Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/215/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v exekučnej veci oprávneného: Mesto Bytča, Nám. Slovenskej republiky 1/1, Bytča, IČO: 00 321 192, proti povinnej: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. uzol XXXX/XX, Y. N. nad G., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 350,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. februára 2016, č.k. 10Er/1149/2015-28, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o d m i e t a a vo výroku III. p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. námietky povinnej proti exekúcii zamietol, výrokom II. námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel a výrokom III. návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil podľa § 50 ods. 1 Ex. por., vo výroku II. podľa § 201 ods. 2 Ex. por. v spojitosti s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vo výroku III. svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.. Uviedol, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 22.10.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 350,63 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov č. XX/XXXX vydaných mestom Bytča dňa 09.10.2015. Dňa 04.12.2015 boli súdu prvej inštancie predložené námietky povinnej proti exekúcii, proti trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti, sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a taktiež poukázala na svoju nemajetnosť. Uviedla, že je matkou 8 ročného syna, rozvedená, bez príjmov, nezamestnaná, nie je SZČO, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné dávky, poberá rodinné prídavky v sume 23 Eur mesačne a výživné v zákonom stanovenej minimálnej výške podľa zákona o rodine. Uviedla tiež, že je vážne chorá, bola dlhodobo PN, nikto ju nechce zamestnať. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom v jeho byte, tiež je nezamestnaný a nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani iné dávky, pričom je rada, že aspoň má kde bývať, keď sama nie je schopná bez príjmov zabezpečiť si bývanie. Zároveň predložila potvrdenie z úradu práce. Ďalej vzniesla námietku premlčania s tým, že pohľadávku považuje za premlčanú. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinnej doručenom súdu dňa 29.12.2015 uviedol, že správca miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady postupuje podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). Poukázal, že premlčacia doba 6 rokov neuplynula z dôvodu, že povinná si preberala výzvu podľa § 80 a § 58 zák. č. 511/1992 Zb., čím začala plynúť nová premlčacia doba 6 rokov. Zároveň súdu prvej inštancie predložil ako dôkaz výzvy s doručenkou. Uviedol, že nakoľko nezaniklo 20 ročné právo vymáhať daňový nedoplatok podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení nesk. predpisov podľa § 85 ods. 4, správca miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavené odpady vystavil výkaz daňových nedoplatkov 56/2015 ku dňu 09.10.2015, v celkovej výške 350,63 Eur. Súd

prvej inštancie preskúmal výzvy na zaplatenie nedoplatku adresované zo strany oprávneného povinnej vrátene doručeniek k predmetným výzvam a námietky povinnej z hľadiska ich obsahu vyhodnotil ako nedôvodné. V konaní nebolo preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, bránia vymáhateľnosti nároku, či inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Námietka premlčania zo strany povinnej nie je opodstatnená, a to s poukazom na preukázané doručenie výziev zo strany oprávneného, v dôsledku ktorých začala pri jednotlivých platobných výmeroch plynúť nová premlčacia doba. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie námietky povinnej proti exekúcii zamietol. V upovedomení o začatí exekúcie EX 1613/2015-9 zo dňa 02.11.2015 vyčíslil súdny exekútor trovy exekúcie v prípade uhradenia pohľadávky do 14 dní od doručenia upovedomenia sumou vo výške 78,30 Eur, ktorá pozostáva z odmeny súdneho exekútora 35,25 Eur, DPH 7,05 Eur, náhrady hotových výdavkov 30 Eur, 6 Eur DPH (preštudovanie návrhu oprávneného, obal spisu, tlač dokumentov, kopírovanie dokumentov, zisťovanie majetku povinného - lustrácia ODI, Soc. poisťovňa, kataster, 19 x banky, Obch. register, živ. register, náhrada za stratu času, náhrada za poštovné, telekomunikačné poplatky). Zároveň vyčíslil predbežné trovy exekúcie po uplynutí 14 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia na sumu 204,60 Eur (odmena súdneho exekútora 70,50 Eur, 14,10 DPH, náhrada hotových výdavkov 100,- Eur, 20,- Eur DPH) s upozornením, že tieto trovy môžu byť aj vyššie. Pokiaľ ide o uplatnené predbežné trovy exekúcie v prípade plnenia v 14- dňovej lehote, považoval súd prvej inštancie námietky povinnej za dôvodné. Pri náhrade hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky v zmysle ustanovenia § 201 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku platí, že súdny exekútor môže vyčísliť iba tie svoje hotové výdavky, ktoré mu vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Náhrada hotových výdavkov sa tak vymáha len na základe vyčíslenia súdneho exekútora, čo však neznamená, že výška tejto náhrady nemusí byť určená presným a preskúmateľným spôsobom v samotnom upovedomení. Tak ako musí mať vymáhaný nárok jednoznačný a preskúmateľný základ v exekučnom titule, aj trovy exekúcie, v tomto prípade náhrada hotových výdavkov, musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora. V opačnom prípade totiž účastník nevie z čoho pozostáva nárok voči nemu vymáhaný, a preto nie je schopný tento kvalifikovane namietať. Týmto spôsobom je mu odňatá možnosť účinnej obrany a túto môže založiť iba tak ako povinný, že podá námietku proti náhrade hotových výdavkov bez bližšieho odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť by pritom nebola zhojená ani tým, ak by exekútor špecifikáciu predložil súdu spolu s námietkami. Špecifikácia totiž naďalej ostáva mimo vedomia účastníkov. Aj tu je potrebné prihliadať na právo účastníka spočívajúce v možnosti oboznámiť sa s obsahom ukladanej povinnosti. Pokiaľ z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva v rámci trov exekúcie súdnym exekútorom vyčíslená suma náhrady jeho hotových výdavkov bez ich bližšej špecifikácie, tak upovedomenie o začatí exekúcie v časti náhrady hotových výdavkov neobsahuje označenie vymáhaného nároku v zmysle ustanovenia § 48 písm. d) Exekučného poriadku. Pod označením vymáhaného nároku treba rozumieť také označenie, z ktorého je dostatočne zrejmé z čoho vymáhaný nárok pozostáva. V prípade náhrady hotových výdavkov teda výšku jednotlivých hotových výdavkov s určením predmetu výdavku. Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 35,25 Eur (i keď by mu patrila odmena 35,50 Eur, nakoľko základ odmeny sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor, t.j. 351 Eur, z čoho 10% odmena predstavuje 35,10 Eur, ktorá sa ako vypočítaná odmena zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, t.j. 35,50 Eur), v tejto časti exekučný súd k uplatneniu odmeny nemá výhrady. Pokiaľ však ide o uplatnené hotové výdavky, tieto považuje exekučný súd za a neprimerane vysoké a nadhodnotené. Súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť výdavky za poštovné zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, a to vo výške 3 x 1,40 Eur, spolu 4,20 Eur, prípadne kancelárske náklady za spisový obal, 3 ks obálok a cca 5 ks papiera, ďalej za lustráciu bydliska povinnej v registri obyvateľov (za účelom zistenia adresy na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) vo výške 0,20 Eur. Náhrada hotových výdavkov uplatnená v upovedomení o začatí exekúcie za "preštudovanie návrhu, nemá oporu v žiadnom právnom predpise, taktiež lustráciu v ODI, SP, katastri, 19 x banky, obchodnom a živnostenskom registri je v štádiu pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnej a uplynutí času na podanie námietok, považuje exekučný súd za predčasnú a neúčelne vykonanú, keďže povinná mohla v rámci podaných námietok uviesť také skutočnosti, ktoré mohli viesť k následnému posúdeniu exekúcie ako neprípustnej, preto do doručenia upovedomenia nemôžu tieto úkony "ísť a ťarchu povinnej osoby". Taktiež náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi v zmysle § 23 vyhlášky iba pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu. Z upovedomenia nie je zrejmé, aké úkony súdny exekútor mimo exekútorského úradu do vydania upovedomenia o začatí exekúcie vykonával. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor v upovedomení nevyčíslil predbežné trovy exekúcie v časti hotových výdavkov v zmysle vyššie citovaného

zákonného ustanovenia, teda nie je možné posúdiť ich opodstatnenosť, súd prvej inštancie námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Čo sa týka predbežných trov exekúcie vyčíslených v prípade nesplnenia povinnosti v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia, tu exekučný súd poukázal na to, že tieto sú v upovedomení o začatí exekúcie stanovené iba predbežnou výškou, keďže súdny exekútor pri vydaní upovedomenia nemôže presne vyšpecifikovať ich skutočnú výšku, nakoľko nie je možné v tomto štádiu konania presne určiť, aké náklady vzniknú v súvislosti s výkonom exekúcie, resp. dokedy bude exekúcia trvať. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodol súd prvej inštancie o námietkach povinnej proti trovám exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia. V danom prípade súd prvej inštancie nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by mala byť prebiehajúca exekúcia zastavená, nakoľko skutočnosti, ktoré povinná namieta, nie súd dôvodom na jej zastavenie v zmysle platných ustanovení Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o nepriaznivú finančnú situáciu povinnej, táto je dôvodom zastavenia exekúcie len v prípade, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), avšak existenciu takéhoto stavu zisťuje exekútor a až na základe jeho zistení súd exekúciu pre nemajetnosť zastaví. Súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcie troví súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Až z jeho zistení, doložených listinnými dôkazmi, preukazujúcimi skutočnosť o tom, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude exekučný súd o zastavení predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku rozhodovať. Zo strany exekútora nemajetnosť povinnej doposiaľ zistená nebola, preto tento dôvod zastavenia exekúcie nie je daný. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala vo výroku II. a III. v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Uviedla, že súd ani súdny exekútor nepreukázali skutočné náklady a teda skutočnú výšku výdavkov tvrdené v uznesení súdu, čo spôsobuje dôvodnú obavu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Žiadala súd, aby výšku náhrady preskúmal z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu, či došlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Žiada o prizvanie prokuratúra do konania na ochranu jej práv, pretože i samotný súd v odôvodnení mal za to, že považuje uplatnené výdavky súdnym exekútorom za neprimerane vysoké a nadhodnotené, a preto že je nemajetná občianka v hmotnej núdzi. Ďalej uviedla, že namieta postup súdneho exekútora v exekučnom konaní a rovnako skutočnosť, že nebolo možné vykonať dokazovanie vo veci jej nemajetnosti, pretože súd uviedol, že súdny exekútor lustroval jej majetkové pomery v bankách, v SP, na dopravnom inšpektoráte a toto súd nevyhodnotil, neprihliadol na tieto zistené skutočnosti súdneho exekútora o jej nemajetnosti a tak jej bolo odňaté ústavné právo úspešne sa brániť proti exekúcií v tomto štádiu konania na súde pred vynesením rozhodnutia súdu. Mala za to, že jej právo na súdnu ochranu bolo porušené, pretože nemá dosah na konanie súdneho exekútora. Žiadala aby súd uložil povinnosť súdnemu exekútorovi predložiť dôkazy, ktoré bez jej viny nemôže súdu predložiť. Svoju rodinnú a finančnú situáciu opísala súdu a podložila dôkazmi z Úradu práce a dlhodobou PN. Jej pomery sú definované ako existencia pod hranicou chudoby. Mala za to, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a z dôvodu, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Žiadala, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, lebo je tu dôvod pre ktorú exekúciu nemožno vykonať, je nemajetná a je tu dôvod hodný osobitného zreteľa. Zdôraznila, že je nezamestnaná matka, dlhodobo chorá, starajúca sa o dieťa v školskom veku a nemá žiadne príjmy, nepoberá sociálne dávky ako súdu oznámila a nie je dôvod, aby sa v exekúcii pokračovalo.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril tak, že napadnuté uznesenie ja po vecnej i obsahovej stránke správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Povinná sa k vyjadreniu oprávneného vyjadrila tak, že namieta premlčanie podľa § 110 Občianskeho zákonníka. Nakoľko ubehla premlčacia doba tri roky žiada o zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Opätovne zdôraznila, že je nemajetná a nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

5. Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či je prípustné a či má náležitosti stanovené zákonom.

6. Podľa § 386 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523218'&ucin-k-dni='30.12.9999'>písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Kto je oprávnený podať odvolanie, rieši ustanovenie § 367 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523206'&ucin-k-dni='30.12.9999'> CSP.

8. Osobitným prípadom, kedy treba odvolanie odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523218'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je situácia, keď odvolanie nie je prípustné, pokiaľ ho podal účastník napriek tomu, že jeho návrhu bolo vyhovené. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je totiž skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech pritom zvyčajne znamená neúspech vo veci samej alebo procesné rozhodnutie, ktoré znamená pre odvolateľa ujmu.

9. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 215/2010, z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená iná určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri tomto hodnotení sa neprihliada na subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. Oprávnenie podať odvolanie prislúcha iba tomu účastníkovi, v neprospech ktorého pôsobí porovnanie najpriaznivejšieho výsledku, ktorý súd prvej inštancie pre účastníka mohol založiť svojím rozhodnutím, a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne založil, ak je zároveň spôsobená ujma odstrániteľná tým, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší alebo zmení.

10. V danom prípade súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého uznesenia námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel. Odvolanie povinnej proti výroku II. predmetného uznesenia súdu prvej inštancie, na základe uvedeného odvolací súd považoval za neprípustné, nakoľko uvedené rozhodnutie nezasiahlo do práv odvolateľa (povinnej), neuložilo jej žiadnu povinnosť a nespôsobilo jej žiadnu ujmu.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie povinnej vo výroku II. odmietol podľa § 386 písm. b <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523218'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) CSP, ako podané neoprávnenou osobou, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. nevyznelo v neprospech odvolateľa.

12. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého uznesenia Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku III. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 473 v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 17. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie, ktorý bol doručený dňa 14.10.2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Augustínovi, PhD. domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 56/2015 zo dňa 09.10.2015. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej dňa 22.10.2015. Následne súd prvej

inštancie napadnutým uznesením vo výroku III. rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) tak, že návrh povinnej zamietol.

18. Odvolací súd konštatuje, že pre záver o tom, či je nevyhnutné zastaviť exekúciu pre nedostatok majetku povinnej, sa musí uvažovať o celom majetku povinnej. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinnej.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinnej v časti voči výroku III. je dôvodné. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či v danej veci bolo vykonané zisťovanie ohľadom majetkových pomerov povinnej a prípadne, aké sú závery takéhoto zisťovania. Skutkový záver o existencii alebo neexistencii nemajetnosti povinnej nie je v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podložený príslušnými skutkovými závermi o majetkových a zárobkových pomeroch povinnej, rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné a predčasné pre nezistenie skutkového stavu veci, nevyhnutného pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

20. Odvolací súd v tomto smere zároveň konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523157'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s ustanovením § 234 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523167'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='209/1992 Zb.%2523%25C8l.6'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 21. Záverom odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať účastník konania, ktorým je nepochybne v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku aj povinná, pričom o každom takomto návrhu musí riadne rozhodnúť príslušný súd. Skutočnosť, že súdny exekútor, resp. oprávnený v danej veci nepodal návrh na zastavenie exekúcie, na základe uvedeného nie je rozhodujúcim kritériom na rozhodnutie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, súd prvej inštancie týmto postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 391 ods. <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523221'&ucin-k-dni='30.12.9999'>1 vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v inštančnom postupe.

23. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania povinnej podľa § 110 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že premlčanie práva priznaného exekučným titulom nespôsobuje neúčinnosť exekučného titulu. Súd na premlčanie prihliadne iba na námietku povinného, exekúciu vtedy zastaví z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach § 100 až § 114 Občianskeho zákonníka je okrem stimulácie veriteľa (oprávneného) k včasnému uplatneniu jeho práv aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane oprávneného v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok na súdnu vymáhateľnosť práva, možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vymáhanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Premlčanie, ktoré je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa (oprávneného), či dlžníka (povinného), vyžaduje teda márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva oprávneným.

24. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, teda riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe (úspešnému výkonu exekúcie) zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup, obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.

25. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov obrany účastníkov konania, predovšetkým povinného. Zákon umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Medzi prípady zastavenia exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., t.j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. možno pripustiť i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, to znamená premlčaním judikovaného práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá.

27. V tejto súvislosti treba uviesť, že právo na súd, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom. V zmysle uznesenia Ústavného súdu, č.k. II. ÚS 464/2011-16 zo dňa 20.10.2011 znakom právneho štátu je princíp zákazu denegatio iustitae, ktorý vyplýva aj z princípu na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Princíp zákazu denegatio iustitae je potrebné aplikovať aj vo vykonávacom - exekučnom konaní. Vychádzajúc z tohto základného princípu výkonu spravodlivosti, v rozpore s ním by bol taký výklad zákona, ktorý by znemožňoval nárok garantovaný hmotným právom presadiť prostredníctvom oprávnených orgánov.

28. V súlade s citovaným ustanovením § 112 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523112'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka premlčacia doba sa zastavuje (spočíva) po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. To platí aj v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený podá na súde (na inom príslušnom orgáne) návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie.

29. V danej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že titulom na vykonanie exekúcie bol výkaz daňových nedoplatkov oprávneného č. 56/2015 zo dňa 09.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2015. Týmto dňom začala oprávnenému plynúť 10 ročná premlčacia lehota na vymoženie predmetnej pohľadávky (§ 110 ods. 1 Obč. zákonníka). Dňa 14.10.2015 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, v rámci premlčacej lehoty z čoho vyplýva, že nárok oprávneného nebol premlčaný.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. jednomyseľne zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 ) dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .