Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci navrhovateľky: G. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, zastúpená: JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so sídlom v Trnave, Františkánska 5, proti manželovi: K. Ď., nar. X.X.XXXX, bytom N., O.. Š. XXXX/X, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, IČO: 50 046 594, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom: K. Ď.W., nar. XX.X.XXXX, V. Ď., nar. X.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Galante takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky G. Ď. a manžela K. Ď. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané u Matričného úradu N., vo zväzku B., ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX rozvádza. II. Súd na čas po rozvode maloletého K. Ď. nar. XX.X.XXXX a maloletú V.U.W. Ď. nar. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. mesačne sumou 170 euro na maloletú V.U.W. mesačne sumou 130 euro teda spolu 300 euro počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. III. Obaja rodičia sú oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Styk otca s maloletými deťmi súd ponecháva neobmedzený. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 10.6.2016 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s K. Ď., maloleté deti zveril do jej výchovy a opatery, otca detí zaviazal na maloletého K. platiť výživné 150 euro mesačne, na maloletú V. 100 euro mesačne s tým, že obaja rodičia budú spoločne zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a styk otca s maloletými deťmi sa ponechá neobmedzený. 2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v priebehu manželstva sa v plnej miere začali medzi manželmi prejavovať rozdielne povahy a názory čo viedlo k nezhodám a hádkam medzi manželmi. Rozdielnosť pováh a názorov sa týkala výchovy maloletých detí, vedenia domácnosti ako aj bežného manželského spolužitia. Nezhody medzi manželmi viedli k ukončeniu intímneho manželského spolužitia a následne aj k ukončeniu spoločného hospodárenia. 3. Žalovaný súhlasil s rozvodom manželstva a uviedol, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Za príčinu rozvratu manželstva považoval financie. Poukázal na to, že pokiaľ dotoval rodinu bolo všetko v poriadku. Nezhody začali až potom, keď mu zamestnávateľ znížil plat resp. keď začali problémy s vyplácaním mzdy. Čo sa týka maloletých detí, otec súhlasil, aby deti boli zverené matke a bol ochotný prispievať na ich výživu tak, že na maloletého K. bude platiť 100 euro mesačne a na maloletú V. 90 euro mesačne. Otec poukázal na to, že pracuje na dohodu a jeho mesačný príjem činí 72,53 euro.

4. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva žiadal, aby maloleté deti boli zverené matke, styk otca s deťmi bol neobmedzený a žiadal určiť otcovi platiť výživné na maloletého K. 150 euro mesačne a na maloletú V. 100 euro mesačne. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o príjme rodičov detí a zistil tento skutkový stav veci: 6. Po niekoľko mesačnej známosti účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v N.. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to K. nar.XX.X.XXXX a V.a nar. X.X.XXXX. Rozhodnutie o vstupe do manželstva ovplyvnila aj tá skutočnosť, že navrhovateľka bola tehotná. 7. Po uzavretí manželstva si manželia spoločnú domácnosť založili u rodičov navrhovateľky. Počiatok spolužitia manželov navrhovateľka hodnotila ako harmonické spolužitie. V počiatku manželstva navrhovateľka sa venovala najmä starostlivosti a výchove maloletých detí. Postupom času sa medzi manželmi začali prejavovať odlišné názory na vedenie domácnosti, výchovu maloletých detí, na manželský život čo vyplývalo z rozdielnosti pováh, názorov a záujmov manželov. Navrhovateľka uvádzala, že nezhody sa snažili vyriešiť v záujme fungovania manželstva a rodiny a v manželstve bola tolerantná pričom táto tolerancia mala určité hranice vzhľadom na správanie sa manžela. Vzťahy medzi manželmi sa zhoršili a manželia prestali spolu intímne žiť a na jar roku 2015 prestali spolu hospodáriť a od 1.7.2016 manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v súčasnosti býva v rodinnom dome u svojej sestry spolu s maloletými deťmi. 8. Navrhovateľka za príčinu rozvratu manželstva považovala nezhodu pováh, záujmov a názorov manželov a z toho vyplývajúce následné citové odcudzenie. Manžel za príčinu rozvratu manželstva považoval finančné nezhody v rodine, ktoré boli zapríčinené tým, že jeho predchádzajúci zamestnávateľ mu znížil plat a následne prestal vyplácať mzdu, čo bolo dôvodom toho, že dal výpoveď. 9. Matka maloletých detí spolu s deťmi býva u svojej sestry v rodinnom dome v Šintave. Matka spolu s deťmi obývajú jednu izbu pričom majú k dispozícii aj iné časti domu. Navrhovateľka svojej sestre za užívanie domu neplatí. Navrhovateľka spláca hypotéku na dom, ktorý nadobudli manželia počas manželstva a v ktorom býva manžel. Podľa manžela nesplatená časť hypotéky činí 40 000 euro. Ako to vyplýva z potvrdenia o príjme matky jej priemerný mesačný netto príjem činí 403 euro. 10. Ako to vyplýva z prehľadu príjmov otca maloletých detí od 26.5.2016 do 31.12.2016 pracoval na dohodu a jeho priemerný mesačný príjem činil 72,53 euro. Na dohodu pracoval ako strážnik - informátor. 11. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Galante dňom 13.2.2017 vyradil otca maloletých detí z evidencie uchádzačov o zamestnanie. K vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie došlo z toho dôvodu, že otec detí odmietol prácu ponúkanú úradom práce. Uchádzačovi o zamestnanie bola ponúkaná práca v spoločnosti Samsung. Odmietnutie práce otec detí odôvodňoval tým, že by musel byť na telefóne a keby mu zavolali musel by ísť pracovať. 12. Čo sa týka maloletých detí účastníkov konania deti sú vo veku 16 a 12 rokov. Maloletý K. okrem bežných výdavkov je športovec, keď navštevuje Športový klub futbalu v N.. Matka dieťaťa k spisu pripojila potvrdenie z ktorého vyplýva, že mesačný členský príspevok v klubu je 10 euro. Vo februári 2017 sa maloletý Patrik zúčastnil sústredenia, ktoré stálo 50 euro. 13. Maloletá V. navštevuje Basketbalový klub Lokomotíva N.. Mesačný členský poplatok v tomto klube je 15 euro, o čom matka maloletého dieťaťa doložila do spisu potvrdenie. 14. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 ods.1 až 4 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods.1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi manželmi nejde len o prechodný alebo krátkodobý nesúlad, ale že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželia ukončili manželské spolužitie v mesiaci júl 2016, kedy sa navrhovateľka aj s mal. deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Od tejto doby spolu nehospodária, nežijú spolu a intímne sa nestýkajú.

16. Spoločenský účel manželstva vyplýva z funkcií manželstva, ktorými sú hlavne funkcia biologická, výchovná a ekonomická. Súd má za to, že toto manželstvo už neplní žiadnu z uvedených funkcií. Biologická funkcia nie je plnená podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania od roku 2015, odkedy spolu intímne nežijú. Čo sa týka výchovnej funkcie manželstva súd má za to, že ani táto funkcia manželstva nie je plnená, nakoľko sa o maloleté dieťa stará odporkyňa. Napokon súd konštatuje, že nie je plnená ani ekonomická funkcia manželstva, nakoľko manželia spolu od júla 2011, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť spoločne nehospodária. 17. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že manželstvo účastníkov konania je čisto formálne a neplní svoj spoločenský účel, preto súd ich manželstvo rozviedol. Ako príčiny rozvratu manželstva súd zistil vzájomné citové odcudzenie v dôsledku rozdielnych názorov na financovanie rodiny, z toho plynúce hádky ako aj rozdielnosť pováh, názorov a záujmov manželov.

18. Súd pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky vychádzal z toho, že maloleté deti žijú s matkou v spoločnej domácnosti po tom, čo ich rodičia prerušili spolužitie. S tým, že deti budú zverené matke súhlasil aj otec detí. Čo sa týka stretávania sa otca s deťmi, túto úpravu súd ponechal bez obmedzenia nakoľko jej v záujme detí, aby sa s otcom stretávali čo možno v najširšom rozsahu.

19. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom prihliadol na schopnosti a možnosti rodičov, odôvodnení potreby maloletých detí a skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Ako to vyplýva z komentára k tomuto zákonnému ustanoveniu treba brať do úvahy reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov v spojení

s okolnosťami objektívnymi, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov a tiež ich subjektívnymi vlastnosťami.

21. V regióne, kde otec žije nemožno hovoriť o nezamestnanosti a o nemožnosti nájsť si prácu. Ak keď sa v regióne vykazuje 3,2%-tná nezamestnanosť je tu zahrnutá skupina ľudí, ktorá pracovať nechce. Otcovi maloletých detí bolo ponúknuté pracovné miesto, ktoré však odmietol. Súd vychádzal z toho, že otec bez dôležitého dôvodu sa vzdal možného zamestnania v ktorom by dosahoval príjem z ktorého by v slušnej miere mohol prispievať na svoje deti. Otec maloletých detí nevyvinul iniciatívu, aby si našiel zamestnanie. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z priemerného príjmu, ktorý by otec detí dosahoval keby riadne pracoval. Z internetu bolo zistené, že priemerný mesačný príjem v okresoch Y. je 1115 euro, A. 856 euro, E. 1048 euro. Okresy Y. a E. sú susednými okresmi okresu v ktorom otec detí žije a vzdialenosť zo N. do Y. a E. je približne rovnaká ako do A.. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý by dosahoval v týchto okresoch keby riadne pracoval. Súd bol toho názoru, že z tohto príjmu môže otec platiť na výživu maloletého K. 170 euro mesačne a na výživu maloletej V.W. 130 euro mesačne. Pri počte dní 30 v mesiaci na jeden deň činí výživné na K. 5,66 euro a na V. 4,33 euro. K výživnému otca je nutné pripočítať rodinné prídavky poskytované štátom ako aj určitú sumu ktorou matka prispeje na svoje deti. Tu však treba zohľadniť osobnú starostlivosť matky o výchovu maloletých detí ako aj to, že im zabezpečuje bývanie. Matka musí svojím deťom zabezpečiť stravovanie päťkrát denne, zaplatiť im športové vyžitie za ktoré platí každomesačne 10 resp. 15 euro a s tým súvisiace ďalšie výdavky na cestovanie, musí im zabezpečiť primerané ošatenie. Ďalšie výdavky sú spojené so zabezpečením hygienických potrieb a kozmetiky, so zakúpením pomôcok do školy, so školskými výletmi a exkurziami, s ďalším kultúrnym vyžitím, minimálnym vreckovým atď.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle §-u 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriku, že prijíma svoje predchádzajúce priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.