Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-474-2015.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/474/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr.Vl.Clementisa 10, IČO: 35 855 673 proti žalovanej: C. H., W.. X.X.XXXX, F. U. V., L. W. X, v konaní o zaplatenie sumy 433,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 138,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 3.6.2014 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.12.2015 domáhal zaplatenia sumy 433,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 3.6.2014 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 138,39 EUR titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb, ako aj zo sumy 295,17 EUR titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bol žalovanej predaný. Žalovaná získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby (doby viazanosti).
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 27.11.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy. Žalovanej bolo pridelené telefónne číslo
XXXX XXX XXX a zapožičaná SIM karta. Žalovaná si zvolila aktiváciu rôznych služieb v rámci programu „Mobilný internet Ultra“. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.
7. Súd ďalej zistil, že sporové strany uzavreli dňa 27.11.2013 aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca predal žalovanej mobilný telefón typu Huawei MediaPad 10 Link a to so zľavou zo spotrebiteľskej ceny, za kúpnu cenu vo výške 1 EUR a tiež dohoda, že žalobca poskytne žalovanej aj ďalšie výhody a na to nadväzujúca dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod v rámci osobitnej ponukovej akcie žalobcu, označenej ako „Akvizičná ponuka HSDPA -ZA “, ako aj „Bonusy ponuky Akvizičná ponuka HSDPA -ZA zo dňa 5.11.2013.
8. Z obsahu Dodatku ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov, s tým, že žalovaná sa zaviazala, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, ďalej, že bude mať na SIM karte aktivovaný dojednaný účastnícky program a bude riadne a včas uhrádzať cenu za služby.
9. Z článku 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z vyššie uvedených povinností je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 308 EUR.
10. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 17.12.2013, splatnou dňa 31.12.2013 žalobca vyúčtoval žalovanej za obdobie od 27.11.2013 do 14.1.2014 cenu za poskytnuté služby vo výške 89,39 EUR, faktúrou zo dňa 17.1.2014, splatnou dňa 31.1.2014 vyúčtoval za obdobie od 15.1.2014 do 14.2.2014 cenu za poskytnuté služby vo výške 49 EUR.
11. Spolu vyúčtoval titulom ceny za poskytnuté služby sumu vo výške 138,39 EUR.
12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
15. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporové strany, žalobca ako poskytovateľ verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaná ako užívateľ týchto služieb uzavreli dňa 27.11.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona
č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.
17. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmlúv, z Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmlúv. Žalovaná bola povinná hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v období od 27.11.2013 do 14.2.2014 bola riadne vyúčtovaná a žalovaná mala podľa faktúr zaplatiť sumu spolu vo výške 138,39 EUR.
18. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná cenu poskytnutých služieb uhradila, súd ju zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky z tohto titulu.
19. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
20. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostala sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Posledná z faktúr, ktorými bola vyúčtovaná cena poskytnutých služieb, bola splatná dňa 31.1.2014. Nasledujúci deň, t.j. 1.2.2014 je prvým dňom omeškania so zaplatením sumy 138,39 EUR. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 138,39 EUR od 3.6.2014 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,25 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.
23. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 295,17 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody.
24. Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
25. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
26. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.
28. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.
29. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
30. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.
31. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania.
32. Súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovanej za vznik škody.
33. Žalobca tvrdil, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu (309 EUR) a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bol žalovanej predaný (1 EUR), s tým, že pri výpočte škody uplatnenej vo výške 295,17 EUR zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaná totiž získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby 24 mesiacov (doba viazanosti). Žalovaná však tento svoj záväzok porušila.
34. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že zmysle Dodatku k zmluve o pripojení bola medzi sporovými stranami pre prípad porušenia zmluvných dojednaní zo strany žalovanej dohodnutá zmluvná pokuta práve vo výške rozdielu medzi predajnou a trhovou cenou mobilného telefónu. Takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove a to vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011, kde vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.
35. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ale náhradu škody.
36. Je nesporné, že žalovaná porušila svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedené porušenie zmluvnej povinnosti predstavuje konanie, ktoré založilo právo žalobcu ukončiť zmluvný vzťah alebo dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Žalobcovi totiž vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy resp. Všeobecných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy, ale aj podľa Dodatku k zmluve o pripojení ako aj podľa ust. § 44 ods.8 zákona o elektronických komunikáciách.
37. V danom prípade však žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by bol toto svoje právo využil a relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah so žalovanou. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že k ukončeniu zmluvného vzťahu predčasne, pred dojednanou dobou viazanosti nedošlo a teda, nebola splnená podmienka porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu, na ktorú bola sankcia vo forme zmluvnej pokuty viazaná.
38. Podľa názoru súdu nie je splnená ani podmienka vzniku škody. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako trhovú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu sporových strán. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
39. Nesplnenie čo len jednej z vyššie uvedených podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu znamená, že zodpovednosť nie je daná. Súd preto uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody je nedôvodný a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 295,17 EUR s prísl. zamietol.
40. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech čo do výšky priznanej istiny, v percentuálnom vyjadrení 32 %. Neúspech mal v časti zamietnutej istiny, v percentuálnom vyjadrení 68 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 36 % v prospech žalovanej. Žalovaná má preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 36 %. Žalovanej však žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatňovala, preto súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).