Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-179-2006.pdf
PDF · 145.55 KB
No categories available
6C/179/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Ing. J. Q., I. O. R., B. XX, V..R..O. XX, Česká republika proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava v konaní o náhradu škody 318 019,02 Eur (9 580 641,- Sk) s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a j ú trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci výkonu rozhodnutia pod sp.zn. E/1145/98, v dôsledku čoho si nemohol uplatniť svoje majetkové práva, čo malo nepriaznivý dopad na jeho podnikateľskú činnosť a platobnú neschopnosť s dopadom na rodinnú situáciu a na jeho zdravotný stav. V písomnom podaní žalobca uviedol, že škoda, ktorej sa domáha, vznikla prieťahmi vo výkone rozhodnutia. Navrhovateľ vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla ako škodu prvotnú vo výške 4 621 393,-Sk (153 402,14 Eur), druhotnú vo výške 4 159 248,-Sk (138 061,74 Eur) a ako nemajetkovú ujmu v sume 800 000,-Sk (26 555,14 Eur), teda spolu v sume 9 580 641,-Sk (318 019,02 Eur).
2. Žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že v zmysle zákonného ustanovenia § 18 Zákona č.58/1969 Zb. za nesprávny úradný postup nemožno považovať prieťahy v konaní. Zastával ten názor, že na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši v konaní č.k. E/1145/1998 boli priebežne vykonávané úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nestotožnil sa s názorom žalobcu, že súd bol v predmetnom konaní nečinný. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a údajným ušlým ziskom žalobcu.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/179/2006-55 zo dňa 01.10.2008 tak, že žalobu zamietol, kedy dospel k záveru, žalobcovi škoda nevznikla postupom Okresného súdu Veľký Krtíš, ale tým, že na majetok povinného vo veci výkonu rozhodnutia Poľnohospodárskeho družstva Príbelce bol vyhlásený konkurz a žalobca ako veriteľ nebol z výťažku predaja majetku konkurznej podstaty uspokojený. Preto nebola daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody uvádzanej žalobcom a postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod E/1145/1998.
4. Žalobca rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol odvolaním. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.17Co/332/2008 zo dňa 19.03.2009 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
5. Súd sa v rámci dokazovania riadil právnym názorom vysloveným krajským súdom. Vo veci bolo vykonané dokazovanie konštatovaním obsahu písomného návrhu žalobcu, vyjadrením žalovaného, pripojenými spismi Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/114/2006, sp. zn. Er/30/1998 Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a sp. zn. E/1145/1998, spisom sp. zn. EX 34/1998 súdnej exekútorky X.. H. I. B. B. S., vyjadrením konkurznej sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici X.. U. U., výsluchom splnomocneného zástupcu žalovaného, na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
6. Z pripojeného spisu súdnej exekútorky H. I. sp. zn. EX 734/1997 súd zistil, že na Exekútorský úrad bol doručený návrh žalobcu na vykonanie exekúcie dňa 11.02.1998 v zmysle exekučných titulov, ktorými boli platobné rozkazy vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 3Rob/264/97 zo dňa 04.08.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.1997, platobný rozkaz č.k. 1Rob/288/97 zo dňa 05.08.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.1997 a platobný rozkaz č. k. 1Rob/535/1997 zo dňa 15.10.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.1997. Na základe tohto návrhu bolo vydané dňa 09.01.1998 poverenie Krajským súdom v Banskej Bystrici pre súdnu exekútorku X.. H. I. na vykonanie exekúcie oprávneného H.. J. Q., F.L.O.P., Vítkovická 14, Ostrava proti povinnému Poľnohospodárske družstvo Príbelce. Návrh na vykonanie exekúcie bol uplatnený na vymoženie pohľadávky 84 753,-Sk (2 813,28 Eur) s prísl., 12 200,-Sk (404,96 Eur) s prísl. a 6 100,-Sk (202,48 Eur) s prísl. Dňa 20.11.1998 bol podaný návrh na Okresný súd Veľký Krtíš vo veci výkon rozhodnutia, kde ako oprávnený vystupoval H.. J. Q., F.L.O.P, Ostrava 1, Vítkovická 14, Česká republika a povinným bolo Poľnohospodárske družstvo Príbelce. Z pripojeného spisu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. E 1145/1998 bolo zistené, že oprávnený žiadal o výkon rozhodnutia titulom vymoženie pohľadávky na základe právoplatných platobných rozkazov vydaných Krajským súdom v Banskej Bystrici č. k. 3Rob/264/1997, 1Rob/288/1997 a 1Rob/535/1990. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že z dôvodu § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. E1145/1998 v zmysle návrhu zo dňa 20.11.1998 nemalo ani začať, nakoľko tomuto konaniu predchádzalo konanie v tej istej veci a to sp. zn. Er/30/1998 na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, kde bol návrh podaný 25.11.1997 a bolo vydané poverenie pre súdnu exekútorku X.. H. I. dňa 09.01.1998. Keďže v danom prípade išlo o rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania o rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých bolo odvodené právo, konanie na výkon rozhodnutia na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši vedené pod sp. zn. E/1145/1998 nemalo byť nariadené, lebo tomu bránila prekážka litispendencie. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí. V takomto prípade vždy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p., pričom sa zastavuje konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Konanie vedené pod sp. zn. E 1145/1998 na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši sa začalo neskôr a z titulu litispendencie malo byť zastavené. Keďže žalobca práve titulom konania vedeného pod sp. zn. E 1145/98 na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši si uplatnil návrh pre nesprávny úradný postup a uplatnil si aj vyčíslenú škodu, súd rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/179/2006-90 zo dňa 01.07.2009 návrh žalobcu zamietol.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca dňa 24.08.2009, pričom poukázal na to, že sa súd zameral výslovne na otázku litispendencie, kedy neúplne a nesprávne zistil skutkový stav. Súd totiž nezobral do úvahy, že návrh na výkon rozhodnutia podal z toho dôvodu, že súdna exekútorka X.. I. bola z exekúcie vylúčená a súdny exekútor X.. X. zmaril vymáhanie exekúcie požiadavkou o nezmyselne vysokú zálohu na náklady exekúcie v sume 250 000,- Sk. Súd preto exekúciu zastavil uznesením z 23.07.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.08.1998 pre nezaplatenie zálohy exekútorovi. Takže od 08.08.1998 nič nebránilo súdu uskutočniť výkon rozhodnutia pod sp.zn. E 1145/98 v primeranej dobe. Pokiaľ by však aj exekučné konanie pokračovalo, žiaden zákon nebránil podať návrh na výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností, pretože vo všetkých konaniach rozhodoval ten istý Okresný súd Veľký Krtíš tým istým sudcom. Navyše súdna exekútorka X.. I. spísala v januári 1998 majetok povinného, ale najprv sa chystala predávať hnuteľný majetok a až potom nehnuteľnosti. Žalobca v ďalšom poukázal na prieťahy v konaní vo veci E 1145/98 Okresného súdu Veľký Krtíš s tým, že keby súd vykonal dokazovanie konkurzným spisom a výsluchom správcu Q.. Q. T., tak by zistil, že žalobca nemá nádej na uspokojenie pohľadávky v konkurznom konaní pre nedostatok majetku. Súd nevykonal dôkaz ani žiadosťou žalobcu o náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR a nevychádzal ani z dopisu predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš X.. Q. Y. z 10.11.1999 Spr 2060/99, ktorý uznal v konaní rozsiahle prieťahy. Keďže Okresný súd Veľký Krtíš nerozhodol vo veci výkonu rozhodnutia do 6 mesiacov v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, mohol povinný previesť svoj
majetok na Agrodružstvo Príbelce, čím odňal žalobcovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku vo výkone rozhodnutia. V konkurznom konaní na majetok PD Príbelce žalobca ako záložný veriteľ č. 3 nebude uspokojený. Z týchto dôvodov, kedy súd nevypočul navrhovaných svedkov H.. V., X. F., X.. Q. Y. a súdnu exekútorku X.. H. I. žiadal rozsudok Okresného súdu Lučenec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co 278/09-103 zo dňa 30.11.2009 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozsudok je nesprávny a nepreskúmateľný už aj preto, že súd neodôvodnil svoje tvrdenie, že žalovanému nevznikla žiadna škoda. V konaní o náhradu škody je totiž potrebné rozobrať splnenie či nesplnenie všetkých atribútov škody a priznanie, resp. nepriznanie nároku na náhradu škody je potrebné riadne vysvetliť. Okresný súd rozhodol na prvom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, kedy súd vypočul len splnomocneného zástupcu žalovaného, dôkazy listinami a pripojenými spismi náležite nevykonal. Zo spisu ani nevyplýva, ktoré dôkazy boli čítané, nakoľko je len uvedené, že sa číta dôkazový materiál vo veci. Súd vždy skúma podmienky konania. Ak zistí prekážku, pre ktorú by konanie nemohlo prebehnúť, pokúsi sa nedostatok podmienky konania odstrániť alebo konanie zastaviť po zistení neodstrániteľného nedostatku podmienky konania. Výsledkom procesnej prekážky môže byť len zastavenie konania a nie rozhodnutie o uplatnenom nároku a to ani zamietnutím návrhu. Z týchto dôvodov je nutné, aby súd vykonal dokazovanie a vysporiadal sa so všetkými tvrdeniami a obranou účastníkov a posúdil nárok žalobcu na náhradu škody, kedy svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.
9. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie v dňoch 22.09.2010 a 19.11.2010. Žalobca sa na uvedené pojednávania nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, pričom neúčasť na pojednávaní dňa 22.09.2010 ospravedlnil. Súd preto vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Vo veci boli vypočutí ako svedkovia správca konkurznej podstaty PD Príbelce Q.. Q. T., W. A. X.. H. I. a likvidátor Poľnohospodárskeho družstva V. X. F.. W. Q.. T. poukázal na to, že konkurzné konanie PD Príbelce nie je skončené, kedy prebiehajú ponukové konania. K rozvrhu výťažku nedošlo. Svedok zdôraznil, že konkurzné konanie by mohlo byť ukončené v nasledujúcich rokoch a že nie je mu zrejmé, akou mierou môže byť uspokojený žalobca, ktorý má na základe výkonu rozhodnutia zriadené prednostné záložné právo k nehnuteľnostiam. X.. I. uviedla, že si na podrobnosti exekučného konania vedeného pod Ex 34/1998 žalobcu ako oprávneného voči PD Príbelce nepamätá a všetky úkony, ktoré sú relevantné, vyplývajú zo spisového materiálu v chronologickom poradí. Z výpovede svedka X. F. súd zistil, že bol likvidátorom Poľnohospodárskeho družstva Príbelce v roku 1998. V čase likvidácie družstva sa s osobou žalobcu nestretol a nemal o ňom ani vedomosť, nakoľko si žiaden nárok počas likvidácie neuplatnil. Splnomocnený zástupca žalovaného vzhľadom ku konaniam vedeným na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 48Cb90/1998 a 32Cb97/1998 žalobcu voči PD Príbelce žiadal vykonať dokazovanie uvedenými spismi a navrhol vec prerušiť do skončenia konkurzného konania za účelom vyriešenia otázky, či bude žalobca uspokojený v konkurznom konaní a v akej výške.
10. Na návrh žalovaného Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 6C/179/2006-147 zo dňa 31.01.2011 prerušil konanie vo veci sp.zn. 6C/179/2006 do právoplatnosti rozhodnutia konkurzného konania na majetok úpadcu Poľnohospodárskeho družstva Príbelce vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 47-24K 151/00. Uznesenie bolo doručené obom účastníkom 04.02.2011 a nakoľko vo veci nebolo podané odvolanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.02.2011.
11. Po skončení konkurzného konania súd pokračoval v konaní, kedy si vyžiadal uznesenie o zrušení konkurzu, z ktorého zistil, že konkurzný súd schválil konečnú správu a vyúčtovanie, vydal uznesenie o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty, kedy správca vykonal rozvrh výťažku konkurznej podstaty v súlade s rozvrhovým uznesením. Súd si tiež vyžiadal uznesenie o schválení konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu Q.. Q. T.. Z uvedeného súd zistil, že pohľadávka žalobcu bola pohľadávkou oddelených veriteľov, pričom nebola uspokojená. K uspokojeniu došlo vo vzťahu k oddelenému veriteľovi Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, pôvodne uplatnená veriteľom Slovenskou republikou, Daňovým riaditeľstvom SR Banská Bystrica, Daňovým úradom Veľký Krtíš vo výške 45 870,98 Eur, z čoho bolo uspokojených 7 973,66 Eur. Celková suma určená na rozdelenie pre veriteľov bola vo výške 29 014,02 Eur. Keďže oddelení veritelia mali zriadené záložné právo na tie isté nehnuteľnosti, na vydanie výťažku mal nárok ten veriteľ, ktorý mal na nehnuteľnosti zriadené záložné právo prvý v poradí. V danom prípade patrilo prvé poradie veriteľovi č. 13 Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava, preto mu patril aj čistý výťažok zo speňažených založených
nehnuteľností vo výške 7 973,66 Eur. Veriteľom č. 6 Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava, pôvodne uplatnené veriteľom Sociálna poisťovňa, Ulica 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, pobočka Veľký Krtíš a č. 20 H.. J. Q., K.Z. XXX/XX, O. - J., Č. Y. patrilo právo na oddelené uspokojenie až v ďalšom poradí, t.j. v druhom, resp. treťom. Z uvedeného dôvodu konkurzný súd rozhodol o vydaní výťažku oddelenému veriteľovi č. 13 Slovenskej konsolidačnej a.s. Bratislava.
12. Po skončení konkurzného konania a pripojenia rozvrhového uznesenia ako aj po obstaraní spisu Krajského súdu Banská Bystrica 48Cb 90/98-Ki, ktorý bol pripojený k inému spisu (Okresný súd Banská Bystrica č. k. 13C/446/2015), súd vytýčil pojednávanie.
13. Žalobca uviedol, že si naďalej uplatňuje náhradu škody spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci výkonu rozhodnutia E 1145/98, pretože tvrdí, že okresný súd mal v konaní prieťahy, teda nepostupoval zákonne. Až po roku bolo vydané uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia. Tvrdí, že týmto nesprávnym úradným postupom bol ukrátený na majetku, pretože jeho pohľadávka vo výkone rozhodnutia nebola vymožená a následne došlo ku konkurzu na majetok povinného. V rámci konkurzného konania mu nebola žiadna pohľadávky priznaná. Uvádza, že si uplatnil nároky vyplývajúce z troch platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici 3Rob 264/97, 1Rob 288/97 a 1Rob 535/97 v exekučnom konaní u súdnej exekútorky X.. H. I., ktorá aj konala, ale neskôr zrejme v záujme ju odstaviť z vymáhania pohľadávky bola voči nej vznesená námietka zaujatosti a súdna exekútorka bola vylúčená z konania. Namiesto nej v exekúcii pokračoval súdny exekútor X.. X., ktorý žiadal vysokú zálohu na trovy exekúcie, ktorú nemal, čo exekútor to využil a exekučné konanie zastavil. Keď následne v novembri 1998 podal návrh na výkon rozhodnutia, Okresný súd Veľký Krtíš bol nečinný, čo je dôvod, ktorý uplatňuje v tomto konaní. Škoda mu teda vznikla v zmysle uvedených troch platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici, lebo dlžník jeho pohľadávku neuhradil a nevymohol si ju pre nečinnosť Okresného súdu veľký Krtíš. Tvrdí, že mu bola spôsobená aj ďalšia škoda v konaní u súdneho exekútora X.. Q., ktorému podal návrh na vykonanie exekúcie titulom iných dvoch platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici 1Rob 185/97 a 1Rob 762/97, čo popísal v návrhu pod II. bod 1. 2. Žiada, aby mu súd priznal voči žalovanému Ministerstvu spravodlivosti SR náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, pretože ani Okresný sú Veľký Krtíš ani súdny exekútor X.. Q. nekonali. Navrhuje vypočuť ako svedkov likvidátora Poľnohospodárske družstvo Príbelce F. za účelom preverenia jeho tvrdenia, že cca 80% majetku poľnohospodárskeho družstva bolo prenesené do Agrodružstva Príbelce a tiež likvidátora H.. B. V., predsedu družstva za účelom zistenia, aký majetok ostal v družstve po vzniku Agrodružstva Príbelce, pretože na základe toho je možné ustáliť, že keď podal návrh na výkon rozhodnutia, aký majetok sa v družstve nachádzal a čo mohlo byť v jeho prospech speňažené. Tiež žiada nahliadnuť do konkurzného spisu, ktorý nemal možnosť preskúmať. V minulosti podal aj žalobu na odporovateľný právny úkon voči Agrodružstvu Príbelce na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý prebiehal po spisovou značkou 48Cb 90/98 KL. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že na exekučné konanie vykonávané X.. Q. sa nevzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., pretože uvedené exekučné konanie začalo v júni 1998 a bolo skončené zastavením v roku 2005 uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici v roku 2006. Pokiaľ exekučné konanie skončilo až v roku 2006, tak je súdny exekútor je zodpovedný aj podľa zákona č. 514/2003 Z. z..
14. Čo sa týka vyčíslenia škody žalobca poukázal na to, že mu vznikla prvotná škoda pozostávajúca z dvoch súm 2 474 361,-Sk (82 133,74 Eur) a 2 142 037,-Sk (71 102,60 Eur). Prvá suma sa týka náhrady škody, ktoré si uplatnil platobnými rozkazmi sp. zn. 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97 výkonom rozhodnutia začatého na Okresnom súde Veľký Krtíš, pričom v zmysle prvého platobného rozkazu žiadal priznať sumu 843 968,-Sk (28 014,60 Eur), na základe druhého platobného rozkazu 1Rob/288/97 žiada 761 000,-Sk (25 260,57 Eur) a titulom platobného rozkazu 1Rob/535/97 sumu 869 393,-Sk (28 858,56 Eur), čo je spolu 2 474 361,-Sk (82 133,74 Eur). Druhá suma 2 142 037,-Sk (71 102,60 Eur) sa týka exekučného konania, ktoré riešil prostredníctvom súdneho exekútora X.. Q., so sídlom v Púchove a exekučným titulom sú veci vedené pod sp. zn. 1Rob 185/97 a 1Rob/762/97. Žiada priznať druhotnú škodu, ktorú si vypočítal z prvotnej škody tak, že si vypočítal ušlý zisk 15% za 5 rokov a tiež žiada priznať 800 000,-Sk (26 555,14 Eur) titulom nemajetkovej ujmy. Nesúhlasí s právnym názorom súdu, ktorý vychádza z názoru krajského a najvyššieho súdu v konaniach sp. zn. 48Cb 90/98 a 2Obo 242/2002, v ktorých súdy konštatovali, že istina bola uhradená. Na pojednávaní dňa 22,03,2017 žalobca upresnil, že v tomto konaní o náhradu škody neuplatňuje istinu, ktorá mu bola uhradená, ale žiada priznať príslušenstvo pohľadávky, keďže dojednal s dlžníkom Poľnohospodárske družstvo Príbelce pre prípad omeškania sankcie vo forme úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty. Preto vyčíslil a uplatňuje si
úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, ktorá mu vznikla za obdobie do uhradenia istiny, ktorú si uvedenou žalobou o náhradu škody uplatňuje. Úroky z omeškania a zmluvnú pokutu žiada za obdobie od roku 1995 do roku 1998. Špecifikáciu pohľadávky predloží dodatočne.
15. Žalovaný v zastúpení splnomocneným zástupcom uviedol, že si žalobca uplatňuje náhradu škody a to skutočnú škodu, nemajetkovú ujmu a ušlý zisk. Škodu uplatňuje titulom nesprávneho úradného postup, ku ktorej malo dôjsť podľa názoru žalobcu nečinnosťou Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci výkonu rozhodnutia E 1145/98, kde návrh bol podaný 20.11.1998. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca uplatňuje náhradu škody, musí preukázať vznik škody, následok a príčinnú súvislosť, kedy všetky tieto tri zložky musia byť kumulatívne. V danom prípade sa domnieva, že najdôležitejšie je preukázať príčinnú súvislosť, že práve úradným postupom, konkrétne nečinnosťou Okresného súdu Veľký Krtíš, došlo ku škode žalobcovi za obdobie od podania návrhu do 28.06.2000, kedy bol vyhlásený konkurz a kedy vo výkone rozhodnutia nemohlo byť pokračované. Čiže žalobca musí preukázať, že v období roka až roka a pol by bola uspokojená jeho pohľadávka výkonom rozhodnutia, ak by nedošlo k prieťahom v konaní vo veci E 1145/98, teda že by mal povinný dostatok majetku a že by v tomto období v rámci výkonu rozhodnutia stihlo dôjsť k speňaženiu majetku PD Príbelce tak, že by došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu. Žalovaný tvrdí, že to tak nie je. Žalobca uviedol vo svojom podaní zo dňa 24.08.2009, že mal o tom vedomosť, že Poľnohospodárske družstvo Príbelce sa zbavuje svojho majetku. Pokiaľ takúto vedomosť mal, bolo nutné, aby bol žalobca aktívny, kedy mal podávať odporovateľné žaloby, pretože pokiaľ tak nečinil, za toto zodpovednosť nemôže niesť štát. Čo sa týka návrhu, aby súd titulom náhrady škody zodpovednosťou štátu riešil pohľadávku žalobcu v exekučnom konaní vykonávanom X.. X. Q., súdnym exekútorom z Púchova, poukazuje na to, že aj na uvedené konanie sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu, keďže exekučné konanie v uvedenej veci začalo 26.06.1998 za účinnosti zákon č. 58/1969 Zb.. Tento zákon sa nevzťahuje na prieťahy spôsobené exekútormi, teda štát nezodpovedá za úradný postup, ktorý spôsobili exekútori. Na exekútorov sa vzťahoval Exekučný poriadok, ktorý v § 33 ods. 1 uvádzal, že exekútor je zodpovedný za škodu spôsobenú v exekučnom konaní a vlastne to je aj dôvod, prečo zákon ukladá exekútorom povinnosť uzavrieť § 12písm. b) zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti na vysokú sumu. Žalobca si mal teda náhradu škody uplatniť u exekútora X.. X. Q., pretože za jeho konanie ako exekútora štát nezodpovedá. Z týchto dôvodov navrhuje žalobu zamietnuť. Aj keď v konaní Er 1233/1998 došlo k zastaveniu konania až v roku 2005 alebo 2006, konkurzné konanie na majetok PD Príbelce začalo ešte v roku 2000 a začatím konkurzu už exekučné konanie nemohlo pokračovať. Konkurzom sa totiž zo zákona zastavuje aj exekučné konanie a nie je podstatné, kedy prípadne súd konanie zastavil. Čo sa týka ušlého zisku, dôkazná povinnosť je jednoznačne na žalobcovi, pretože on musí preukázať, akým spôsobom ušlý zisk mal vzniknúť, teda že pri jeho hospodárení by mal zisk 15% z určitej sumy. Preto ušlý zisk žalovaný namieta. Zo všetkých týchto dôvodov žiada žalobu zamietnuť.
16. Súd vykonal dôkaz výsluchom svedkov Q.. Q. T., X.. H. I., U. X. F.a, oboznámením s návrhom na začatie konania, vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výpisom z obchodného registra PD Príbelce v likvidácii, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, exekučným spisom súdnej exekútorky X.. H. I. EX34/98, najmä návrhom na vydanie exekúcie, platobnými rozkazmi, zmluvou o vykonaní exekúcie, žiadosťou o poskytnutí preddavku, doplnením návrhu a uznesením o zastavení exekúcie.
17. Súd sa oboznámil so spisom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 32Cb 97/98, najmä návrhom na začatie konania, platobnými rozkazmi, upovedomením o začatí exekúcie, návrhom na odklad exekúcie, prehľadom majetku, zápisnicou z prieskumného konania, určením, že pohľadávka veriteľa je pohľadávkou s právom na oddelené uspokojenie, vyjadrením odporcu v prvom rade k žalobnému návrhu, rozsudkom sp. zn. 32Cb 97/98 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obo 68/2009-322.
18. Súd sa tiež oboznámil aj so spisom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 48Cb 90/98-KL, najmä uznesením Najvyššieho súdu SR 1ObdoV/51/2011 zo dňa 28.06.2012 o zastavení dovolacieho konania.
19. Dokazovanie súd vykonal aj spisom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C 114/2006 a to návrhom na začatie konania, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 54Cbi 5/02-23 zo dňa 31.07.2002, odpoveďou na žiadosť v konkurznom konaní, vyjadrením žalovaného, žiadosťou o náhradu škody č.l. 30 - 32, vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR č.l. 37 - 39, LV č. XXX S.. Ú.. Z. V.Í., J. Č.. XXX S.. Ú.. P. V., zápisnicou z pojednávania zo dňa 23.10.2006, rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo
dňa 20.11.2006, odvolaním a rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co 26/07-117 zo dňa 11.04.2007.
20. Súd previedol dokazovanie aj so spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. Er 30/98, návrhom na vykonanie exekúcie, platobnými rozkazmi, výpisom z obchodného registra na Poľnohospodárske družstvo Príbelce, poverením, námietkami Poľnohospodárskeho družstva Príbelce, návrhom na odklad exekúcie, návrhom na vylúčenie exekútora, uznesením o vylúčení súdnej exekútorky, návrhom č. l. 49, uznesením o zastavení exekúcie a vrátením poverenia.
21. Súd sa oboznámil aj obsahom spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. E1145/98, návrhom na výkon rozhodnutia, platobnými rozkazmi Krajského súdu v Banskej Bystrici 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97, upovedomením o začatí exekúcie, návrhom, uznesením o vylúčení súdnej exekútorky, J. Č.. XXX S.. Ú.. P. V. U. J. Č.. XXX S.. Ú.. Z. V., návrhom na zriadenie sudcovského záložného práva, uznesením o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 26.11.1999 predajom nehnuteľností, nariadením výkonu rozhodnutia, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Príbelce v likvidácii dňa 28.06.2000 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24K 151/00-61 a uznesením o zastavení výkonu rozhodnutia zo dňa 14.06.2006.
22. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
23. Podľa § 33 ods. 1, 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 585/2006 Z. z. účinného v čase podania návrhu ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podania návrhu uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
25. Podaným návrhom sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody v sume 318 019,02 Eur. Návrh odôvodnil tým, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš vo veci výkonu rozhodnutia vedeného pod sp. zn. E1145/98 na vymoženie jeho pohľadávok vyplývajúcich z platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici 3Rob/264/97 zo dňa 04.08.1997, 1Rob/288/97 zo dňa 05.08.1997 a 1Rob/535/97 zo dňa 15.10.1997 voči povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Príbelce, 991 25 Príbelce, IČO: 00 647 268 a to predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného a tiež nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora X.. X. Q. so sídlom v Púchove v súvislosti s vymožením ďalších jeho pohľadávok v zmysle platobných rozkazov 1Rob/185/97 zo dňa 04.06.1997 a 1Rob/762/97 zo dňa 17.12.1997. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Veľký Krtíš žalobca poukázal na to, že mu vznikla škoda prieťahmi v konaní, nakoľko návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľností povinného vedených v Správe katastra Veľký Krtíš na J. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX U. XXX V. S.. Ú.. P. V. U. K. J. Č.. XXX, XXX U. XXX V. S.. Ú.. Z. V. podal na súd 20.11.1998 spolu s ďalším návrhom na zariadenie sudcovského záložného práva, pričom výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností bol súdom nariadený až uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš 26.11.1999. Vplyvom prieťahov v konaní došlo podľa jeho názoru k tomu, že jeho pohľadávka nebola uspokojená predajom nehnuteľností, kedy dňa 28.06.2000 uznesením pod sp. zn. 47-24K 151/00 vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici na majetok povinného Poľnohospodárske družstvo Príbelce konkurz. Žalobca síce prihlásil svoje pohľadávky s nárokom na oddelené uspokojenie, keďže v rámci výkonu rozhodnutia bolo zriadené sudcovské záložné právo na majetok povinného, avšak v zmysle listu správcu konkurznej podstaty Q.. Q. T. zo dňa 20.01.2006 bolo určené jeho poradie práva na oddelené uspokojenie až dňom záznamu v katastri nehnuteľností dňa 26.11.1999 a iní veritelia pod č. 13 a 6 mali záznam so skorším dátumom, z ktorého dôvodu speňažený majetok povinného vo výške 196 000,-Sk (6 5056,-Eur) mu správca konkurznej podstaty nevydal. Žalobca tiež poukázal na to, že vzniknuté prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia vo veci E1145/98 konštatoval aj predseda Okresného
súdu Veľký Krtíš na základe jeho sťažnosti, ktorá sťažnosť bola vybavená dňa 10.11.1999 ako dôvodná. Keďže následkom prieťahov v konaní nedošlo k uspokojeniu jeho pohľadávky vo výkone rozhodnutia a konkurzné konanie na majetok povinného bolo ukončené tiež bez toho, že by došlo čo i len k čiastočnej úhrade jeho pohľadávky, uplatňuje náhradu škody. Túto vyčísluje sumou 2 474 361,-Sk (82 133,74 Eur), ktorá škoda pozostáva z nárokov priznaných platobnými rozkazmi sp. zn. 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97. Platobným rozkazom 3Rob/264/97 mu bol priznaný nárok na zaplatenie istiny 84 752,-Sk (2 813,28 Eur) s prísl., ale titulom priznaného príslušenstva pohľadávky mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 843 968,-Sk (28 014,60 Eur). Platobným rozkazom 1Rob/288/97 na zaplatenie istiny 12 200,- Sk (404,96 Eur) s prísl. mu vznikla pohľadávka voči dlžníkovi, ktorá spolu s príslušenstvom činí sumu 761 000,-Sk (25 260,57 Eur) a v zmysle platobného rozkazu 1Rob/535/97 na sumu 6 100,-Sk (202,48 Eur) s prísl. mu vznikol nárok titulom príslušenstva na zaplatenie sumy 869 393,-Sk (28 858,56 Eur). Z týchto dôvodov si teda uplatňuje vyššie uvedenú sumu 2 474 361,-Sk (82 133,74 Eur). Na pojednávaní dňa 22.03.2017 žalobca uviedol, že sumu 82 133,74 Eur uplatňuje len titulom príslušenstva jeho pohľadávky vyplývajúcej z uvedených platobných rozkazov 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97, nakoľko istina bola vo všetkých prípadoch uhradená. Presný výpočet istiny v jeho podaní absentoval. Z návrhu ako aj z výpovede žalovaného tiež vyplývalo, že sumu 82 133,74 Eur považoval za tzv. prvotnú škodu, z ktorej mu vznikla ďalšia, tzv. druhotná škoda tým, že uvedený obnos nemal k dispozícii ku dňu 30.11.1999 a za obdobie do 30.11.2005 túto nemohol používať v podnikaní. Preto vyčísluje ušlý zisk z tejto sumy vo výške 15% ročne za uvedených 5 rokov, čo činí ďalších 2 226 924,-Sk, kedy sa jedná v zmysle Obchodného zákonníka o priemerný zisk dosahovaný v poctivom podnikaní. Žiada priznať aj 800 000,-Sk (26 555,14 Eur) titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla z dôvodu nesprávneho úradného postupu, keďže trpel stavmi depresie a úzkosti vplyvom bezvýchodnosti svojej podnikateľskej situácie a exekúcií, čo mu spôsobilo nevyliečiteľné onemocnenie.
26. Z vyjadrenia žalobcu ďalej vyplývalo, že návrh na výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností podal z toho dôvodu, že podľa jeho názoru povinný Poľnohospodárske družstvu Príbelce (ďalej len PD Príbelce) sa zbavoval svojich aktív založením Agrodružstva Príbelce, do ktorého bol vložený jeho majetok. Z týchto dôvodov podal návrh na neúčinnosť tohto právneho úkonu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 48Cb 90/98-Kl. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 48Cb 90/98-Kl pod č. l. 227 a nasl. súd zistil, že žalobcom uplatnená pohľadávka v sume 84 752,- Sk (2 813,28 Eur) s prísl. titulom platobného rozkazu sp. zn. 3Rob/364/97 vznikla z dôvodu, že žalobca kúpil od ZTS TEES Martin pohľadávku voči Poľnohospodárskemu družstvu Príbelce v sume 443 750,-Sk (14 729,80 Eur) splatnú v decembri 1995. Následne 07.08.1996 PD Príbelce a žalobca spísali dohodu o uznaní dlhu a jeho zaplatení, kde sa uvádza uvedená výška dlhu 443 750,-Sk (14 729,80 Eur). V uznaní dlhu sa konštatuje, že suma 243 750,-Sk (8 091,01 Eur) bude uhradená tým, že PD Príbelce v prospech žalobcu postúpi faktúry č. XXX/XX a XXX/XX voči dlžníkovi Mäsokombinát Zvolen - Č. V. a spol.. Prílohou dohody je aj oznámenie zo dňa 15.08.1996 o postúpení týchto pohľadávok. Postúpením pohľadávok teda PD Príbelce splnilo záväzok zaplatiť istinu 243 750,- Sk (8 091,01 Eur). Z výpovede správcu konkurznej podstaty Q.. Q. T. vyplývalo, že žalobca tvrdil, že túto pohľadávku nebol schopný vymôcť z dôvodu zmeny subjektu dlžníka po privatizácii, čo sa však nezakladalo na pravde, pretože privatizér V. Č. a spol. tento dlh uznali, čo vyplýva z prílohy č. 5 s označením Inventarizácia pohľadávok a záväzkov k 31.12.1995 s potvrdením V. Č.. Z výpisov z účtu PD Príbelce z 26.11.1997 vyplýva úhrada sumy 50 000,- Sk (1 659,70 Eur), z výpisu zo dňa 18.12.1997 úhrada ďalších 50 000,-Sk (1 659,70 Eur), z výpisu zo dňa 21.01.1998 je preukázaná úhrada sumy 100 000,-Sk (3 319,39 Eur) a z výpisu zo dňa 13.03.1998 vyplýva úhrada sumy 112 203,-Sk. V týchto platbách je uvedený variabilný symbol 25111726, čo je číslo pôvodnej faktúry vystavenej ZTS TEES Martin, ktorú žalobca postúpením pohľadávok nadobudol. Z variabilného symbolu je tiež zrejmé, že PD Príbelce zaplatil nesplatený zostatok istiny z danej faktúry. K 13.03.1998 mal teda žalobca od PD Príbelce vymáhaním zaplatenú sumu 555 953,-Sk (18 454,26 Eur), čo znamená splatenie všetkých dlhov žalobcu voči PD Príbelce. Z výpovede svedka Q.. T. tiež vyplýva, že žalobca v rámci uznania dlhu sa dohodol s predsedom PD Príbelce, aby mu uznal aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne a neskôr až 1% denne, teda 365% ročne. V danom prípade ide o uznanie dlhu s tak vysokou zmluvnou pokutou, že je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Navyše uznanie dlhu bolo neplatným právnym úkonom, pretože ho podpísal iba H.. V. ako predseda družstva, hoci podľa výpisu z obchodného registra predpísanou písomnou formou bolo podpisovanie dvoch členov predstavenstva, čo absentovalo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 48Cb 90/98-Kl-311 zo dňa 01.04.2009 návrh žalobcu voči Agrodružstvu Príbelce o odporovateľnosť právneho úkonu zamietol. Z rozsudku vyplýva, že žalobca tvrdí, že má voči dlžníkovi PD Príbelce pohľadávku v celkovej výške 2 474 361,-Sk (82 133,74 Eur) v zmysle platobných
rozkazov č. k. 3Rob/264/97 právoplatného 02.09.1997, 1Rob/288/97 právoplatného 25.08.1997 a 1Rob/535/97 právoplatného 04.11.1997. Pokiaľ súd vychádza z označených platobných rozkazov, ani v jednom z nich nebola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť priznané sumy so zmluvnou pokutou za každý deň omeškania, preto súd zmluvné pokuty kvalifikuje ako jednorázovú majetkovú sankciu. Potom dlh PD Príbelce voči žalobcovi v prípade platobného rozkazu 3Rob/364/97 predstavuje sumu 89 561,-Sk (2 972,88 Eur) vrátane zmluvnej pokuty a trov konania. Pri rovnakom postupe pri platobnom rozkaze 1Rob/288/97 predstavuje dlžná suma 13 700,-Sk (454,75 Eur) a v prípade platobného rozkazu 1Rob/535/97 čiastku 8 020,-Sk (266,21 Eur). Záväzok dlžníka PD Príbelce voči žalobcovi vo výške 243 750,-Sk (8 091,01 Eur) zanikol dňa 15.08.1996 postúpením pohľadávok dlžníka, ktoré mal voči svojmu dlžníkovi Mäsokombinát š. p. Zvolen podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej uvedeného dňa so žalobcom. Ďalej dlžník PD Príbelce zaplatil dňa 26.11.1997 sumu 50 000,-Sk (1 659,70 Eur), dňa 18.12.1997 ďalších 50 000,-Sk (1 659,70 Eur), dňa 21.01.1998 čiastku 100 000,-Sk (3 319,39 Eur) a dňa 13.03.1998 sumu 112 203,-Sk, o čom svedčia bankové doklady založené v spise, čím záväzok dlžníka voči žalobcovi (vykonané platby + postúpenie pohľadávok) zanikol pred podaním návrhu o určenie neúčinnosti právnych úkonov dlžníka. Z tohto dôvodu žalobca nie je v zmysle § 42a ods. 1 OZ aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, čo je dôvod pre zamietnutie ním podaného návrhu.
27. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 2 Obo 242/2002-322 zo dňa 09.09.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.04.2009 č. k. 48Cb 90/98-311. Z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že žalobcova pohľadávka mala činiť voči PD Príbelce sumu 2 474 361,-Sk (82 133,74 Eur), keď žalobca danosť svojej aktívnej legitimácie oprel o platobné rozkazy vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici 3Rob/264/97 na sumu 84 753,-Sk (2 813,28 Eur), 1Rob/288/97 na sumu 12 200,-Sk (404,96 Eur) a 1Rob/535/97 na sumu 6 100,-Sk (202,48 Eur), kedy ako ich príslušenstvo započítal sumy 759 155,-Sk (25 199,33 Eur), 748 800,-Sk (24 855,60 Eur) a 863 293,-Sk (28 656,08 Eur). Uvedená domnelá pohľadávka však zanikla, keď PD Príbelce uhradilo žalobcovi v roku 1996 kúpenú pohľadávku vo výške 443 750,-Sk (14 729,80 Eur) v čase od 26.11.1997 do 13.03.1998 sumou 555 953,-Sk (18 454,29 Eur), čím došlo k splateniu celého dlhu aj s pomerne vysokými úrokmi v celkovej sume 112 203,-Sk (3 724,46 Eur). Z týchto dôvodov aj Najvyšší súd SR mal za to, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby o odporovateľný právny úkon, nakoľko nemal žiadnu pohľadávku voči PD Príbelce.
28. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že prieťahmi v konaní vedených na Okresnom súde Veľký Krtíš vo veci výkonu rozhodnutia na vymoženie jeho pohľadávok voči PD Príbelce v zmysle platobných rozkazov 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97 výkonom rozhodnutia pod E1145/98 mu ako následok vznikla škoda. Bolo totiž preukázané, že žalobcom uplatňovaný nárok v zmysle uvedených platobných rozkazov voči PD Príbelce bol uhradený v čase od 26.11.1997 do 13.03.1998.
29. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 22.03.2017 uviedol, že si uplatňuje aj náhradu škody titulom prieťahov vzniknutých v exekučnom konaní súdnym exekútorom X.. X. Q. pri vymáhaní jeho pohľadávky z platobných rozkazov 1Rob/185/97, 1Rob762/97 a 4Rob/176/97 je potrebné uviesť, že žalobca, na ktorom je v konaní bremeno dokazovania nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok prieťahy v exekučnom konaní a ani tú skutočnosť, z ktorých by vyplývala zodpovednosť štátu. V danom prípade je potrebné dať za pravdu žalovanému, že na toto konanie sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, kedy uvedený zákon sa nevzťahuje na prieťahy spôsobené súdnymi exekútormi. Navyše konkurzné konanie na PD Príbelce začalo na návrhu zo dňa 11.05.2000 a konkurz bol vyhlásený dňa 28.06.2000, pričom začatím konkurzného konania nemohlo exekučné konanie pokračovať, nakoľko tomu bránilo ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov v zmysle zákona NR SR č. 238/2000 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu na PD Príbelce. Z uvedených dôvodov sa na označené exekučné konanie nemohol vzťahovať zákon č. 514/2003 Z. z.. Na činnosť súdnych exekútorov sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti, v zmysle ktorej súdny exekútor zodpovedá za škody spôsobené v exekučnom konaní (§ 12). Z uvedených dôvodov, kedy žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti štátu v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora X.. Q. pri vymáhaní jeho pohľadávky voči PD Príbelce, súd žalobu aj v tejto časti uplatneného nároku zamietol.
30. Je tiež potrebné poukázať na to, že pokiaľ si žalobca uplatnil ušlý zisk v sume 138 061,74 Eur ako tzv. druhotnú škodu, ani v danom prípade žalobca bremeno dokazovania neuniesol, pretože nepreukázal tú okolnosť, či mu vznikla tzv. skutočná škoda a ani to, čo mu okrem skutočnej škody ušlo (ušlý zisk). Tiež žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že v zmysle podaného návrhu dosahoval v uvedenom období od 30.11.1999 do 30.11.2005 v podnikaní priemerný zisk 15 %. V tejto súvislosti bolo pre úspech žalobcu podstatné preukázanie tej skutočnosti, že nedosiahol rozmnoženie svojich majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať pri pravidelnom chode vecí a výšku ušlého zisku aj riadne vyčísliť. Súd preto žalobcovi ani náhradu ušlého zisku nepriznal. Súd poukazuje aj na to, že platobné rozkazy Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97 boli vydané v prospech podnikateľského W. Q. J. H.. F.L.O.P., Vítkovická 14, Ostrava, pričom pod týmto obchodným menom žalobca podnikal len v rokoch 1990 - 1997.
31. Žalobca uplatnil titulom nemajetkovej ujmy čiastku 26 555,14 Eur, pričom v podanom návrhu uviedol, že nemajetkovú ujmu uplatňuje pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Veľký Krtíš vo výkone rozhodnutia, rozsiahle prieťahy v konaní a nemožnosti dovolať sa nápravy a dodržiavania zákona, kedy mal stavy stresu a z toho plynúce stavy bezvýchodnosti, čo malo dopad na jeho život a celú jeho rodinu ako aj na jeho platobnú neschopnosť, aby si sám platil svoje záväzku. Vplyvom nesprávneho úradného postupu sa žalobca podľa jeho názoru dostal do situácie, že je pod tlakom exekúcií a nemá na platenie základných životných potrieb seba a rodiny. Tiež utrpel ťažkú a nevyliečiteľnú nemoc, ktorú v prípade potreby súdu predloží. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že konanie na súde sa riadi zákonom č. 160/2015 Z. z. - Civilným sporovým poriadkom (ďalej len CSP). Nakoľko ide o sporové konanie, dôkazné bremeno na preukázanie žalobcových tvrdení je na jeho osobe. V danom prípade žalobca ničím nepreukázal v priebehu celého konania skutočnosti odôvodňujúce priznanie nemajetkovej ujmy, čo je v rozpore s článkom 8 CMP o povinnosti strany sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie a podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi. Navyše v konaní bolo preukázané, že v období od 26.11.1997 do 13.03.1998 došlo k úhrade žalobcových pohľadávok, preto pokiaľ mal žalobca finančné problémy v podnikaní zo zhoršením finančnej situácii jeho rodiny, nie je tu daná príčinná súvislosť s prieťahmi v konaní vo veci výkonu rozhodnutia. Súd preto žalobcovi nárok na nemajetkovú ujmu nepriznal.
32. Pokiaľ súd v konaní nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie pojednávania, je potrebné uviesť, že pred skončením dokazovania síce žalobca žiadal pojednávanie odročiť, avšak jeho návrh na odročenie bol odôvodnený tým, že žiada umožniť lehotu na nahliadnutie do konkurzného spisu za účelom vyčíslenia svojej pohľadávky a upresnenia okruhu svedkov, ktorých navrhuje vypočuť. Tento návrh považoval súd za obštrukčný a rozporný s ustanovením § 157 CMP, v zmysle ktorého súd postupuje rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní s prihliadnutím na povahu sporu. Súd s prihliadnutím na ust. § 153 ods. 1 CMP dospel k záveru, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku a obrany včas, keďže mal možnosť si konkurzný spis naštudovať od skončenia konkurzu s dostatočným a dlhým časovým predstihom a tiež vykonať presnú špecifikáciu svojho návrhu, preto v súlade s § 153 ods. 2 CMP nepripustil tieto úkony, pretože by si to vyžiadalo odročenie pojednávania, čo už vzhľadom k dĺžke konania, ktoré bolo predĺžené aj prerušením do skončenia konkurzného konania, znamenalo predĺženie konania, čo je v rozpore s CMP.
33. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. V prejednanej veci mal žalovaný vo veci úspech vo výške 100%, preto súd vyslovil, že žalovanému sa priznávajú trovy konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.