Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/876/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: S. Z., nar. X. F. XXXX, bytom Z., Z. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Bratislava, Niťová 3, IČO: 36 856 592, proti žalovanej: W. D., nar. X. F. XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Tomáš Pintér, Bratislava, Bosákova 7, o 34.654,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 2. októbra 2014 č. k. 5C/390/2007-445 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 25. septembra 2015 č. k. 5C/390/2007-469 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 34.654,45 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14.339,77 eur od 14. mája 2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.116,05 eur od 6. septembra 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 962,62 eur od 28. februára 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.236,01 eur od 7. júla 2009 do zaplatenia. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 3.179,97 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39, § 41, § 46 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 42 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení do 31. augusta 2009, § 125, § 132, § 226 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 500 Sk za každý deň omeškania za každú zložku inžinierskych sietí, v prípade nedodržania termínu kolaudácie do 31. decembra 2005, dojednanej v čl. IV bodu 4.2. kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 2. decembra 2005 medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou, o prevode nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území L., evidovanej na LV č. XXX bývalej Správy katastra v Dunajskej Strede (podľa článku IV bod 4.2. kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala zabezpečiť na vlastné náklady projektovú dokumentáciu, všetky povolenia a samotnú realizáciu inžinierskych sietí do 31. decembra 2005). Podľa tvrdenia žalobkyne, v skutočnosti mala znieť dohoda na dokončenie inžinierskych sietí do 31. decembra 2006, vzhľadom na dátum uzavretia predmetnej zmluvy (pravdepodobne podľa jej názoru došlo k preklepu). Kúpnu zmluvu uzatvárala žalobkyňa prostredníctvom spoločnosti Langer Slovensko s.r.o., ktorá pripravila túto kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k ornej pôde, ktorá mala byť v budúcnosti vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a prekvalifikovaná

na stavebné pozemky, ako i dobudovanie inžinierskych sietí, ich zabezpečením žalovanou, vrátane vyňatia pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo podmieňovalo poskytnutie úveru na kúpu pozemku. V dôsledku oneskoreného zabezpečenia inžinierskych sietí žalobkyňa nemohla zabezpečiť zaevidovanie služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti a poistiť nehnuteľnosť. Stavebné povolenie získala až v októbri 2006. Žalovaná, ktorá za predaný pozemok obdržala kúpnu cenu, namietala, že v tak krátkom čase (do konca decembra 2005) nemohla zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí, keď v tom roku len vybavovala vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a k začatiu budovania inžinierskych sietí malo dôjsť približne v septembri 2006, a to inštaláciou vody. Súd prvej inštancie primárne však riešil platnosť hlavného záväzku, teda kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami a dospel k záveru o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. V dôsledku toho nemohol platne vzniknúť ani záväzok z dohody o zmluvnej pokute. Napriek tomu, že O. z. nevymedzuje obsahové náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ustanovení § 42 ods. 2 písm. b/ vyžaduje aj označenie miesta a času právneho úkonu. Z pripojenej kúpnej zmluvy vyplynulo, že neobsahuje miesto a čas uzavretia zmluvy, tak ako to predpokladá dotknuté ustanovenie katastrálneho zákona. Dôsledkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu, na ktorú bol súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Uvedený právny záver vyplýval už z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z 15. januára 2013 č. k. 10Co/190/2011-246 (v odlišnom zložení senátu). Čas podpísania právneho úkonu žalovanou bol preukázaný dňom overenia podpisu, kedy zmluvu podpísala (za prítomnosti zástupcu realitnej kancelárie a bez prítomnosti žalobkyne). Z predmetnej kúpnej zmluvy ale nebolo zrejmé, kedy každá z účastníčok prejavila vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy, keďže právny úkon nebol uzavretý za prítomnosti obidvoch strán. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., na základe ktorého priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania, pozostávajúcich z odmeny za zastupovanie žalovanej v konaní (prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe 14.6.2008, účasť na pojednávaniach 15.5.2008, 27.11.2008, 23.6.2009, 28.9.2010, ktoré bolo odročené, 7.1.2014 a 2.10.2014, vyjadrenie k zmene petitu žaloby, odvolanie voči rozsudku). Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty predmetu konania 15.933,08 eur, teda z odmeny za jeden úkon 315,34 eur, t. j. za 4 úkony právnej služby spolu 1.261,36 eur. Za ďalších 5 úkonov právnej služby prislúchala odmena vo výške 320,34 eur, t. j. spolu 1601,17 eur, odmena za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené (v rozsahu 1 z odmeny 320,34 eur), činila 80,09 eur. Celková výška odmeny tak predstavovala sumu 2.943,15. Odmena za odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od poplatkovej povinnosti prislúchala vo výške polovice (160,17 eur). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvými štyrmi úkonmi právnej služby predstavovala 4x 6,21 eur (25,24 eur), v roku 2009 2x 6,95 eur (13,3 eur), v roku 2010 sumu 7,21 eur, v roku 2011 2x 7,41 eur (14,82 eur) a v roku 2014 2x 8,04 eur (16,08 eur).

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Žalobkyňa namietala opomenutie uvedenia dátumu podpisu predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti ako dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 O. z., že predmetná zmluva svojím obsahom odporuje zákonu. Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý výsledok konania, t. j. jeho nedovolenosť, nie pohnútka či iné okolnosti vedúce k vzniku právneho úkonu. Tieto okolnosti môžu mať význam iba podľa ustanovení § 37 (vada vôle, predmetu právneho úkonu), § 38 (nespôsobilosť konajúcich osôb), § 49 (konanie v tiesni) a § 49a O. z. (konanie v omyle). Právny úkon odporuje zákonu, ak je v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení O. z. alebo iných zákonov. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je konaním, ktoré by zákon zakazoval. Svojím obsahom teda neodporuje zákonu, pričom neobsahuje žiadne ustanovenia jemu odporujúce. Dátum uskutočnenia právneho úkonu sa nevyžaduje pri žiadnom právnom úkone s výnimkou závetu. Preto absencia dátumu nezakladá dôvod neplatnosti zmluvy. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa označila rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1176/2001 (ktorý konštatoval, že neplatnosť kúpnej zmluvy nevzhliadol ani v absencii dátumu jej uzavretia, pretože uvedením dátumu neboli dovŕšené obsahové náležitosti kúpnej zmluvy). Dátum vypovedá len o tom, kedy došlo k podpisu zmluvy. V podobnom duchu rozhodol aj Krajský súd v Hradci Králové sp. zn. 19Ca 538/94 (názor, že uvedenie dátumu je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy nemá oporu v zákone). Dátum obsiahnutý na overovacej doložke notára, ktorý overoval podpis žalovanej ako predávajúcej, je postačujúci. Tak tomu bolo aj vo vzťahu k Správe katastra. Ak predmetný rozsudok nadobudne právoplatnosť, bude to mať za následok zbytočné reťazenie súdnych sporov, vyžadujúce si nemalé finančné náklady, čo je v

priamom rozpore s hospodárnosťou súdneho konania. Zmluvné strany považovali predmetnú zmluvu za uzatvorenú riadne a konali podľa jej ustanovení. Potreba vymáhať vydanie bezdôvodného obohatenia, v dôsledku právoplatnosti rozsudku, by vyvolala ďalší súdny spor medzi stranami, pri ktorom hrozí spor o premlčanie nároku. Predmetná zmluva bola uzavretá pred takmer desiatimi rokmi. Došlo k zhodnoteniu pozemku, ktorého vlastnícke právo bolo prevedené na druhú zmluvnú stranu. Uplatnenie práva na súde nemôže byť na škodu účastníka. Vyhlásením zmluvy za neplatnú sa žalobkyňa dostala do nevýhodného postavenia, keďže žalovaná pravdepodobne nedisponuje hotovosťou potrebnou na vrátenie kúpnej ceny. Uplatnenie svojho zmluvného práva na súde bolo tak na škodu žalobkyni, čím bolo porušené jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Neboli preto dané dôvody, aby predmetná zmluva bola vyhlásená za absolútne neplatnú, ako to vyplýva z ustanovení O. z. a ustálenej judikatúry.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie rozhodol na základe viazanosti právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v uznesení č. k. 10Co/190/2011 z 15. januára 2013, ktorým bola vec vrátená na ďalšie konanie a po doplnení dokazovania správne dospel k záveru, že právny úkon je absolútne neplatný. Žalobkyňa zľahčuje absenciu označenia miesta a času právneho úkonu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Podľa dotknutého ustanovenia zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu. Tieto esenciálne znaky právneho úkonu musia byť bezpodmienečne splnené a obsiahnuté v písomnej forme. Neplatné sú potom tie právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Je neprijateľná argumentácia protistrany, že hoci explicitne uvedenie miesta a času právneho úkonu vyžaduje, ich absencia neodporuje zákonu. Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy obidvoma účastníkmi zmluvy, môže byť daný v rovnakom alebo odlišnom čase a mieste. Zadovážením si originálu predmetnej kúpnej zmluvy z katastrálneho úradu, ktorá nebola opatrená dátumom jej uzavretia zo strany kupujúcej, boli odstránené dôvodné pochybnosti týkajúce sa riadneho uzavretia kúpnej zmluvy, do ktorej bolo príslušné dojednanie sankčnej povahy zakomponované. K námietkam žalobkyne týkajúcej sa zníženia právnej istoty a vymožiteľnosti jej práva, žalobkyňa poukázala na povinnosť žalobkyne podať žalobu tak, aby všetky dôkazy, ktoré priložila boli skontrolované, či netrpia nejakou vadou a či na jej argumentáciu o porušení práv protistranou sú postačujúce. Žalobkyňa nevyužila možnosť mimosúdneho riešenia sporných otázok, čím by mohla predísť dlhotrvajúcemu konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, až po posúdení ktorého bolo možné pristúpiť k posudzovaniu oprávnenosti nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty.

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 42 ods. 2 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení do 31. augusta 2009, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol.

10. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (). V týchto prípadoch, kedy sa rozhoduje o vklade vlastníckeho práva, prípadne iného vecného práva, k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ide o založenie vecnoprávnych (translačných) účinkov zmluvy, nie o ich záväzkovoprávne (obligačnoprávne) účinky. Samotnou zmluvou (predstavujúcou prvú fázu nadobudnutia vlastníctva, teda právny dôvod alebo titulus) vlastnícke právo ešte nevzniká. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti vznikne až vkladom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia katastrálneho úradu (druhá fáza - právny spôsob prevodu alebo tzv. modus). Týmto spôsobom je určené a navonok tretím osobám publikované, kto a kedy sa stal vlastníkom určitej nehnuteľnosti.

11. Od každej zmluvy, podliehajúcej vkladu do katastra nehnuteľností (teda i v prípade predmetnej kúpnej zmluvy), zákon vyžadoval (§ 42 ods. 2 písm. b/ katastrálneho zákona), aby zmluva obsahovala i čas právneho úkonu, ktorým sa rozumie dátum vykonania prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu zmluvy, a to obidvoch zmluvných strán, ktorý môže byť rovnaký, ak sa zmluva uzatvára medzi prítomnými, alebo rozdielny.

12. Zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 O. z.). Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá písomne vyhotovená zmluva. Písomná forma, ktorá musí byť zachovaná, je daná (naplnená) obsahom listiny, na ktorej je tento obsah zaznamenaný. V písomnej forme právneho úkonu (zmluvy) má byť preto zachytený a poznateľný aj čas právneho úkonu, nevzbudzujúci pochybnosti o ňom ani u tretích osôb.

13. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, po zadovážení kópie spisového materiálu katastrálneho úradu, že predmetná kúpna zmluva, predložená katastrálnemu úradu, neobsahovala čas uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Právny úkon je absolútne neplatný aj vtedy, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, existujúcimi v dobe učinenia právneho úkonu. Na absolútnu neplatnosť bol súd povinný prihliadať z tzv. úradnej povinnosti (ex offo). Súd prvej inštancie preto správne riešil ako predbežnú otázku platnosť predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti a pre rozpor obsahu právneho úkonu s tzv. pozitívnym právom - katastrálnym zákonom, konkrétne s požiadavkou kladenou týmto zákonom na právny úkon zmluvy o prevode nehnuteľnosti, konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti. , ktorý je všeobecne záväzným právnym predpisom, vyžadoval, aby zmluva o prevode nehnuteľnosti obsahovala i čas právneho úkonu a v konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva o prevode nehnuteľnosti čas právneho úkonu neobsahovala.

14. Podľa tvrdenia žalobkyne k uzavretiu zmluvy došlo koncom roka 2005. Podpis žalovanej na predmetnej zmluve bol osvedčený pracovníčkou poverenou notárkou dňa 2. decembra 2005. Obidve zmluvné strany (súčasne strany sporu) však podpísali návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 12. septembra 2005, že ako „podpísaní účastníci kúpno-predajnej zmluvy“ navrhujú katastrálnemu úradu, aby rozhodol o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné, že predmetný právny úkon nebol uzavretý za prítomnosti obidvoch účastníčok zmluvy, nielen strany sporu (súčasne zmluvné strany) nepoznajú dátum uzavretia zmluvy, ale dátum zmluvného konsenzu (vzniku záväzkovoprávnych účinkov zmluvy) nebol poznateľný ani tretími osobami. Ingerencia, ktorú si vyhradil vo vzťahu k nehnuteľnostiam štát, prostredníctvom katastrálneho úradu, má v právnom štáte s tržným hospodárstvom plné opodstatnenie. Týmto spôsobom je navonok publikované, kto sa stal vlastníkom určitej nehnuteľnosti a teda subjektom vlastníckych práv k nej, na základe akého právneho úkonu (napr. zmluvy o prevode nehnuteľnosti), uzavretého konkrétneho dňa (vyjadreného v písomnej forme). V prvej fáze záväzkovoprávnych účinkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čas právneho úkonu preukazuje okamih uzavretia zmluvy, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 44 ods. 1 O. z.), ktorý má byť poznateľný z textu listiny vyhotovenej písomnou formou. Dátum overenia podpisu na zmluve o prevode nehnuteľnosti predávajúcou stranou nie je

postačujúci, pretože čas prejavu vôle jednej zmluvnej strany nevyjadruje okamih písomného uzavretia zmluvy (návrh zmluvy je jednostranný adresovaný prejav vôle, ktorým navrhovateľ-oferent navrhuje adresátovi uzavretie zmluvy a prijatie návrhu (akceptácia) je jednostranný právny úkon adresáta adresovaný navrhovateľovi, ktorým prejavuje vôľu prijať návrh a tak uzavrieť zmluvu). Čas právneho úkonu informuje zmluvné strany, ako i tretie osoby, o okamihu uzavretia zmluvy a teda nastalých obligačnoprávnych (záväzkovoprávnych) účinkov právneho úkonu.

15. V druhej fáze nadobudnutia vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, založenie vecnoprávnych (translačných) účinkov zmluvy vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností, na základe zmluvy obsahujúcej označenie času právneho úkonu (v písomne vyhotovenej zmluve), nie však len času prejavu vôle jednej zmluvnej strany, keď právny úkon nebol podpísaný a uzavretý za prítomnosti obidvoch zmluvných strán.

16. V dôsledku absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, súd prvej inštancie správne konštatoval aj neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, pričom práve posúdenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo závislé na konkrétnom dni, kedy k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo (ak by bola zmluva uzavretá po dátume rozhodnom pre splnenie povinnosti vybudovať inžinierske siete, teda 31. decembra 2005, samotná možnosť plnenia záväzku a tým i platnosť dojednania zmluvnej pokuty by bola vylúčená).

17. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací právny prostriedok, ktorý má vedľajšiu (akcesorickú) povahu zmluvného dojednania, ktorý nemôže vzniknúť bez existencie hlavného (zabezpečovaného) záväzku a nemôže bez neho ani existovať. Platnosť akcesorického záväzku je závislá na platnosti záväzku hlavného a až na výnimky platí, že pri zániku hlavného záväzku zaniká aj záväzok vedľajší. Zmluvnú pokutu pritom možno dojednať len písomne (§ 544 ods. 2 O. z.) a tak časový okamih zmluvného konsenzu v predmetnej zmluve opäť nebol vyjadrený ani ohľadom tohto vedľajšieho záväzku.

18. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, nebola dôvodná. Právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu je absolútne neplatný (§ 39 O. z.). Obsahom právneho úkonu sú jeho zákonom požadované náležitosti, medzi ktoré bol zaradený podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. b/ katastrálneho zákona aj čas právneho úkonu (teda dátum uzavretia zmluvy ako zmluvného konsenzu účastníkov dohody, nie však dátum jednostranného právneho úkonu jednej zmluvnej strany). Opomenutie uvedenia času právneho úkonu na zmluve o prevode nehnuteľnosti, podliehajúcej vkladu do katastra nehnuteľností, je v rozpore so zákonom uloženou povinnosťou (§ 42 ods. 2 písm. b / katastrálneho zákona), že písomne vyhotovená zmluva o prevode nehnuteľnosti obsahuje označenie času právneho úkonu.

19. Poukaz žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1176/2001 nebol náležitý, keďže jeho záver, že absencia dátumu uzavretia kúpnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť, pretože uvedením dátumu neboli dovŕšené obsahové náležitosti kúpnej zmluvy, vychádza z konštatovania, že právne predpisy, upravujúce uzavretie zmluvy (najneskôr do roku 1970), z uvedenej doby výslovne nevyžadovali, aby zmluva o prevode nehnuteľnosti do tzv. socialistického vlastníctva obsahovala dátum jej uzavretia. Pokiaľ tento dátum neobsahovala, nebola z toho dôvodu neplatná a okamih jej uzavretia bolo v takomto prípade možné zistiť dokazovaním.

20. Názor, vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Ca 538/94, že uvedenie dátumu spísania zmluvy je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, nemá oporu v zákone, taktiež nezodpovedá vyššej citovanej legislatívnej úprave zmluvy o prevode nehnuteľnosti v Slovenskej republike v rozhodnej dobe.

21. K ďalšej argumentácii žalobkyne, poukazujúcej na zásadu hospodárnosti konania je potrebné uviesť, že uvedená zásada nemôže byť na úkor zásady zákonnosti. Následky absolútne neplatnej kúpnej zmluvy vyplývajú zo zákona, pričom na absolútnu neplatnosť bol súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). S akou právnou istotou zmluvné strany postupujú pri uzatváraní zmlúv, v takej nesú aj právne následky, a vo vzťahu k nim i subjekty, s ktorými zmluvne spolupracovali. Je preto na obidvoch zmluvných stranách, akým spôsobom budú postupovať v súvislosti s úpravou svojich vzájomných vzťahov, avšak nároky plynúce z dôsledkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu sú bez právneho významu na obligatórnu povinnosť súdov, prihliadať na dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov.

22. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalovanej. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., na základe, ktorého vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania. Žalobkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, vo výške, ktorú žalobkyňa v odvolaní nenamietala.

23. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

24. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.