Veriteľom pohľadávok banky sa stal žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010. Žalobca podal žalobu na súde až 10. 04. 2013, po uplynutí štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka a súd prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú vedľajším účastníkom, žalobu v celom rozsahu zamietol. Na námietku premlčania by musel konajúci súd prihliadnuť aj podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 387, § 388, § 391, § 397 a § 497, Obchodného zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal z toho, že úverová zmluva je absolútny obchod, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Posudzovaná zmluva je súčasne spotrebiteľská, preto sa právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd vychádzal z toho, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný náhradu trov neuplatnil. Náhradu trov uplatnil vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý v konaní namietal premlčanie žalovanej pohľadávky. Účelom účasti vedľajšieho účastníka v konaní nemá byť dosiahnutie akéhokoľvek prospechu v podobe nároku na náhradu trov konania bez akejkoľvek koordinácie so žalovaným, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. Z toho dôvodu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Žalovanému vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a vec nebola správne právne posúdená. Poukazoval na svoje predošlé podania, v ktorých opakovane uviedol, že podanie žalovaného, ktoré okresný súd považoval za odpor, nijakým spôsobom nespochybňuje uplatnený nárok a týkalo sa len žiadosti o povolenie splátkového kalendára. Podaním označeným ako odpor žalovaný odpor s odôvodnením nepodal, lebo jeho podanie sa netýkalo dôvodnosti ani výšky uplatneného nároku. Súd mal takýto odpor uznesením odmietnuť ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na princíp právnej istoty, na podporu svojich tvrdení uviedol rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sa týkali odmietnutia odporu v obdobných veciach. Okresnému súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k odmietnutiu odporu ako podaného bez odôvodnenia vo veci samej ani s argumentáciou princípu právnej istoty. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a aby zaviazal súd prvej inštancie na odmietnutie odporu ako podaného bez odôvodnenia vo veci samej. Zároveň uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd v posudzovanej veci nemal platobný rozkaz vôbec vydať, lebo žalobca uplatnil jednoznačne premlčanú pohľadávku. Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu odporu, ktorý podal žalovaný. Poukázal na rozdielne procesné postavenie žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktoré má vplyv aj na rozhodovanie o trovách konania. Navrhol rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdiť a súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
6. Vedľajší účastník na strane žalovaného podal odvolanie proti výroku, ktorým mu okresný súd nepriznal náhradu trov konania. V posudzovanej veci bol priaznivý výsledok žalovaného spotrebiteľa dosiahnutý až procesným postupom vedľajšieho účastníka, ktorého zástupca musel posúdiť nároky žalobcu v konkrétnej veci a podať kvalifikované vyjadrenie, ktoré splnilo svoj účel. Trovy advokáta, ktorý zastupuje právnickú osobu zameranú na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľa boli účelné. Do obsahu základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom patrí aj zastupovanie advokátom. Vzhľadom na procesný úspech žalovaného bol dôvod priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť v časti o trovách tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania. Súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania. Žalobca ani žalovaný sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
7. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol vo veci samej a o trovách strán sporu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
9. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01. 05. 2014 súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Podľa § 172 ods. 9 OSP, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.
14. Podľa § 174 ods. 2, veta prvá OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
15. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žalobca uplatnil proti spotrebiteľovi premlčaný dlh. Platobný rozkaz č. k. 4Ro/133/2013-225 bol vydaný 09. 04. 2014 a ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť od 01. 05. 2014. Nevydanie platobného rozkazu podľa § 172 ods. 9 OSP, bolo viazané na neprijateľné zmluvné podmienky. Po podaní odporu, ktorý podal žalovaný na súde 17. 07. 2014, sa žalobca domáhal účinkov formálnej právoplatnosti platobného rozkazu, keď podľa jeho názoru konajúci súd mal podaný odpor odmietnuť, lebo bol bez odôvodnenia vo veci samej. Samotné premlčanie uplatneného práva žalobca nespochybňoval. Žalobca nespochybňoval ani právne posúdenie vyplývajúce zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Formálna právomoc súdu vydať v posudzovanej veci platobný rozkaz vyplývala z § 172 ods. 1 OSP, platného a účinného do 30. 06. 2016. Súčasne od 01. 05. 2014 vznikla súdu v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa povinnosť prihliadnuť v spotrebiteľskom právnom vzťahu na oslabenie práva uplatneného proti spotrebiteľovi premlčaním.
16. Okresný súd nepochybil, keď podaniu žalovaného priznal účinky odporu proti platobnému rozkazu, lebo správne vychádzal z toho, že uvedeným podaním žalovaný sledoval práve ten účel, aby bol platobný rozkaz zrušený. Žalovaný by inak v odôvodnení odporu nepoukazoval na svoje pomery, ktoré mu neumožňovali plniť povinnosť uloženú platobným rozkazom. V odpore sa žalovaný domáhal možnosti
úhrady v splátkach a v čo najnižšej sume. Žalovaný sa v odpore domáhal plnenia v čo najnižšej sume, ktoré je pre neho vždy priaznivejšie aj v prípade čiastočného alebo úplného premlčania záväzku a preto okresný súd postupoval správne, keď podaniu žalovaného priznal účinky odporu podľa § 174 ods. 2, veta prvá OSP. Premlčanie pohľadávky je právna skutočnosť. Či a v akom rozsahu bol žalobný nárok premlčaný, bolo možné posúdiť až po zrušení platobného rozkazu. Procesná právna úprava v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku umožňovala prihliadnuť na námietku premlčania v každom štádiu prvostupňového alebo odvolacieho súdneho konania, okrem platobného rozkazu. Rozhodnutie formou vydania platobného rozkazu má spravidla miesto iba v prípadoch, kde proti žalobnému nároku niet žiadnych skutkových a hmotnoprávnych námietok, čo nebol posudzovaný prípad, lebo žalobný nárok bol uplatnený právnym nástupcom pôvodného veriteľa proti spotrebiteľovi na súde až v čase, kedy bol zjavne premlčaný.
17. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty. K tomu odvolací súd uvádza, že pohľadávka žalobcu vznikla zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Právny vzťah sa tak prednostne riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a právnou úpravou spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. To, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z právnej úpravy Obchodného zákonníka, vrátane premlčania, neovplyvnilo vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o premlčaní uplatnenej pohľadávky na závere, že doručením výpovede dňa 03. 12. 2007 žalovanému nastala splatnosť všetkých jeho záväzkov z úverovej zmluvy. Pokiaľ žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010, mal možnosť alebo neprevziať na seba premlčanú pohľadávku, alebo mal a mohol pohľadávku uplatniť na súde včas, kde sa uplatňuje zásada, že právo patrí bdelým. Pokiaľ žalobca na súde uplatnil premlčanú pohľadávku a na premlčanie bol konajúci súd povinný prihliadnuť, očakávanie priaznivého výsledku nemohol vyvodiť z princípu právnej istiny. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol, vrátane závislého výroku, ktorým žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
18. Výrok, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov nepriznal, bol odôvodnený tým, že vedľajší účastník na strane žalovaného v konaní namietal premlčanie žalovanej pohľadávky, ale účelom jeho účasti v konaní nemože byť dosiahnutie nároku na náhradu trov konania bez akejkoľvek koordinácie so žalovaným, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval, a preto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Uvedený záver okresného súdu nebol správny, lebo nezodpovedal procesnému výsledku konania. Okresný súd rozhodol v konaní, v ktorom bol predmetom posúdenia spotrebiteľský právny vzťah a do ktorého mohol vedľajší účastník vstúpiť podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, účinnej do 30. 06. 2016. Vedľajší účastník mal preto v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, čo vyplýva z § 93 ods. 4 OSP. Mal, teda, aj právo nechať sa v konaní zastúpiť advokátom. Nie je sporné, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného spotrebiteľa a že podal k žalobnému návrhu prostredníctvom splnomocneného advokáta vyjadrenie z 24. 03. 2015 s uplatnením námietky premlčania, ktorá bola dôvodom zamietnutia žaloby. Vedľajší účastník súčasne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (č. l. 254 - 257). Súd ani strany sporu nespochybnili procesnú subjektivitu vedľajšieho účastníka, ani dôvod jeho vstupu do konania podľa § 93 ods. 2 OSP. Vedľajší účastník odmenu za poskytnutie právnej pomoci vyčíslil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách pôvodne vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zmenil v súlade s platnou procesnou úpravou § 262 ods. 1 CSP tak, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný. Pôvodný vedľajší účastník bol s odvolaním čo do trov konania úspešný a súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania v čase účinnosti OSP do 30. 06. 2016. Z toho dôvodu krajský rozhodol, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný trovy odvolacieho konania nevznikli, preto na náhradu trov odvolacieho konania nemá nárok.
20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.