Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-100-2016.pdf
PDF · 108.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/100/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobkyne: X. M., O.. XX.X.XXXX, V. U. Š. XXX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/312/2014-88 zo dňa 14.3.2016, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok vydaným Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 245/06/14 zo dňa 6.8.2014, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 245/06/14 zo dňa 6.8.2014, určil, že zmluvná podmienka v zmluve č. 8500023796 pod bodom 8.4. odplata za poskytnutie odkladu vykonateľnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, určil, že zmluvná podmienka v zmluve č. 8XXXXXXXXX v bode 8.1 Dohoda o poskytovaní služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 805,62 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 7.10.2014 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, ako aj vyhlásenia zmluvných podmienok uvedených v zmluve č. XXXXXXXXXX pod bodom 8.4 a 8.1 za neprijateľné. Odporca s návrhom nesúhlasil. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, spisom rozhodcovského súdu sp. zn. 245/06/14 (Slovenský arbitrážny súd), ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že navrhovateľka svoj návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku opierala o skutočnosť, že tento jej bol doručený 18.9.2014. Predmetom rozhodcovského konania bola zmluva o úvere, ktorú uzavrela navrhovateľka s odporcom dňa 16.4.2013, č. zmluvy XXXXXXXXXX. Poukazovala na to, že rozhodcovská zmluva bola formulárová a teda neplatná. Určite nebola individuálne vyjednaná. Zároveň navrhovala odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. Zároveň navrhovala určiť zmluvné podmienky v predmetnej zmluve pod bodom 8.4 a pod bodom 8.1 ako za neprijateľné. Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že mala uzatvorené dve zmluvy s PROFI CREDIT, obe boli na úver 5.500 Eur a
to v roku 2013. Splácala tieto úvery, pokiaľ neprišla o prácu, potom už nesplácala. Následne prišiel rozsudok z arbitrážneho súdu, preto podala túto žalobu po konzultácii so združením na ochranu spotrebiteľa. Právny zástupca navrhovateľky predložil súdu k nahliadnutiu rozhodnutie v exekučnej veci v druhej zmluve PROFI CREDIT, ktorý ako oprávnený v rámci exekučného konania žiadal o vydanie poverenia na exekúciu, pričom exekučným titulom bolo rozhodnutie arbitrážneho súdu, ktoré bolo tunajším súdom zrušené. Z tohto titulu chceli poukázať na to, že návrh je dôvodný, pretože odporca sa v exekučnom konaní domáhal v podobnej veci vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok, poukazoval a predložil súdu rozhodnutia, kde tieto neprijateľné zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné. Odporca navrhoval žalobu zamietnuť. Poukazoval pritom, že uzavretie a následná existencia rozhodcovskej zmluvy č. 8500023796 predstavuje uzavretie individuálnej dohody, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom, preto ju považuje za platný právny úkon. Odporca navrhoval žalobu zamietnuť, poukazoval pritom na to, že čo sa týka neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby, ktorá by nebola nikdy vznikla, pokiaľ by žalobca článok 8 osobitne nepodpísal. Poukázal pritom, že táto dohoda je nepovinné a voliteľné dojednanie, pričom dohoda o poskytnutí služby nevznikne bez ohľadu na to, že zmluva o revolvingovom úvere by vznikla. Predmetom tejto dohody o poskytovaní služby je prevzatie záväzku veriteľom, poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za túto službu. Nie je teda zrejmé, ako môže byť dojednanie dohody o odplatnom poskytnutí služby a odplaty podľa nej v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s dobrými mravmi, keďže v prípade odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie. Navrhovateľka v tejto dohode o poskytnutí služby sama vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby a teda nie je neprijateľnou podmienkou. Odporca poskytol aj žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a výpis z karty klienta. Odporca na záver konania poukazoval na absenciu naliehavého právneho záujmu v tomto konaní, keďže rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha, objektívne prestal jeho účastníkov zaväzovať, keďže takéto rozhodcovské rozhodnutie nemôže byť exekučným titulom v zmysle exekučného poriadku. Z priloženej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 16.4.2013 vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol úverový limit 1.500 Eur, mesačná splátka 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť 3.375,54 Eur, predpokladá RPMN úveru 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Podľa bodu 8.1 Dohody o poskytnutí služby, predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.“ Podľa bodu 8.4 Dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (res. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkov podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkom. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (res. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.“ Medzi účastníkmi bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 16.4.2013, kde sa účastníci dohodli, že akékoľvek spory alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov a to Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria - rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.. Podľa rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava pod sp. zn. 245/06/14 bola odporkyňa (v tomto konaní navrhovateľka) zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi (v tomto konaní odporcovi) sumu 2.909,88 Eur s príslušenstvom. Na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi sa súd pozeral v zmysle spotrebiteľského práva. Odporca mal od uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere postavenie dodávateľa
a navrhovateľka postavenie spotrebiteľa. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takýchto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj tohto konania, pretože zmluvy, ktoré boli súdu predložené, boli na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal odporca ako dodávateľ navrhovateľke ako spotrebiteľke a nebola individuálne dojednaná, pretože navrhovateľka nemohla ovplyvniť jej obsah. Odporca predložil na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a spotrebiteľka stratila možnosť brániť sa. Súd mal teda za to, že takáto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie, že v súčasnej dobe je exekučný poriadok nastavený tak, že takýto rozhodcovský rozsudok nemá možnosť byť exekučným titulom. To však samo o sebe neznamená jeho nulitnosť, rozhodcovský rozsudok je vydaný, a preto je dôvodné o ňom rozhodnúť aj v tomto čase. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, že predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh navrhovateľky v zmysle ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti. Navrhovateľka zároveň podala návrh na určenie neprijateľných zmluvných podmienok 8.1 a 8.4 v zmluve o revolvingovom úvere. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že predmetné zmluvné podmienky u odporcu boli niekoľkokrát vyhlásené za neprijateľné v konaniach, ktoré sa stali právoplatnými. Teda argumentácia súdov je odporcovi v tomto prípade známa. To, že odporca pri poskytnutí úveru okamžite stiahne navrhovateľke poplatok a to bez ohľadu na to, či službu spočívajúcu v odklade splátok by navrhovateľka využila alebo nie, spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o odklade splátok je uzatváraná výlučne v prospech odporcu, nakoľko spotrebiteľovi neposkytne žiadne skutočné plnenie, keďže navrhovateľka v konečnom dôsledku splátky musí zaplatiť. Súd má preto za to, že tieto zmluvné podmienky pod bodom 8.1 a 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vychádzajúc z neurčitej hodnoty sporu základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo výške 1/13 výpočtového základu pre príslušný rok. Odmena za 1 úkon právnej služby v roku 2014 sumu 61,85 Eur, v roku 2015 sumu 64,54 Eur, v roku 2016 sumu 66 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej pomoci á 61,87 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia 01.10.2014, žaloba 02.10.2014), za 3 úkony á 64,54 Eur (účasť na pojednávaní 20.05.2015, účasť na pojednávaní 14.10.2015, vyjadrenie z 15.10.2015) a za 1 úkon právnej pomoci á 66 Eur (účasť na pojednávaní 14.03.2016), teda vo výške 383,36 Eur, podľa § 11 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál 2 × 8,04 Eur, 3 × 8,39 Eur, 1 × 8,58 Eur, spolu vo výške 49,83 Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla: cesta F. - P. a späť (132 km) na pojednávanie dňa 20.05.2015 vo výške 35,64 Eur, cesta F. - P. a späť (132 km) na pojednávanie dňa 14.10.2015 vo výške 34,32 Eur, cesta F. - P. a späť (112 km) na pojednávanie dňa 14.03.2016 v uplatnenej 1/3 výške 9,33 Eur. Náhrada za stratu času cestou F. - P. a späť (20.05.2015, 14.10.2015, 14.03.2016) predstavuje sumu vo výške 158,87 Eur (5 polhodín × 13,98 € × 2 cesty; 4 polhodiny × 14,30 € × uplatnená 1/3). Keďže právny zástupca navrhovateľky je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo výške 134,27 Eur. Navrhovateľka si uplatnila trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 812,87 Eur. Súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v nižšej sume, konkrétne vo výške 805,62 Eur, nakoľko za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba priznal odmenu a režijný paušál prislúchajúci roku 2014 (uplatnené sumy prislúchali roku 2015), keďže uvedené úkony boli realizované v roku 2014. Celkové trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľke, sú vo výške 805,62 Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal odporcu.
3. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že zákon č. 244/2002 Z. z. nie je možné od 1.1.2015 použiť a vzťahovať na rozhodcovské rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pričom výslovne to vyplýva aj z ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.. Poukázal na to, že rozhodnutie na základe nesprávnej právnej normy zakladá zmätočnosť súdneho rozhodnutia, jeho nesprávnosť po stránke skutkovej ako aj právnej. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu odporuje Exekučnému poriadku, nakoľko zrušený rozhodcovský rozsudok uplynutím dňa 31.3.2015 prestal jeho účastníkov zaväzovať. Tvrdí, že je nezákonným postupom, aby
súd v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku rozhodoval o akomkoľvek inom predmete konania. Ide o osobitný druh konania, ktorého predmet vymedzuje zákon - zrušenie rozhodcovského rozsudku alebo jeho ponechanie v platnosti. Podľa žalovaného uvedené vyplýva aj z právnej úpravy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014, ako aj z právnej úpravy podľa zákona č. 335/2014 Z. z. a spočíva predovšetkým v tom, že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku sa pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Súd môže svoj právny názor vyjadriť len v rámci odôvodnenia rozhodnutia, nie však vo výroku. Rozhodnutie súdu napáda aj z dôvodu jeho nezákonnosti, nakoľko vzdialenosť medzi F. R. P.D. je objektívne XXX M.. Ak teda súd priznal náhradu za spotrebu PHM a náhradu za použitie motorového vozidla pri vzdialenosti XXX M., konal v rozpore so zákonom o cestovných náhradách. Taktiež náhrada za stratu času pri jednej ceste je objektívne najviac 4 začaté polhodiny. Ak teda súd priznal náhradu za stratu času v počte 5 začatých polhodín pri každej ceste, konal v rozpore so zákonom.
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné:
9. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne.
11. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred jedným z dvoch rozhodcovských súdov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
12. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ, podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
13. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
14. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2008, len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
17. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
18. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
19. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Dôkazom opaku nie sú ani čl. 2 a 3 rozhodcovskej zmluvy. V čl. 2 sa nachádza len vyhlásenie veriteľa o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dlžník nemá povinnosť prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Čl. 3 obsahuje jedine poučenie dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a to tak, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Zároveň v tomto článku je spomenutá aj možnosť riešenia sporov v súdnom konaní s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Aké sú aspoň základné rozdielnosti súdneho a rozhodcovského konania z týchto článkov nevyplýva.
20. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
21. Vo vzťahu k možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.
22. Čo sa týka námietky, že súd rozhodol vo výroku nad rámec toho, čo je zo zákona predmetom konania pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, k tej treba uviesť, že určenie zmluvných podmienok za neprijateľné bolo v podanej žalobe uplatnené samostatným návrhom. Vydané rozhodnutie nebráni v pokračovaní v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe.
23. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyni žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).