Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-31-2013.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: W. J., nar. XX. X. XXXX, bytom Mesto Čadca, 022 01 Čadca, proti žalovanej: O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. XX, adresa na doručovanie písomností: H. XX, XXX XX T., o zaplatenie 2.810,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa X. X. XXXX sa pôvodný žalobca Ľ. J., nar. XX. X. XXXX, domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 2.810,- € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od X. X. XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanej udelil plnomocenstvo na preberanie poštových zásielok. Žalovaná na základe uvedeného plnomocenstva preberala v mene žalobcu finančné prostriedky, ktoré boli odosielané odosielateľmi prostredníctvom poštových poukazov na adresu, a ktoré boli adresované žalobcovi. Žalovaná takto vybrala celkom sumu 2.810,- €, pričom tieto nevydala žalobcovi, a to aj napriek jej vedomosti o tom, že sú určené práve žalobcovi. Tým, že žalovaná vyberala v mene žalobcu finančné prostriedky a tieto následne neodovzdala žalobcovi, tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, a preto je povinná uhradiť bezdôvodné obohatenie vo výške 2.810,- €. Na základe uvedeného sa žalobca domáha, aby žalovaná zaplatila dlžnú sumu vo výške 2.810,- € ako aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa X. X. XXXX uviedla, že so žalobou nesúhlasí. So žalobcom začali bývať v spoločnej domácnosti od X. X. XXXX u jej babky na Zákopčí do XX. XX. XXXX. Na domácnosť jej neprispieval pre jeho nízky príjem, platil v tej dobe auto na lízing, mal vyživovaciu povinnosť na 2 deti, ktoré mu pomáhala platiť. Potom si zobrali do prenájmu byt na Okružnej ulici v Čadci, kde 3-mesačnú splátku dala ona, požičala si od dcéry. Bývali tam od XX. XX. XXXX. Neskôr k nim prišli bývať aj jeho 2 deti, ktoré mu súd zveril do opatery. Keďže žalobca pracoval v Nemecku, chodil domov asi raz za mesiac, ona sa starala o jeho 2 deti a jej deti. Dal jej plnomocenstvo, aby zastupovala žalobcu pri riešení osobnej starostlivosti s jeho maloletými deťmi. V marci 2011 odišiel jeho syn W. J. bývať k matke pre jeho nevhodné správanie. Dcéra D. J. odišla bývať k sestre koncom augusta 2011. Ich spoločné bývanie ukončila X. XX. XXXX, kedy sa odsťahovala k dcére do prenájmu. Ich vzťah skončil pre jeho nevhodné správanie, časté návštevy u jeho bývalej ženy a užívanie alkoholických nápojov. Je si vedomá, že žalobca jej dal splnomocnenie o preberaní pošty, aby všetko vybavovala v čase jeho neprítomnosti. Poštové poukážky, ktoré žalobcovi prišli na jeho meno (peniaze), mu vždy odovzdala, keď sa vrátil z Nemecka domov. Svedkom bola jej dcéra S. C., ktorá s nimi bývala. Nevedela o tom, že si musí pýtať potvrdenie z jeho strany o preberaní peňazí, keďže bývali v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde a nevie, na čo použil tieto peniaze. Nesúhlasí s tým,
že si ponechala finančnú hotovosť, nakoľko vždy ju žalobcovi dala. Keby tak chcela urobiť a ponechať si ju, nebola by mu odovzdávala poštové ústrižky o prebratí. Má za to, že zo strany žalobcu ide o úmyselné obvinenie, nakoľko má dlh na svojom byte a nepracuje, preto chce takto získať peniaze. Je si vedomá, že mu nič nedĺži, preto žiada zamietnuť žalobu v plnom rozsahu.
3. Pôvodný žalobca Ľ. J., nar. XX. X. XXXX, zomrel v priebehu konania dňa XX. X. XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi Ľ. J., č. k. XD/XXX/XXXX - XX, A. XXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX, súd zistil, že celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudol jeho syn W. J. ako jediný dedič zo zákona, ktorého súd následne dňa XX. X. XXXX vyzval, aby súdu oznámil, či pokračuje v konaní ako právny nástupca pôvodného žalobcu alebo berie návrh späť a žiada konanie zastaviť s tým, že v prípade, ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude súd v konaní pokračovať. Výzva súdu bola W. J. doručená dňa XX. X. XXXX do vlastných rúk. Na výzvu súdu však nereagoval, preto súd v konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, W. J..
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. X. XXXX, na ktoré sa nedostavil žalobca, predvolanie na pojednávanie mal vykázané fikciou doručenia v zmysle § 106 ods. 1, písm. a) v spojení s § 111 ods. 3 CSP. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a vo veci rozhodol.
5. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu, výsluchu pôvodného žalobcu Ľ. J., žalovanej a svedka N. K. a z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Čadci, Odbor kriminálnej polície, Čadca, č. ČVS: ORP-XXX/X-C.-P.-XXXX zistil súd nasledovný skutkový stav:
6. Pôvodný žalobca Ľ. J. pri výsluchu uviedol, že dal žalovanej splnomocnenie, pretože pracoval v zahraničí, aby mohla vyberať za neho peniaze, ktoré vymáhal prostredníctvom súdneho exekútora od dlžníka N.. Ona mu to však zatajovala, povedala, že prvá splátka prišla a potom, že už neplatí, preto to dal vymáhať prostredníctvom exekútora. Dohoda bola taká, že ona mala následne zasielať peniaze K., od ktorého mal požičané peniaze, ona tak však nerobila a potom mu od tohto veriteľa prišla exekúcia a dlh z 2.000,- € stúpol potom o trovy exekúcie a on musí teraz tieto peniaze vracať. Peniaze, ktoré žalovaná prevzala, z nich mu nedala ani cent, pritom on ani nechcel, aby ich platila jemu, ale aby ich platila jeho veriteľovi K., a ak niečo zostane, tak môžu byť použité na účely rodiny.
7. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že žalobcovi nie je nič dlžná. On veľmi dobre vedel o týchto peniazoch, priamo jemu prišli prvé 3 šeky od dlžníka, ktorý už potom neplatil, preto žalobca dal na neho exekúciu. Keby tieto peniaze od exekútora zatajovala, ako tvrdí žalobca, tak by tieto šeky určite zničila, spálila, ale ona ich dala priamo žalobcovi do ruky. Peniaze z poštových poukážok, ktoré predložil žalobca, prevzala ona, pretože mala od neho plnú moc. On ale potom tieto peniaze všetky od nej dostal, keď prišiel z práce. Všetky peniaze tak, ako prišli na poštové poukážky, mu vyplatila s tým, že ešte jej povedal, aby poštové poukážky lepila na jeden papier, aby bol prehľad, koľko bolo zaplatené. Pri odovzdávaní týchto peňazí bola prítomná väčšinou jej dcéra. O tom, že vydala žalobcovi finančné prostriedky, ktoré prevzala na jeho meno, nemá žiaden písomný doklad, pretože bola medzi nimi vzájomná dôvera. Od žalobcu mala plnomocenstvo, aby mohla preberať tieto finančné prostriedky, ktoré mu potom odovzdávala a na papier mu lepila doklady a nepredpokladala, že by si mala o tom nechať vystaviť nejaké potvrdenie.
8. Svedok N. K. pri výsluchu uviedol, že pôvodnému žalobcovi požičal necelých 4.000,- € za obdobie od začiatku júla 2009 do začiatku júna 2010. Chcel, aby mu peniaze vracal, najlepšie naraz. On ich ale nesplácal. Z kamarátskej pôžičky sa stala nekamarátska. Niečo zaplatil dobrovoľne, zvyšok musel vymáhať v exekučnom konaní u S.. Q. Ď.. Kým mu dobrovoľne vracal nejaké peniaze, nikdy neprišiel za ním sám, vracal ich prostredníctvom jeho dcéry X.. Akurát len prvýkrát v júni 2010 mu vrátil 100,- € on sám osobne. Prostredníctvom žalovanej nikdy finančné prostriedky nevracal. Asi po týždni, ako mu 100,- € pôvodný žalobca dobrovoľne zaplatil, zazvonila u neho žalovaná a povedala, že ju poslal pôvodný žalobca, že jej má dať 100,- € ako pôžičku, a keďže ich obidvoch osobne poznal a mali so žalobcom korektné vzťahy, tak jej 100,- € požičal. Zo začiatku sa pôvodný žalobca vyhováral, že so všetkými peniazmi hospodári žalovaná, preto mu nemôže nič vrátiť. Potom mu však určitú časť peňazí prostredníctvom dcéry Ivany vrátil. Nepovedal mu, že by mu mala peniaze vracať žalovaná. Ona od neho nikdy žiadne peniaze nepriniesla a jemu neodovzdala. V minulosti možno v rokoch 2009 a 2010 mal plnú moc od pôvodného žalobcu na preberanie zásielok na pošte, potom za ním prišla žalovaná, že to má zrušiť. Komu potom pôvodný žalobca udelil plnú moc, to nevie.
9. Zo žiadosti o doplnkové a dispozičné služby (čl. 25) vyplýva, že pôvodný žalobca dňa XX. X. XXXX podal na Slovenskej pošte, a. s. Žiadosť o doplnkové a dispozičné služby, v ktorej splnomocnil žalovanú na preberanie zásielok adresovaných na adresu uvedenú v záhlaví a na preberanie zásielok s doplnkovou službou do vlastných rúk s platnosťou splnomocnenia neobmedzene.
10. Žalovaná predložila súdu Preukaz splnomocnenca č. XXX/XXXX (čl. 39) vydaný na Pošte Čadca 1, kde je ako splnomocniteľ uvedený pôvodný žalobca, ako splnomocnenec je uvedená žalovaná s tým, že preukaz oprávňuje žalovanú na prijímanie zásielok došlých na vpredu uvedenú adresu splnomocniteľa, platí aj pre zásielky so službou do vlastných rúk, pričom preukaz je platný neobmedzene.
11. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Čadci, Odbor kriminálnej polície, Čadca, č. ČVS: ORP-XXX/X-C.-P.-XXXX vyplýva, že dňa X. X. XXXX bolo Okresnej prokuratúre Čadca doručené Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť žalovaná, ktorej pôvodný žalobca udelil plnomocenstvo na preberanie poštových zásielok, ktoré ona skutočne aj preberala, a to finančné prostriedky, ktoré boli odosielané exekútorom K.. D. S. prostredníctvom poštových poukazov. Žalovaná takto vybrala hotovosť až vo výške 2.810,66 €, pričom túto sumu mu nikdy nevydala, a to aj napriek tomu, že tieto finančné prostriedky boli určené jemu. Zo Zápisnice o doplnení trestného oznámenia zo dňa XX. X. XXXX (čl. 31 - 33) vyplýva, že dcéra žalovanej S. C. pri výsluchu uviedla, že jej matka žila s Ľ. J. v spoločnej domácnosti od leta roku 2010 do konca roka 2011. Mala vedomosť o tom, že jej matka má právo preberať všetku poštovú korešpondenciu adresovanú do vlastných rúk na meno Ľ. J.. Toto dispozičné právo jej na Pošte v Čadci vybavil Ľ. J. ešte v roku 2010. Taktiež vie, že toto dispozičné právo na preberanie poštových zásielok do vlastných rúk jej vybavil preto, že bol často pracovne odcestovaný v zahraničí, no a potom matka s jeho súhlasom preberala poštové doručenky adresované na jeho meno, cez ktoré boli zasielané na jeho meno rôzne finančné hotovosti, a to súdnym exekútorom K.. D.. S. a T. N.. Uviedla, že môže potvrdiť, že jej matka vždy, keď prebrala finančnú hotovosť adresovanú pre Ľ. J. od T.. N. alebo od K.. D.. S., túto odložila, nemíňala ju a doklad, teda poštový lístok od nej, prilepila na papier formátu A4. Ľ. J. vždy, keď došiel domov z práce, pýtal od jej matky tieto peniaze. Stalo sa, že jej povedal, aby z nich zaplatila napr. S.. Š. nejaké poplatky za právne služby, nakoľko sa v tej dobe súdil so svojou bývalou ženou. Jej matka tieto peniaze nikdy nemíňala len tak svojvoľne pre svoju potrebu. Ľ.. J. tieto peniaze vždy kontroloval, pýtal ich od matky. Jej matka všetky peniaze, ktoré prevzala na poštové doručenky, mu odovzdala. Ona bola pri tom, vie, že mu z nich platila aj nejaké trovy právnikovi. Jej matka nemala dôvod míňať jeho peniaze, ktoré mu chodili poštou. Bola svedkom toho, že tieto peniaze mu matka dala, nakoľko on ich sám od nej pýtal. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR, Odbor kriminálnej polície Čadca zo dňa XX. X. XXXX (čl. 120 - 133) bola vec prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť O. C., odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom X. X. XXXX.
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
13. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, vznikne medzi dvoma osobami, resp. viacerými individuálne určenými osobami, samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo. Predpoklady
vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný žalobca udelil žalovanej plnomocenstvo na preberanie poštových zásielok a žalovaná na základe udeleného plnomocenstva preberala v mene pôvodného žalobcu okrem iného aj finančné prostriedky, ktoré boli adresované žalobcovi, a to v celkovej výške 2.810,- €, a to v čase, keď žili v družskom pomere v spoločnej domácnosti. Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, či žalovaná následne pôvodnému žalobcovi uvedené finančné prostriedky, ktoré v jeho mene prevzala, odovzdala alebo nie a v akej výške. Žalovaná tvrdila, že pôvodnému žalobcovi všetky finančné prostriedky, ktoré v jeho mene na základe plnomocenstva, prevzala, následne pôvodnému žalobcovi aj odovzdala, keď sa vrátil z práce zo zahraničia. Toto tvrdenie žalovanej mal súd preukázané z výpovede jej dcéry S. C.J., ktorá bola vypočutá v trestnom konaní dňa XX. X. XXXX, ktorá výslovne uviedla, že jej matka všetky peniaze, ktoré prevzala na poštové doručenky, mu odovzdala, ona bola pri tom. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že všetky peniaze, ako prišli na poštové poukážky, tak na pokyn Ľ. J., ich lepila na jeden papier, aby bol prehľad, koľko bolo zaplatené. Aj toto tvrdenie žalovanej, že keď prebrala finančnú hotovosť adresovanú pre Ľ. J., túto odložila, nemíňala ju a poštový lístok od nej pripla na papier formátu A4 potvrdila jej dcéra S. C.. Tvrdenie pôvodného žalobcu, že žalovaná mala po prevzatí finančných prostriedkov tieto následne zasielať p. K., od ktorého mal požičané peniaze nepotvrdil ani svedok N. K., ktorý uviedol, že pôvodný žalovaný mu nepovedal, že by mu mala peniaze vracať žalovaná. Z uvedeného mal súd preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalovaná prevzala na základe plnomocenstva, ktoré boli adresované pre pôvodného žalobcu, tieto následne aj pôvodnému žalobcovi odovzdala. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor pôvodného žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v spore úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.