Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-135-2016.pdf
PDF · 103.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/135/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1/ T.. Y. L., R.., trv. bytom K., časť Z., C. XXXX/XX, t.č. bytom K., G. záhrady T./X , 2/ T.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, prech. bytom K., Z. XX, obaja zast. B.. A. Jakubčíkom, advokátom, Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava a 3/ Pozemkové spoločenstvo Slovenská Ves, Slovenská Ves 68, IČO: 37878841 proti žalovaným: 1/ Obec Slovenská Ves, 059 02 Slovenská Ves, IČO: 00326500, zast. JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, 2/ Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, IČO: 00166073 (predtým označení ako zástupcovia Slovenskej republiky aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), 3/ Ing. Z. C., bytom C., J. XXXX/X, 4/ T.. M. C., bytom K., časť O., E. XXXX/XX, 5/ T.. Q. C., bytom K., časť O., E. XXXX/ XX, 6/ M. K., bytom A. Z. XXX a 7/ I. C., bytom A. Z. XXX, žalovaní 4/ až 7/ zastúpení splnomocneným zástupcom Ing. Z. C. - žalovaným 3/, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s prísl., o odvolaní žalobcov v 1. až 3.rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10C/193/2004-638 zo dňa 01.02.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie s označenými žalovanými: Slovenská republika, zast. Ministerstvom životného prostredia SR, Slovenská republika, zast. Ministerstvom pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva SR a Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, všetci zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava zastavil. Vyslovil, že v tejto časti zastavujúceho konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust.§ 96 a § 146 ods.1 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu súdneho konania na výzvu súdu žalobcovia podaním zo dňa 16.06.2006 doplnili a opravili žalobu a to jednak o správne označenie aktívne a pasívne legitimovaných účastníkov konania a jednak o znenie 1. až 6. petitu žaloby a ďalšími procesnými uzneseniami súd pripustil terajšieho žalobcu 2/ T.. A. L. do konania namiesto pôvodného žalobcu 2/, ďalej pripustil terajšieho žalovaného 1/ do konania a s pôvodným žalovaným 1/ konanie zastavil a napokon vzhľadom na úmrtie pôvodne označeného žalovaného P. C. dňa 25.07.2007 , t.j. po začatí tohto súdneho konania, súd ďalej pokračoval v konaní s jeho dedičmi a to s terajšími žalovanými 3/ až 7/a o čom nebolo potrebné rozhodovať, keďže ide o univerzálne právne nástupníctvo. Napokon pokiaľ sa týka terajšieho žalovaného 2/ Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie
13, Bratislava, IČO:00166073, tento žalovaný po oprave a doplnení žaloby žalobcami zostal ako jediný pasívne legitimovaný účastník v konaní konajúci za Slovenskú republiku s tým, že na účasti ďalších pôvodne označených ministerstiev žalobcovia netrvali dôvodiac, že za uplatnenú škodu zo zákona zodpovedá za štát len žalovaný 2/ a na základe súd ďalej pokračoval v konaní len so žalovaným 2/ a nie aj s pôvodne označenými ďalšími ministerstvami.
4. Súd prvej inštancie zistil, že z formálneho hľadiska nerozhodol o ukončení účasti v tomto konaní ďalších pôvodne označených ministerstiev ako zástupcov Slovenskej republiky okrem terajšieho žalovaného 2/, ktorý bol žalovaný a po oprave a doplnení žaloby ostal v konaní ako jediný pasívne legitimovaný účastník zastupujúci Slovenskú republiku. Uvedené ďalšie ministerstvá nesúhlasili so svojou účasťou v konaní a žalobcovia napokon ani netrvali na ich ďalšej účasti v konaní a stalo sa tak skôr než súd začal v merite veci pojednávať.
5. Ďalej konštatoval, že na základe dizpozitívneho úkonu žalobcov a citovanej právnej úpravy konanie so Slovenskou republiku zastúpenou Ministerstvom životného prostredia SR, Ministerstvom pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva SR a Ministerstvom vnútra SR, všetci zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava zastavil, k čomu sa ich súhlas nevyžaduje, pretože žalobcovia oznámili, že netrvajú na žalobe voči ním skôr než súd začal v merite veci pojednávať.
6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Zároveň konštatoval, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd vráti vec späť dovolaciemu súdu na pokračovanie v začatom dovolacom konaní.
7. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia v 1.a 3.rade. Namietali, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. V tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už začalo konanie a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konštatovali, že § 90 O.s.p. neponecháva súdom žiadnu právomoc v rozhodovaní o procesnej účasti v konaní, a preto takúto právomoc nemá ani Okresný súd Poprad. Súd sa síce často cíti byť oprávnený vykonávať úpravu zákonov v prospech ním uprednostňovaných účastníkov konania, žalobcovia sú naviac poškodení najmä neoprávnenou zmenou § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorú súd vykonal. Oprávnenie určovať miesto žalobcov procesnú účasť žalovaných v konaní súd nemá a takýto postup žalobcovia namietajú. Zároveň poukázali na to, že vo veci sa rozhodlo rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10C/193/204-448 zo dňa 30.03.2011 právoplatne, pretože Krajský súd v Prešove rozsudok potvrdil dňa 28.01.2013 rozsudok sp.zn. 18Co/104/2011. Neexistuje žiadna možnosť, aby dňa 01.02.2016 po troch rokoch od právoplatného ukončenia konania súd prvej inštancie zmenil účastníkov konania, pretože právoplatným rozhodnutím z 28.01.2013 súdy rozhodli i o vecnej účasti žalovaných v konaní a ich retroaktívna zmena možná nie je. Žalobcovia považujú za vylúčené, aby dovolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť dodatočne rozhodnúť o zmene účasti v ukončenom konaní bez zrušenia rozsudkov v konaní, pretože ust.§ 242 až § 243d O.s.p. žiadne konanie v priebehu dovolacieho konania súdu prvej inštancie nepovoľuje, konkrétne ku snahe súdu prvej inštancie zmeniť účasť v konaní žalobcovia upozornili na znenie ust.§ 243c O.s.p., ktorý zmenu účastníkov v dovolacom konaní výslovne zakazuje. Preto zdvorilo žiadajú súd, aby ním citovaný prípis č. 4Cdo/74/2015 a 4Cdo/75/2015 z 01.06.2015 im doručil, aby sa k nemu v zhode s ust.§ 123 O.s.p. mohli vyjadriť. Pretože tu žalobcovia podávajú odvolanie voči veci, o ktorej nemajú žiadne iné jej nesprostredkované a údajné domnelé informácie. Zmenu účastníkov v právoplatne rozhodnutej veci žalobcovia namietajú a tvrdia, že akékoľvek zmeny účastníkov v právoplatne ukončeného konania sú prípustné jedine po zrušení rozsudku o tomto konaní, teda v prebiehajúcom konaní. Aj vzhľadom na uvedené nie sú žalobcovia v 1.a 2.rade pri tomto odvolaní zastúpení JUDr. Stanislavom Jakubčíkom. Tento ich zastupuje v rámci dovolacieho konania. Súd i tak, ak by namietaným uznesením konal oprávnene, čo žalobcovia popierajú, pokiaľ koná s cieľom upraviť okruh účastníkov konania, musí tak učiniť kontradiktórne, pretože nemožno zistiť prečo zastavuje konanie voči trom z ústredných orgánov štátu a ostatných troch v konaní ponecháva. Vzniká dojem, že súd si neujasnil predmet konania, nakoľko že vlastne ani nevie s kým vo veci koná. Žalobcovia sú presvedčení, že o tejto otázke neexistujú pochybnosti, prevzali od súdu zjednodušené označenie krycieho listu svojich podaní. V tomto podaní však v snahe odstrániť akékoľvek nedorozumenia tento krycí list uvádzajú v plnom znení, tak ako ho použili v žalobe a po následnom spresnení, ktoré vykonali po
výzve súdu podaním zo dňa 14.06.2006. Súd si zaiste všimne, že skrátené označenie zavedené súdom v tvare Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR a spol. má v skutočnosti pri dôkladnom rozpísaní oných spoločníkov tvar ako vyššie. Žalobcovia len príkladne, keďže ide o rozsiahle zanedbanie procesných ustanovení o konaní upozornili na porušenie najmä § 103 až § 111 O.s.p., ktoré si súd pri rozhodovaní o procesnej a vecnej legitimite účastníkov konania musí ozrejmiť, pokiaľ ich považuje v rozpore k žalobcom predloženého návrhu za sporné. Okrem zanedbania obligatórnych právnych ustanovení o procesných postupoch konania súd tiež uvádza také skutkové zistenia, ktorých pravdivosť žalobcovia popierajú, pretože nie je pravda, že uvedené ministerstvá 1. až 3. so svojou účasťou v konaní nesúhlasili. V skutočnosti len niektoré napríklad namietali, že pôvodne ich kompetencie boli prevedené na iné subjekty. No a s istotou žalobcovia nikdy nesúhlasili s ich neúčasťou v konaní. Nielenže ich do konania navrhli, ale dokonca ich účasť upresnili s tvrdením, že za jedného zo žalovaných, žalovanú Slovenskú republiku smie pred súdom konať len jeden jeho zástupca (§ 22 2.veta O.s.p. v spojení s § 24 3.veta O.s.p.), a preto ich prítomnosť na pojednávaniach pri prejednaní tej časti žaloby, ktorou nie sú dotknutí nevyhnutná nie je. Žalobcovia konštatujú, že súd prvej inštancie nielen citované uznesenie, ale celý spor rozhodol bez toho, aby si ujasnil s kým a o čom koná. Preto navrhli uznesenie zrušiť.
8. K odvolaniu žalobcov v 1. až 3.rade sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Mal za to, že vzhľadom k odvolacím dôvodom je odvolanie neopodstatnené a navrhol, aby odvolací súd ho odmietol a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na ust.§ 92 až § 94 O.s.p. s tým, že o procesnom postavení účastníkov a ich okruhu je daná právomoc súdu. Tvrdenie žalobcov, že súd nemá oprávnene určovať namiesto žalobcov konania procesnú účasť žalovaných v konaní sa nezakladá na pravde. Nemožno si zamieňať postavenie žalobcu v spore ako dominus litis, ktorý má právo označiť koho žaluje s právomocou súdu rozhodovať o okruhu účastníkov konania. Dokonca toto právne postavenie žalobcu a jeho vôľa je v ustanovení § 92 až § 94 O.s.p. obmedzená a podmienená rozhodnutím súdu. Čo sa týka námietky, že sa vo veci právoplatne rozhodlo, žalovaný v 1.rade poukázal na nesprávny výklad predmetného ustanovenia, pretože okruh účastníkov konania je procesnej povahy a právoplatnosť takéhoto rozhodnutia netvorí prekážku v zmysle ust.§ 159 ods.3 O.s.p. Skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania s označenými žalovanými preukazuje opodstatnenosť vydaného uznesenia, pretože aj samotní dovolatelia sa v podaných dovolaniach vyjadrovali už k zúženému okruhu účastníkov konania, čím vlastne záver napadnutého uznesenia mlčky akceptovali. Uvedený odvolací dôvod a podané dovolania žalobcov si vzájomne rozporujú, kedy na jednej strane žalobcovia akceptujú ustálený okruh účastníkov konania v podanom dovolaní a na strane druhej sa odvolávajú voči uzneseniu o zastavení konania voči týmto účastníkom, ktorých sami v podaných dovolaniach za žalovaných nepovažujú. Žalovaný v 1.rade má za to, že táto dizonancia vznikla pravdepodobne nepochopením podstaty a zmyslu napadnutého uznesenia zo strany žalobcov. Sami žalobcovia v 1.až 3.rade kontraproduktívne odkazujú na ust.§ 22 a § 24 O.s.p., správne to malo byť ust.§ 21 ods.4 O.s.p., že za žalovanú Slovenskú republiku smie konať iba jeden jeho zástupca. Z obsahu odôvodnenia naplnenia tohto odvolacieho dôvodu však nie je možné zistiť, ktorú skutočnosť teda súd nesprávne právne posúdil a ako ju mal posúdiť správne. Podané odvolanie považuje žalovaný v 1.rade v celom rozsahu za nedôvodné a zmätočné, ktoré nemá žiadne racionálne ani vecné opodstatnenie kedy z jeho obsahu nevyplýva v čom by sa malo právne postavenie alebo situácia odvolateľov zlepšiť a z uvedeného dôvodu ho navrhuje žalovaný v 1.rade ako vecne správne potvrdiť. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.
9. K odvolaniu sa vyjadrilo aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré uviedlo, že k odvolaniu žalobcov je oprávnené podať vyjadrenie Ministerstvo spravodlivosti SR.
10. V podobnom duchu sa vyjadrilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky s tým, že nemá znalosti o vydaných rozsudkoch súdu prvej i druhej inštancie.
11. K odvolaniu žalobcov v 1,.až 3.rade sa vyjadril i žalovaný v 3.rade. Uviedol, že navrhuje odvolanie odmietnuť. Čo sa týka žalobcu v 3.rade, jeho označenie ako zástupcu Pozemkového spoločenstva Slovenska Nová Ves, toto pozemkové spoločenstvo neexistuje a nie je funkčné a nemôže byť predovšetkým jeho zástupcom. Mandát na zastupovanie pozemkového spoločenstva stratil uplynutím doby, na ktorú bol zvolený, t.j. 5 rokov v zmysle spoločenskej zmluvy článok VI. ods.8. Do funkcie predsedu výboru bol zvolený 12.07.2002. Ďalšie valné zhromaždenie sa od roku 2004 nekonali. Členovia
dozornej rady postupom rokov stratili svoju funkciu tým, že postupne zomreli. Tak sa stali všetky orgány Spoločenstva nefunkčnými. Navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
12. K odvolaniu žalobcov v 1.a 3.rade sa vyjadrilo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Námietky žalobcov v 1. až 3.rade považuje za irelevantné a nedôvodné a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Poukázalo na ust.§ 21 ods.4 O.s.p., že súd je povinný bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená konať podľa osobitného predpisu a konať len s takto oprávneným subjektom. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky má za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením nedostatok žaloby na začatie konania odstránil. Námietka žalobcov, že postup súdu v tejto veci je neoprávnený je bezpredmetná, keďže Slovenskú republiku má v konaní pred súdom zastupovať ten ústredný orgán verejnej moci, ktorého oprávnenie konať je dané v zmysle zákona. Poukázal na § 4 ods.1 písm.b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zároveň Ministerstvo vnútra poukázalo na ust.§ 10 písm.d/ zákona č. 575/2001 Z.z. a § 11 písm.g/ tohto zákona. Zároveň na zákon č. 403/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. a § 8 ods.1 písm.j/ zákona č. 575/2001 Z.z. V zmysle uvedeného nakoľko Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky označená žalobcami ako žalovaný v 3.rade nie je v uvedenej veci orgánom oprávneným konať v mene štátu z dôvodu nenaplnenia predpokladov uvedených v ust.§ 4 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. vznieslo toto ministerstvo námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a spisový materiál evidovaný na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pod č. SLV-PS-S-112/2010 bol delimitovaný na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Preto Ministerstvo vnútra navrhlo uznesenie potvrdiť.
13. Dňa 27.04.2016 boli doručené súdu prvej inštancie námietky voči výzve Okresného súdu Poprad č.k. 10C/193/2004-647 z 31.03.2016, ktorou bol vyzvaný žalobca v 1.rade na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov voči uzneseniu toho istého súdu z 01.02.2016, ktoré tento súd uverejnil na č.l. 638 spisu. Poukázal na článok 13 ods.1 písm.a/ Ústavy SR a § 91 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Namietal, že súd nijak nezdôvodnil svoje oprávnene vykonávať anketu o názore iných žalovaných na účasť dotknutých orgánov štátu v konaní. Žalobcovia zistili, že tak ako to bolo už v prípade právneho objavu odporujúceho § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka v tvrdení neúplnej aktívnej legitimácie i v tomto prípade analogicky sa súd zhodol s Obcou Slovenská Ves na svojom práve zasahovať domino litis do jeho žaloby, tu konkrétne do jeho voľby jednotlivých dotknutých orgánov žalovaného. Okrem odvolaním už podanej námietky voči právu súdu zasahovať do hmotnoprávnych predpokladov podanej žaloby namieta žalobca v 1.rade voči neoprávneným výzvam súdu ostatným stranám sporu na zasahovanie do žalobcami podanej žaloby ako to urobil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.01.2007 a utajovaniu časti spisu pred žalobcami a to utajením pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp.zn. Nc 507/2001 a priestupkového spisu Obvodného úradu Kežmarok č. Pr 404/1 a 453/1 tak ako to na základe príkazu Mgr. Márie Pajerchinovej učinila úradným záznamom č. 10C/193/2004 zo dňa 06.02.2007 p. Eva Žolondeková, súdna tajomníčka, z prípisu dovolacieho súdu č. 4Cdo/74/2015 a 4Cdo/75/2015 z 01.06.2015, ktorý žalobcom súd odmieta doručiť napriek ich písomnej žiadosti podľa časti III. ich odvolania z 20.02.2016, stotožňovaniu dovolacieho konania s neoprávneným konaním súdu prvej inštancie v právoplatne ukončenej veci zasielaním listín súvisiacich s konaním na súde prvej inštancie. Uvedené vady konania s ohľadom na kardinálnu okolnosť, že ten istý súd neprejednal žalobu v časti škody, ktorú žalobcom spôsobil štát ako inak už preukázanú okolnosť, že súd určil solidaritu žalobcov v konaní, hoci tá neexistovala, spolu s preukázanou okolnosťou, že na návod právneho zástupcu Obce Slovenská Ves súd nedbal na záväznosť § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka sú dôvodom pre ktoré pochybujú žalobcovia o dostatočnej odbornosti konajúcej sudkyne na vedenie konania. Žalobca žiadal odvolací súd, aby vyvodil dôsledky z neoprávnenej výzvy z 31.03.2016, aby v ďalšom zaistil prístup súdu, ktorý vyhovuje predpokladom podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR.
14. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. až 3.rade je dôvodné.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 19.10.2006 žalobcovia upresnili okruh žalovaných tak, že žalovaným v 1.rade je Obec Slovenská Ves, žalovaným v 2.rade je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a žalovaným v 3.rade je Rudolf Kiš. Pokiaľ žalobcovia pôvodne uvádzali iných zástupcov konajúcich za žalovaného v 2.rade, na tomto označení netrvali, pretože okrem zastupujúceho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, iné vymenované ministerstvá a dotknuté orgány nemajú pasívnu legitimáciu vystupovať v konaní. Uvedené konštatoval i súd prvej inštancie v opravnom uznesení, ktoré bolo vydané dňa 01.10.2007, ide o č.k. 10C/193/2004-225. Súd prvej inštancie opravil záhlavie uznesenia tohto súdu č.k. 10C/193/2004-220 zo dňa 31.7.2007 tak, že namiesto doterajšieho označenia odporcu v druhom rade správne označenie odporcu v druhom rade je: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava, IČO: 00166073. Toto uznesenie v spojení s uznesením č.k. 10C/193/2004-220 zo dňa 31.07.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2010. Potom čo uznesenie č.k. 10C/193/2004-220 zo dňa 31.07.2007 v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/193/2004-225 zo dňa 01.10.2007 bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/189,190,191/2007-244 zo dňa 29.05.2008, teda otázka kto má byť žalovaným v 2.rade a jeho zástupcom bola vyriešená jednak samotnými žalobcami, jednak následne súdom prvej inštancie, i odvolacím súdom. Táto otázka v priebehu ďalšieho konania nebola namietaná.
17. Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Strany sporu musia disponovať vecnou legitimáciou. Ňou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, týmto nositeľom nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného v 2.rade. Odvolací súd k tomu uvádza, že pasívna legitimácia Slovenskej republiky ako strany sporu je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak by súd bol toho názoru, že za štát má konať iný orgán ako bol označený stranami sporu v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je povinný súd žalobcu poučiť o tom ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, že by žalobcovia neoznačili správny štátny orgán, ktorý má konať v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.
18. Žalobcovia nezobrali návrh na začatie konania vo vzťahu k zastupujúcim orgánom, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie späť podľa ust.§ 96 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Žalobcovia iba na pojednávaní dňa 19.10.2006 upresnili okruh žalovaných a upresnili i to kto má konať za Slovenskú republiku a to konkrétne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
19. Možno prisvedčiť žalobcom v 1.až 3.rade, že dôvody na vydanie uznesenia na zastavenie konania s označenými žalovanými Slovenská republika, zast. Ministerstvom životného prostredia SR, Slovenská republika, zast. Ministerstvom pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva SR a Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, všetci zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 03 Bratislava neexistovali.
20. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 389 ods.1 písm.d/ C.s.p. uznesenie zrušil, lebo ako bolo vysvetlené vyššie neboli na jeho vydanie splnené procesné podmienky.
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 C.s.p. Ani jedna zo strán nezavinila zrušenie uznesenia. V tom videl odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu.
22. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.