Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-202-2016.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/202/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu I. G. Z., Z..F..P.., so sídlom N., A. X, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému A. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. - M., o zaplatenie 139,96 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25C 224/2014-69 zo 17.2.2015 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) žalobu v celom rozsahu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 139,96 € s úrokom z omeškania 1,61 €, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 139,96 € od 21.12.2010 do zaplatenia, trovy konania 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 €. V žalobe uviedol, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.12.2011, ktorá bola uzavretá medzi postupcom Z. Z., V..Z.., N. a ním ako postupníkom. Z. Z., V..Z.. a žalovaný dňa 30.12.2005 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky sporiteľne, na základe ktorej sporiteľňa žalovanému poskytla peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala 1.727,20 €, ktorá pozostávala z istiny 1.298,30 €, riadneho úroku 186,55 € a úroku z omeškania 242,35 €. Sumu 242,35 € predstavujúcu úrok z omeškania, si žalobca v konaní neuplatňuje.
3. Súd vykonajúc dokazovanie predloženou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, konštatoval, že táto bola medzi postupcom (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným uzavretá dňa 30.12.2005, že na jej základe postupca poskytol žalovanému úver 1.327,76 € (40.000,-Sk), druh úveru Miniúver, s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne, poplatkom za správu úveru 50,-Sk mesačne, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po 34,99 € (1.054,-Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.1.2006 a konečnou splatnosťou úveru 20.12.2010. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.9.2010 do 20.12.2010 v počte 4, teda v celkovej výške 139,96 €. Oznámením o postúpení pohľadávky z 27.12.2011 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávku zo spotrebného úveru č. XXXXXXXXX voči jeho osobe postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Súd z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 15.12.2011 zistil, že žalobcovi bola postúpená (okrem iných) aj pohľadávka voči žalovanému na základe spotrebného úveru poskytnutého v zmysle zmluvy č. XXXXXXXXX, a to v celkovej výške 1.327,76 €, z toho istina 1.298,30 € a úroky celkom 428,90 €. Listom zo 6.8.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.818,68 € najneskôr do 13.8.2013.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 5b zákona č. 270/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 387 ods. 1, 2, § 391, § 397, § 497, § 498, § 499, § 500 ods. 1, 2, § 501 ods. 1, § 502 ods. 1, 2, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a uzavrel, že v predmetnej úverovej zmluve č. XXXXXXXXX absentuje základná zákonná náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z, a to ročná percentuálna miera nákladov, ktorá ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie poskytnutej sumy úveru bez poplatkov a bez úrokov, pričom splatnosť prvej splátky bola v zmysle zmluvy stanovená k 20.1.2006, a v prípade, že by žalovaný splácal len poskytnutú istinu úveru, pričom výška úveru predstavovala sumu 1.327,75 € a pri dohodnutých mesačných splátkach úveru 34,98 €, by konečná splatnosť úveru bola ku dňu 20.2.2009. Súd dospel k záveru, že žalobca mohol uplatniť svoje právo na úhradu zostatku nesplatenej istiny úveru od prvého dňa splatnosti poslednej splátky, teda od 21.2.2009 a ex offo zohľadniac premlčanie nároku žalobcu žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súde dňa 26.8.2013, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty posudzovanej podľa Obchodného zákonníka.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý vyslovil, že úver z dôvodu absencie základných náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je úverom bezúročným a bez poplatkov ani s tvrdením súdu, že zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). V ustanovení čl. IV. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 9,59 % a je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. RPMN sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, ak dôjde k zmene poplatkov alebo sa dlžník omešká so splátkou alebo uhradí v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy. Hodnota RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, tzn. platným v čase uzavretia zmluvy. Preto nemožno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasil s tým, že súd znížil počet celkových splátok (keď považoval úver za bezúročný a bez poplatkov) pri zachovaní sumy splátky. Poukázal na to, že každá splátka pozostáva zo sumy istiny, riadneho úroku a prípadne poplatkov, teda nie je dôvod na zníženie celkového počtu splátok. Súd mal postupovať tak, že od každej splátky mal sumu úrokov a poplatkov odpočítať, čím by sa znížila suma splátky pri zachovaní počtu splátok. Preto nie je správny záver súdu, že posledná splátka bola splatná vo februári 2009. Postup súdu nenachádza oporu v zákonných ustanoveniach a je zároveň v rozpore s písomnou dohodou zmluvných strán, ktoré si upresnili dátumy splatnosti jednotlivých splátok. Nebol však dôvod na znižovanie počtu splátok ani výšky splátok, pretože úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolateľ s poukazom na čl. 1 ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a citácii z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.5.1995 PL. ÚS 16/95, z 3.3.1996 PL. ÚS 36/95, z 8.3.2011 III. ÚS 348/06 namietal proti aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014, pretože jeho aplikáciou došlo k narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Priamym aplikovaním tohto ustanovenia súd porušil zásadu, podľa ktorej výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Argumentoval, že právna úprava platná do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa bolo prijaté ustanovenia § 5b zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý prikazuje orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach zákona, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ustanovenia § 5b na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípov právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 30.9.2014 sp. zn. 9Co 64/2013-145, z ktorého je zrejmé, že na ustanovenie § 5b sa nevzťahuje
ani len nepravá retroaktivita. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobu podal na súd 26.8.2013 a ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť 1.5.2014.
6. Opatrovník žalovaného bol v odvolacom konaní nečinný.
7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny) platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania (spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a zistil, že odvolanie je podané dôvodne, preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ“) v znení zmien a doplnkov, účinných od 1.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré tiež nadobudlo účinnosť 1. mája 2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta OZ (resp. § 388 ods.1 Obchodného zákonníka), podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté.
13. Obe citované ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo14/2014). Správne preto postupoval súd prvej inštncie, keď ex offo posudzoval premlčanie nároku, ale zároveň pochybil a vec nesprávne právne posúdil, keď na premlčanie aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie (čo odvolateľ namietal), je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu (nesprávne právne posúdenie veci) dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri ex offo posudzovaní premlčania nároku vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že plynutie premlčacej lehoty je potrebné
posúdiť podľa Obchodného zákonníka, teda na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis.
16. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
17. V prejednávanej veci súd svoje rozhodnutie založil na zistení, že v zmluve o úvere absentuje ročná percentuálna miera nákladov, preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Treba sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že v čl. IV. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere je dojednanie jej strán, t.j. dlžníka (žalovaného) a veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), že ročná percentuálna miera nákladov je 9,59 % a je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd prvej inštancie k vysloveniu právneho záveru, že zmluva neobsahuje RPMN a preto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
18. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odvolacou námietkou, že postup súdu prvej inštancie bol nesprávny, keď znížil počet celkových splátok (ak by bol úver bezúročný a bez poplatkov) pri zachovaní sumy splátky, pričom správny postup by bol taký, že od každej splátky mal sumu úrokov a poplatkov odpočítať, čím by sa znížila suma splátky pri zachovaní počtu splátok. Takýmto postupom súd nesprávne ustálil, že konečná splatnosť úveru by bola 20.2.2009, ktorý dátum považoval za začiatok plynutia 4-ročnej premlčacej lehoty.
19. Z uvedených dôvodov musel byť napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania a na zistený skutkový stav aplikovať správny právny predpis, t.j. relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a podľa § 101 a nasl. posúdiť prednostne otázku premlčania nároku a vysporiadať sa s dôvodným odvolacími námietkami žalobcu (uvedené v bode 17. a 18.) a po vyhodnotení dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť.
20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.