Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-56C/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: X.. K. J., N.., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX W., právne zast. advokátom JUDr. Jana Hreňová, Krížna 14, 811 07 Bratislava proti žalovanej: X.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX o návrhu na zaplatenie 2.300,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu - zmluvnú pokutu vo výške 1.920,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počnúc od 09.08.2015 do zaplatenia, sumu 380,- € ako náhradu za dodané služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, úrok z omeškania zo sumy 185,- € vo výške 5,05 % ročne počnúc od 15.09.2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania zo sumy 195,- € vo výške 5,05 % ročne počnúc od 07.10.2015 do zaplatenia istiny, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 12.01.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny - zmluvnej pokuty vo výške 1.920,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počnúc od 09.08.2015 do zaplatenia, sumu 380,- eur ako náhrady za dodané služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, úroku z omeškania zo sumy 185,-eur vo výške 5,05 % ročne počnúc od 15.09.2015 do zaplatenia istiny, úroku z omeškania zo sumy 195,- eur vo výške 5,05 % ročne počnúc od 07.10.2015 do zaplatenia istiny.

2.Podanú žalobu odôvodnil tým, že v zmysle Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej stranami sporu dňa 23.03.2015 sa v čl. IV. bod 6 dohodli, že žalovaná najneskôr do 30. mája 2015 vypratá a odovzdá dom s pozemkom žalobcovi a umožní mu užívanie tejto nehnuteľnosti. V prípade nedodržania termínu zo strany žalovanej sa dohodli, že žalovaná zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 30,00 eur za každý deň omeškania. Žalovaná bola s odovzdaním nehnuteľnosti v omeškaní 64 dní v celkovej sume 1.920,- eur.

3.V zmysle čl. IV. dohody prevzala žalovaná aj záväzok uhradiť všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti až do protokolárneho odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi. Z tohto dôvodu uplatňuje žalobca voči žalovanej aj nárok na zaplatenie sumy 185,- eur v zmysle vyúčtovania vodného a stočného za obdobie od 20.02.2015 do 03.08.2015 a sumu 197,56 eur ktorá zodpovedá nedoplatku v súlade s vyúčtovaním dodávky plynu za obdobie od 19.09.2014 do 19.09.2015. Žalobca však z tejto sumy uplatňuje iba sumu 195,- eur. Žalobca vyššie uvedené sumy uhradil z vlastných zdrojov. Celkom sa potom žalobca domáha na žalovanej zaplatenia sumy 2. 300,- eur s príslušným úrokom z omeškania.

4.Žalobca navrhol aby súd vo veci rozhodol v rámci skráteného konania t. j. vydaním platobného rozkazu. Súd tomuto návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod č. k. 56C/10/2016-26 dňa 14.01.2016. Žalovaná podala dňa 30.03.2016 voči vydanému platobnému rozkazu odpor v ktorom namietala tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe ním uplatnený nárok považovala čo do dôvodu a výšky za neopodstatnený.

5.Súd následne v konaní pokračoval v súlade s ust. § 180 Zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ). a pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako aj na listiny v konaní predložené stranami sporu.

6.Podľa ust.§ 470 ods. 1 ( prechodné ustanovenia ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. ods. 2 veta prvá cit. zákona právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. ods. 3 cit. zákona na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa ust. ods. 4 cit. zákona konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

7.Podľa čl. 8 základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 9 základných princípov strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

8.Výsluchom žalobcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Žalobca sa svojho nároku o zaplatenie sumy 2.300,- eur domáhal v súlade s dohodou o vyporiadaní BSM ktorú uzatvorili strany ako exmanželia dňa 23.3.2015. Všetky nároky, ktoré žalobcovi vyplývali z predmetnej dohody žalobca splnil. Nakoľko žalovaná tak neučinila na podanej žalobe zotrval po celé konanie vo veci. Na dôkaz neplnenia povinnosti vyplývajúcich z dohody o vyporiadaní BSM žalovanou poukázal na skutočnosť, že strany sporu vlastnili garáž v Českej republike v Prahe, túto garáž predali ale žalovaná neuhradila príslušnú daň v ČR. Žalobca musel vycestovať do ČR a zaplatiť aj zmluvnú pokutu. O tomto konaní žalobca následne písomne informoval doručeným listom žalovanú, ktorá na to nereagovala.

9.K návrhu žalovanej, pokiaľ navrhovala vykonať dokazovanie výsluchom synov strán sporu žalobca cestou svojej právnej zástupkyne uviedol, že tento výsluch by bol z pohľadu dokazovania v tomto spore nehospodárne vykonanie dôkazu, pretože ani jeden zo synov nie sú účastníci dohody, z ktorej nárok na zaplatenie v tomto konaní odôvodzuje. Otázky spôsobu vedenia, či už rodinného, alebo života všeobecne, na ktoré by mohli synovia zodpovedať nie sú relevantné pre toto konanie a navrhol, aby súd vykonanie tohto dôkazu zamietol.

10.K tvrdeniam žalovanej o skutočnostiach tykajúcich sa dohody o vyporiadaní BSM žalobca cestou svojej právnej zástupkyne uviedol, že v predmetnej dohode sa vyporiadal ten majetok vrátane záväzkov rozvedených manželov, ktorý do času uzavretia dohody medzi rozvedenými manželmi nebol vyporiadaný inak, čiže dohoda neobsahovala celú masu BSM z dôvodu, že časť majetku teda už v čase uzavretia dohody vyporiadaná bola.

11.V záverečnom vyjadrení žalobca žiadal žaloby vyhovieť v plnom rozsahu. Poukázal na to, že súdu predložil všetky relevantné dôkazy preukazujúce svoj nárok a rovnako doklady nad rámec veci, ktorá je prejednávaná čím preukázal proces a spôsob uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM na základe čoho potom žalobca uplatnil svoj nárok na plnenie od žalovanej. Z listín predložených žalobcom je zrejmé, že dohoda o BSM nebola uzavretá v tiesni, alebo za jednostranne nevýhodných podmienok pre jednu alebo druhú stranu tejto dohody.

12. Výsluchom žalovanej súd zistil nasledovné skutočnosti: Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržala svojich písomných vyjadrení v ktorých uviedla, že pri príprave dohody o vyporiadaní BSM nemala z finančných dôvodov možnosť zabezpečiť si advokáta ako žalobca. Tvrdila,

že z tohto dôvodu podpísala dohodu v tiesni a pod nátlakom, preto bola v nevýhode. Poukázala na to, že dohodnúť sa so žalobcom na vyporiadaní BSM nebolo jednoduché, žalobcu požiadala o neskorší termín uvoľnenia domu, aby si mohla dať byt do stavu obývania, ale žalobca jej nevyhovel. Od obdržania všetkých finančných prostriedkov zo strany žalobcu do doby uvoľnenia domu mala 2 mesiace, pričom byt na ktorý si musela vziať hypotéku bol v stave holobytu.

13.Žalovaná sa preto z vyššie uvedených dôvodov dostala do omeškania s vysťahovaním. V ďalšom žalovaná uviedla, že aj keď tušila, že sa s uvoľnením domu omešká, dohodu o vyporiadaní BSM podpísala v dobrej viere s tým, že žalobca od nej nebude žiadať peniaze za to, že dom užíva aj s jeho deťmi. Namietala žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia v žalobe keď uviedol, že z dôvodu napätých vzťahov so žalovanou sa musel z domu vysťahovať. V tom smere poukázala na slovné a fyzické útoku zo strany žalobcu na jej osobu a na žalovanou podané trestné oznámenia voči žalobcovi. Na dôkaz pravdivosti svojich tvrdení navrhla vypočutie svedkov- synov strán sporu.

14.Pokiaľ žalobca uvádzal skutočnosti o predaji garáže v ČR k tomu uviedla, že určité obdobie bola bez finančných prostriedkov od žalobcu, sama sa starala o ich dve deti. Keď zaplatila všetky náklady vo výške cca 838,-eur rodina nemala z čoho žiť. Namieta tvrdenie žalobcu o tom, že do bodky splnil dohodu o vyporiadaní BSM. Uviedla, že to nie je pravda, nakoľko podľa dohody pripadlo jedno motorové vozidlo žalovanej a ku dnešnému dňu nie je prepísané na jej osobu. Ešte pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM sa žalobca vysťahoval z rodinného domu a tvrdil, že žalovaná je preto povinná znášať náklady. Do predmetného rodinného domu sa kedykoľvek vrátil, nedovolil jej vymeniť ani zámok, zostal tam 3 - 4 dní potom opäť odišiel, zase sa vrátil a tváril sa, že tam nebýva. Počas týchto návštev sa žalovanej a deťom vyhrážal, že majú vypadnúť z domu. Preto chcela čo najskôr podpísať dohodu o vyporiadaní BSM a zároveň som si zarezervovala byt, v ktorom momentálne býva s deťmi. Tvrdila, že bola odkázaná iba na fin. prostriedky z vyporiadania BSM. Poukázala na to, že takúto dohodu so zmluvnou pokutou ktorá bola pre ňu nevýhodná podpísala z vyššie uvedených dôvodov a preto ju odmieta zaplatiť. K vyjadreniu zástupkyne žalobcu pokiaľ namietala návrh žalovanej na vypočutie syna uviedla, že minimálne mladší syn Peter by mal byť účastníkom konania pretože v tom čase bol v maturitnom ročníku a pripravoval sa na vysokú školu.

15.V záverečnom vyjadrení žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol nakoľko bola v celom tomto procese postavená do značnej nevýhody a ustanovenie o zmluvnej pokute podľa § 49 sa v tomto prípade priečilo dobrým mravom. Predmetnú nehnuteľnosť užívala ako bezpodielové spoluvlastníctvo v čase v ktorom sa starala o nezaopatrené dieťa, ktorého otcom je žalobca. V tomto čase si zároveň riešila nové bývanie pre seba a pre deti, ktorých otcom je žalobca a v tom čase sa jedno z detí pripravovalo na budúce povolanie, predmetnú zmluvu podpísala v tiesni a za nevyhovujúcich podmienok a v rozpore s dobrými mravmi.

16.Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára: Podľa ust. § 3 ods. 1/ Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17.Podľa ust. § 34 ods. 1/ Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18.Podľa ust. § 35 ods. 1/ Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa ods. 2 cit. práv. predpisu právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ods. 3 cit. práv. predpisu právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

19.Podľa ust § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

20.Podľa ust § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

21.Podľa ust § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

22.Podľa ust § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 cit. zákona. Podľa ust § 149 ods.21 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

23.Podľa ust § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24.Vyhodnotení listín predložených stranami sporu a to: dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 23.03.2015, potvrdenia o vykonaných platbách žalobcu, listina protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 03.08.2015, výzva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 03.08.2015 a 05.08.2015, vyúčtovacia faktúra Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 21.08.2015, vyúčtovacia faktúra ZSE Energia, a.s. zo dňa 22.09.2015, písomnej výpovede svedka advokátky S.. ( ktorá participovala na uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM strán sporu a zastupovala žalobcu až do dňa 16.09.2016 kedy zo zdravotných dôvodov vypovedala plnú moc žalobcovi ), ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :

25.Strany sporu boli ako manželia rozvedení rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 9P128/2012-50 dňa 06.02.2013 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2013. Dňa 23.03.2015 strany ako bývalí manželia uzatvorili Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V čl. IV. bod 6 predmetnej dohody sa strany dohodli, že žalovaná najneskôr do 30. mája 2015 vypratá a odovzdá dom s pozemkom žalobcovi a umožní mu užívanie tejto nehnuteľnosti. V prípade nedodržania termínu zo strany žalovanej sa dohodli, že žalovaná zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 30,00 eur za každý deň omeškania. Žalovaná bola s odovzdaním nehnuteľnosti v omeškaní 64 dní v celkovej sume 1.920,- eur.

26. Súd posúdil skutkové tvrdenia a argumenty strán sporu nasledovne: Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovanou za nedodržanie podmienok dohody o vyporiadaní BSM. Súd dospel k záveru, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 23.03.2015 bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právne účinky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nastávajú dňom jej uzavretia, v časti nehnuteľnosti dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva správou katastra. Predmetná dohoda je platná a na jej základe má dôjsť k riadnemu plneniu zo strany žalovanej. Pokiaľ žalovaná v konaní k predmetu sporu a procesnému útoku žalobcu uviedla, že predmetnú dohodu uzatvorila v tiesni za nevyhovujúcich podmienok, v rozpore s dobrými mravmi a zároveň tvrdila, že ju podpísala v dobrej viere s tým, že žalobca od nej nebude žiadať peniaze za to, že dom užíva aj s jeho deťmi súd tieto tvrdenia vyhodnotil ako obranu žalovanej ktorá ale nemôže mať vplyv na žalobcom uplatnený nárok o zaplatenie platne dohodnutej zmluvnej pokuty účastníkmi dohody v danom konaní stranami sporu. Takáto obrana žalovanej neobstojí, pretože svoje tvrdenie, že právny úkon bol urobený v tiesni v predmetnom konaní nepreukázala. Žalovaná si nárok na ňou tvrdenú neplatnosť takéhoto dojednania ani neuplatnila v inom súdnom konaní. Za nepreukázané súd považoval skutkové tvrdenia žalovanej o žalovanou tvrdených nevyhovujúcich podmienkach v uzavretej dohode.

27.K námietkam žalovanej, že predmetom vyporiadania v Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 23.03.2015 neboli všetky veci nadobudnuté manželmi, súd uvádza, že žalobca súdu listinne preukázal komplexné vyporiadanie medzi manželmi aj čo sa týka rozsahu majetku aj čo sa týka celkového finančného vyporiadania medzi nimi.

28.Súd zároveň uvádza, že dospel k záveru, že žalovanou navrhované dokazovanie výsluchom synov strán sporu by nebolo pre rozhodnutie vo veci nestranné, nakoľko po rozvode manželstva sú ich vzťahy narušené do takej miery, že svedecká výpoveď synov by bola nesporne v prospech žalovanej- ich matky s ktorou žijú naďalej v spoločnej domácnosti ako aj s ohľadom na zlú komunikáciu strán a žalobkyňou podávané trestné oznámenia voči žalobcovi. V uvedenom smere súd považoval skutkové tvrdenia žalovanej za nepreukázané. Zároveň má súd za to, ako dôvodil zástupca žalobcu, že poskytnutie svedeckej výpovede deti strán sporu k spôsobu vedenia rodinného života nie sú relevantné pre toto konanie a preto návrh na vykonanie navrhovaného dôkazu zamietol.

29.Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/11/2008, zo dňa 11. decembra 2008)

30.Zmluvná pokuta bola viazaná na splnenie povinností obsiahnutých v článku IV. bod 6 kde strany ako účastníci dohody o vyporiadaní BSM dohodli, že žalovaná najneskôr do 30. mája 2015 vypratá a odovzdá dom s pozemkom žalobcovi a umožní mu užívanie tejto nehnuteľnosti. V prípade nedodržania termínu zo strany žalovanej sa dohodli, že žalovaná zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 30,00.-eur za každý deň omeškania. Žalovaná bola s odovzdaním nehnuteľnosti v omeškaní 64 dní v celkovej sume 1.920.-eur.

31.V zmysle čl. IV. dohody prevzala na seba žalovaná aj záväzok uhradiť všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti až do protokolárneho odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi. Z tohto dôvodu uplatňuje žalobca voči žalovanej aj nárok na zaplatenie sumy 185.-eur v zmysle vyúčtovania vodného a stočného za obdobie od 20.02.2015 do 03.08.2015 a sumu 197,56.-eur ktorá zodpovedá nedoplatku v súlade s vyúčtovaním dodávky plynu za obdobie od 19.09.2014 do 19.09.2015. Žalobca však z tejto sumy uplatňuje iba sumu 195.-eur. Žalobca vyššie uvedené sumy uhradil z vlastných zdrojov. Celkom sa potom žalobca domáha na žalovanej zaplatenia sumy 2.300.-eur s príslušným úrokom z omeškania.

32.Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká na základe návrhu jednej strany, adresovanej druhej strane a uzavretá je akceptáciou návrhu druhou stranou po dohode strán o obsahu zmluvy a je v nej upravené, aké práva a povinnosti vyplývajú stranám z ich záväzkového vzťahu, zo zmluvy. Podľa názoru súdu účastníci dohody o vyporiadaní BSM dostatočne určili predmet svojich záväzkov, výška zmluvnej pokuty, resp. jej spôsob určenia bol v spornom prípade dostatočne určitý a jasný. V konkrétnom prípade sa dohoda strán o výške zmluvnej pokuty neprieči dobrým mravom v zmysle ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tomuto záveru svedčí a súdom vykonaný dôkaz v predmetnom konaní- písomná svedecká výpoveď advokátky JUDr. Zuzany Kozákovej ( ktorá participovala na uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM strán sporu a zastupovala žalobcu až do dňa 16.09.2016 kedy zo zdravotných dôvodov vypovedala plnú moc žalobcovi ) zo dňa 13.03.2017.

33.Svedkyňa potvrdila, že počas prípravy dohody o vyporiadaní BSM sa predávali niektoré nehnuteľnosti ktoré vlastnili strany sporu. V dôsledku ich predaja sa počas rokovaní medzi stranami modifikoval aj spôsob vyporiadania podľa meniacej sa podstaty BSM. Z obsahu svedeckej výpovede nesporne vyplýva, že časovú tieseň si spôsobila žalovaná v dôsledku neprimeraných a neočakávaných rozhodnutí ktoré boli na strane žalovanej. Svedkyňa uviedla, že žalobca mal záujem na férovej a vyváženej dohode so zohľadnením rovnakých podielov manželov. Komunikácia svedkyne so žalovanou pri príprave dohody stála svedkyňu enormné úsilie nakoľko bola veľmi emotívna, útočná a to aj k osobe svedkyne. Nakoľko svedkyňa participovala na tvorbe dohody, absolvovala všetky úkony pri procese tvorby dohody jednoznačne vyslovila, že v danom prípade neprichádza do úvahy žiadna tieseň a nevýhodné podmienky. K zabezpečovaciemu inštitútu- zmluvnej pokuty v predmetnej dohode svedkyňa uviedla, že nakoľko žalovaná zadržiavala časť kúpnej ceny z predaja garáže a odmietala ponuku na

predlženie lehoty na vypratanie z domu, žalobca sa oprávnenie obával, že ak bude mať vyplatené peniaze bude odďaľovať vypratanie.

34. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že žalobca dôvodne a zákonne uplatnil svoj nárok v súdnom konaní. Súd sa preto v ďalšom už nezaoberal námietkami a tvrdeniami žalovanej. Z listín predložených žalovanou nesporne vyplýva, že svedecká výpoveď advokátky JUDr. Zuzany Kozákovej ma pre súd výpovednú hodnotu v tom smere, že hĺbka rozvratu vzťahov medzi bývalými manželmi je aj dôvodom tohto konania. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného a preukázaného žalovaným súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť v plnom rozsahu. Nároky ktoré žalobca uplatňuje na žalovanej z daného právneho vzťahu uplatňuje dôvodne.

35.Vzhľadom k tomu, že žalovaná je naďalej v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania z vo výške 5,05 % ročne počnúc od 09.08.2015 do zaplatenia, sumu 380,- € ako náhradu za dodané služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, úrok z omeškania zo sumy 185,- € vo výške 5,05 % ročne počnúc od 15.09.2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania zo sumy 195,- € vo výške 5,05 % ročne počnúc od 07.10.2015 do zaplatenia istiny, v súlade so zákonom a § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /účinné od 1.1.2009/, vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 OZ.

36.Podľa § 262 odsek 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalobcovi ako úspešnej strane plnú náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.