Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-29-2016.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Cb/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v obchodnej veci žalobcu AGastro Slovakia, s.r.o., v likvidácii, so sídlom na Ružovej ul. č. 8 v Skalici, IČO 36 260 321, zastúpený splnomocnencom SMOLÁK HLAVATÁ, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom na Laurinskej 3/A v Bratislave proti žalovanému LARK s.r.o. so sídlom pod Hájkom č. 1443/2 v Skalici, IČO: 31 415 296 o zaplatenie 33,98- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súdu Skalica dňa 5.4.2016 žalobcu, ktorou navrhol súdu zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 33,98-eur s 9,5% úrokom z omeškania od 6.6.2013 do zaplatenia a trovy konania. 2. V žalobe je uvedené, že L.. T. H. ako komplementár spoločnosti Lex Creditor k.s. so sídlom na Laurinskej č. 3/A v Bratislave ako správca úpadcu spoločnosti v žalobe označenej za žalobcu požiadal v záhlaví rozsudku uvedeného splnomocnenca - advokátsku kanceláriu o právnu radu a o zastúpenie v právnej veci AGastro Slovakia s.r.o. v likvidácii proti žalovanému, advokátska kancelária splnomocnenie prijala. Uznesením Okresného súdu Trnava z 28.7.2015 bola spoločnosť Lex Creditor k.s. so sídlom na Laurinskej ul. č. 3/A v Bratislave, ustanovená do funkcie správcu úpadcu žalobcu. Uznesenie bolo podľa žaloby zverejnené v obchodnom vestníku č. 148/2015 dňa 4.8.2015. Žalobca v žalobe uvádza, že 13.10.2015 bol tiež v obchodnom vestníku č. 196/2015 uverejnený súpis všeobecnej podstaty majetku úpadcu, pozostávajúci z peňažných pohľadávok. Ohľadom existencie žalovanej pohľadávky sa žalobca v žalobe odvoláva na ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, týkajúceho sa vylučovacej žaloby. Dlžník žalobca nepožiadal o zápis poznámky o spornosti zaradenia majetku do súpisu, nepodal excidenčnú žalobu na súde v zákonom stanovenej lehote a platí nevyvrátiteľná zákonná domnienka, že majetok - pohľadávka žalobcu existuje v rozsahu, v akom je uvedená v súpise majetku všeobecnej podstaty. Žalovaný nepodal žiadosť o zápis poznámky, že pohľadávka, či jeho časť nemá byť zapísaná do súpisu majetku všeobecnej podstaty a nebola podaná žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu, správca Lex Creditor, k.s. evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 33,98-eur. Žalovanému bola 2.11.2015 zaslaná výzva na zaplatenie fa č. XXXXXX, tvoriaca pohľadávku voči žalovanému. Dňa 20.11.2015 správca obdržal odpoveď žalovaného, ktorý faktúru neakceptuje a pohľadávku neuhradil. Úrok z omeškania požadoval žalobca priznať s uvedením 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, u výšky úroku z omeškania uviedol § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil na zaplatenie aj paušálnu náhradu. 3. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. S ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vo veci ide o drobný spor, preto súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14. marca 2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
8. Súd po oboznámení sa so žalobou, s celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa - dlžníka AGastro Slovakia s.r.o. v likvidácii, IČO 36 260321, Ružová 8, 909 01 Skalica, o vyhlásenie konkurz uznesením sp. zn. 23K/14/2015 rozhodol, že vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka s.r.o. v likvidácii AGastro Slovakia s.r.o. v likvidácii. Do funkcie správcu ustanovil LEX Creditor k.s. so sídlom kancelárie Hlavná 15, Trnava. Uznesenie bolo vydané 28.7.2015 a zverejnené v obchodnom vestníku v časti konkurzy a reštrukturalizácie v čiastke 148/2015 pod K017345.
10. Podľa § 44 ods. 1 až 4 a ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ods. 1 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu, ods. 2 právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť, ods. 3 pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi, ods. 4 ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku, ods. 6 ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje. Likvidátor počas konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou proti podstate. 11. Podľa § 47 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Súdne a iné konania) ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu, ods. 4 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu, ods. 5 súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
12. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. V aktívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa oprávnení, v pasívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa povinností. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. V konaní sa musí dokázať, že žalovaná osoba je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby. Vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku .
13. V čase podania žaloby žalobcom AGastro Slovakia s.r.o. v likvidácii tento napriek tomu, že tvrdil, že má voči žalobcovi pohľadávku nemal vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Z podania žaloby ho vylučuje zákonné ustanovenie § 44 ods. 1 zákona o konkurze, citované v bode 11. rozsudku a v zmysle bodu 12. z dôvodu, že boli v konaní zistené uznesením uvedeným v bode 9., zverejneným v obchodnom vestníku ešte pred podaním žaloby, že bol na žalobcu vyhlásený konkurz, zákon o konkurze priznáva právo na podanie žaloby vo vlastnom mene správcovi, nie subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz. Ak žalobca uviedol v žalobe, že je zastúpený správcom, správca má byť označený za účastníka konania a nie za zástupcu žalobcu. Žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní o žalobe, preto súd žalobu zamietol.
14. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o žalobe súd sa nezaoberá a nehodnotí či už jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach dôkazmi, predloženými tým subjektom, ktorý nie je nositeľom oprávnení, ako bolo faktúra alebo odpoveď žalovaného ani existenciou pohľadávky.
15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).