Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-346-2015.pdf
PDF · 141.79 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/346/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: TOMA KREDIT plus s.r.o., so sídlom Priemyselná 10, 918 38 Trnava, IČO: 47 330 881, právne zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava proti žalovanému v 1 rade: AMBIES, s.r.o., so sídlom 211 Topoľnica, 925 92 Topoľnica, IČO: 46 389 270 2. rade: Alžbeta Zsilleová, rodená Maderková, narodený 21.7.1978, trvale bytom 925 92 Topoľnica 211, 3. rade: MUDr. Július Muranský, narodený 14.6.1969, bytom Eszterházyovcov 715/4, Galanta, právne zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, 917 01 Trnava, o zaplatenie 105.713,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 105.713,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 50.000 eur odo dňa 23.4.2014 do zaplatenia zo sumy 30.000 eur od 28.2.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 26.6.2015 domáha uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu 105.713,66 eur spolu s úrokom z omeškania titulom dlhu zo zmluvy o úvere. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 27.1.2014 uzavrel ako veriteľ so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom rámcovú zmluvu o úvere č. 23/1/2014, ktorou sa dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi úver alebo viacero úverov spolu v maximálnej výške 80.000 eur. Žalobca si svoju povinnosť splnil a žalovanému v 1. Rade poskytol úver dňa 22.1.2014 vo výške 50.000 eur a dňa 27.1.2014 vo výške 30.000 eur teda spolu 80.000 eur. Žalovaný v 1. rade sa v zmluve zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom vo výške 3 % mesačne žalobcovi vrátiť. Každý poskytnutý úver je splatná najneskôr do 3 mesiacov odo dňa poskytnutia úveru, ak nie je v žiadosti ustanovená iná kratšia lehota splatnosti. Úver vo výške 50.000 eur sa stal splatným dňa 22.4.2014 t.j. 3 mesiaca odo dňa poskytnutia a úver vo výške 30.000 eur sa stal splatným podľa žiadosti žalovaného v 1. rade dňa 27.2.2014. Napriek tomu že úvery boli žalovanému v 1. rade riadne poskytnuté do podania žaloby ich nevrátil a uhradil len čiastočne úroky za poskytnutie úveru. Úhrady uskutočnené žalovaným v 1. rade spolu vo výške 29.747,56 eur boli započítané na úroky. Ku dňu podania žaloby je záväzok žalovaného v 1. rade voči žalobcovi na úrokoch (ktoré sú už splatné) vo výške 8.652,44 eur. Ako formu sankcie si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania ktorú je dlžník povinný uhradiť veriteľovi v prípade ak sa dostane s vrátením úveru alebo úrokov do omeškania. Zmluvná pokuta je splatná v lehote 3 pracovných dní odo dňa výzvy veriteľa. Veriteľ vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17.061,22 eur dňa 28.5.2015. Zmluvná pokuta bola vypočítaná ku dňu 28.5.2015, pričom zmluvná pokuta za riadne a včasné nezaplatenie istiny je vo výške 16.810 eur a za nezaplatenie úrokov je vo výške 251,22 eur (spolu 17.061,22 eur). Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy slúži ručiteľské
vyhlásenie uvedené v článku VII bod 7.2 zmluvy. Žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade v zmluve vyhlásili že ako ručitelia berú na seba voči žalobcovi ako veriteľovi povinnosť uspokojiť všetky jeho pohľadávky vrátane príslušenstva vyplývajúce zo zmluvy ak si ich žalovaný v 1. rade ako dlžník voči žalobcovi ako veriteľovi nesplní riadne a včas. Keďže žalovaný dlžnú sumu riadne a včas neuhradil bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy a to výzvou zo dňa 21.4.2015. keďže k úhrade dlžnej sumy zo strany žalovaného v 1. rade neprišlo, vzhľadom na vyššie uvedené ručiteľské vyhlásenie je možné požadovať splatenie dlžnej sumy aj od žalovaných v 2. a 3. rade ako ručiteľov. Všetci žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných z nich. Pohľadávka žalobcu predstavuje spolu sumu vo výške 105.713,66 eur (úver 80.000 eur) úroky 8.652,44 eur, zmluvná pokuta 17.061,22 eur. Žalobca má právo od žalovaných požadovať aj úroky z omeškania v zmluvne dojednanej výške 25 % ročne z dlžnej sumy.
2. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 18.8.2015 platobný rozkaz č.k. 36Cb/346/2015-60. Nakoľko žalovaní v 2. a 3 rade včas podali proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, platobný rozkaz bol zo zákona v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. Žalovaná v 2. rade v odpore doručenou súdu dňa 8.9.2015 (č.l. 66 spisu) uviedla, že si nie je vedomá, že by uzatvorila takúto zmluvu, nie je jej známy obsah zmluvy, obsahu nerozumie.
4. Žalovaný v 3. rade v odpore zo dňa 14.9.2015 (č.l. 67 spisu) uviedol, že znaleckým skúmaním - znaleckým posudkom č. 6/2015 vypracovaným MUDr. Halmom bolo zistené, že žalovaná v 2. rade ako konateľka žalovaného v 1. rade v čase uzatvárania rámcovej zmluvy zo dňa 27.1.2014 trpela duševnou poruchou, ktorá ju nerobila spôsobilou na uzatváranie zmlúv. S poukazom na túto skutočnosť a na akcesorickú povahu zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší, zabezpečovací záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie. Vzhľadom k tomu je žaloba podaná nedôvodne a žiada ju zamietnuť.
5. Žalobca vo vyjadrení k obom odporom zo dňa 13.10.2015 (č.l. 85 spisu) uviedol, že zo záverov ZP č. 6/2015 vypracovaného MUDr. Halmom, ktorý predložil žalovaný v 3. rade v konaní vôbec nevyplýva že by žalovaná v 2. rade nebola spôsobilá v čase uzavretia rámcovej zmluvy na právne úkony. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že žalovaná v 2. rade trpí duševnou poruchou v súčasnosti pričom jednoznačne je táto porucha preukázaná od mája 2015. To či bola žalovaná v 2. rade v čase uzavretia rámcovej zmluvy o úvere nespôsobilá na právne úkony vôbec z výsledkov ZP nevyplýva. Znalec uvádza, že je problematické určiť od kedy je ochorenie prítomné a konštatuje že prejavy ťažkej poruchy tu boli prítomné aj skôr avšak neuvádza kedy a v akom rozsahu. Tvrdenia uvádzané žalovaným v 3. rade v odpore nie sú vôbec v súlade so záverom predloženého ZP a žalovaný v 3. rade si zo ZP vyvodil vlastné závery ktoré nie sú ničím podložené. Rovnako tak žalobca nepovažuje ZP za vierohodný aj z toho dôvodu, že zadávateľom ZP je žalovaný v 3. rade, ktorý je lekárom pričom výber znalca, iného lekára mohol byť týmto faktom ovplyvnený, ako aj obsah a závery ZP. Žalovaná v 2. rade bola v čase podpisu rámcovej zmluvy spôsobilá na právne úkony. Tvrdenia žalovanej v 2. rade obsiahnuté v jej odpore sú absolútne nepravdivé a účelové. Zmluvu o úvere uzatvárala na základe predošlej spoločnej komunikácie, osobne sa s konateľom žalobcu poznali. Vedela o aký zmluvný vzťah ide, bola si neskôr vedomá dlhu a nemala voči nemu ani žiadne výhrady, nároky žalobcu nerozporovala.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o úvere, prílohou č. 1, mailovou žiadosťou, znaleckým posudkom č. 6/2015 a znaleckým posudkom č. 175/2016, výzvami na zaplatenie, námietkami žalovanej voči znaleckému posudku, vyjadrením znalca k námietkam ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav :
7. Štatutárny zástupca žalobcu, konateľ Ing. Juraj Tomášik, v konaní potvrdil, že za žalobcu uzatvoril dňa 27.1.2014 písomnú rámcovú zmluvu o úvere so žalovaným v 1. rade kde sú bližšie špecifikované aj zmluvné podmienky. Na základe tejto zmluvy aj žalobca poskytol reálne plnenie. Žalovanú v 2. rade poznal osobne už niekoľko rokov pred uzatvorením zmluvy. Ešte pred predmetným úverom, ktorý je predmetom toho konania jej poskytol niekedy v decembri 2013 pôžičku 30.000 eur (20.000 a 10.000), túto aj riadne vrátila preto nevidel problém v tom že jej poskytne následne sumu vyššiu. Prvá suma úveru
50.000 eur bola poukázaná a dohodnutá neformálne, vzhľadom na následnú požiadavku žalovanej v 2. rade o ďalšiu finančnú čiastku sa dohodli že uzavrú písomnú rámcovú zmluvu o úvere o dlhšej spolupráci s tým, že bude vyžadovať aj ručenie, ako ručiteľa mu uviedla žalovaného v 3. rade, ktorý bol v tej dobe konateľom aj spoločníkom žalovaného v 1. rade. Časť 50.000 eur bola žalovanému v 1. rade zaslaná už dňa 22.1.2014 a zvyšná časť 30.000 dňa 27.1.2014. K tvrdeniam o nespôsobilosti žalovanej v 2. rade z dôvodu duševnej choroby uzatvoriť rámcovú zmluvu uviedol, že pri uzatváraní rámcovej zmluvy nemal žiadne pochybnosti o jej psychickom zdravotnom stave, vystupovala ako zdravý človek, normálne komunikovala. O tom, že by mala mať v čase vykonania úkonu nejaké zdravotné problémy sa dozvedel až v danom súdnom konaní a po predložení znaleckého posudku zo strany žalovaných. K tvrdeniam žalovaného v 3. rade, že zmluvu podpisoval v časovej tiesni uviedol, že on sám nenaliehal na žalovaných, aby zmluvu podpísali do nejakého krátkeho času. Mali možnosť sa s návrhom zmluvy oboznámiť v čase aký im vyhovoval. Bolo to na ich rozhodnutí. Jemu nezáležalo na tom kedy presne úver poskytne. K tvrdeniam žalovaného v 3. rade, že nebol pravdivo informovaný o finančnom stave spoločnosti uviedol, že nezáujem žalovaného v 3. rade ako konateľa a spoločníka žalovaného v 1. rade o chod svojej vlastnej spoločnosti ho nezbavuje zodpovednosti za záväzky. Zdôraznil, že žalovaný v 3. rade v minulosti aj keď rozporoval časť poskytnutého úveru, nespochybňoval úver v časti 50.000 eur avšak aj napriek tomu doposiaľ ani túto časť úveru žiadnym spôsobom ani v splátkach žalobcovi neuhradil
8. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že sa pridržiava obsahu žaloby a vyjadrenie k odporom. Nebolo preukázané, že by žalovaná v 2. rade či už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere ako aj pred týmto časom a zároveň do dnešného dňa trpela takou poruchou ktorá by ju robila nespôsobilou pre právne úkony. Spochybňuje znalecký posudok predložený protistranou a z uvedeného dôvodu žiadal doplniť dokazovanie o súdom pribratie znalca do konania, o ktorom znaleckom posudku nebudú pochybnosti o jeho objektivite. K omylu pri preberaní záväzku žalovaného v 3. rade nedošlo, nakoľko medzi jeho práva a povinnosti ako konateľa patria aj povinnosť riadne sa starať o chod spoločnosti vrátane vedenia jej účtovníctva. Ak by sa pripustilo, že došlo k omylu, a jeho vyvolaniu tak len vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný v 3. rade pri pripojení svojho podpisu a vyjadrení súhlasu s obsahom celej listiny označenej ako zmluva o úvere prejavoval vôľu aj v pozícii konateľa dlžníka t.j. žalovaného v 1. rade. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že tento návrh pokladá za nedôvodný, vyriešenie sporu nezávisí od otázky riešenej v trestnom konaní nakoľko prípadné nároky, ktoré by z konania v omyle mohli byť vyvodené patria žalobcovi nie žalovaným.
9. Žalovaná v 2. rade, zároveň štatutárna zástupkyňa žalovaného v 1. rade v konaní potvrdila uzatvorenie písomnej Rámcovej zmluvy o úvere č. 23/1/2014 zo dňa 27.1.2014, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý žalobcom úver spolu vo výške 80.000 eur. Potvrdila tvrdenia žalobcu o čiastočnom splatení úveru, ktoré úhrady sa započítali do dlžných úrokov z omeškania. Nerozporovala v súdnom konaní uplatnený nárok žalobcu a tento na pojednávaní uznala aj čo do výšky, rozsahu aj čo do právneho dôvodu. Potvrdila, že za splatenie daného úveru ručila spolu so žalovaným v 3. rade. Úver brala s časti za účelom krytia ďalších úverov, záväzkov spoločnosti s časti na kúpu motorových vozidiel, ktoré dovážala zo zahraničia a následne predávala. K okolnostiam uzatvorenia rámcovej zmluvy uviedla, že s konateľom žalobcu Ing. Tomášikom sa pred uzatvorením zmluvy už osobne poznali. Obsah písomnej zmluvy o úvere vyhotovil žalobca resp. jeho právnik. Prišla osobne do právnickej kancelárie kde jej bol odovzdaný písomný návrh rámcovej zmluvy o úvere č. 23/1/2014, tento si zobrala domov, oboznámila sa s ním. Následne oslovila žalovaného v 3. rade aby za dlh dlžníka ručil. Nakoľko však bol žalovaný v 3. rade v tom čase pracovne zaneprázdnený tak nechala rovnopis návrhu zmluvy u jeho asistentky v nemocnici v Galante, kde žalovaný v 3. rade ako lekár pracuje. Následne žalovaný v 3. rade zmluvu ako ručiteľ osobne pred notárkou podpísal a po jeho podpise pred notárkou zmluvu podpísala aj ona. Podpísanú zmluvu o úvere potom doručila žalobcovi. Žalovaného v 3. rade informovala o výške poskytnutého úveru, avšak presne na aký účel bude úver žalovaným v 1. rade použitý ho už neinformovala. Žalovaný v 3. rade jej dôveroval a bližšie sa o vec ani nezaujímal. Priznala, že žalovanému v 3. rade uviedla, že finančný stav žalovaného v 1. rade je dobrý, a že úver bude žalovaný v 1. rade schopný podľa zmluvy vrátiť, aj keď v tom čase už vzhľadom na výšku záväzkov spoločnosti predpokladala, že sa to spoločnosti nepodarí v čase dohodnutom v zmluve vrátiť a dlh v dohodnutej lehote splatnosti včas neuhradí. Na otázku z akého dôvodu neuviedla žalovanému v 3. rade pravdu o finančnom stave spoločnosti a o tom, že spoločnosť nebude schopná uhradiť predmetnú pohľadávku v stanovenej lehote odpovedala, že tak urobila preto, že v tom čase verila, dúfala, mala zato, že finančná situácia spoločnosti sa do budúcna zlepší. Žalovaný v 3. rade ako konateľ a spoločník mal možnosť sa však oboznámiť sám s finančným stavom žalovaného
v 1. rade. Žiadnym spôsobom ho v jeho právach neobmedzovala a ak by mal záujem mohol nahliadať do všetkých dokumentov súvisiacich s podnikaním žalovaného v 1. rade a do účtovníctva. K znaleckému dokazovaniu nariadenom v danom konaní uviedla, že znalec MUDr. Straka nemal k dispozícii všetky relevantné dôkazy, ktoré v tej dobe nebola schopná predložiť, preto spochybňuje závery znaleckého posudku č. 175/2016.
10. Žalovaný v 3. rade v konaní potvrdil, že ako ručiteľ 1. dňa 27.1.2014 pripojil svoj podpis k zmluve o rámcovom úvere. Má však vedomosť len o poskytnutom úvere vo výške 50.000 eur. O zvyšku 30.000 eur, ktoré mali byť poskytnuté neskôr na základe zmluvy už vedomosť nemá, nespochybňuje však, že žalobca mohol aj v tejto časti plniť. K tomu by sa ale mal vyjadriť žalovaný v 1. rade. Nepopiera však, že podľa zmluvy ručil do rámcu 80.000 eur. Konateľa žalobcu bližšie osobne nepoznal, spoznal ho až keď vznikol problém zo splácaním úveru a začal spor. Odporkyňu v 2. rade spoznal keď si jeho sestra od nej kupovala motorové vozidlo. Potom sa dlhšie nevideli, keď sa neskôr náhodou stretli, uviedla mu že chce založiť vlastnú firmu a hľadá partnera na vykonávanie činnosti. Dohodli sa na tom, že on bude iba reprezentačne vystupovať za spoločnosť a kapitálovo prispeje a ona bude vykonávať všetky úkony. Súhlasil s tým, že za žalovaného v 1. rade bude v zmysle rámcovej zmluvy uzatvorenej so žalobcom osobne ručiť. K okolnostiam uzatvorenia rámcovej zmluvy uviedol, že pred uzatvorením zmluvy ho žalovaná telefonicky informovala o možnosti prijatia úveru od žalobcu a potrebe ručenia za záväzok žalovaného v 1. rade. Aj keď bol v tom čase značne pracovne vyťažený, bol v časovej tiesni, tak na naliehanie žalovanej v 2. rade v rýchlosti odišiel za notárom pred ktorým rámcovú zmluvu ako ručiteľ podpísal a ponáhľal sa naspäť plniť si svoje pracovné povinnosti. Zmluvu by nepodpísal ak ba mal pochybnosti o tom, že dlžník žalobcovi dlh v lehote splatnosti riadne uhradí. Aj napriek tomu, že je sám lekár, tak v čase uzatvárania rámcovej zmluvy nemal pochybnosti o duševnom zdravý žalovanej v 2. rade, inak by zmluvu nepodpisoval. Pochybnosti vznikli až niekedy na jar 2015, keď bola hospitalizovaná na psychiatrii v Galante.
11. Právny zástupca žalovaného v 3. rade v konaní uviedol, že ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2015 vypracovaného MUDr. Halmom predloženého žalovaným v 3. rade v danom konaní je tu pochybnosť, či žalovaná v 2. rade, ktorá vystupovala v záväzkovom vzťahu zároveň aj ako konateľka žalovaného v 1. rade bola vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilá na uzatvorenie rámcovej zmluvy, ktorá nie je bežným úkonom. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalovanej v 2. rade v konaní vyplýva že táto uviedla žalovaného v 3. rade do omylu v otázkach rozhodujúcich pre neho pri uzatvorení predmetnej zmluvy a v prípade, ak by žalovaný v 3. rade o týchto skutočnostiach vedel, bol žalovanou v 3. rade pravdivo informovaný o obchodnom stave spoločnosti teda o jej finančnom stave, záväzkoch a pohľadávkach ako aj o skutočnosti, že časť tejto pohľadávky bude slúžiť na úhradu súkromných záväzkov žalovanej v 2. rade, žalovaný v 3. rade by túto zmluvu nikdy neuzavrel. O tejto skutočnosti sa žalovaný v 3. rade dozvedel až nedávno následkom čoho podal aj trestné oznámenie na žalovanú v 2. rade pre podozrenie z trestného činu podvodu. S predmetnými finančnými prostriedkami nakladala žalovaná v 2. rade a tieto si požičala už vopred s úmyslom použiť na iný ako deklarovaný účel. Vzhľadom na uvedené pokladá žalobu za nedôvodnú. V závere uviedol, že vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovanej v 2. rade a žalovaného v 3. rade sú tu dôvodné podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu preto navrhol, aby súd konanie prerušil a to až do času kým nebude rozhodnuté o podozrení z trestného činu podvodu vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Galanta. Vzhľadom na skutočnosť, že okolnosť spáchania trestného činu nie je okolnosťou, ktorú by súd v rámci prejudiciálnej otázky tohto konania mohol súd riešiť, je potrebné počkať až na právoplatné skončenie trestného konania.
12. Z rámcovej zmluvy o úvere č. 23/1/2014 zo dňa 27.1.2014 (č.l. 24 spisu) súd zistil, že žalobca ako veriteľ zastúpený konateľom Ing. Jurajom Tomášikom a žalovaný v 1. rade ako dlžník zastúpený konateľkou Alžbetou Zsilleovou uzatvorili v tento deň v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka rámcovú zmluvu o úvere predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na základe písomnej žiadosti úver, prípadne niekoľko úverov s tým, že celková výška poskytnutej a nesplatenej časti úveru alebo úverov nesmie presiahnuť spolu sumu 80.000 eur a záväzok dlžníka poskytnutý úver spolu s úrokmi veriteľovi vrátiť. Podľa článku II zmluvy je dlžník povinný použiť finančné prostriedky z úveru v rámci predmetu podnikateľskej činnosti dlžníka. Podľa článku III zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úročení poskytnutého a nesplateného úveru úrokovou sadzbou vo výške 3 % za každý aj začatý mesiac. Podľa článku IV zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 50.000 eur dňa 22.1.2014 bezhotovostným prevodom. Zmluvné strany sa dohodli že právne úkony tvoriace zabezpečenie úveru ručením sa vzťahujú aj na poskytnutie uvedeného úveru, pričom dlžník poskytnutie úveru potvrdil
podpisom tejto zmluvy. Veriteľ poskytne dlžníkovi ďalší úver v požadovanej výške na základe písomnej žiadosti. Záväzok dlžníka z tejto zmluvy bude zabezpečený ručením ručiteľov v zmysle bodu 7.2 zmluvy. Podľa článku V dlžník je povinný uhradiť veriteľovi každý poskytnutý úver najneskôr do 3 mesiacov odo dňa poskytnutia úveru ak nie je v žiadosti ustanovená iná (kratšia) lehota splatnosti. Podľa článku VII bod 7.2 zmluvy dolupodpísaní Alžbeta Zsilleová a MUDr. Július Muranský týmto vyhlasujú že ako ručitelia berú na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť všetky jeho pohľadávky (nesplatené úvery ako aj zmluvné pokuty) vrátane príslušenstva ak si dlžník voči veriteľovi tieto záväzky nesplní riadne a včas. Podľa článku VIII zmluvy v prípade omeškania dlžníka o viac ako jeden mesiac je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne. V prípade ak sa dlžník dostane do omeškania s vrátením úveru, tak sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 25 % ročne z nesplatenej časti úveru. Podľa článku XII zmluvné strany po prečítaním zmluvy konštatujú, že vyjadruje ich skutočnú a slobodnú vôľu nie sú im známe okolnosti ktoré by urobili neplatnou a na znak súhlasu pripájajú podpisy. Za dlžníka je vlastnoručne zmluvy podpísaná konateľkou žalovaného v 1. rade Alžbetou Zsiellovou. Pod podpismi zástupcov veriteľa a dlžníka sa nachádza text „ručitelia svojimi podpismi vyhlasujú, že ručiteľské vyhlásenie v zmysle článku VII bod 7.2 tejto zmluvy urobili slobodne a vážne, pričom sú si vedomí možných výsledkov vyplývajúcich z tohto vyhlásenia“. Pod textom sa nachádzajú vlastnoručné podpisy ručiteľa 1. MUDr. Júliusa Muranského a ručiteľa 2. Alžbety Zsilleovej. K zmluve je pripojené osvedčenie o pravosti podpisu žalovaných v 2. a 3. rade vykonané notárskym úradom Mgr. Oľga Czuczorovou, Galanta.
13. Z prílohy č. 1 zmluvy o úvere č. 23/1/2014 (č.l. 23 spisu) súd zistil, že dňa 27.1.2014 žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu o poskytnutie úver odvolávajúc sa na zmluvu o úvere uzavretú dňa 27.1.2014 vo výške 30.000 eur s tým, že úver bude poskytnutý 27.1.2014 a splatný dňa 27.2.2014.
14. Z mailu (č.l. 22 spisu) súd zistil, že dňa 22.1.2014 žalovaná v 2. rade zaslala mail s textom „Dobrý deň žiadam o pôžičku v hodnote 50.000 eur na dobu 1 mesiac, s pozdravom Zsilleová“, na ktorom podaní je rukou napísaný text „poslané na účet 22.1.2014.
15. Z výzvy na zaplatenie z dlžnej sumy zo dňa 1.4.2015 (č.l. 4 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých na základe pôžičky ale aj rámcovej zmluvy o úvere č. 23/1/2014.
16. Z výzvy na zaplatenie z dlžnej sumy zo dňa 21.4.2015 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného v 3. rade na splnenie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy č. 23/1/2014 ktorá je zabezpečená ručením žalovaného v 3. rade.
17. Z výzvy na zaplatenie z dlžnej sumy zo dňa 21.4.2015 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú v 2. rade na splnenie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy č. 23/1/2014 ktorá je zabezpečená ručením žalovanej v 2. rade.
18. Z výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 28.5.2015 (č.l. 17 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17.061,22 eur titulom nevrátenia poskytnutého úveru na základe rámcovej zmluvy o úvere č. 23/1/2014.
19. Zo znaleckého posudku č. 6/2015 zo dňa 2.9.2015 (č.l. 69 spisu) súd zistil, že na základe zadania MUDr. Júliusa Muranského vypracoval znalec MUDr. Martin Halmo predmetný Znalecký posudok za účelom posúdenia duševného stavu vyšetrovanej Alžbety Zsilleovej pre potreby trestného konania. Podľa záverov znaleckého posudku u vyšetrovanej je prítomná duševná choroba z okruhu afektívnych porúch. Na otázku znalcovi či sa dá určiť od kedy ňou trpí alebo aspoň od kedy ňou mohla trpieť, znalec odpovedal, že jednoznačne je prítomnosť afektívnej poruchy doložená od mája 2015. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie vyšetrovanej boli však vážne prejavy ťažkej duševnej poruchy prítomné minimálne od novembra 2013, pritom vôbec nie je vylúčené že prebiehala roky spätne ako nerozpoznávanej fázy ochorenia. Uvedená duševná choroba v čase relapsu vedie k podstatnému zníženiu schopnosti adekvátne chápať zmysel právnych úkonov často môže dokonca viesť k úplnému dočasnému vymiznutiu.
20. Zo znaleckého posudku č. 175/2016 zo dňa 7.11.2016 vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom (č.l. 176 spisu) súd zistil, že žalovaná v 2. rade Alžbeta Zsilleová dňa 27.1.2014 pri uzatváraní
rámcovej zmluvy o úvere č. 23/1/2014 netrpela takou duševnou poruchou (hoci aj dočasnou) ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou, pričom znalec vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie a jej aktuálneho psychického stavu a priebehu aktuálne prítomnej duševnej poruchy u nej diagnostikovanej v máji 2015. Z hľadiska psychiatrického žalovaná v 2. rade bola schopná rozpoznať a pochopiť obsah účel význam rámcovej zmluvy a jej právne následky. Podľa analýzy zdravotnej dokumentácie žalovaná v 2. rade nekonala v duševnej poruche dňa 27.1.2014 pri uzatváraní rámcovej zmluvy, netrpela takou duševnou chorobou, poruchou, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou.
21. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.1.2017 k znaleckému posudku č. 175/2016 (č.l. 201 spisu) zo dňa 24.1.2017 uviedol, že so závermi znalca JUDr. Mária Straku uvedenými v znaleckom posudku sa v celom rozsahu stotožňuje a tieto jednoznačne preukazujú tvrdenia žalobcu.
22. Žalovaná v námietkach voči znaleckému posudku zo dňa 3.2.2017 (č.l. 218 spisu) uviedla, že žiada súd o doloženie potrebných dokumentov na vypracovanie alebo doloženie veci do ZP, nakoľko v tej dobe keď bolo potrebné doložiť doklady bola na rizikovom tehotenstve a hospitalizovaná nemala možnosť všetko zabezpečiť.
23. Znalec MUDr. Mário Straka vo vyjadrení k námietkam žalovanej v 2. rade k ZP zo dňa 1.3.2017 uviedol, že pre vypracovanie znaleckého posudku žalovanú v 2. rade riadne vyšetril, preštudoval si podrobne spis a zdravotnú dokumentáciu relevantnú k veci. Pri prvom vyšetrení menovanú vyzval, aby predložila ešte zdravotnú dokumentáciu, ktorá by mohla mať relevanciu pre vypracovanie záverov posudku, ak takáto jestvuje. To menovaná urobila asi o 3-4 týždne a bola mu doručená jej ďalšia zdravotná dokumentácia. Všetka zdravotná dokumentácia ktorá mu bola žalovanou v 2. rade predložená bola zohľadnená pri vypracovaní ZP. Ak existuje ešte ďalšia dokumentácia tak mu nebola predložená zo strany žalovanej čo nie je jeho vina. Čakal relatívne dosť dlhú dobu na predloženie dokumentácie ktorú mu predložila a túto zohľadňoval.
24. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa ust. § 365 ObchZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
26. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
27. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
28. Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
31. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
32. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť.
33. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
34. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
35. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
36. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
37. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
38. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.1.2014 uzatvoril žalobca ako veriteľ zastúpený a žalovaný v 1. rade ako dlžník zastúpený konateľkou Alžbetou Zsilleovou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka písomnú rámcovú zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na základe písomnej žiadosti úver, prípadne niekoľko úverov s tým, že celková výška poskytnutej a nesplatenej časti úveru alebo úverov nesmie presiahnuť spolu sumu 80.000 eur a záväzok dlžníka poskytnutý úver spolu s úrokmi veriteľovi vrátiť. Dlžník bol povinný použiť finančné prostriedky z úveru v rámci predmetu podnikateľskej činnosti dlžníka. V zmluve sa strany dohodli na úročení poskytnutého úveru úrokovou sadzbou vo výške 3 % za každý aj začatý mesiac, zmluvnej pokute 0,05 % denne, úrokoch z omeškania vo výške 25 % ročne. Podľa článku IV zmluvy veriteľ poskytol dňa 22.1.2014 už dlžníkovi úver vo výške 50.000 eur s tým, že aj na tento úver sa vzťahuje zabezpečenie dohodnuté v zmluve. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi ďalší úver v požadovanej výške na základe písomnej žiadosti. V zmysle bodu 7.2 zmluvy záväzok dlžníka je zabezpečený ručením ručiteľov Alžbety Zsilleovej a MUDr. Júliusa Muranského, ktorí vyhlásili, že ako ručitelia berú na seba voči veriteľovi povinnosť uspokojiť všetky jeho pohľadávky (nesplatené úvery ako aj zmluvné pokuty) vrátane príslušenstva ak si dlžník voči veriteľovi tieto záväzky nesplní riadne a včas. Nebolo ani sporné, že dlžník sa dostal do omeškania s vrátením úverov a čiastočne úhrady boli započítané do úrokov. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnili a nerozporovali výšku žalovaného dlhu žalobcom pozostávajúceho z dlžného úveru, úrokov a zmluvnej pokuty spolu vo výške 105.713,22 eur. Žalovaná v 3. rade pred súdom dokonca žalovaný nárok uznala v celom rozsahu. Žalovaný v 3. rade sa v konaní bránil tým, že rámcová zmluva o úvere je neplatná z dôvodu, že ju uzatvárala za žalovaného v 1. rade žalovaná v 3. rade, ktorá v tom čase konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Vzhľadom k tomu, že je neplatný hlavný záväzok - rámcová zmluva o úvere, tak je neplatný aj vedľajší zabezpečovací záväzok - ručiteľské vyhlásenie ako záväzok akcesorický k hlavnému záväzku. Žalovaný v 3. rade svoje tvrdenie o duševnej chorobe žalovanej v 2. rade v konaní preukazoval listinným dôkazom - znaleckým posudkom č. 6/2015 zo dňa 2.9.2015 vypracovanom na základe objednávky žalovaného v 3. rade znalcom MUDr. Martinom Halmom. Žalobca k predmetnému dôkazu uviedol a súd sa z jeho názorom stotožnil, že z predmetného znaleckého posudku vôbec nevyplýva že by žalovaná v 2. rade nebola spôsobilá v čase uzavretia rámcovej zmluvy na tento právny úkon. Zo znaleckého posudku iba vyplýva, že žalovaná v 2. rade trpí duševnou poruchou v čase vypracovania znaleckého posudku pričom jednoznačne je táto porucha preukázaná až od mája 2015. To či bola žalovaná v 2. rade v
čase uzavretia rámcovej zmluvy o úvere dňa 27.1.2014 nespôsobilá na právne úkony resp. na daný konkrétny právny úkon vôbec zo záverov znaleckého posudku nevyplýva. Vzhľadom k tomu, že odborné skúmanie obsiahnuté v znaleckom posudku MUDr. Halma nesmerovalo k jednoznačnému skúmaniu existencie duševnej poruchy k dátumu uzatvorenia rámcovej zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 27.1.2014 ako aj vzhľadom k tomu, že žalobca vniesol aj nie úplne bezpredmetné pochybnosti o objektivite znaleckého skúmania, tak súd nevidel dôvod na dovypočutie znalca MUDr. Halma v súdnom konaní (bolo by nadbytočné, nehospodárne, neúčelné) a do konania pribral znalca MUDr. Mária Straku za účelom posúdiť spôsobilosť žalovanej v 2. rade výlučne vo vzťahu k vykonanému úkonu, uzavretiu rámcovej zmluvy o úvere dňa 27.1.2014, čo je zásadná otázka rozhodujúca pre dané konanie. Pribratie znalca súdom nenamietala žiadna zo sporových strán a súhlasila s takýmto postupom a doplnením dokazovania, zjavne dôkazu vykonanému na podporu, preukázanie tvrdení žalovaného v 3. rade vznášajúcom pochybnosti o duševnom zdravý žalovanej v 2. rade a tým aj pochybností o platnosti dotknutých úkonov (zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia). Zo znaleckého posudku č. 175/2016 zo dňa 7.11.2016 vypracovaného znalcom MUDr. Máriom Strakom mal potom súd dostatočne hodnoverne a bez pochybností preukázané, že žalovaná v 2. rade dňa 27.1.2014 pri uzatváraní rámcovej zmluvy o úvere č. 23/1/2014 netrpela takou duševnou poruchou (hoci aj dočasnou), ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že žalovanou v 2. rade predložené výhrady a námietky k znaleckému posudku (č.l. 218 spisu) súd posúdil ako nedôvodné. Žalovaná v 2. rade namietala, že nemala dostatok času znalcovi predložiť všetku potrebnú dokumentáciu. Znalec sa k námietkam vyjadril, že pre vypracovanie znaleckého posudku žalovanú v 2. rade vyšetril a preštudoval jej zdravotnú dokumentáciu relevantnú k veci. Po prvom vyšetrení ju vyzval, aby v prípade ak disponuje nejakou ďalšou zdravotnou dokumentáciu, tak ju predložila. Žalovaná v 2. rade za 3 - 4 týždne mu predložila ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú znalec zohľadnil pri vypracovaní znaleckého posudku. Súd nemá pochybnosti o tom, že žalovanej v 2. rade bol znalcom poskytnutý priestor a dostatok času na predloženie všetkej dokumentácie relevantnej pre znalecké skúmanie. Námietky žalovanej v 2. rade vyznievajú značne účelovo a súd má za to, že v prípade ak by ešte nejaká ďalšie rozhodujúca dokumentácia existovala nebránilo žalovanej nič v tom, aby túto zabezpečila (sama v čase keď ešte hospitalizovaná nebola alebo prostredníctvom inej poverenej osoby, ak tvrdí že bola hospitalizovaná) znalcovi túto predložila, prípadne označila kde (v ktorom zdravotníckom zariadení, ambulancii a pod.), u akého konkrétneho lekára sa táto nachádza a znalec si ju mohol prípadne vyžiadať sám. Žalovaná už v lehote 3 - 4 týždňov predložila dodatočne znalcovi na jeho výzvu zdravotnú dokumentáciu a nevysvetlila prečo táto nebola predložená z jej strany kompletne a čo jej bránilo, aby predložila aj prípadne ešte ďalšiu existujúcu dokumentáciu. Súd tak námietky žalovanej v 2. rade vyhodnotil ako neopodstatnené. Znalec MUDr. Straka podľa názoru súdu veľmi profesionálne a odborne vypracoval znalecký posudok, pričom použil štandardné odborné postupy. Súd nemá absolútne žiadne pochybnosti o v znaleckom posudku prijatých záveroch, v ktorých znalec veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne zodpovedal všetky otázky súdu a opísal na základe čoho a akým spôsobom sa k záverom dopracoval. Súd nezistil žiadne (a nie to ešte vážne) odborné pochybenia znalca pri nariadenom znaleckom dokazovaní, ktoré by vnášali pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania. Na základe znaleckého posudku č. 175/2016 má súd preukázané, že žalovaná v 2. rade v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o úvere dňa 27.1.2014 netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou a preto z uvedeného dôvodu úverová zmluva neplatná nie je a nie je neplatný ani vedľajší zabezpečovací záväzok - ručiteľské vyhlásenie žalovaných v 2. a 3. rade. V priebehu konania sa žalovaný v 3. rade bránil aj tým, že právny úkon - ručiteľské vyhlásenie je neplatné z dôvodu, že bol žalovanou v 2. rade ako zástupkyňou dlžníka uvedený do omylu, nakoľko táto mu zamlčala skutočnú finančnú situáciu dlžníka (žalovaného v 1. rade) a uviedla mu, že dlžník dlh zo zmluvy o úvere splatí podľa podmienok a v čase dohodnutej v zmluve hoci už v tej dobe vedela, že to nebude možné. K uvedenému súd uvádza, že pre právny vzťah medzi veriteľmi a ručiteľom dlžníka nie je rozhodujúce, či bol ručiteľ predtým, než urobil písomné vyhlásenie o ručení, dlžníkom uvedený do omylu (R 36/1978). Taktiež omyl môže vyvolať účinky len vtedy, ak ide o omyl, ktorý vyvolal druhý účastník zmluvy alebo ktorý musel byť tomuto účastníkovi známy; musí ísť o účastníka, ktorý stojí na druhej strane právneho úkonu (!) než účastník, ktorý sa omylu dovoláva ako dôvodu neplatnosti zmluvy. V danom prípade preto ani nie je splnená ďalšia podmienka spočívajúca v tom, že žalobca, ktorý bol druhou stranou právneho úkonu, tento omyl vyvolal alebo o ňom aspoň vedel. Takýto omyl, za ktorý ho označuje žalovaný v 3. rade, žalobca nemohol vyvolať (mala ho vyvolať žalovaná v 2. rade) a nie je ani predpoklad, aby o ňom vedel. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, má súd zato, že tvrdenia žalovaného v 3. rade o uvedení do omylu žalovanou v 2. rade sú účelové, majúce sa zbaviť zodpovednosti za plnenie dlhu, nakoľko žalovaný v 2. rade bol v čase uzatvárania zmluvy o úvere spolu so žalovanou v 2. rade spoločníkom tak aj konateľom (!) dlžníka so všetkými právami, ktoré mu
zo zákona, zo spoločenskej zmluvy patria. Žalovaný v 3. rade mal objektívne možnosť sa oboznámiť s finančným stavom dlžníka a nespoliehať sa na tvrdenia a ubezpečenia žalovanej v 2. rade. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná v 2. rade ako spoločníčka a konateľka, alebo ktokoľvek iný, bránil žalovanému v oboznámení sa s finančným stavom dlžníka (záväzkami, pohľadávkami, majetkom, atď.) alebo ho akýmkoľvek spôsobom v jeho kontrolných právach obmedzoval. Ak bol žalovaný v 3. rade dôverčivý a nebol dostatočne prezieravý a opatrný pri ručiteľskom vyhlásení, tak je to len na jeho ťarchu a s odstupom času vyznievajú takého tvrdenia účelovo. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Je evidentné, že žalovaný v 3. rade nemal ani žiadnu potrebu (bez ohľadu na dôvody) si zabezpečiť žiadne informácie o finančnom stave dlžníka, uspokojil sa s vyjadreniami žalovanej v 2. rade, hoci sám mal možnosť si tieto informácie zabezpečiť. Žalovaný v 3. rade v konaní aj ďalej tvrdil, že ručiteľské vyhlásenie podpisoval v časovej tiesni. Opäť má súd zato, že takéto vyjadrenia sú len účelové a ničím konkrétnym nepodložené. Žalovaný v 3. rade si mal svoje pracovné a súkromné záležitosti zariadiť tak, aby mal dostatok času sa dôkladne oboznámiť s obsahom zmluvy, vyhlásenia a až následne s nimi prejaviť podpisom súhlas. Žalovaného v 3. rade nikto nenútil zmluvu, vyhlásenie podpisovať bez toho, aby mal dostatok času sa oboznámiť s ich obsahom. Návrh zmluvy mu žalovaná v 2. rade nechala na podpis a oboznámenie na pracovisku a výlučne len z dôvodov na strane žalovaného v 3. rade mohlo dôjsť k podpisu zmluvy a vyhlásenia v časovej tiesni. Naviac v zmluve ručitelia svojimi podpismi vyhlásili, že písomné ručiteľské vyhlásenie v zmysle článku VII bod 7.2 tejto zmluvy urobili slobodne a vážne, pričom sú si vedomí možných výsledkov vyplývajúcich z tohto vyhlásenia. Opak nebol v konaní preukázaný. Zmluva o rámcovom úvere a ručiteľské vyhlásenie v nej obsiahnuté sú tak platnými právnymi úkonmi, čo si súd vyriešil ako predbežnú otázku.
39. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o rámcovom úvere, na základe ktorej mu žalobca poskytol peňažné plnenie. Žalovaný v 1. rade si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, poskytnuté peňažné prostriedky vrátane príslušenstva nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti. Keďže po písomnej výzve žalobcu žalovaný v 1. rade dlh neuhradil boli ako ručitelia požiadaný o plnenie žalovaní v 2. a 3. rade. Keďže ani oni na základe výzvy žalobcovi dlžné plnenie neposkytli, tak súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
40. V priebehu konania podal žalovaný v 3. rade návrh na prerušenie daného obchodného sporového konania do rozhodnutia v trestnom konaní, v ktorom sa posudzuje trestnosť žalovanej v 2. rade aj za konanie, ktoré je posudzované v danom spore (žalovaná v 2. rade mala žalovaného v 3. rade uviesť pri ručení za úver do omylu). V trestnom konaní sa tak posudzuje zodpovednosť žalovanej za to, že žalovaného v 3. rade mala úmyselne uviesť pri ručiteľskom vyhlásení do omylu a podľa názoru žalovaného v 3. rade sú závery (rozhodnutie) trestného konania použiteľné aj v prebiehajúcom obchodnoprávnom konaní. K danému súd uvádza, že uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti nevylučuje súčasné uplatnenie finančných nárokov v intenciách príslušných právnych predpisov ostatných právnych odvetví, v danom prípade práve obchodnom. Preto nebráni nič tomu, aby vo veci trestnoprávnej zodpovednosti prebiehalo trestné konanie, a aby súd konal súčasne vo finančných nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úver. V oboch konania sa posudzujú rôzne zodpovednosti účastníkov, resp. účastníka. Z uvedeného dôvodu nebráni nič v tom, aby súd v danom obchodnom spore konal a rozhodol bez ohľadu na prebiehajúce trestné konanie a posúdil dané konanie žalovanej v 2. z pohľadu obchodného resp. podporne občianskeho práva (neplatnosť úkonov) a sám ho nevyhodnotil ako je vyššie súdom zdôvodnené. Preto návrh žalovaného v 3. rade ako nedôvodný zamietol.
41. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
42. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
43. Nakoľko sa žalovaní dostali s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné uložiť im povinnosť zaplatiť v čl. VIII bod 8.2.1 zmluvy dohodnutý úrok z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 50.000 eur odo dňa 23.4.2014 (deň nasledujúci po splatnosti) do zaplatenia a zo sumy 30.000 eur od 28.2.2014 (deň nasledujúci po splatnosti) do zaplatenia.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).